Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 13CoE/7/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7807202835 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jolana Fuchsová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7807202835.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: N. R., nar. X.X.lXXX, bytom Q. č. XXX, o vymoženie 745,60 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Svätoslava Mruškoviča, Exekútorský úrad Prešov, Konštantínova 13 pod č. Ex 1817/2007 o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. 9Er/235/2007-44 zo dňa 18.7.2011 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie. M e n í uznesenie vo výroku o náhrade trov exekúcie tak, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie 75,08 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil, priznal súdnemu exekútorovi JUDr. Svätoslavovi Mruškovičovi, so sídlom Konštantínova 13, 080 01 Prešov trovy exekúcie vo výške 83.05 eur a zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Svätoslavovi Mruškovičovi, so sídlom Konštantínova 13, Prešov trovy exekúcie vo výške 83,05 eur v lehote l0 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia. Toto rozhodnutie odôvodnil súd prvého stupňa tým, že na základe návrhu oprávneného a poverenia na vykonanie exekúcie vydaného príslušným súdom dňa 15.5.2007, bol exekúciou na vymoženie peňažnej pohľadávky v sume 745,60 eur s príslušenstvom poverený súdny exekútor JUDr. Svätoslav Mruškovič. Konštatoval, že súdny exekútor podaním zo dňa 9.2.2011 doručeným súdu dňa 15.2.2011, doručil podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Prvostupňový súd citujúc ustanovenie § 57 ods. 1 písm.h/ zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekúciu zastavil, keďže z pripojeného exekučného spisu mal za preukázané, že súdny exekútor vykonal rozsiahle šetrenie majetkových a zárobkových pomerov povinného, avšak nebol zistený žiadny majetok ani príjem povinného. O trovách exekúcie rozhodol prvostupňový súd podľa § 196, § 200 ods. 1,2 a § 203 Exekučného poriadku a oprávneného zaviazal na náhradu trov exekúcie vo výške 83,05 eur. Trovy exekúcie pozostávali z časovej odmeny podľa § 14 ods. 1 písm.a/ a ods. 2 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a to za 2 hodiny exekučnej činnosti po 6,64 eur t.j. 13,28 eur - vyhotovenie výzvy povinnému na súčinnosť v rozsahu 15 min., správa o stave exekučného konania v rozsahu 45 min., iné doklady - záznamy, dohoda v rozsahu 30 min. a z paušálnej odmeny podľa § 14 ods. 1 písm.b/ v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky za úkony - získanie poverenia na vykonanie exekúcie - 3,32 eur, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie - 3,32 eur, každá zisťovanie účtu povinného - 3x3,32 eur - 9,96 eur, každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného - 6x3,32 eur t.j. 19,92 eur, každé ďalšie zisťovanie majetku povinného - 4x3,32 eur t.j. 13,28 eur a z náhrady hotových výdavkov podľa § 22 citovanej vyhlášky v sume 7,35 eur a to titulom poštovného, čo spolu s 20% DPH vo výške 12,62 eur predstavuje celkovo 83,05 eur. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie ako aj vo výroku o trovách exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Odvolací dôvod zakladal na ustanovení § 205 ods. 2 písm.d/ O.s.p., že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a preto žiadal napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť. Zastával názor, že súdny exekútor nedostatočne zistil majetkové pomery povinného. Zo správy o osobných a majetkových pomeroch povinného vypracovanej súdnym exekútorom vyplýva, že povinný momentálne nepracuje a Sociálnou poisťovňou je evidovaný ako osoba starajúca sa o dieťa do 6 rokov, je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a od 1.12.2009 je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Tým, že povinný je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, prejavil počas prebiehajúceho exekučného konania aktívnu snahu zamestnať sa a zmeniť svoje majetkové pomery. Momentálne sa však stará o maloleté dieťa, čo však podľa názoru oprávneného nebráni tomu, aby sa v blízkej budúcnosti zamestnal, začal podnikať poprípade nadobudol majetok iným spôsobom. Uviedol, že povinný je osoba v produktívnom veku, ktorá má nespočetné možnosti na zmenu svojich majetkových pomerov a v konečnom dôsledku tak na uhradenie dlhu voči oprávnenému. Záverom poukázal na to, že v prípade zastavenia exekúcie hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní bude premlčané a tým dôjde k zmareniu úspešného vymáhania predmetnej pohľadávky. Nestotožnil sa ani s vyčíslením trov podľa časovej špecifikácie jednotlivých úkonov a zastával názor, že exekútorovi nepatrí odmena za úkon v trvaní 45 min. - správa o stave exekučného konania, nakoľko sa jedná len o administratívny úkon, ktorý bezprostredne nesmeruje k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, resp. k vykonaniu exekúcie niektorým zo spôsobov uvedených v exekučnom poriadku. S poukazom na ustanovenie § 25 vyhlášky, podľa ktorého je v odmene exekútora zahrnutá už aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou zastával názor, že súdny exekútor si uvedenú položku zaúčtoval neoprávnene. Z uvedeného vyvodil záver, že súdny exekútor vynaložil na jednotlivé úkony exekučnej činnosti v zmysle časovej špecifikácie spolu 45 min. čo predstavuje jednu začatú hodinu, za ktorú mu prislúcha 6,64 eur, a preto oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie maximálne vo výške 75,08 eur. Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník, odvolaciemu súdu ho predložil sudca súdu prvého stupňa s tým, že odvolaniu nemieni celkom vyhovieť podľa § 374 ods. 4 O.s.p., a preto odvolanie prejednal odvolací súd. Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné a to čo do výroku o trovách exekúcie. Súd prvého stupňa zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm.h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Takýto záver vyvodil prvostupňový súd zo šetrenia vykonaného súdnym exekútorom, ktorý nezistil žiaden majetok patriaci povinnému, z ktorého by bolo možné zabezpečiť účel exekúcie a to uspokojením pohľadávky oprávneného. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že doterajšie zistenia súdneho exekútora nepochybne svedčia o tom, že povinný nemá majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného, a preto exekúciu zastavil dôvodne. Z obsahu pripojeného exekútorského spisu odvolací súd zistil, že súdny exekútor zisťoval majetkové pomery povinného v čase po vydaní upovedomenia o začatí exekúcie ako aj v roku 2011 pred podaním podnetu na zastavenie exekúcie a tieto zistil komplexne, o čom oprávneného informoval v správe o stave exekúcie. Zo strany oprávneného v podanom odvolaní nebola uvedená žiadna konkrétna skutočnosť, ktorá by spochybnila zistenia súdneho exekútora o nemajetnosti povinného. Je potrebné zdôrazniť, že pre rozhodovanie vo veci je rozhodujúci stav, ktorý existuje v čase rozhodovania a nemožno prihliadať na možný ale ničím konkrétnym nepodložený budúci stav. Pokiaľ oprávnený zistí, že povinný sa zamestnal, prípadne podniká a teda plní si aj príslušné odvodové povinnosti, nič mu nebráni podať nový návrh na vykonanie exekúcie. Pokiaľ oprávnený apeloval na to, že v prípade zastavenia predmetnej exekúcie hrozí, že právo oprávneného na uspokojenie pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní bude premlčané a tým dôjde k zmareniu úspešného vymáhania predmetnej pohľadávky, odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 112 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správne, pretože vykonávanie ďalších úkonov zo strany exekútora by bolo nehospodárne a viedlo by k zbytočnému navyšovaniu trov exekučného konania. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvého stupňa pokiaľ na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného. V danom prípade totiž došlo k zastaveniu exekúcie a súd musí rozhodnúť aj o náhrade trov exekúcie. Vo všeobecnosti platí podľa § 197 ods.1 Exekučného poriadku, že trovy exekúcie vrátane odmeny exekútora, náhrady jeho výdavkov a náhrady za stratu času exekútora podľa § 196 Exekučného poriadku uhrádza povinný. Povinný hradí trovy exekúcie aj pri zastavení exekúcie a to vtedy, ak k zastaveniu exekúcie dôjde nie zavinením oprávneného alebo nie preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. V tomto konaní nejde o prípad, že exekúcia bola zastavená preto, že to zavinil oprávnený. Toto konanie bolo zastavené z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie t.j. pre nemajetnosť povinného a pre tento prípad platí analogicky ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Pokiaľ však ide o výšku priznaných trov exekúcie, odvolací súd sa nestotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, pretože priznal súdnemu exekútorovi odmenu aj za také úkony, za ktoré mu odmena nepatrí. Oprávnený v podanom odvolaní napadol len správnosť priznanej časovej odmeny podľa § 14 ods. 1 písm.a/ vyhlášky č. 288/1995 Z.z. za úkon - správa o stave exekúcie. Odvolací súd má za to, že uvedený úkon nie je úkonom smerujúcim k vymoženiu pohľadávky, a preto je potrebné ho posúdiť ako administratívny úkon, za ktorý odmena je podľa § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Vzhľadom na uvedené časová odmena podľa § 14 ods. 1 písm.a/ vyhlášky je oprávnená vo výške 6,64 eur a o sumu 6,64 eur a k nej patriacu DPH v sume 1,33 eur je dôvodné krátenie priznanej odmeny. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie podľa § 219 O.s.p. potvrdil ako vecne správne a vo výroku o trovách exekúcie podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že oprávneného zaviazal uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 75,08 eur. V odvolacom konaní bol oprávnený v prevažnej miere neúspešný, preto podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 3 O.s.p. mu nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.