Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Sp/26/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201065 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7013201065.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, samosudcom JUDr. Jurajom Tymkom, v právnej veci navrhovateľa: R.. O. N., Z. Y. Č.. XX, N. - Š., zastúpeného JUDr. Augustínom Tomášom, advokátom so sídlom Floriánska č. 16, Košice, proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, kancelária Košice, so sídlom Moyzesova č. 18, Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. 5666/2013 zo dňa 28.06.2013, takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie odporcu č. 5666/2013 zo dňa 28.06.2013 a vec mu vracia na ďalšie konanie. Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania 340,90 Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Augustína Tomáša, advokáta, Floriánska č. 16, Košice. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím sp. zn. 5666/2013 zo dňa 28.06.2013 odporca podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z. z.“) nepriznal navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca citoval ustanovenie § 3 ods. 1, § 4 písm. i/, § 4 ods. 2, § 6 ods. 1, § 6a zákona č. 327/2005 Z. z. a uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že vo veci, s ktorou sa žiadateľ obrátil na Centrum, nebola z nižšie uvedených dôvodov vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu, čím žiadateľ nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc, má Centrum za to, že nie je nevyhnutne potrebné zaujať stanovisko k tomu, či žiadateľ spĺňa podmienku stavu materiálnej núdze. Poukázal na ustanovenie § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. a uviedol, že žiadateľ v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v časti „povaha sporu“ uviedol: „Dovolanie vo veci zamietnutia vstupu do konania KS KE, sp. zn. 7Cb/786/2000-incidenčný spor o pravosť pohľadávky. Žiadateľ v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v časti „opis okolností sporu“ uviedol: „Uvádzam v prílohe žiadosti“. Poukázal na to, že v prílohe k žiadosti o poskytnutie právnej pomoci žiadateľ uviedol, že rozhodnutím zo dňa 02.05.2012, sp. zn. 7Cb/786/2000-187, Krajský súd Košice zamietol návrh žiadateľa na pripustenie vstupu do konania. Rozhodnutie napadol žiadateľ včas podaným odvolaním, kde zároveň požiadal o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov a o ustanovenie právneho zástupcu a pre prípad jeho ustanovenia požiadal o umožnenie profesionálnej opravy/úpravy jeho odvolania týmto zástupcom. Konštatoval, že Krajský súd v Košiciach žiadateľovi priznal oslobodenie od súdnych poplatkov a vo veci ustanovenia právneho zástupcu odkázal žiadateľa na Centrum právnej pomoci. Žiadateľ požiadal o poskytnutie právnej pomoci Centrum dňa 06.07.2012, kde vec bola vedená pod sp. zn. 1N/2334/12. Na výzvu súdu oznámil túto skutočnosť podaním zo dňa 20.07.2012. Centrum žiadateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci nepriznalo rozhodnutím sp. zn. 1N/2334/12 zo dňa 17.08.2012, proti ktorému sa žiadateľ včas odvolal a vec je vedená na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 7Sp/21/2012, zatiaľ nie je právoplatne skončená. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca ďalej uviedol, že žiadateľ Centru na preukázanie skutkového stavu doložil fotokópiu uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. k. 3Obo/45/2012-2017 zo dňa 23.04.2013 v právnej veci o určenie pravosti pohľadávky vo výške 3 609 385,45 Eur, na odvolanie žiadateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 7Cb/786/2000-187 zo dňa 02.05.2012 (ďalej ako „uznesenie najvyššieho súdu“). Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.06.2013 a Najvyšší súd SR ním potvrdil uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 7Cb/786/2000-187 zo dňa 02.05.2012, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Odporca ďalej poukázal na to, že za účelom úplného zistenia skutkového stavu Centrum do spisu doložilo fotokópiu rozhodnutia Centra sp. zn. 1N/2334/12 zo dňa 17.08.2012, ktorým žiadateľovi nepriznalo nárok na poskytnutie právnej pomoci, fotokópiu návrhu žiadateľa zo dňa 29.03.2012, doručeného Krajskému súdu v Košiciach dňa 30.03.2012, v konaní sp. zn. 7Cb/786/2000 v právnej veci o určenie pravosti pohľadávky vo výške 3 609 385,45 Eur, ktorými žiadateľ navrhol konajúcemu súdu, aby pripustil jeho vstup do predmetného konania ako žalobcu namiesto doterajšieho žalobcu, fotokópiu uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 02.05.2012 v právnej veci o určenie pravosti pohľadávky vo výške 3 609 385,45 Eur, v konaní sp. zn. 7Cb/786/2000, ktorým súd návrh žiadateľa zo dňa 29.03.2012 zamietol, odôvodniac to tým, že právny úkon žiadateľa, ktorým sa žiadateľ domáhal zámeny účastníka konania je absolútne - a to ex lege - neplatný, nakoľko tento právny úkon neurobila oprávnená osoba, a to správca konkurznej podstaty, ale žiadateľ v právnej pozícii konateľa úpadcu, fotokópiu odvolania žiadateľa zo dňa 22.05.2012 proti uzneseniu zo dňa 02.05.2012, pričom toto odvolanie žiadateľ podal v zákonom stanovej 15-dňovej lehote. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca ďalej citoval ustanovenie § 236 ods. 1, 2, § 237, § 239 ods. 1, 2, § 240 ods. 1, § 241 ods. 1, 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej ako „O. s. p.“) a konštatoval, že z vyjadrení žiadateľa vyplýva, že dôvodom pre podanie dovolania proti uzneseniu Najvyššieho súdu má byť odňatie možnosti konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p., nakoľko mu bolo upreté základné právo na právnu pomoc v konaní. Poukázal na judikát R 55/2008. Zákon č. 327/2005 Z. z. neupravuje osobitný postup pri posudzovaní podmienok na priznanie právnej pomoci v prípade, pokiaľ sa jedná o povinné zastúpenie advokátom v niektorých v konaniach (napr. dovolacie konanie, konanie podľa druhej hlavy piatej časti O. s. p.). Preto odporca postupoval správne, ak sa zaoberal otázkou zrejmej bezúspešnosti sporu vo veci žiadosti navrhovateľky, bez ohľadu na to, či sa jedná alebo nie o povinné zastúpenie advokátom (z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 10.10.2012 sp. zn. 24Sp/22/2012). Považoval za zrejmé, že tvrdenie žiadateľa o odňatí možnosti konať pred súdom neobstojí a nezakladá teda prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p., pričom ani z doložených dokladov nevyplývajú iné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania proti uzneseniu najvyššieho súdu. Vychádzajúc z vyššie uvedeného i citovaných zákonných ustanovení odporca konštatoval, že v predmetnej právnej veci, s ktorou sa žiadateľ na Centrum obrátil, nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu v zmysle ustanovenia § 8 zákona č. 327/2005 Z. z.. Skutočnosť, že nejde o zrejme bezúspešný spor, je jednou z podmienok na poskytnutie právnej pomoci. Z dôvodu nutnosti kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc sa Centrum splnením ďalších podmienok nezaoberalo. Konštatoval, že na základe priložených listinných dokladov má Centrum za preukázané, že žiadateľ nespĺňa podmienku vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu, ktorá je nevyhnutným predpokladom na poskytnutie právnej pomoci v zmysle citovaných zákonných ustanovení. Poukázal na to, že nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc má za následok negatívne rozhodnutie o poskytnutí právnej pomoci. Navrhovateľ sa včas podaným opravným prostriedkom domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia odporcu a vrátenia veci na nové rozhodnutie. Uviedol, že odporca jeho osobné a materiálne predpoklady pre možnosť poskytnutia právnej pomoci skúmal z dôvodu, že dospel k záveru, že vo veci jeho dovolania nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu. Poukázal na to, že z napadaného rozhodnutia odporcu je zrejmé, že okrem nim doložených dokladov, odporca doplnil za účelom úplného zistenia skutkového stavu veci v rozhodnutí uvedené dôkazy priamo