Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Sd/90/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012201448 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7012201448.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, samosudkyňou JUDr. Valériou Mihalčinovou, v právnej veci navrhovateľa: Y. G. Q. T. É. B. F. N., trvale bytom Y. XXX, t. č. O. X, W., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ú s t r e d i e, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 15. októbra 2012 č. XXX XXX XXXX X a vracia jej vec na ďalšie konanie. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok z 02.10.2012 z dôvodu, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Košice z 02.10.2012 pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas opravný prostriedok navrhovateľ. Uviedol, že od augusta 2012 mu bola priznaná sociálna podpora 62,- Eur, ktorá nestačí na jeho živobytie a celkovú existenciu, pričom tvrdo pracoval od 17. rokov, odvádzal dane, platil nemocenské odvody do sociálnej poisťovne kým sa k moci nedostal demokratický systém. Potom nastúpila éra kadejakých zlodejov, ktorí ako zamestnávatelia a vykorisťovatelia sa dostali k moci a zabudli platiť odvody za svojich zamestnancov, pričom aj on sa stal ich obeťou. Prišiel o zdravie, lebo nebolo možné dať sa vypísať, aby neprišiel o prácu. Má nepretržité bolesti chrbtice, ktoré mu nedovoľujú normálne existovať a ani pracovať. Ďalej má problémy s udržaním stolice, s chôdzou, problémy so zrakom, ako aj sluchom - na pravé ucho nepočuje a na ľavé na 30 %. V Sociálnej poisťovni v Košiciach mu dali podpísať kôpku papierov a to posudkový lekár bez toho, aby čo i len slovkom sa spýtal čo ho trápi a aký je jeho zdravotný stav. V živote tvrdo pracoval od vysokej pece po vrtné veže, baňu atď. a teraz nevládze udržať lyžicu, stolicu, bol operovaný na zlatú žilu, žlčník. Nemá rodinu, je odkázaný sám na seba a na 62,- Eur, ktoré dostáva mesačne. Ďalej uviedol aké má zdravotné problémy, a preto žiadal o opätovné prehodnotenie jeho zdravotného stavu na účely invalidity. Na súdnom pojednávaní poukázal na to, že jeho zdravotné problémy, ktoré uviedol v opravnom prostriedku naďalej pretrvávajú, pociťuje sústavné bolesti, a preto musí užívať lieky na ich utíšenie. Zadovážil si na pojednávanie ďalšie odborné lekárske nálezy, ktoré aj súdu predložil. Odporkyňa na súdnom pojednávaní, ako aj v písomnom vyjadrení navrhla preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia, ako aj v konaní o opravnom prostriedku na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že navrhovateľov zdravotný stav nie je zhoršený na úroveň invalidity, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhovateľ v konaní o opravnom prostriedku predloženými listinnými dôkazmi (odbornými lekárskymi nálezmi) nepreukázal, že jeho zdravotný stav odôvodňuje vznik invalidity. Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, oboznámil sa s opravným prostriedkom navrhovateľa, písomným vyjadrením odporkyne, posudkovým spisom (zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa), dávkovým spisom odporkyne, lekárskou správou posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Košiciach z 13.12.2012 a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný. Z obsahu pripojených spisov súd zistil, že navrhovateľ žiadosťou z 29.05.2012 požiadal o dávku sociálneho poistenia, ku ktorej pripojil aj odborné lekárske nálezy. Podmienky nároku na vznik invalidného dôchodku sú upravené v § 70 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších zmien (ďalej len „zákon“). Podľa § 70 ods. 1 zákona poistenec má nárok na invalidný dôchodok ak sa stal invalidným, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je upravená v § 71 zákona. Podľa uvedeného ustanovenia poistenec je invalidný ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je upravená v prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného poistenia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu možno zvýšiť najviac o 10 % ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia je upravená v § 153 zákona. Podľa tohto ustanovenia lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. Na základe žiadosti navrhovateľa a predložených odborných lekárskych nálezov a to prepúšťacej správy z hospitalizácie z neurologickej kliniky od 04.03. do 08.03.2011, prepúšťacie správy i interného oddelenia od 26.10. do 28.10.2011, neurologického vyšetrenia zo dňa 16.05.2012 a interného vyšetrenia zo dňa 02.04.2012 a aj po vlastnom vyšetrení posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočka