Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4Co/168/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7808210462 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Minxová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7808210462.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne G. S., F.. XX.XX.XXXX, T. R. C. R., K.. U. Č.. XXX, zast. JUDr. Petrom Harakálym, advokátom v Košiciach, Kováčska č. 28, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad č. 4, IČO: 00 151 700, o náhradu škody z ublíženia na zdraví, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 25. marca 2010 č.k. 5C/148/2008-23 takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej vyhovujúcej časti, t.j. vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom: 1/ z a v i a z a l žalovaného zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.203,94 eura od 10.09.2008 do 27.01.2010, t.j. sumu 141,33 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; 2/ konanie vo veci ohľadom istiny vo výške 1.203,94 eura z a s t a v i l a 3/ z a v i a z a l žalovaného nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 322,94 eura, na účet právneho zástupcu žalobkyne, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie o zastavení konania ohľadom istiny odôvodnil poukazom na ust. § 96 ods. 1 O.s.p., lebo žalobkyňa v tejto časti vzala žalobu späť s odôvodnením, že zo strany žalovaného došlo k plneniu v konaní uplatňovanej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Rozhodnutie o vyhovení žalobe o zaplatenie úrokov z omeškania (zo zaplatenej istiny) založil na zistení, že medzitýmnym rozsudkom Okresného súdu Rožňava zo dňa 17.06.2009 sp.zn. 10C/57/2008 bolo vyslovené, že žalovaný zodpovedá vo výške 90 % za náhradu škody žalobcom v 1. a 2. rade (L. S. I. G. S., t.j. žalobkyni v tomto konaní), vzniknutej pri dopravnej nehode dňa 15.01.2007 stretom motorového vozidla M. H. L.: S.-XXX-I. so žalobcami, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24.11.2009 č.k. 6Co/252/2009-185, ďalej, že žalobkyňa listom zo dňa 25.08.2008 vyzvala žalovaného na plnenie, na tento list žalovaný reagoval listom zo dňa 10.09.2008, v ktorom oznámil žalobkyni, že vzhľadom na oslobodenie spod obžaloby jeho poistenca D. U. rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach, nie je možné vyporiadať jej nároky a žalobkyni poskytol plnenie až 27.01.2010. S poukazom na ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka uzavrel, že žalovaný sa takto dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu a je preto povinný zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. a žalobkyni, ktorá svoju žalobu podala dôvodne a k plneniu zo strany žalovaného došlo až po podaní žaloby, a po výzve žalobkyne, priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 322,94 eura (odmena za 4 úkony po 61,41 eura + režijný paušál 1 x 5,91 eura, 2 x 6,31 eura a 1 x 7,21 eura + 19 % DPH vo výške 51,56 eura). Proti tomuto rozsudku sa včas odvolal žalovaný. Z obsahu odvolania vyplýva, že navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti (t.j. okrem výroku o zastavení konania vo veci ohľadom istiny vo výške 1.203,94 eura) zmeniť, žalobu zamietnuť a náhradu trov konania účastníkom nepriznať. Vytýkal súdu prvého stupňa nesprávne rozhodnutie o úrokoch z omeškania, keď neprihliadal na skutočnosť, že otázka základu žalobkyňou uplatňovaného nároku bola ustálená až medzitýmnym rozsudkom vo veci 10C/57/2008 a z jeho strany bolo plnenie žalobkyni poskytnuté ihneď po doručení rozsudku Krajského súdu v Košiciach v uvedenej veci, a to v rozsahu určenom týmto rozhodnutím (t.j. v rozsahu 90 %). Konanie, v ktorom sa riešila otázka miery účasti na dopravnej nehode, bolo právoplatne ukončené 19.01.2010 a súd prvého stupňa napriek tomu rozhodol o tom, že sa dostal do omeškania už dňa 10.09.2008. Poukázal na právnu úpravu ust. § 11 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, z ktorej vyplýva, že právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť, pričom plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť, alebo ak obdržal právoplatné rozhodnutie súdu o výške náhrady škody. K tomu, aby vzniklo právo na úrok z omeškania musí sa teda plnenie stať splatným. Ak je však sporný základ plnenia poistiteľa, ako tomu bolo aj v tejto veci, nie je možné ani začať vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu plnenia poisťovateľa, a preto nemôže byť poistiteľ v omeškaní. Nesúhlasil ani s rozhodnutím súdu prvého stupňa o trovách konania, keď rozhodoval podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p.. Vychádzajúc z uvedeného ustanovenia, náhrada trov konania prináleží účastníkovi aj keď mal vo veci úspech len čiastočný, pričom súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo, a v danom prípade súd prvého stupňa aj napriek takémuto právnemu posúdeniu zaviazal ho k povinnosti zaplatiť náhradu trov konania žalobkyni vo výške 322,94 eura. Jeho rozhodnutie o trovách konania nespĺňa náležitosti v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p. pre jeho nepreskúmateľnosť. Postup súdu prvého stupňa preto možno hodnotiť ako odňatie možnosti konať pred súdom. Napriek nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu v časti priznaných trov právneho zastúpenia s poukazom na dôvody odvolania smerujúce proti priznaniu úrokov z omeškania, mal za to, že nárok nebol podaný dôvodne, a preto žalobkyňa ani nemá právo na náhradu trov konania. Preto do úvahy neprichádza ani aplikácia ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. a o trovách konania malo byť rozhodnuté podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p.. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla potvrdiť napadnuté uznesenie (správne rozsudok) ako správne a zaviazať žalovaného uhradiť jej trovy odvolacieho konania vo výške 81,66 eura (za jeden úkon 61,41 eura + režijný paušál 7,21 eura + DPH). Odvolací súd na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia pojednávania, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku o zastavení konania ohľadom istiny, aj s konaním, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že tento rozsudok je v napadnutej časti potrebné zrušiť. Žalovaný, aj keď to citáciou odvolacích dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. výslovne neuviedol, z obsahu jeho odvolania to však vyplýva, v odvolaní namietal odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., t.j. že rozhodnutie súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., t.j. že v dôsledku nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa o trovách konania mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záver vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci po čiastočnom späťvzatí žaloby (o zaplatenie istiny) išlo už len o žalobkyňou proti žalovanému uplatňovaný nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 1.203,94 eura, uhradenej jej žalovaným podľa § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov na uspokojenie jej nároku na náhradu škody na zdraví, vyplývajúceho z poškodenia jej zdravia pri dopravnej nehode dňa 15.01.2007. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ods. 2 cit. ustanovenia). Vykonávacím predpisom, na ktorý odkazuje § 517 ods. 2 Obč. zákonníka je nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.. Z platnej právnej úpravy v uvedenom ustanovení vyplýva, že dlžník sa dostane do omeškania vtedy, ak svoj dlh nesplní riadne a ak dlh nesplní včas a ďalej, že v prípade omeškania s plnením peňažného dlhu veriteľovi vzniká právo požadovať úroky z omeškania (pokiaľ nie je ustanovená povinnosť zaplatiť poplatok z omeškania). Pri posúdení omeškania poisťovateľa s plnením náhrady škody podľa § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. je potrebné vychádzať z ust. § 11 tohto zákona, upravujúceho práva a povinnosti poisťovateľa. Podľa ust. § 11 ods. 5 cit. zákona v znení platnom do 31.05.2010, ktoré bolo potrebné na vec aplikovať, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti: a/ skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b/ poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie, alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehote na poskytnutie poistného plnenia (ods. 6 cit. ustanovenia). Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa ods. 5, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu (ods. 7 cit. ustanovenia). Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje ust. § 11 ods. 7 je § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z citovaných ustanovení vyplýva, že pre posúdenie omeškania poisťovateľa je predovšetkým podstatné zistenie dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a následne zistenie, či v zákonom určenej trojmesačnej lehote od uvedeného dňa boli splnené podmienky pre oznámenie poškodenému výšky poistného plnenia, t.j., či bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, alebo naopak tieto podmienky splnené neboli a poisťovateľ bol teda povinný poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie podľa § 11 ods. 5 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z.. Pre prípad, že by poisťovateľ povinnosť uloženú mu v § 11 ods. 5 zákona č. 381/2001 Z.z. v určenej lehote nesplnil, zákon mu v ods. 7 tohto ustanovenia priamo upravuje povinnosť zaplatiť poškodenému úroky z omeškania. Až následne, t.j. v prípade, že by povinnosť platiť úroky z omeškania upravená v ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľovi nevznikla, bolo by potrebné zistiť, či poisťovateľ dodržal lehotu na poskytnutie poistného plnenia upravenú v ust. § 11 ods. 6 cit. zákona, alebo sa s poistným plnením dostal do omeškania a z tohto dôvodu poškodenému vzniklo právo aj na zaplatenie úrokov z omeškania. Súd prvého stupňa v prejednávanej veci takto nepostupoval a omeškanie žalovaného z hľadiska citovanej úpravy ust. § 11 zákona č. 381/2001 