Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Sd/28/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200416 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7013200416.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, samosudkyňou JUDr. Valériou Mihalčinovou, v právnej veci navrhovateľky: G. U. G. N. W. K. Š. K. T. Á., bytom M. X, Y. W., zastúpená opatrovníčkou: F. U., bytom M. X, Y. W., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ú s t r e d i e, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 22. januára 2013 č. XXX XXX XXXX. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa podľa § 70 ods. 2 a § 82 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) navrhovateľke od 09. júla 2012 priznala invalidný dôchodok v sume 179,60 Eur mesačne, ktorý od 01.01.2013 zvýšila na 185,50 Eur mesačne. V odôvodnení uviedla, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky je 60 %, čo vyplýva z lekárskej správy posudkového lekára sociálnej poisťovne zo dňa 08.01.2013. Suma invalidného dôchodku u navrhovateľky bola určená podľa § 73 ods. 4 zákona o sociálnom poistení ako súčin osobného mzdového bodu v hodnote 0,67 x obdobie dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, t. j. 44,0302 rokov spolu s pripočítaním obdobia do dovŕšenia dôchodkového veku, t.j. 44,0302 rokov x aktuálna dôchodková hodnota pre rok 2012 9,8182 Eur x 60 % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť = 173,80 Eur mesačne. K tomuto invalidnému dôchodku navrhovateľke patrí zvýšenie dôchodku za rok 2012 o 3,3 %, t. j. 5,80 Eur mesačne a od 01. januára 2013 o 5,90 Eur mesačne, takže výsledná suma invalidného dôchodku je 185,50 Eur mesačne. Proti tomuto rozhodnutiu podala včas opravný prostriedok navrhovateľka, v ktorom žiadala o opätovného posúdenie jej invalidity a zvýšenie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a tým aj zvýšenie invalidného dôchodku. Uviedla, že pri svojom zdravotnom stave potrebuje neustálu pomoc rodičov, učiteľov, samostatne nedokáže vykonávať žiadnu pracovnú činnosť, nie to ešte zárobkovú. Skoro vôbec nekomunikuje, je veľmi pomalá, preto potrebuje pomoc aj pri základných potrebách. Vynecháva jej pamäť, má slabú priestorovú orientáciu, pri nových nečakaných alebo stresových situáciách je zmätená, na lekárske vyšetrenia musí chodiť v doprovode rodičov, nemá časovú orientáciu, potrebuje doprovod do školy, nikam nechce chodiť ani na prechádzky, je ospalá, takže potrebuje spať 10 až 12 hodín denne. Pri nejakej činnosti zotrvá len krátko, asi pol hodiny. Odporkyňa v písomnom vyjadrení, ale aj na súdnom pojednávaní navrhla preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že posudkoví lekári v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia, ako aj v konaní o opravnom prostriedku na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenie vyhodnotili, že navrhovateľkin zdravotný stav je zhoršený na úroveň invalidity s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %. Invalidita u navrhovateľky vznikla pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka. V konaní o opravnom prostriedku, predloženými listinnými dôkazmi najmä odbornými lekárskymi nálezmi nepreukázala, že jej zdravotný stav odôvodňuje vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, alebo zmenu dátumu vzniku invalidity. Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, oboznámil sa s opravným prostriedkom navrhovateľky, písomným vyjadrením odporkyne, pripojeným posudkovým spisom (zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky, dávkovým spisom odporkyne, výsluchom svedka T. U. a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný. Vzhľadom na zdravotný stav navrhovateľky súd v súlade s ustanovením § 29 O.s.p. uznesením zo dňa 09.04.2013 č. k. 3Sd/28/2013-11 ustanovil navrhovateľke opatrovníčku - jej matku F. U.. Žiadosťou zo dňa 09.07.2012 navrhovateľka požiadala o invalidný dôchodok od 09.07.2012. K žiadosti pripojila aj lekársku správu posudkovej lekárky Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves zo dňa 08. januára 2013. Podmienky nároku na invalidný dôchodok sú upravené v § 70 zákona o sociálnom poistení. Podľa § 70 ods. 1 poistenec má nárok na invalidný dôchodok ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najneskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorantského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je upravená v § 71 zákona o sociálnom poistení. Z tohto ustanovenia vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobu. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti, schopnosti pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 k zákona o sociálnom poistení. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa prílohy č. 4 k zákonu možno zvýšiť o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Lekársku posudkovú činnosť pri výkone sociálneho poistenia, teda aj dôchodkového poistenia podľa § 153 zákona o sociálnom poistení posudzuje - vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a revíznym lekárom. Môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. Zdravotný stav navrhovateľky pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia posudzovala posudková lekárka Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves dňa 08.01.2013, ktorá po vlastnom vyšetrení a posúdení odborných lekárskych nálezov pedopsychiatrického vyšetrenia, psychologického vyšetrenia, neurologického vyšetrenia, endokrinologického vyšetrenia, ortopedického vyšetrenia, nefrologického vyšetrenia, psychiatrického vyšetrenia dospel k záveru, že u navrhovateľky rozhodujúce zdravotné postihnutie je ľahká mentálna retardácia, ktorá podľa kapitoly V, položky 6, písm. a) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 60 %. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zohľadnila aj vzhľadom k priebehu ochorenia, nepriaznivej prognóze - poruche osobnosti, aj s prihliadnutím na poruchy správania, čo bolo dôvodom pre určenie hornej hranice miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Kontrolnú lekársku prehliadku určila na január 2014. Po podaní opravného prostriedku navrhovateľkou zdravotný stav navrhovateľky na účely invalidity posúdila aj posudková lekárka Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Prešove dňa 27.03.2013, ktorá po vyšetrení navrhovateľky posúdením z predložených odborných nálezov a vypočutí otca, ktorý predložil aj najnovšiu lekársku správu z psychiatrického vyšetrenia uviedla, že na základe objektívneho vyšetrenia, ako aj posúdenia odborných lekárskych nálezov nie je záver jednoznačný a je potrebné pozorovanie navrhovateľky s definitívnym uzatvorením, či ide alebo nie o psychotické ochorenie. Z toho dôvodu podľa aktuálnych odborných nálezov naďalej pretrváva u navrhovateľky ľahká duševná zaostalosť v strednom stupni a toto ochorenie vzniklo ešte v mladosti. Preto sa stotožňuje so záverom posudkovej lekárky Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves, ktorý za súčasného stavu je správny a nie je potrebné ho meniť. Na súdnom pojednávaní súd vypočul ako svedka otca navrhovateľky, ktorý poukázal na zdravotný stav navrhovateľky vyplývajúci jednak z odborných lekárskych nálezov, ako aj na tie skutočnosti, ktoré sú uvedené v opravnom prostriedku a zároveň uviedol, že navrhovateľka doposiaľ nebola hospitalizovaná v nemocnici, ani na psychiatrickom oddelení. On ako otec navrhovateľky s matkou navrhovateľky majú obavy z jej hospitalizácie na psychiatrii, ktorú hospitalizáciu podľa nich by nezvládla, skôr by jej to ublížilo a i napriek tomu, že hospitalizácia na psychiatrii bola doporučená aj posudkovou lekárkou dňa 23.03.2013, s touto nesúhlasia, preto doposiaľ ani navrhovateľka nebola hospitalizovaná. Na základe zistených a uvedených skutočnosti súd dospel k záveru, že zdravotný stav navrhovateľky na účely invalidity bol posúdený posudkovými lekármi ako v správnom, tak aj v súdnom konaní na základe vlastného vyšetrenia navrhovateľky, ako aj zhodnotenie aktuálnych odborných lekárskych vyšetrení, ktoré im boli predložené a dospel k záveru, že posudkoví lekári pri posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľky postupovali v súlade s ustanovením § 153 a § 71 zákona o sociálnom poistení, pričom došli k zhodnému záveru, že u navrhovateľky došlo k vzniku invalidity v mladosti, t. j. v období tak ako je to uvedené v § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v období, v ktorom bola nezaopatreným dieťaťom s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %. Ak posudková lekárka dňa 27.03.2013 doporučila, aby navrhovateľka bola hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení a bolo možné jednoznačne stanoviť, či u nej ide alebo nie o psychotické ochorenie, ktorú hospitalizáciu tak ako uviedol otec navrhovateľky na súdnom pojednávaní spolu s matkou navrhovateľky odmietajú, teda nesúhlasia, aby táto bola hospitalizovaná, zdravotný stav navrhovateľky mohol byť posúdený iba na základe aktuálnych odborných vyšetrení, ktoré boli predložené navrhovateľkou, resp. jej rodičmi. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporkyne v rozsahu opravného prostriedku súd dospel k záveru, že odporkyňa vydala preskúmavané rozhodnutie na základe zisteného skutočného stavu veci tak, ako bolo umožnené navrhovateľkou a jej rodičmi, pri posudzovaní zdravotného stavu posudkoví lekári postupovali v súlade s ustanovením § 153 a § 71 zákona o sociálnom poistení, a preto súd preskúmavané rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil. Kontrolnú lekársku prehliadku posudkoví lekári stanovili na január 2014, kedy bude opätovne posudzovaný zdravotný stav navrhovateľky na základe aktuálnych odborných lekárskych vyšetrení a je len v záujme samotnej navrhovateľky tak, ako to doporučila posudková lekárka dňa 27.03.2013, aby sa podrobila hospitalizácii na psychiatrickom oddelení s definitívnym uzatvorením či ide alebo nie u nej o psychotické ochorenie. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 a účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože navrhovateľka v konaní úspešná nebola a odporkyňa zo zákona toto právo nemá. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.