Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 15CoE/271/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812202829 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7812202829.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci PRO CIVITAS s.r.o., Hattalova 12/C, Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zastúpený Máčaj a Novák s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti povinnej K. Ď., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. Č.. XXX, XXX XX Y., o vymoženie 931,18 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. 4Er/321/2012-13 zo dňa 17.04.2012, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana Vargu, Pribinova 1, 075 01 Trebišov o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 05.03.2012 domáhal voči povinnej vymoženia istiny vo výške 931,18 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, Arbitrážna a Mediačná a.s., sp. zn. IIA12100070, zo dňa 11.11.2011. Podkladom pre rozhodnutie bola Zmluva o úvere č. 1436961806 zo dňa 29.09.2006, ktorú uzavreli Poštová banka, a.s. ako právny predchodca oprávneného a povinný (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver vo výške 1.327,75 eur (40.000,-- Sk), ktorý sa povinná zaviazala splácať v 60-mesačných splátkach po 37,40 eur (1.127,-- Sk) vždy k 27. dňu v mesiaci. Predmetnú zmluvu posúdil súd prvého stupňa ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, v odôvodnení rozhodnutia citoval ustanovenia § 52 ods.1 až 4, § 53 ods.1 a 4, § 54 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa teda uviedol, že predmetná zmluva spadá pod právny režim zmluvy o spotrebiteľských úveroch podľa zákona č. 258/2001 Z.z., pretože bola uzavretá medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov ako podnikanie - oprávneným) a spotrebiteľom (t.j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania - povinným), ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver (dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere) a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2010 došlo k postúpeniu pohľadávky Poštovej banky a.s. (postupca) na spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED (postupník) a následne Zmluvou o postúpení pohľadávok spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED (postupca) dňa 24.02.2011 postúpila svoju pohľadávku na spoločnosť PRO CIVITAS, s.r.o. (postupník), ktorá sa stala novým veriteľom. Podľa článku 9.2, Prechodné a záverečné ustanovenia - rozhodcovská doložka - sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere a obchodných podmienok, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody Klient prijíma návrh Poštovej banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich s predmetnou zmluvou a obchodnými podmienkami, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy alebo obchodných podmienok, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., IČO: 35 862 882, zapísaná v OR SR OS Bratislava 1, odd. Sa, vl. Č. 3175/B (RAM) podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania sa rozhodnutiu RAM podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava. Následne súd citoval ustanovenie § 41 ods.2 písm.d) a ustanovenia § 44 ods.1 a 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 2 písm.a), b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súčasne citoval § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví: a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm.a) a b), alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd uviedol v zmysle ustanovenia § 45 ods.2 zákona o rozhodcovskom konaní, že súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.b) alebo c). Ďalej súd uviedol interpretačné pravidlo Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a konštatoval, že podmienka uvedená v článku 9.2 obchodných podmienok, podľa ktorej sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú alebo súvisia so Zmluvu a Obchodnými podmienkami, budú riešené dohodou a v prípade jej nedosiahnutia v konaní pred Stálym rozhodcovským súdom, je neplatná z dôvodu, že spotrebiteľa núti podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu a tým spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Spotrebiteľovi je tak odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Spotrebiteľ nemal možnosť osobitne vyjednať rozhodcovskú doložku, a tak nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky reálne dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom predmetnej zmluvy reálne vopred vzdal práva na účinnú procesnú obranu, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľné. Súd prvého stupňa považoval takto formulovanú rozhodcovskú doložku zakotvenú v zmluve o úvere, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka. Zastával názor, že rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto je v zmysle ustanovenia § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka neplatná. Rozhodcovský rozsudok preto nie je spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by bolo možné exekúciu vykonať. Rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul je v dôsledku neplatnej zmluvnej podmienky nulitný, neúčinný a pre tento daný rozpor so zákonom nie je možné viesť exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý nikoho nezaväzuje. Z vyššie uvedených dôvodov prvostupňový súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 44 ods.2 Exekučného poriadku v spojení s ustanovením § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, a to v celom rozsahu. Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a odňatie možnosti konať pred súdom. Uviedol, že z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa nevyplýva v čom rozhodcovská doložka odporuje dobrým mravom a zdôraznil porušenie zásady rovnocennosti z dôvodu rozdielneho procesného prístupu v prípade ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iného prístupu, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rozhodcovskom konaní. V odvolaní uviedol, že v zmysle § 159 odsek 2 O.s.p. je výrok právoplatného rozsudku záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány. Oprávnený zdôraznil, že v rámci rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu a nedisponuje ani právomocou rušiť či meniť exekučný titul. Preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku je možné len z dôvodu podľa ustanovenia § 45 ods.1 písm.c) zákona o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný len na plnenie a nie na to, či samotná zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku. Zmluva o úvere, ktorá je predmetom konania je štandardnou úverovou zmluvou, na základe ktorej bol poskytnutý úver bankou, ktorá bola zriadená a pôsobí v SR v súlade so zákonom č. 483/2001 Z.z. o bankách a podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo11/2010 zo dňa 26.09.2011 a taktiež uznesenie Krajského súdu v Prešove v zo dňa 21.12.2011, sp. zn. 9CoE/27/2011. Ďalej uviedol, že súd prvého stupňa sa vôbec nezaoberal ustanovením § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého bol v čase uzavretia zmluvy o úvere pôvodný oprávnený povinný ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich vzájomné spory budú riešené v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Rozhodcovská doložka bola naformulovaná a dojednaná v súlade so zákonom, a preto nemôže predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť tak, že súd udelí súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel postupom podľa § 374 ods.4 Občianskeho súdneho poriadku. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods.1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len „O.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods.1 „O.s.p.“), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil. Podľa ustanovenia § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Podľa ustanovenia § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa ustanovenia § 2 písm.a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej formy. Podľa ustanovenia § 3 ods.1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnej sa začalo dňa 05.03.2012 na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná a.s., sp. zn. IIA12100070 zo dňa 11.11.2011 s právoplatnosťou dňa 08.02.2012 a vykonateľnosťou dňa 10.02.2012, ktorým bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 931,18 eur, úrok vo výške 15,68 % ročne zo sumy 931,18 eur odo dňa 02.09.2010 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 931,18 eur odo dňa 02.10.2010 do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú ku dňu započítania poslednej čiastočnej úhrady po predčasnej splatnosti celého úveru vo výške 115,59 eur, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú odo dňa nasledujúceho po dni poslednej čiastočnej úhrady žalovaného po predčasnej splatnosti celého úveru do dňa 01.09.2010 vo výške 329,02 eur, sumu dlžných poplatkov vo výške 0,77 eur, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 55,06 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Z predloženej Zmluvy o úvere č. 1436961806 zo dňa 29.09.2006 (v spise na č. listu 10) vyplýva, že povinnej bol poskytnutý úver o výške 1.327,75 eur (40.000,-- Sk), ktorý sa povinná zaviazala vrátiť oprávnenému v 60-mesačných splátkach po 37,40 eur (1.127,-- Sk) vždy k 27. dňu v mesiaci. Ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) bola určená 25,59 %. V článku 9.2 obchodných podmienok pre úver, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, je zakotvená rozhodcovská doložka, kde sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere a obchodných podmienok, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody Klient prijíma návrh Poštovej banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich s predmetnou zmluvou a obchodnými podmienkami, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy alebo obchodných podmienok, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania sa rozhodnutiu RAM podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava. Odvolací súd sa zhoduje s odôvodnením napadnutého uznesenia a preto sa v súlade s ustanovením § 219 ods.2 O.s.p. obmedzuje na konštatovanie ich správnosti a na ich doplnenie považuje za potrebné dodať nasledovné. V danom prípade právny vzťah vznikol na základe zmluvy o úvere, z obsahu ktorej vyplýva, že povinná uzavrela zmluvu o úvere ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa správne na posúdenie právneho vzťahu aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv. Navyše oprávneným nebol v priebehu odvolacieho konania tvrdený ani preukázaný opak. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého dojednaná rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods.3 Občianskeho zákonníka (v znení platnom v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy). Ustanovenie § 53 ods.3 Občianskeho zákonníka len demonštratívnym výpočtom (arg. slovo „najmä“) uvádza, ktoré podmienky sú neprijateľné. Odvolací súd uvádza, že ide len o príkladmý výpočet neprijateľných podmienok, preto súd môže označiť za neprijateľnú podmienku aj inú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je preto aj tá, ktorá núti spotrebiteľa, aby sa všetky spory vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy riešili v rozhodcovskom konaní pred konkrétne určeným rozhodcovským orgánom. Správnosť tohto názoru potvrdil aj zákonodarca, ktorý túto podmienku zaradil do novelizovaného znenia ustanovenia § 53 ods.4 pod písm.r) Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008 novelou uskutočnenou zákonom č. 568/2007 Z.z. Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa v zmysle rozhodcovskej doložky rozhodnutiu vopred veriteľom určeného rozhodcovského súdu, nemožno hovoriť o individuálne dojednanej podmienke spotrebiteľskej zmluvy. Súd prvého stupňa správne uviedol, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle ustanovenia § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka (v znení platnom v čase uzavretia zmluvy) neplatná. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 55/2011 zo dňa 24.02.2011, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že „ak je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ (veriteľ) ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.“ Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky aj v súlade s ustanovením § 54 ods.2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach obsahu spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Oprávnený síce v odvolaní s poukazom na § 93b ods.1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o bankách“) a s poukazom na povinnosť predložiť povinnej návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy ospravedlňuje svoj postup, avšak takáto odvolacia námietka neobstojí, a to najmä s poukázaním na neskoršiu právnu úpravu. Novelizáciou zákona zvolil zákonodarca presnejšiu úpravu, podľa ktorej je banka povinná preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy a aby klient mal možnosť voľby. Oprávnený nedal povinnej na výber a neumožnil jej voľbu medzi rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom. Povinná mala len možnosť buď odmietnuť službu alebo ju prijať so všeobecnými obchodnými podmienkami. Za takýchto okolnosti nešlo o návrh pre povinnú tak, ako predpokladal zákon. Návrh na prijatie alebo odmietnutie zmluvy ako celku nemožno na účely aplikácie § 93 ods.1 zákona o bankách považovať za návrh na prijatie alebo odmietnutia rozhodcovskej zmluvy. Navyše dodávateľ (právny predchodca oprávneného) s odbornou starostlivosťou mal a musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania. Oprávnený musí počítať s tým, že plnenie z nekalej podmienky mu súd nemôže vymôcť. Exekúcia vedená na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky je neprípustná a exekučný súd na to prihliada už v štádiu rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia a následne v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie (ustanovenie § 57 ods.1 písm.g) Exekučného poriadku). Odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo/11/2010 zo dňa 26.09.2011, podľa ktorého exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, v exekučnom konaní je však zo zákona oprávnený a povinný preskúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 45 zákona č. 244/ 2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Ustanovenie § 45 ods.1 zákona o rozhodcovskom konaní pritom umožňuje skúmať nielen formálnu, ale aj materiálnu stránku vykonateľnosti exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok a po zistení, že zaväzuje na plnenie, ktoré je nedovolené v rozpore s dobrými mravmi je exekučný súd ex offo oprávnený exekučné konanie zastaviť. V danom prípade zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia súdom prvého stupňa nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci i napriek tomu, že súd bol oprávnený priamo exekučné konanie zastaviť v zmysle osobitého právneho predpisu, t.j. zákona o rozhodcovskom konaní. Súd v danom prípade postupoval podľa ustanovenia § 44 ods.2 Exekučného poriadku, a preto následne po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia bude exekučné konanie zastavené v súlade s ustanovením § 44 ods.3 Exekučného poriadku. Odvolací súd poukazuje na to, že ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky U. N. C 168/05, D. T. W. SA C 240/98-C 244/98). Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil v zmysle ustanovenia § 219 ods.1 O.s.p. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 224 ods.1 v spojení s ustanovením § 142 ods.1 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo oprávnený nebol v konaní úspešný a povinnej ani súdnemu exekútorovi žiadne trovy konania nevznikli. Predmetné uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach jednomyseľne (ustanovenie § 3 ods.9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z.z. účinnej od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.