Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Sd/56/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201166 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7013201166.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, samosudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou v právnej veci navrhovateľky: T. J. H. O. T. Ľ. H. V. Á. , trvale bytom Q. Č.. XXX/XX, A., zastúpenej opatrovníčkou D.. M. O., trvale bytom B. Č.. XXX/XX, U., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, v konaní o invalidnom dôchodku, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 19. júna 2013 č. XXX XXX XXXX X. Navrhovateľke právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím zo dňa 19. 06. 2013 č. XXX XXX XXXX X odporkyňa podľa ustanovenia § 70 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej iba "zákon") zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľka bola za invalidnú uznaná z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, ako to vyplýva z lekárskeho posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov zo dňa 09. 05. 2013. Podľa ustanovenia § 70 zákona č. 461/2003 Z. z. nárok na invalidný dôchodok vzniká, ak sa poistenec stal invalidným, získal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia podľa ustanovenia § 72 zákona č. 461/2003 Z. z. a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 22 rokov do 24 rokov je najmenej dva roky a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Pred vznikom invalidity, pred 01. 01. 2004, navrhovateľka nezískala žiadny deň obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnila podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Navrhovateľka sa včas podaným opravným prostriedkom domáhala preskúmania zákonnosti citovaného rozhodnutia odporkyne. Nenamietala medicínsku stránku nároku na invalidný dôchodok, avšak nesúhlasila so spôsobom posúdenia jej nároku na invalidný dôchodok s poukazom na získanie potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia. V tejto súvislosti uviedla, že o priznanie invalidného dôchodku žiadala až od 12. 09. 2012 a nie od dátumu vzniku invalidity, t. j. 01. 01. 2004, preto nesúhlasí s postupom odporkyne, ktorá jej nárok posudzovala podľa predpisov účinných k tomuto dátumu. Tento označila za retroaktívny, pretože v žiadnom ustanovení zákona nie je upravené, že požiadavka počtu rokov dôchodkového poistenia sa posudzuje podľa predpisov účinných ku dňu vzniku invalidity. Z uvedeného vyplýva, že voči jej osobe pôsobí diskriminačne a neumožňuje jej užívať zásadu rovnosti občanov pred zákonom. Zdôraznila, že predmetný zákon bol v časti o potrebnej dobe dôchodkového poistenia pre vznik tohto nároku novelizovaný a zmenený, takže kritériá pre posudzovanie splnenia podmienok pre tento nárok sú odlišné. Konštatovala, že odporkyňa mala zisťovať , či v období pred vznikom invalidity mala najmenej jeden rok dôchodkového poistenia ako poistenec, ktorý mal v čase vzniku invalidity nad 20 rokov a menej ako 24 rokov v súlade s platným zákonom o sociálnom poistení. Zároveň namietala postup odporkyne, ktorá nezhodnotila obdobie od 19. 10. 1995 do 09. 12. 1996, kedy bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ako náhradnú dobu s poukazom na to, že od 01. 08. 2006 sa pri hodnotení náhradnej doby nevyžaduje podmienka najmenej jedného roka poistenia a ona požiadala o invalidný dôchodok v septembri 2012, takže pre priznanie tohto nároku jej postačuje doba dôchodkového poistenia v trvaní 1 roka. Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 14. 08. 2013 navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Návrh navrhovateľky nepovažovala za dôvodný s tým, že navrhovateľka požiadala o priznanie invalidného dôchodku žiadosťou zo dňa 07. 11. 2012 a tento žiadala priznať od 19. 09. 2012. Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves zo dňa 07. 11. 2012 bola navrhovateľka od 19. 09. 2012 uznaná invalidnou podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 21. 