Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2CoE/132/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212221069 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oto Jurčo ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7212221069.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: MPL TRADING spol. s.r.o., ul. Galvániho č. 8, 821 04 Bratislava, IČO: 31388639 práv. zast. JUDr. Jánom Majlingom, advokátom so sídlom v Bratislave, ul. Paláriková č. 14 proti povinným: 1.) KORIES - MOSS Košice, s.r.o., IČO: 45325642, Napájadlá 5, 040 01 Košice, 2.) F. K., Q. XX, XXX XX K. zastúpená JUDr. Róbertom Selvekom, advokátom so sídlom v Košiciach, Němcovej 30 na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť oprávnenému spoločne a nerozdielne sumu 1495,46 eur s prísl. v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Blaškom so sídlom v Michalovciach, ul. Kpt. Nálepku č. 8 , o odvolaní v oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II, č.k. 38Er/2317/2012-22 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 4.7.2012 domáhal u súdneho exekútora vykonania exekúcie na uspokojenie svojej pohľadávky voči povinnému vo výške 1495,46 eur s prísl. na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici č. k.: SR 134/2012 zo dňa 14.5.2012. Dňa 16.7.2012 doručil súdny exekútor prvostupňovému súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe ktorej a predložených dokladov mu prvostupňový súd vydal poverenie č. 5803 141011 zo dňa 25.7.2012. Dňa 21.2.2013 podala povinná v 2. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu námietky proti exekúcii spolu s návrhom na zastavenie v ktorom uvádza, že sa nestotožňuje s postupom oprávneného, nakoľko rozhodcovský rozsudok č.k.: SR 134/2012 zo dňa 14.5.2012 bol vydaný na základe rozhodcovskej doložky, ktorá sa nevzťahuje na fyzické osoby F. K., keďže táto podpisovala zmluvné dokumenty s oprávneným ako konateľka spoločnosti KORIES - MOSS Košice, s.r.o., IČO: 45325642, Napájadlá 5, 040 01 Košice a nie ako fyzická osoba. Z uvedeného vyplýva, že povinná v II. rade nebola zmluvnou stranou Rámcovej zmluvy zo dňa 12.5.2010 a preto sa na ňu rozhodcovská doložka uvedená v rámcovej zmluve nemohla vzťahovať, pričom v rozhodcovskom rozsudku s ňou bolo konané ako s fyzickou osobou. Spor medzi oprávneným a povinnou v 2. rade nebol oprávnený rozhodovať rozhodcovský súd a prekročil svoju právomoc, ktorá v tomto prípade patrí príslušnému súdu Slovenskej republiky. Právny zástupca oprávneného sa vyjadril k námietkam povinnej v 2. rade tak, že povinná prevzala exekučný titul, ktorý jej bol doručovaný do vlastných rúk. Oprávnený ďalej uvádza, že nemožno súhlasiť s tvrdením povinnej v 2. rade, že sa na ňu nevzťahuje rozhodcovská doložka uvedená v Zmluve a Všeobecných obchodných podmienkach (ďalej len „VOP“), nakoľko prejavila výslovný prejav vôle ručiteľa, ktorým prevzala ručiteľský záväzok za povinného v 1. rade a to podpisom zmluvy, resp. VOP, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Prvostupňový súd ďalej citoval ustanovenie ust. § 57 ods. 1,2 Exekučného poriadku a zistil , že predmetné exekučné konanie sa vedie na základe vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici č.k.: SR 134/2012 zo dňa 14.5.2012, z ktorého obsahu vyplýva, že došlo dňa 12.5.2010 k uzatvoreniu Rámcovej zmluvy. Predmetná Rámcová zmluva bola uzatvorená medzi oprávneným a povinným v 1. rade, za ktorú ju podpísala konateľka spoločnosti a súd dospel k záveru, že nebola splnená jedna zo základných podmienok konania a to nebola daná právomoc rozhodcovského súdu vo vzťahu k povinnej v 2. rade v zmysle ust. § 4 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Podľa ust.§ 4 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Povinná v 2. rade podpísala rámcovú kúpnu zmluvu zo dňa 12.5.2010 ako konateľka povinného v 1. rade, rovnako zo spôsobu označenia pri podpise VOP vyplýva, že aj tieto podpísala ako konateľka povinného v 1. rade a nie ako fyzická osoba. Podľa výpisu z obchodného registra v čase uzatvorenia rámcovej kúpnej zmluvy za povinného v 1. rade konala povinná v 2. rade „v mene spoločnosti koná každý z konateľov samostatne. Písomnosti zakladajúce práva a povinnosti spoločnosti podpisuje a za spoločnosť v jej mene koná každý z konateľov samostatne a to tak, že k písanému alebo tlačenému menu obchodnej spoločnosti pripojí svoj vlastnoručný podpis“ a takýmto spôsobom je povinná označená pri podpisoch zmluvy a VOP, na podklade ktorých bol vydaný rozhodcovský rozsudok. Ak by sme pripustili, že povinná v 2. rade uvedené listiny podpísala aj ako fyzická osoba (takto je v rozhodcovskom titule označená) je potrebné exekučný titul preskúmať v rovine právnej úpravy spotrebiteľského práva. Pre posúdenie toho, či sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie, súd vychádzal najmä z toho, že úlohou exekučného súdu v exekučnom konaní je zabezpečovanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí za predpokladu, že nimi uložené povinnosti neboli povinnými plnené dobrovoľne. Pri svojom rozhodovaní pritom vychádza z právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý je podkladom toho ktorého exekučného konania a je ním viazaný. Do jeho kompetencie nespadá posudzovanie správnosti, resp. zákonnosti rozhodnutí súdu, prípadne iných orgánov v pôvodnom konaní. Jediným exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania, je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní. Ak totiž rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 odseku 1 písm. b) alebo c) zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“). Materiálna stránka právoplatnosti rozhodcovského rozsudku totiž nie je podľa názoru súdu bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov z nej existujú výnimky. Takouto výnimkou je už spomínané ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje osobitný prieskumný inštitút, ktorým je prieskumná právomoc exekučného súdu umožňujúca mu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku oprávneného priznaného mu rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd je teda nielen oprávnený, ale aj povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súladom exekučného titulu so zákonom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či je na základe neho možné exekúciu vykonať, teda či tu nie sú také zákonné ustanovenia, ktoré by bránili vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Môže ísť aj o také ustanovenia, ktoré ukladajú exekučnému súdu povinnosť skúmať aj materiálnu správnosť exekučného titulu, teda či nárok priznaný exekučným titulom je v súlade s právom. Pre vyvodenie takýchto záverov musí mať súd k dispozícii predovšetkým listinu, na základe ktorej vzniká záväzkovo právny medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ako aj listinu obsahujúcu dohodu o tom, že riešenie sporov, ktoré vzniknú z konkrétneho zmluvného vzťahu budú zmluvné strany riešiť v rozhodcovskom konaní, v predmetnom konaní Rámcovú kúpnu zmluvu uzatvorenú dňa 12.5.2010 a VOP. Prvostupňový súd ďalej citoval ust. § 52 ods. 1 , 2 , 3 , 4 O. z. z ktorých je zrejmé , že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva, ktorú uzavrel dodávateľ so spotrebiteľom. Zákon pritom zároveň vyžaduje, aby bola spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a teda len na takúto osobu sa vzťahujú právne predpisy o ochrane spotrebiteľa. Z predloženej Rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 12.5.2010 je zrejmé, že v tejto Zmluve je povinný v 1. rade označený ako právnická osoba oprávnená podnikať, o čom svedčí IČO povinného, ako aj jeho obchodné meno. Možno teda uzavrieť, že pokiaľ predmetnú Rámcovú zmluvu povinný v 1. rade uzavrel ako právnická osoba oprávnená podnikať, právne predpisy o ochrane spotrebiteľa sa naňho nevzťahujú, a teda v danom prípade nie sú naplnené podmienky pre zastavenie exekúcie pre niektorý z dôvodov zastavenia exekúcie uvedených v § 57 Exekučného poriadku. Prvostupňový súd zároveň poukázal na to, že exekučné konanie je vo svojej podstate konaním nesporovým. Jeho účelom je teda len zabezpečenie núteného výkonu právoplatných a vykonateľných rozhodnutí. Pokiaľ sa povinný domnieva, že bol pri podpise predmetnej Zmluvy uvedený do omylu, resp. ju považuje za nesprávnu alebo nezákonnú, má možnosť domáhať sa na súde vyslovenia jej neplatnosti. Podľa ust. § 45 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov 16) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 17) , b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Poukazujúc na uvedené skutočnosti prvostupňový súd dospel k záveru , že účelom exekučného konania je nútená realizácia vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi, s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Povinný ručí celým svojím majetkom a oprávnený sa môže domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z celého tohto majetku. Na druhej strane je nevyhnutné, aby exekučné právo zabezpečovalo ochranu povinného i práva tretích osôb pred nadmernými a neopodstatnenými zásahmi vykonanými prostriedkami núteného výkonu rozhodnutí. Spojenie týchto základných postulátov znamená, že exekučné konanie sa môže vykonávať len na uspokojovanie skutočne existujúcich práv, len za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje zákon, iba v rozsahu, ktorý postačuje na uspokojenie oprávneného, a výlučne z majetku povinného. Porušenie ktoréhokoľvek z týchto princípov uplatňujúcich sa v exekučnom práve spôsobuje neprípustnosť exekúcie . Dôvody neprípustnosti exekúcie ustanovuje zákon. Každý z týchto dôvodov neprípustnosti (všeobecných alebo osobitných) má za následok zastavenie exekúcie. V danom prípade prvostupňový súd zistil, že jednou z podmienok exekučného konania je pasívna legitimácia povinnej v 2. rade a tak nemohol exekučný titul voči nej nadobudnúť právoplatnosť ani vykonateľnosť a súd exekúciu v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. g) zák. č. 233/1995 Z.z. v spojení s ust. § 57 ods. 3 Exekučného poriadku exekúciu proti povinnej 2. rade vyhlásil za neprípustnú a zastavil. Rozhodnutie súdu prvého stupňa napadol v zákonnom stanovenej lehote oprávnený. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že stály rozhodcovský súd v Banskej Bystrici rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. SR134/2012 zo dňa 14.05.2012 zaviazal povinných v 1 a 2 rade aby spoločne a nerozdielne zaplatili oprávnenému istinu vo výške 1495,46 eur s prísl., zmluvnú pokutiu vo výške 89,73 eur a spoločne a nerozdielne nahradili oprávnenému trovy konania v sume 402,52 eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Prvostupňový súd exekúciu v zmysle §57 ods.1 písm. g) EP v spojení s ustanovením § 57 ods.3 EP exekúciu povinnej v 2 rade vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. a to z dôvodu, že nebola splnená jedna zo základných podmienok konania, a to nebola daná právomoc rozhodcovského súdu vo vzťahu k povinnej v druhom rade, keď rámcová kúpna zmluva bola uzavretá medzi oprávneným a povinným v 1 rade za ktorú ju podpísala konateľka spoločnosti a teda povinná v 2 rade. Odvolateľ k tomu uviedol, že povinná v 2 rade ako ručiteľka prevzala ručiteľský záväzok podpisom Zmluvy a VOP , ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy a to v zmysle čl-.6 ods.2 VOP,, Táto osoba podpisom tejto zmluvy resp. VOP ako jej neoddeliteľnej súčasti prehlásila, že ručiteľský záväzok v zmysle § 303 ObZ preberá. Odvolateľ ďalej citoval ust. §303, 304 ObZ. Odvolateľ teda tvrdí , že v zmysle čl. 6 ods.2 VOP k Zmluve zo dňa 12.5.2010 povinná v 2 rade platne na seba prevzala ručiteľský záväzok. K tomu citoval aj judikát 1Obdo V 87/2007 publikovaný v periodiku Zo súdnej praxe č.1/2011.Uviedol, že ručenie predstavuje významný zaisťovací inštitút obchodno -právnej povahy a tak povinná v 1. rade rovnako ako povinná v 2.rade v danom prípade nemajú postavenie spotrebiteľa a teda sa na nich nevzťahujú ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. Postavenie povinnej v 2.rade na základe prevzatého ručiteľského záväzku je nevyhnutné posudzovať ako postavenie ručiteľa, a to na základe vyhlásenia ručiteľa voči veriteľovi, ako jednej zo základných foriem zabezpečovania záväzkov v zmysle §303 Obchodného zákonníka. Ďalej odvolateľ citoval ust. §52 OZ .Odvolateľ zdôraznil, že v žiadnom prípade u povinnej v2.rade s nejedná o postavenie spotrebiteľa, nakoľko povinná v 2.rdae konala v rámci výkonu podnikateľskej činnosti ako štatutárny orgán povinného v 1.rade.Ďalej citoval ustanovenie §57 EP .Odvolateľ uviedol, že má za to, že podkladom vedenia exekúcie je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktoré spĺňalo zákonom stanovené náležitosti a je riadne odôvodnené. Uviedol, že v uvedenom rozhodnutí je riadne odôvodnené aj vydanie exekučného titulu voči povinnej v 2.rade a to z titulu ručiteľského záväzku povinnej v 2.rade ako konateľky za záväzky povinného v 1 rade z titulu Zmluvy. Odvolateľ v závere uviedol, že nie je naplnený žiaden zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie uvedených v §57 ods.1 a2 Exekučného poriadku. V závere poukázal na to , že už vydané poverenie na vykonanie exekúcie znamenalo, že exekučný súd vykonanie exekúcie pripustil. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolateľ žiadal , aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a priznal mu trovy odvolacieho konania vo výške 58,18 eur vrátane DPH. Povinná a súdny exekútor zostali v odvolacom konaní nečinní. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, ktorý oznámil, že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 O.s.p., preto odvolanie prejednal odvolací súd. Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Na doplnenie odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné: Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu mal za preukázané, že predmetné exekučné konanie sa viedlo na základe vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici č.k.: SR 134/2012 zo dňa 14.5.2012, z ktorého obsahu vyplývalo, že dňa 12.5.2010 došlo k uzatvoreniu Rámcovej zmluvy. Predmetná Rámcová zmluva bola uzatvorená medzi oprávneným a povinným v 1. rade, za ktorú ju podpísala konateľka spoločnosti a preto odvolací súd poukázal na to , že súd prvého dospel správne k záveru, že nebola splnená jedna zo základných podmienok konania a to nebola daná právomoc rozhodcovského súdu vo vzťahu k povinnej v 2. rade v zmysle ust. § 4 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. . Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Odvolací súd preto v zmysle ustanovenia § 219 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a povinnej a súdnemu exekútorovi v tomto odvolacom konaní preukázateľné trovy konania nevznikli, preto im neboli priznané. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.