Košice dňa 02.10.2012 zhodnotil predložené odborné nálezy a to predovšetkým z interného vyšetrenia a prepúšťaciu správu z interného vyšetrenia a neurologického vyšetrenia, ako aj prepúšťaciu správu z neurologickej kliniky a skonštatoval, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím u navrhovateľa sú choroby nervového systému s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa kapitoly VI, oddiel A, položky 9b v rozsahu 30 až 50 % a stanovil na dolnej hranici, t. j. 30 % z dôvodu, že po hospitalizácii na internom oddelení bol prepustený s priaznivým vývojom TK, KP kompenzovaný, neurologický nález stabilizovaný. V súdnom konaní zdravotný stav navrhovateľa na základe odborných lekárskych nálezov, ktoré posudzoval aj posudkový lekár pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ v minulosti prekonal náhlu cievnu mozgovú príhodu so stabilizovaným neurologickým nálezom, bez motorickej a senzitívnej stanovenej hemisymptomiky bez sfingterových porúch s prítomnými začínajúcimi známkami polyneuropatie dolných končatín s incip. organickým psychosyndrómom a kombinovanou ataxiou. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie stanovil tak ako posudkový lekár dňa 02.10.2012 choroby nervového systému s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa kapitoly VI, oddiel A, položka 9, písm. b) v rozsahu 30 až 50 % a stanovil na dolnej hranici rozpätia už stredne ťažkej formy stavu po CMP, ktorá podľa objektívnych nálezov nie je jednoznačne zdokumentovaná. Poruchy zrakových funkcií sluchu, tráviace problémy, pohybové obmedzenia po zhodnotení zdravotného stavu aj na základe vyšetrenia a doložených odborných lekárskych nálezov nezdôvodňujú invaliditu. Na súdnom pojednávaní navrhovateľ predložil nové odborné lekárske správy a to predovšetkým s FRO vyšetrenia z 01.02.2013 a lekársku správu z neurologickej ambulancie z 01.10.2012, ako aj odborné lekárske správy, ktoré sú súčasťou posudkového spisu. Ako vyplýva z ustanovenia § 71 zákona pred rozhodnutím o dávke podmienenej dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom posudkový lekár musí mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanoviť spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o zohľadnení posúdenia všetkých zdravotných ťažkosti žiadateľa o dávku, o určenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia aj o iných zdravotných postihnutiach, ktoré odôvodňujú zvýšenie percentuálneho posúdenia miery takéhoto poklesu. Ak je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určená podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení percentuálnym rozpätím ako v danom prípade, posudkoví lekári pre rozhodujúce zdravotné postihnutie uviedli, že v prílohe č. 4 je stanovené rozpätie od 30 do 50 %, potom posudkový lekár v konaní o dávke podmienenej dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom musí v posudku o zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť náležite a riadne zdôvodniť svoj záver o konkrétne vyjadrenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Sama o sebe skutočnosť, že konkrétne percentuálne vyjadrenie nevybočuje zo zákonom predpokladaného percentuálneho rozpätia nie je dostatočným podkladom pre záver o riadnom posúdení zdravotného stavu a jeho následkoch na pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa názoru súdu v danom prípade posudkoví lekári v lekárskych správach náležite neodôvodnili na základe akých zistení stanovili u navrhovateľa percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie na dolnej hranici rozpätia a nedostatočne sa zaoberali posúdením zdravotného stavu navrhovateľa aj z hľadiska ostatných ochorení a zamerali sa iba na odborné lekárske vyšetrenia interné a neurologické, ako aj správy z hospitalizácií. Ostatné odborné vyšetrenia bližšie, konkrétnejšie nezhodnotili a to predovšetkým posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredia, ktorý iba uviedol, že poruchy zrakových funkcií, poruchy sluchu, tráviace problémy, pohybové obmedzenia na základe vyšetrenia a doložených odborných lekárskych nálezov nezdôvodňujú invaliditu, pričom z lekárskej správy zo dňa 13.12.2012 vôbec nevyplýva, že by takéto odborné lekárske nálezy boli podkladom na posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa. Posudkový lekár Sociálnej poisťovni, ústredie v lekárskej správe z 13.12.2012 uviedol, že mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre rozhodujúce zdravotné postihnutie stanovil na dolnej hranici percentuálneho rozpätia už stredne ťažkej formy stavu po