zo súdneho spisu KS KE, sp. z. 7Cb/786/2000, teda mal súdny spis k dispozícii a jeho povinnosťou bolo zistiť skutkový stav veci úplne. Uviedol, že zo spisu 7Cb/786/2000, ktorý bol predmetom preskúmania odporcu, vyplývajú skutočnosti, a to že v rámci odvolania zo dňa 22.05.2012 voči prvostupňovému rozhodnutiu požiadal o ustanovenie právneho zástupcu ex offo, uznesením zo dňa 05.06.2012 sp. zn. 7Cb/786/2000 mu súd priznal oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu a podaním zo dňa 07.06.2012 ho súd v otázke ustanovenia právneho zástupcu odkázal na Centrum právnej pomoci s tým, že žiadosť má Centru právnej pomoci zaslať spolu s právoplatným rozhodnutím o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov, čo aj urobil. Považoval za nesporne preukázané, že odporca právny názor súdu na otázku svojvoľnosti a zrejmej bezúspešnosti sporu v konaní 7Cb/786/2000 poznal. Ako zásadnú námietku uviedol, že prípustnosť dovolania a zároveň dovolací dôvod odporcovi označil (okrem iného) v tom, že odvolací súd rozhodol o odvolaní pred rozhodnutím o právnej pomoci v odvolacom konaní, o ktorú požiadal, čo považuje za procesnú vadu, vedúcu k zmätočnosti odvolacieho rozhodnutia. Uviedol, že odporca svoje zamietavé rozhodnutie odôvodnil len poukazom na judikát R 55/2008. Bol toho názoru, že prvostupňový súd zamietnutím návrhu na ustanovenie právneho zástupcu, hoci zákonné podmienky pre takéto rozhodnutia splnené neboli a odvolací súd tým, že nezjednal nápravu a rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil, postupovali nesprávne. Predčasne uzavreli, že žiadosť žalobcu o ustanovenie právneho zástupcu je bezdôvodná a takýmto postupom odňali žalobcovi možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p.. Namietal, že nevyhovením jeho žiadosti, s poukázaním na judikát, ktorý existenciu jeho základného práva na právnu pomoc v konaní potvrdzuje, bez akéhokoľvek ďalšieho zdôvodnenia, navyše v odvolacom konaní s povinným zastúpením advokátom, došlo k porušeniu jeho základných práv minimálne v rozsahu: právo na rovnosť účastníkov konania, právo na prístup k súdu a na súdnu ochranu, právo na spravodlivé prejednanie jeho veci, právo na účinný a efektívny prostriedok nápravy. Navrhovateľ v podanom odvolaní ďalej citoval článok 37 ods. 2, 3 Listiny základných práv a slobôd, článok 47 ods. 2, 3 Ústavy SR, článok 46 ods. 1 Ústavy SR, § 3 ods. 1 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., § 18 ods. 1 O. s. p.. Namietal, že odporca mu svojim rozhodnutím znemožnil prístup k súdu, ktorý mohol v dovolacom konaní napraviť predchádzajúce pochybenie odvolacieho súdu, ktorý mu svojim postupom a rozhodnutím v odvolacom konaní znemožnil konať pred súdom, čim porušil jeho základné právo na súdnu ochranu. Ďalej namietal, že odporca svojim rozhodnutím prekročil svoje právomoci, keď si uzurpoval právo rozhodovať o prípustnosti dovolania a dovolacích dôvodov, ktoré rozhodovanie zveril zákonodarca výhradne do rúk súdu. Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 04.09.2013 považoval odvolanie navrhovateľa za nedôvodné a poukázal na dôvody, ktoré sú obsahom napadnutého rozhodnutia. Konštatoval, že navrhovateľ neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, zakladajúce prípadnú dôvodnosť dovolania, pričom len uviedol, že dôvodom na podanie dovolania proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Obo/45/2012 zo dňa 23.04.2013 má byť odňatie možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p., nakoľko mu malo byť upreté základné právo na právnu pomoc v konaní rozhodnutím odporcu sp. zn. 5666/2013 zo dňa 28.06.2013, ktorým mu Centrum nepriznalo nárok na poskytnutie právnej pomoci. Odporca poukázal na judikát R 55/2008, podľa ktorého: súd neodňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, ak nevyhovel jeho žiadosti a neustanovil mu právneho zástupcu z radov advokátov, hoci účastník splnil podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov, právne zastúpenie bolo potrebné pre riadne