Z.z. neposudzoval, preto je daný odvolací dôvod, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nezistil podstatné skutočnosti pre rozhodnutie veci, a to najmä deň, kedy žalobkyňa oznámila žalovanému škodovú udalosť, t.j. deň, ktorý je počiatkom plynutia trojmesačnej lehoty podľa ust. § 11 ods. 5 zákona č. 381/2001 Z.z.. a následne tiež, či vzhľadom na spornosť rozsahu povinnosti žalovaného poskytnúť poistné plnenie, žalovaný v 3 - mesačnej lehote jej poskytol písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol plnenie poskytnúť. Za takéto riadne písomné vysvetlenie uvedených dôvodov (§ 11 ods. 5 písm. b) zák. č. 381/2001 Z.z.) by zrejme nebolo možné považovať list žalovaného, zaslaný právnemu zástupcovi žalobkyne dňa 10.09.2008, pokiaľ v ňom oznámil ako dôvod, pre ktorý nie je možné vysporiadať uplatnené nároky žalobkyne len skutočnosť, že jeho poistený D. U. bol v trestnom konaní oslobodený spod obžaloby a hoci nešlo o prevádzateľa motorového vozidla (§ 427 ods. 2 Obč. zákonníka), s ktorým mal uzavretú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ale o vodiča tohto vozidla, žiadne vysvetlenie dôvodov k nedostatku zodpovednosti prevádzateľa neuviedol. Poistenie zodpovednosti sa totiž vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve (§ 4 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z.) a zodpovednosť vodiča motorového vozidla, prevádzkou ktorého bola spôsobená škoda (zo všeobecnej zodpovednosti podľa § 420 Obč. zákonníka) môže byť daná len popri zodpovednosti (objektívnej) prevádzateľa motorového vozidla, ktorý za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá podľa ust. § 421 a nasl. Obč. zákonníka. Z uplatnenia nároku na náhradu škody z ublíženia na zdraví z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia z 25.08.2008 zaslaného právnym zástupcom žalobkyne žalovanému však vyplýva, že ohľadom nároku žalobkyne na náhradu škody, bola už pred týmto listom medzi účastníkmi konania vedená korešpondencia, preto bolo potrebné zistiť, či žalovaný už pred svojím listom z 10.09.2008 žalobkyni riadne písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré jej odmieta uhradiť škodu, neposkytol. Čiastočne dôvodné je odvolanie žalovaného aj v časti týkajúcej sa rozhodnutia súdu prvého stupňa o trovách konania, pokiaľ (o.i.) namietal jeho nepreskúmateľnosť v niektorých smeroch. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku v tejto časti totiž nemožno zistiť, za ktoré úkony právnej služby bola odmena súdom prvého stupňa priznaná a naviac pokiaľ išlo o 4 úkony špecifikované vo vyčíslení trov právneho zastúpenia právnym zástupcom žalobkyne (č.l. 20), javí sa jeho rozhodnutie aj nesprávne. Menovite pokiaľ právny zástupca účtoval odmenu vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny aj za úkon späťvzatie žaloby, toto nezodpovedá ust. § 14 vyhl. č. 655/2004 Z.z., ktoré v ods. 1 písm. c) odmenu vo výške (plnej) základnej sadzby tarifnej odmeny predpokladá len za písomné podanie na súd, týkajúce sa veci samej a späťvzatie žaloby podaním vo veci samej nie je (ide o procesný úkon účastníka). Nemožno však súhlasiť s odvolaním, pokiaľ vytýka súdu prvého stupňa, že o trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., ktoré upravuje náhradu trov konania v prípade čiastočného úspechu účastníkov v konaní. Súd prvého stupňa totiž o trovách konania nerozhodol podľa uvedeného ustanovenia, ale podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p., ktoré vyjadruje zásadu zodpovednosti za zavinenie na zastavení konania a žalovanému uložil povinnosť náhrady trov konania žalobkyne na základe záveru, že žalobkyňa svoju dôvodne podanú žalobu vzala späť na základe správania sa žalovaného. V uvedenej súvislosti je potrebné dodať, že podľa ust. § 146 O.s.p. bolo potrebné rozhodnúť len o trovách zastaveného konania (o istinu) a pokiaľ predmetom konania zostali ešte úroky z omeškania vo vzťahu k tomuto nároku bolo potrebné uplatniť zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania (zásadu úspechu), ktorú vyjadruje ustanovenie § 142 O.s.p.. So zreteľom na dôvody zrušenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti pri novom rozhodnutí o trovách konania bude potrebné prihliadať aj na zistenia vyplývajúce z úpravy odvolacieho súdu, ktoré môžu ovplyvniť aj posúdenie dôvodnosti podanej žaloby z hľadiska aplikácie ust. § 146 ods. 2 vety druhej O.s.p.. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku o čiastočnom zastavení konania a v rozsahu zrušenia vec vracia na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude odstrániť vytýkané pochybenia, dôsledne zistiť všetky skutočnosti, podstatné pre posúdenie omeškania žalovaného v súlade s ust. § 11 ods. 5 až 7 zákona č. 381/2001 Z.z. a len potom uzavrieť, že nárok žalobkyne na zaplatenie úrokov z omeškania je dôvodný a znovu vo veci rozhodnúť vo všetkých smeroch preskúmateľným rozhodnutím (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.