CMP, ktorá podľa objektívnych nálezov nie je jednoznačne zdokumentovaná, z čoho je zrejmé, že posudkový lekár nemal dostatok podkladov na to, aby mohol jednoznačne stanoviť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí, najmä ak je tam rozpätie 30 - 50 %. Ak stredne ťažká forma stavu po CMP nie je jednoznačne zdokumentovaná, bolo potrebné, aby posudkový lekár požiadal navrhovateľa o príslušné odborné vyšetrenie a predloženie lekárskej správy, prípadne posúdil dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav navrhovateľa aj v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. Ani jeden z posudkových lekárov tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 71 ods. 6 zákona náležite nezdôvodnil prečo za rozhodujúce zdravotné postihnutie stanovili choroby nervového systému a nie iné postihnutie, ktoré vyplýva z predložených odborných nálezov, resp. aká miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť by podľa prílohy č. 4 zákona zodpovedala tomu ktorému postihnutiu. V prípade, ak posudkoví lekári pre ostatné zdravotné postihnutia navyšujú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, musia bez ďalšieho konkrétne ozrejmiť aké konkrétne ochorenie toto spôsobuje, ovplyvňuje a v akom rozsahu. Z predložených spisov je zrejme, že odporkyňa sa dostatočne nevyporiadala a predovšetkým posudkoví lekári vo svojich lekárskych správach - posudkoch dostatočne nezhodnotili a presvedčivo nezdôvodnili prečo pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí stanovili dolnú hranicu percentuálneho rozpätia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, dôsledne sa nevyporiadali s ďalšími odbornými nálezmi, z ktorého dôvodu ani nezdôvodnili prečo nenavýšili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa. Z týchto dôvodov súd nepovažuje napadnuté preskúmavané rozhodnutie odporkyne za vecne správne a má za to, že rozhodnutie odporkyňa vydala na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Posudkoví lekári ako to vyplýva z obsahu lekárskych správ komplexne neposúdili zdravotný stav navrhovateľa v súvislosti s jeho zhoršovaním ako to uviedol aj na pojednávaní a napokon posudkový lekár v lekárskej správe z 13.12.2012 uviedol, že u navrhovateľa sú prítomné začínajúce známky polyneuropatie dolných končatín a dostatočne neodôvodnili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u rozhodujúceho zdravotného postihnutia, pre ktoré je v prílohe č. 4 stanovené percentuálne rozpätie, ale ani u ostatných zdravotných postihnutí. Preto súd podľa § 250q ods. 2 v spojení s § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie, lebo zistenie skutkového stavu je nedostačujúce pre posúdenie veci. V ďalšom konaní bude povinnosťou odporkyne doplniť dokazovanie a opätovne posúdiť zdravotný stav navrhovateľa na základe predložených odborných lekárskych vyšetrení, ktoré sú súčasťou posudkového spisu, ale aj novo doložených odborných lekárskych nálezov, ktoré na výzvu navrhovateľ má predložiť. Zvážiť pre dôsledné zhodnotenie zdravotného stavu aj ďalšie lekárske nálezy, ktoré posudkoví lekári budú vyžadovať pre jednoznačné zdokumentovanie rozhodujúceho zdravotného postihnutia, teda vyhodnotiť všetky odborné lekárske nálezy, ktoré sú potrebné pre komplexné posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa a zdôvodniť prečo to ktoré zdravotné postihnutie považuje za rozhodujúce zdravotné postihnutie, odôvodniť i prípadný záver, že ďalšie zdravotné postihnutie neodôvodňuje, prípadne odôvodňuje zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 1 zákona. Náležite a dôsledne zdôvodniť pri percentuálnom rozpätí miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u rozhodujúceho zdravotného postihnutia prečo bola stanovená na tej ktorej hranici. Bude na zvážení posudkových lekárov, či nie je potrebné, aby posudkový lekár posúdil zdravotný stav navrhovateľa nielen v jeho prítomnosti, ale aj v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore, ktoré zdravotné postihnutie bude rozhodujúcim zdravotným postihnutím. Až na tomto základe bude môcť odporkyňa vo veci znovu rozhodnúť, pričom svoje rozhodnutie má náležite odôvodniť tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 209 ods. 4 zákona. Odporkyňa ako správny orgán pri novom prejednávani veci je viazaná právnym názorom súdu (§ 250r O.s.p.). O trovách konania súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania, lebo navrhovateľ ich náhradu si neuplatnil a odporkyňa zo zákona nemá právo na ich náhradu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné (§ 250s O.s.p.).