11. 2012, proti ktorému podala opravný prostriedok zo dňa 13. 12. 2012, bola žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zamietnutá z dôvodu, že ku dňu vzniku invalidity nezískala potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia. Uvedené rozhodnutie bolo rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. 6Sd/89/2012-27 zo dňa 02. 05. 2013 potvrdené a stalo sa právoplatným. V rámci konania o opravnom prostriedku zo dňa 13. decembra 2012 bol posudzovaný zdravotný stav navrhovateľky a podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 09. 05. 2013 bola navrhovateľka od 01. 01. 2004 uznaná invalidnou podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Na základe uvedenej skutočnosti bol nárok navrhovateľky na invalidný dôchodok opätovne posúdený a bolo vydané napadnuté rozhodnutie, ktoré je predmetom tohto sporu. Podľa ustanovenia § 70 ods. 1 zákona účinného k 01. 01. 2004, t. j. k vzniku invalidity, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidným, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 zákona a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Navrhovateľka sa stala invalidnou dňom 01. 01. 2004, preto nárok na invalidný dôchodok v zmysle základných zásad práva sociálneho poistenia je potrebné posudzovať podľa právnych predpisov platných v čase vzniku invalidity. Vznik invalidity je jednou z dvoch podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok a je to dátum, od ktorého sa určuje obdobie, ktoré je pred vznikom invalidity (časové obdobie pred vznikom invalidity), z ktorého sa následne zisťuje, či v období pred vznikom invalidity poistenec získal dostatočný potrebný počet rokov dôchodkového poistenia (druhá podmienka vzniku invalidity). Skutočnosť, že dátum vzniku invalidity je rozhodujúci pre určenie obdobia, ktoré je pred vznikom invalidity, je nielen časovo logická, ale vychádza najmä z ustanovenia § 72 ods. 2 zákona, podľa ktorého počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity. Pokiaľ v tejto súvislosti navrhovateľka poukazuje na retroaktivitu v použití právneho predpisu, táto námietka nie je opodstatnená z dôvodu, že právna istota je dodržaná práve v tom, že spôsob posudzovania podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok je vykonaný ku dňu vzniku invalidity a nie k inému dátumu. Na doplnenie uviedla, že aj bez právnického vzdelania je jasné, že ak zákon vyžaduje zisťovanie údajov pred vznikom invalidity (obdobie dôchodkového poistenia), nemožno brať do úvahy obdobie po vzniku invalidity, t. j. po 01. 01. 2004. zároveň poznamenala, že dátum vzniku invalidity je právnou skutočnosťou nezávislou na vôli poistenca, je to okamih, kedy po medicínskej stránke poistenec má taký dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, kedy má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Preto ak navrhovateľka je názoru, že ona žiada o priznanie od septembra 2012 a k tomuto dátumu je potrebné aj posudzovať jej nárok, takáto požiadavka nie je opodstatnená a nemá oporu v právnych predpisoch ani v logickom uvážení. V tejto súvislosti odporkyňa dala súdu do pozornosti ustanovenie § 109 ods. 2 zákona, podľa ktorého, nárok na dôchodkovú dávku vzniká ex lege zo zákona a je nezávislý na vôli poistenca. To znamená, že ak 01. 01. 2004 navrhovateľka mala taký zhoršený stav, ktorý podľa zákonných kritérií zakladá invaliditu a za predpokladu, že by získala pred týmto dňom aj dostatočný počet rokov dôchodkového poistenia, nárok naň by jej vznikol, hoc by o dôchodok nežiadala. Podľa ustanovenia § 109 ods. 2 zákona nárok na výplatu vzniká splnením podmienok ustanovených zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky. Z uvedeného vyplýva, že nárok na výplatu dôchodku vzniká až na základe poistencom (resp. žiadateľom) prejavenej slobodnej vôle - podaním žiadosti a zvolením si dátumu, od ktorého žiada dôchodok priznať. Podľa ustanovenia § 72 ods. 1 písm. b) zákona počet rokov dôchodkového poistenia na vzniku nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 22 rokov do 24 rokov je najmenej dva roky. Navrhovateľka ku dňu vzniku invalidity, t. j. k 01. 