Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Sp/38/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201151 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Styková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7013201151.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, samosudkyňa JUDr. Eva Styková, v právnej veci navrhovateľa: M. O., H.. XX.XX.XXXX, Š. S. Z., S. R. S. N. T.: E. N., Z., toho času umiestnený v Ú.R. S. T. S. L. K., zastúpeného Centrom právnej pomoci, kancelária Košice, Moyzesova 18, 040 41 Košice, proti odporcovi: X. L. S. S. T. Z., V.. Ľ. Š. X, XXX XX Z., o preskúmanie rozhodnutia č. p. PPZ-HCP-PO7-ZVC-20-006/2013 zo dňa 19. júla 2013 o zaistení, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 19.07.2013 č.p. PPZ-HCP-PO7-ZVC-20-006/2013. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Odporca napadnutým rozhodnutím č. p. PPZ-HCP-PO7-ZVC-20-006/2013 zo dňa 19.07.2013 v zmysle § 88 ods. 1 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) zaistil navrhovateľa dňom 19.07.2013 v čase o 17:15 hod. na účel výkonu trestu vyhostenia z územia Slovenskej republiky, na čas nevyhnutne potrebný, teda na čas pre výkon trestu vyhostenia na 60 dní - do 16.09.2013 s uvedením, že lehota začína plynúť dňom vykonateľnosti rozhodnutia o zaistení, ktoré je vykonateľné doručením a zároveň podľa § 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov ho umiestnil do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce (ďalej len „ÚPZC“) dňom 19.07.2013 o 21:00 hod.. V predmetnom rozhodnutí odporca prihliadol na to, že dňa 18.07.2013 v čase o 18:15 hod. bol navrhovateľ kontrolovaný hliadkou MZJ PZ K., ktorej nevedel hodnoverným spôsobom preukázať svoju totožnosť a bol preto predvedený k zisteniu totožnosti. V informačných systémoch MV SR bol lustrovaný s pozitívnym výsledkom. Oddelením hraničnej kontroly Policajného zboru S. bolo vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení a zákaze vstupu navrhovateľa na územie Slovenskej republiky pod č. PPZ- HCP-SO13-81-28/2011 zo dňa 08.12.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.12.2011 a bol mu zakázaný vstup na územie SR na dobu 5 rokov, do 07.12.2016. Odporca ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na trestný rozkaz Okresného súdu Michalovce, ktorým dňa 19.07.2013 uznal navrhovateľa vinného z marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona, ktorým bol navrhovateľovi uložený aj trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky (ďalej len „SR“) na dobu 6 rokov. Správny orgán sa zaoberal aj tým, či bude možné vykonať trest vyhostenia v zmysle § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, s poukázaním na § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, keď stanovil dĺžku doby zaistenia do dňa 16.09.2013. Poukázal na to, že táto doba zaistenia je nevyhnutná na vykonanie predpokladaných úkonov, nutných na reálne vykonanie vyhostenia navrhovateľa, a to na potvrdenie totožnosti, komunikáciu so zastupiteľským úradom štátu, ktorého je navrhovateľ štátnym príslušníkom, zabezpečenie náhradného cestovného dokladu a realizáciu vyhostenia. Uviedol, že táto doba sa môže skrátiť, pričom jej dĺžka závisí na spolupráci cudzinca pri vybavovaní cestovného dokladu, potrebného k reálnemu vyhosteniu, ako aj od doby vystavenia cestovného dokladu. Dobu 60 dní zaistenia stanovil správny orgán na základe stanoviska ÚPZC Sečovce, ktorý potvrdil predpokladanú dobu 60 dní, potrebných na vybavenie obligatórnych záležitostí k výkonu trestu vyhostenia do domovskej krajiny. Napokon odporca vo svojom rozhodnutí odcitoval ustanovenie § 88 ods. 3 a § 90 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov. Včas podaným opravným prostriedkom, podaným na poštovú prepravu dňa 08.08.2013, doručeným Oddeleniu cudzineckej polície Policajného zboru Michalovce, sa navrhovateľ prostredníctvom splnomocneného zástupcu domáhal zrušenia rozhodnutia odporcu o zaistení a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie, s nariadením jeho bezodkladného prepustenia zo zaistenia s tým, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. V opravnom prostriedku splnomocnený zástupca navrhovateľa uviedol niekoľko odvolacích dôvodov. Predovšetkým