uplatňovanie jeho práv a nešlo o zjavne bezdôvodné alebo zjavne neúspešné uplatňovanie práva. Ďalej uviedol, že zákon o právnej pomoci v ustanovení § 8 ukladá Centru povinnosť prihliadnuť pri posudzovaní bezúspešnosti sporu najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či žiadateľ je schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. Poukázal na právny názor obsiahnutý v odôvodnení rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 10.10.2012, sp. zn. 24Sp/22/2012-75, podľa ktorého: „zákon č. 237/2005 Z. z. neupravuje osobitný postup pri posudzovaní podmienok na priznanie právnej pomoci v prípade, pokiaľ sa jedná o povinné zastúpenie advokátom v niektorých konaniach (napr. dovolacie konanie, konanie podľa druhej hlavy piatej časti O. s. p. a pod.)“. Preto odporca postupoval správne, ak sa zaoberal otázkou zrejmej bezúspešnosti sporu vo veci žiadosti navrhovateľky, bez ohľadu na to, či sa jedná alebo nejedná o povinné zastúpenie advokátom. Konštatoval, že vzhľadom na vyššie uvedené navrhovateľ nesplnil podmienku, že sa nejedná o zrejme bezúspešný spor. Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O. s. p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnym spisom odporcu dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa zo dňa 23.07.2013 je dôvodný. Na pojednávaní súdu dňa 13.06.2014 právny zástupca navrhovateľa uviedol, že zotrváva na všetkých dôvodoch, ktoré sú uvedené v podanom opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu. Poukázal na to, že rozhodnutie odporcu je nepreskúmateľné, a to z toho dôvodu, že v tomto rozhodnutí nie je uvedená odporcom zrejmá bezúspešnosť sporu, respektíve nekonkretizuje dôvod zrejmej bezúspešnosti sporu. Ďalej uviedol, že pokiaľ odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukazoval na judikát Najvyššieho súdu SR č. R 55/2008, k tomu uviedol, že z tohto judikátu práve vyplýva, že navrhovateľovi bola odňatá možnosť konať pred súdom a nie ako si to vykladá odporca v napadnutom rozhodnutí. Poukázal na to, že rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, na ktoré odporca poukazuje, sa nevzťahuje na predmetné konanie a podľa jeho názoru nemá ani vplyv na rozhodnutie v predmetnej veci. Z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poverený zástupca odporcu uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na jeho vyjadrení zo dňa 04.09.2013. Poukázal na to, že navrhovateľ neuviedol v žiadosti žiadne dôvody, ktoré by preukazovali opodstatnenie dovolania. K judikátu Najvyššieho súdu SR č. R 55/2008 uviedol, že z tohto judikátu vyplýva, že nebola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom, ak mu v konaní nebol ustanovený právny zástupca. Poukázal na to, že v súčasnej dobe sa líšia názory Najvyššieho súdu SR na posudzovanie zrejmej bezúspešnosti sporu, preto navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v znení neskorších predpisov, tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci: a) v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len „vnútroštátne spory"), b) v cezhraničných sporoch v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach a v rodinnoprávnych veciach a c) v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení a v týchto veciach aj v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Podľa ustanovenia § 8 citovaného zákona pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. Spornou skutočnosťou v prejednávacej veci je otázka posúdenia, či vo veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 7Cb/786/2000 možno vo vzťahu k dovolaniu navrhovateľa konštatovať zrejmú bezúspešnosť (§ 8 zákona č. 327/2005 Z. z.), ktorá ho vylučuje z poskytnutia právnej pomoci poskytovanej odporcom podľa zákona č. 327/2005 Z. z.. Pojem zrejmej bezúspešnosti v spore bol v našom právnom poriadku pôvodne obsiahnutý len v § 138 ods. 1 O. s. p. v súvislosti s posudzovaním žiadosti účastníka konania o oslobodení od platenia súdnych poplatkov, keď O. s. p. priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov vylučuje zrejmé bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Občiansky súdny poriadok však konkrétne neupravuje, čo je potrebné pod týmto pojmom rozumieť. Zákon o bezplatnej právnej pomoci príkladmo uvádza, na čo je potrebné prihliadať pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu, keďže jednou z podmienok pre priznanie tohto nároku je, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Pri aplikácii § 138 O. s. p. všeobecné súdy judikovali, že o zrejmú bezúspešnosť sa jedná najmä vtedy, ak už zo skutkových tvrdení žiadateľa je nepochybné, že mu vo veci nemôže byť vyhovené. Posudzovanie splnenia zákonných podmienok na poskytnutie právnej pomoci podľa § 6 zákona č. 327/2005 Z. z. je výsledkom správnej úvahy správneho orgánu. Súd v preskúmavacom konaní skúma to, či rozhodnutím správneho orgánu, vydaného na základe správneho uváženia nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom. V prejednávanom prípade sú tieto upravené v § 6 ods. 1 v spojení s § 8 zákona č. 327/2005 Z. z., v ktorých ustanoveniach sú určené zákonné podmienky pre možnosť poskytnutia právnej pomoci, vrátane podmienky, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Správny orgán je v zmysle § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov v odôvodnení svojho rozhodnutia povinní uviesť, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov smerujúcich k preukázaniu podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc, k objasneniu skutočného stavu veci a k zisťovaniu podkladov pre rozhodnutie. Správny orgán pritom vykonáva dokazovanie podľa § 32 a nasl. Správneho poriadku, na ktoré použitie odkazuje § 25 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.. V prejednávanej veci žiadal navrhovateľ v správnom konaní vedenom u odporcu priznanie nároku na právnu pomoc vo veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 7Cb/786/2000 - incidenčný spor o pravosť v konkurznej pohľadávky, konkrétne vo veci nim podaného dovolania voči uzneseniu Najvyššieho súdu SR č. k. 3Obo/45/2012 zo dňa 23.04.2013, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 7Cb/786/2000-187 zo dňa 02.05.2012 potvrdil. Odporca oprel svoj právny záver, že žiadateľ nespĺňa podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z. z., o judikát Najvyššieho súdu SR č. R 55/2008, podľa ktorého: „súd neodňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, ak nevyhovel jeho žiadosti a neustanovil mu právneho zástupcu z radov advokátov, hoci účastník splnil podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov, právne zastúpenie bolo potrebné pre riadne uplatňovanie jeho práv a nešlo o zjavne bezdôvodné alebo zjavne neúspešné uplatňovanie práva“ a taktiež vychádzal z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 10.10.2012, sp. zn. 24Sp/22/2012-75. Na základe vyššie uvedených skutočností bol odporca toho názoru, že tvrdenie navrhovateľa o odňatí možnosti konať pred súdom neobstojí a nezakladá teda prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p., pričom mal za preukázané, že ani z doložených dokladov nevyplývajú iné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania proti uzneseniu najvyššieho súdu. Podmienky prípustnosti dovolania voči rozsudku upravuje Občiansky súdny poriadok v § 236, § 237 a § 238. Platí pritom, že aj keď nie je dovolanie voči rozsudku prípustné podľa § 238 O. s. p., musí dovolací súd skúmať, či dovolaním napadnuté rozhodnutie nie je zaťažené niektorou z vád podľa § 237 O. s. p.. Pritom platí, že prípustnosť dovolania podľa § 237 O. s. p. nie je daná tvrdením dovolateľa, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou z vád v tomto ustanovení uvedenou, ale je prípustné len vtedy, ak rozhodnutie skutočne takouto vadou aj trpí. Ak dovolací súd zistí, že rozhodnutie nie je niektorou z uvedených vád postihnuté, dovolanie odmietne, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné. Čo je však dôležitejšie, k tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v § 237 O. s. p. prihliada dovolací súd nielen na námietku dovolateľa, ale z úradnej povinnosti zisťuje jej existenciu bez zreteľa na to, či dovolateľ existenciu vady tvrdil alebo netvrdil. Ak zistí, že rozhodnutie odvolacieho súdu trpí takouto vadou, toto rozhodnutie zruší. Preto neobstojí tvrdenie odporcu len s poukazom na judikát Najvyššieho súdu SR R 55/2008 a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24Sp/22/2012 zo dňa 10.10.2012, že v predmetnej právnej veci, s ktorou sa navrhovateľ na odporcu obrátil, nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu v zmysle ustanovenia § 8 zákona č. 327/2005 Z. z.. Takéto zistenie odporcom nie je dostačujúce pre skonštatovanie zrejmej bezúspešnosti sporu. V konaniach, v ktorých zákon ukladá súdu z úradnej povinnosti zisťovať skutočnosti potrebné pre zistenie skutkového stavu, respektíve tiež vykonať dokazovanie nad rozsah návrhov účastníkov konania (§ 120 ods. 2 O. s. p., § 242 ods. 1 O. s. p.), je totiž zrejmá bezúspešnosť, osobitne tak, ako je zadefinovaná v § 8 zákona o bezplatnej právnej pomoci, povahou veci vylúčená. Ide totiž o konania v tak citlivých veciach, že zákonodarca považoval za potrebné poskytnúť účastníkom širšiu ochranu ich práv tým, že uložil súdu povinnosť aktívne zisťovať skutočnosti a dôkazné prostriedky nad rámec návrhov účastníkov, ktorí by inak, napríklad z dôvodu neznalosti práva, alebo faktickej, či právnej nemožnosti určitý dôkaz obstarať, boli na svojich právach a právom chránených záujmoch poškodení. Súd považuje za potrebné dodať, že pre nenaplnenie požiadavky § 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 327/2005 Z. z. nestačí, že zrejmú bezúspešnosť sporu nemožno vylúčiť, ale je nevyhnutné, aby bezúspešnosť sporu žiadateľa bola tak jednoznačná, že je zrejmá už na základe zbežného posúdenia veci. V opačnom prípade ide len o možnú bezúspešnosť sporu, ktorá o sebe nevylučuje žiadateľa z nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona o bezplatnej právnej pomoci. Treba mať na zreteli, že rozhodovanie o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z. z. predstavuje obmedzenie práva na súdnu a inú právnu pomoc garantovaného Ústavou, preto je nanajvýš nutné brať do úvahy článok 13 Ústavy tak, aby do tohto práva bolo zasiahnuté skutočne len v nevyhnutnej miere a vždy v súlade so zákonom. Zároveň súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ odporca napadnutým rozhodnutím nepriznal navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci, v tomto konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 9Sp/26/2013 priznal navrhovateľovi nárok na poskytovanie právnej pomoci a určil mu advokáta JUDr. Tomáša Augustína, pričom v odôvodnení rozhodnutia odporca uviedol, že z predložených listín, vyjadrenia žiadateľa, citovaných zákonných ustanovení a súdneho rozhodnutia má za preukázané, že v danej veci sa nejedná o zrejmú bezúspešnosť sporu. Z uvedeného je zrejmé, že odporca za tých istých okolností (skutkového a právneho stavu) dospel k inému právnemu názoru, ako v napadnutom rozhodnutí. Z vyššie uvedených dôvodov súd preto v zmysle ustanovenia § 250q ods. 2, v spojení s § 250j ods. 2 písm. a/ O. s. p. opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude odporca povinný postupovať v intenciách právneho názoru súdu vysloveného v tomto rozsudku (§ 250r O. s .p.). O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O. s. p. za použitia ustanovenia § 250l ods. 2 O. s. p. tak, že priznal úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 340,90 Eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom - 134 Eur, účasť na konaní pred súdom dňa 13.06.2014 - 134 Eur, režijný paušál 2x8,04 Eur + 20% DPH zo sumy 284,08 Eur, spolu 340,90 Eur). Súd nepriznal právnemu zástupcovi navrhovateľa vyúčtovaný úkon - štúdium spisu, nakoľko tento vyúčtovaný úkon je zahrnutý v úkone právnej služby pod § 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. - prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.