01. 2004 dovŕšila vek 23 rokov, preto je potrebné, aby pred vznikom invalidity získala najmenej dva roky obdobia dôchodkového poistenia. Zo zisteného skutkového a právneho stavu je preukázané, že navrhovateľka pred 01. 01. 2004, t. j. pred vznikom invalidity, nezískala ani jeden deň dôchodkového poistenia. Podľa potvrdenia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves zo dňa 05. 11. 2012 navrhovateľka bola evidovaná ako uchádzač o zamestnanie v období od 19. 10. 1995 do 09. 12. 1996 a od 28. 08. 2012, pričom táto evidencia trvá. Iné záznamy Sociálna poisťovňa neeviduje, podľa žiadosti navrhovateľka táto nikdy nepracovala, ani sama v opravnom prostriedku žiadne získané obdobia dôchodkového poistenia neuvádza. Z uvedených dôvodov je posúdenie podmienky získania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia správne, vychádza z dostatočne zisteného skutkového a právneho stavu. Obdobie trvania evidencie uchádzačov o zamestnanie od 19. 10. 1995 do 09. 12. 1996, ktoré je podľa § 9 ods. 1 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov náhradnou dobou, nemožno ako obdobie dôchodkového poistenia hodnotiť z dôvodu, že u navrhovateľky netrvalo zamestnanie aspoň jeden rok. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ak zamestnanie trvalo aspoň rok, započítavajú sa doňho aj náhradné doby. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 01. 01. 2004 podľa predpisov účinných pred 01. 01. 2004, ak zákon neustanovuje inak. Citované prechodné ustanovenie bolo od 01. 08. 2006 doplnené tak, že na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia od 01. 01. 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania. Keďže invalidita u navrhovateľky vznikla 01. 01. 2004, nárok na invalidný dôchodok je potrebné posudzovať podľa predpisov účinných a platných v čase vzniku invalidity, nemožno prihliadať na doplnené prechodné ustanovenie, ale na jeho znenie platné k 01. 01. 2004. Hodnotenie náhradnej doby ako doby zamestnania v prípade, ak zamestnanie netrvalo aspoň jeden rok, je možné aplikovať až na nároky vzniknuté po 01. 08. 2006. Súd v konaní podľa § 250l a nasledujúcich O. s. p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, oboznámení sa s dávkovým spisom odporkyne dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný. Z obsahu spisu súd zistil, že navrhovateľka žiadosťou zo dňa 07. 11. 2012 požiadala Sociálnu poisťovňu o priznanie invalidného dôchodku, ktorý žiadala priznať od 19. 09. 2012. Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves zo dňa 07. 11. 2012 bola navrhovateľka od 19. 09. 2012 uznaná invalidnou podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 21. 11. 2012, proti ktorému podala opravný prostriedok zo dňa 13. 12. 2012, bola žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zamietnutá z dôvodu, že ku dňu vzniku invalidity nezískala potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia. Uvedené rozhodnutie bolo rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. 6Sd/89/2012-27 zo dňa 02. 05. 2013 potvrdené a stalo sa právoplatným. V rámci konania o opravnom prostriedku podanom proti vyššie citovanému rozhodnutiu odporkyne bol posudzovaný zdravotný stav navrhovateľky a podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava so sídlom v Prešove zo dňa 09. 05. 2013 bola navrhovateľka uznaná invalidnou podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou od 01. 01. 2004. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie tento posudkový lekár u navrhovateľky považoval mentálnu retardáciu, pričom toto postihnutie je začlenené do kapitoly V, pol. 6, písm. a) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a zodpovedá mu miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkový lekár dospel k záveru, že posudzovaná ako 14- ročná bola vyšetrená v psychologickej poradni so závermi ľahkej mentálnej retardácie ľahkého stupňa, čo v tom čase znamenalo, že posudzovaná bola potenciálnou ZPS mladistvou s pomocou vo výbere povolania. Je teda aj čiastočne invalidnou osobou pri splnení ostatných podmienok zákona č. 100/1988 Zb. Nie je však invalidná podľa ustanovenia § 29 ods. 3, nakoľko v tom čase bola len ľahká mentálna retardácia. Podľa psychiatrického vyšetrenia z roku 2006 bola potvrdená ľahká mentálna retardácia (F.. P.. C.), preto posudková lekárka je toho názoru, že posudzovaná bola invalidná s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % už od platnosti zákona č. 461/2003 Z. z., t. č. od 01. 01. 2004. Súčasné zhodnotenie aktuálneho zdravotného stavu naďalej zotrváva v pásme ľahkej mentálnej retardácie (debility). Miera poklesu je preto určená správne. Týmto posudková lekárka zmenila dátum vzniku invalidity, ktorý určila dňom 01. 01. 2004. Navrhovateľka ku dňu vzniku invalidity, t. j. k 01. 01. 2004 dovŕšila vek 23 rokov. Z obsahu administratívneho spisu, ako aj zo žiadosti navrhovateľky o invalidný dôchodok vyplýva, že táto povinnú školskú dochádzku ukončila v školskom roku 1994/1995, po jej ukončení nepracovala, nebola povinne a ani dobrovoľne dôchodkovo poistená, t. j. že k tomuto dátumu nezískala ani jeden deň obdobia dôchodkového poistenia. V evidencii uchádzačov o zamestnanie bola evidovaná v období od 19. 10. 1995 do 09. 12. 1996 a od 28. 02. 2012, pričom evidencia trvala aj ku dňu podania žiadosti. V priebehu pojednávania dňa 30. 09. 2014 opatrovníčka navrhovateľky uviedla, že v celom rozsahu zotrváva na pôvodnom návrhu tak, ako to uviedla už pred začatím pojednávania, a to zo skutkových aj právnych dôvodov, ktoré sú obsiahnuté jednak v písomnom návrhu navrhovateľky a jednak v písomnom podaní, ktoré bolo súdu doručené dňa 07. 10. 2013. Zástupkyňa odporkyne s poukazom na písomné stanovisko, ktoré bolo súdu doručené, ako aj jeho doplnenie, kde boli podrobne vysvetlené dôvody napadnutého rozhodnutia, navrhla, aby súd toto rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdil. Podľa ustanovenia § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa ustanovenia § 72 ods. 1 písm. b) cit. zákona v znení platnom ku dňu vzniku invalidity, počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 20 rokov do 24 rokov je najmenej dva roky. Podľa ustanovenia § 109 ods. 2 cit. zákona nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 cit. zákona za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení účinnom v čase evidovanej nezamestnanosti navrhovateľky (obd. rokov 1995 - 1996), ak zamestnanie trvalo aspoň rok započítavajú sa doňho tieto náhradné doby: a) doba služby v československých ozbrojených silách, pokiaľ sa táto doba už nehodnotí ako služba vojaka z povolania, b) doba inej vojenskej služby, c) doba odbojovej činnosti včítane väznenia (internácie) z politických, národnostných alebo rasových dôvodov v čase neslobody, 2) d) doba nezamestnanosti, e) doba, po ktorú sa rodič staral o dieťa do troch rokov veku alebo dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté maloleté dieťa, ktoré vyžaduje mimoriadnu starostlivosť alebo osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť, ak nebolo umiestnené v zariadení pre takého deti s celoročným alebo týždenným pobytom; dieťaťom sa rozumie dieťa vlastné (osvojené) a dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, f) doba, po ktorú mal občan nárok na nemocenské, peňažnú pomoc v materstve a podporu pri ošetrovaní člena rodiny, doba, po ktorú sa mužovi z dôvodu starostlivosti o dieťa poskytoval príspevok alebo peňažná pomoc, a doba ošetrovania (starostlivosti) člena rodiny po uplynutí obdobia, po ktoré občan poberal podporu pri ošetrovaní člena rodiny, pokiaľ v tomto čase zamestnanie trvalo, g) doba odborného školenia, h) doba poberania invalidného dôchodku alebo