vytýkal odporcovi nedostatočne zistený skutkový stav veci a nepreskúmateľnosť rozhodnutia odporcu, poukazom na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v jeho rozhodnutí sp. zn. 1Sža/47/2011 zo dňa 13.09.2011. Ako dôvod uviedol, že odporca neskúmal prekážky vyhostenia a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nezaujal k tomu žiadnu právnu úvahu. Poukázal iba na účel zaistenia a obmedzil sa iba na účel a počet úkonov potrebných k vybaveniu dokladov a vycestovaniu navrhovateľa. Navyše uviedol, že navrhovateľ tvrdil, že v priebehu trestného konania, ako aj konania o zaistení pred odporcom prejavil vôľu o udelenie azylu, no súd, ani odporca sa touto možnosťou nezaoberali. Až následne v zariadení pre cudzincov znova požiadal o udelenie azylu na území SR. Z toho dôvodu nie je z právneho hľadiska prípustná realizácia jeho vyhostenia minimálne počas priebehu azylového konania a preto považuje zaistenie za neúčelné. Odporca sa k opravnému prostriedku navrhovateľa písomne vyjadril dňa 12.08.2013. Vo svojom vyjadrení reagoval na odvolacie dôvody v tom zmysle, že dodržal zákonom stanovené pravidlá a podmienky Správneho poriadku, zistil úplne skutočný stav veci na základe obstaraných podkladov pre vydanie rozhodnutia. vychádzal z trestného rozkazu Okresného súdu v Michalovciach vo vzťahu k navrhovateľovi, ktorý nemal žiadne doklady totožnosti a v prípade prepustenia navrhovateľa by znovu dochádzalo k mareniu výkonu úradného rozhodnutia. Efektívnosť zaistenia je podporená vyjadrením ÚPZC Sečovce zo dňa 19.07.2013, v zmysle ktorého vystavenie náhradného cestovného dokladu pre štátneho príslušníka Moldavska je možné zabezpečiť v lehote do 8 týždňov. K námietke, týkajúcej sa neskúmania prekážok vyhostenia, poukázal odporca na trestný rozkaz Okresného súdu Michalovce. V súvislosti so žiadosťou o udelenie azylu odporca uviedol, že podľa informácie od ÚPZC Sečovce tu požiadal navrhovateľ o udelenie azylu až 29.07.2013, takže odporca postupoval v zmysle § 88 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov. Navrhol preto potvrdiť rozhodnutie správneho orgánu. Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu podľa ustanovenia § 250l a nasl. O. s. p. a na základe vykonaného dokazovania výsluchom poverenej zástupkyne splnomocneného zástupcu navrhovateľa, ako i zástupcu odporcu a po oboznámení sa s administratívnym spisom, vzťahujúcim sa na preskúmavané rozhodnutie odporcu, dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný v rozsahu odvolacích dôvodov, uvedených v návrhu splnomocneného zástupcu navrhovateľa, ktoré preskúmaval krajský súd podľa dispozičnej zásady. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250q ods. 1 O. s. p.). Na pojednávaní Krajského súdu v Košiciach dňa 22.08.2013 poverená zástupkyňa splnomocneného zástupcu navrhovateľa zotrvala na písomných dôvodoch návrhu. Zhrnula, že rozhodnutie odporcu považuje za nepreskúmateľné ohľadom prekážok vyhostenia, pretože odporca nedostatočne zistil skutkový stav veci. Poukázala tiež na tvrdenie navrhovateľa, že už v konaní pred odporcom požiadal navrhovateľ o udelenie azylu. Navrhla preto zrušiť napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. Trovy konania si neuplatnila. Splnomocnený zástupca odporcu na pojednávaní trval na správnosti napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že na základe trestného rozkazu Okresného súdu Michalovce boli určení na realizáciu výkonu trestu vyhostenia a keďže navrhovateľ nemal platný cestovný doklad, bol zaistený. Navrhovateľ v konaní pred odporcom nežiadal o udelenie azylu, až v ÚPZC Sečovce. Navrhol preto napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako správne. Krajský súd, viazaný pri svojom rozhodovaní dispozičnou zásadou v zmysle § 250l, § 212 ods. 1 O. s. p., sa zaoberal odvolacími námietkami splnomocneného zástupcu navrhovateľa. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie citovaného rozhodnutia odporcu zo dňa 19.07.2013, ktorým odporca v zmysle § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov zaistil navrhovateľa dňom 19.07.2013 v čase o 17:15 hod. na účel výkonu trestu vyhostenia z územia SR a zároveň podľa § 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov ho umiestnil do ÚPZC Sečovce na čas nevyhnutne potrebný, na 60 dní - do 16.09.2013. Štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac však na šesť mesiacov (prvá veta ustanovenia § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov). Policajný útvar môže rozhodnúť o predĺžení lehoty zaistenia najviac o 12 mesiacov, ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom, potrebným na výkon jeho administratívneho vyhostenia, sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety; to neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl, rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Lehota zaistenia začína plynúť dňom vykonateľnosti rozhodnutia o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny. (§ 62 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov) Policajný útvar bezodkladne vydá štátnemu príslušníkovi tretej krajiny rozhodnutie o zaistení a umiestni štátneho príslušníka tretej krajiny v zariadení. Ak totožnosť zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny nemožno bezodkladne zistiť, policajný útvar k rozhodnutiu o jeho zaistení pripojí také dôkazy, aby táto osoba nemohla byť zamenená s inou osobou. (§ 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov) Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odporca v prejednávanej veci v správnom konaní dostatočne zistil skutkový stav v súlade s § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa, prostredníctvom splnomocneného zástupcu, nie je dôvodný. Z opravného prostriedku a vyjadrenia splnomocneného zástupcu navrhovateľa na pojednávaní krajského súdu vyplynulo, že za hlavný dôvod návrhu označil skutočnosť, že odporca nedostatočne zistil skutkový stav veci a napadnuté rozhodnutie odporcu je nepreskúmateľné z dôvodu, že správny orgán neskúmal prekážky vyhostenia do krajiny pôvodu navrhovateľa a obmedzil sa len na výpočet úkonov potrebných k vybaveniu dokladov, poukázaním na účel zaistenia. Namietal tiež, že už v konaní pred odporcom navrhovateľ prejavil vôľu o udelenie azylu, no odporca sa tým nezaoberal. Navrhovateľ ale požiadal o udelenie azylu následne, preto považoval zaistenie navrhovateľa za neúčelné. Na základe uvedených skutočností považoval krajský súd odvolacie námietky navrhovateľa za nedôvodné, nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Z tohto pohľadu nezistil v postupe odporcu žiadne pochybenie a v podrobnostiach poukazuje na správne závery odporcu v napadnutom rozhodnutí. Krajský súd zdôrazňuje, že odporca postupoval správne aj pri stanovení lehoty zaistenia, v súlade so zákonom na čas nevyhnutne potrebný, od 19.07.2013 do 16.09.2013, na základe skúseností z realizácie výkonu trestu vyhostenia v ÚPZC Sečovce. Krajský súd zdôrazňuje, že navrhovateľ bol zaistený ako osoba bez cestovných dokladov, na výkon trestu vyhostenia, na základe trestného rozkazu Okresného súdu Michalovce zo dňa 19.07.2013 sp. zn. OT/97/2013, ktorý v ten deň nadobudol právoplatnosť, pričom odporca vo svojom rozhodnutí poukázal na tento trestný rozkaz nachádzajúci sa v administratívnom spise odporcu. Odporca sa vo svojom rozhodnutí zaoberal účelom zaistenia, ako aj odôvodnením potrebnej predpokladanej dĺžky zaistenia. Vo svojom rozhodnutí odporca iba poukázal na ustanovenie § 88 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, no nezaoberal sa žiadosťou navrhovateľa o udelenie azylu. Zo zápisnice o vyjadrení účastníka konania zo dňa 19.07.2013 vyplýva, že navrhovateľ počas svojho vyjadrenia, o ktorom pretlmočenú zápisnicu podpísal, nežiadal o udelenie azylu na území SR. Z vyjadrenia odporcu zo dňa 12.08.2013 je zistiteľné, že navrhovateľ požiadal o udelenie azylu v ÚPZC Sečovce až dňa 29.07.2013, teda až odstupom času po vydaní napadnutého rozhodnutia. Krajský súd sa teda v plnom rozsahu stotožnil s postupom a závermi odporcu v napadnutom rozhodnutí, námietkam navrhovateľa nevyhovel a napadnuté rozhodnutie odporcu č. p. PPZ-HCP-PO7- ZVC-20-006/2013 zo dňa 19.07.2013 v zmysle § 250q ods. 2 O. s. p. ako zákonné potvrdil. O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ a jeho splnomocnený zástupca boli v konaní neúspešní, nemajú preto právo na náhradu trov konania a odporcovi náhrada trov konania nepatrí, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.