dávky, ktorá sa od 1. januára 1957 považuje za invalidný dôchodok, 3) i) doba prípravy na pracovné uplatnenie za podmienok ustanovených vykonávacím predpisom, j) doba poberania čiastočného invalidného dôchodku, po ktorú sa vyplácal príspevok pred umiestnením do zamestnania, a to najskôr od 1. januára 1957, k) doba osobnej starostlivosti o blízku osobu, ktorá bola prevažne alebo úplne bezvládna a nebola umiestnená v ústave sociálnej starostlivosti alebo obdobnom zdravotníckom zariadení, a to najskôr od 1. januára 1976, l) doba, po ktorú sa občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý nebol požívateľom čiastočného invalidného dôchodku, vyplácal príspevok pred umiestnením do zamestnania, a to najskôr od 1. októbra 1988. Na základe dokazovania vykonaného v správnom i súdnom konaní, vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru, že i keď navrhovateľka splnila jednu z podmienok pre priznanie nároku na invalidný dôchodok, a síce stala sa invalidnou odo dňa 01.01.2004, nesplnila podmienku druhú, pretože pred vznikom invalidity nezískala potrebný počet rokov dôchodkového poistenia (2 roky) na nárok na tento dôchodok podľa §72 ods. 1 písm. b) cit. zákona v znení platnom ku dňu vzniku invalidity. Navrhovateľka v konaní nepreukázala, žeby spĺňala podmienky pre priznanie invalidity od iného než posudkovým lekárom druhého stupňa určeného dátumu a neuviedla ani žiadne okolnosti, ktoré by závery týkajúce sa určenia dátumu vzniku invalidity spochybňovali. Posudkové orgány vzali do úvahy všetky odborné lekárske nálezy, nachádzajúce sa v zdravotnej dokumentácii navrhovateľky v časovom slede a hodnotili aj vývoj rozhodujúceho zdravotného postihnutia. Z ich záverov jednoznačne vyplýva, že rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa odôvodňuje priznanie invalidity odo dňa 01. 01. 2004, čo navrhovateľkou ani spochybňované nebolo. Odporkyňa pri posudzovaní nároku navrhovateľky na invalidný dôchodok postupovala v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a správne konštatovala, že navrhovateľka ku dňu vzniku invalidity, t. j. k 01. 01. 2004 nezískala ani jeden deň obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnila podmienky pre vznik nároku na tento dôchodok, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Námietku navrhovateľky týkajúcu sa retroaktivity v použití právneho predpisu nepovažoval súd za opodstatnenú, pretože u hmotnoprávnych predpisov, o aký v tomto prípade ide, prichádza do úvahy aplikácia v znení, účinnom v čase vzniku nároku. V danom prípade u navrhovateľky vznikol nárok na predmetnú dávku splnením podmienky vzniku invalidity, t. j. dňa 01. 01. 2004, ako to vyplýva aj z citovaného posudku posudkového lekára sociálneho poistenia odporkyne, preto bolo potrebné aj počet rokov dôchodkového poistenia v zmysle § 72 potrebné zisťovať z obdobia pred vznikom invalidity podľa právnej úpravy účinnej v čase vzniku invalidity. Vychádzajúc z výkladu ustanovenia § 255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a § 9 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení za rovnako nedôvodnú považoval súd aj námietku navrhovateľky týkajúcu sa nezapočítania doby jej evidencie na príslušnom úrade práce (19. 10. 1995 - 31. 12. 1995 a 01. 01. 1996 - 09. 12. 1996, t. j. 418 dní) ako doby dôchodkového poistenia, pretože túto by bolo možné do obdobia dôchodkového poistenia započítať iba za predpokladu, žeby jej zamestnanie trvalo aspoň rok, čo v danom prípade splnené nebolo. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa ustanovenia § 250q ods. 2 O. s. p. napadnuté rozhodnutie odporkyne ako zákonné potvrdil. Právo na náhradu trov konania súd v súlade s ustanovením § 250k ods. 1 O. s. p. aplikovaným na základe ustanovenia § 250l ods. 2 O. s. p. navrhovateľke nepriznal, pretože táto v konaní úspešná nebola. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám v ustanovení § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.