Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Sd/58/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201218 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7013201218.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Evou Baranovou, v právnej veci navrhovateľa W. K., bývajúceho v N., Q. I. Č.. X, proti odporcovi Sociálnej poisťovni, ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, o starobný dôchodok, takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie odporcu z 26.7.2013 č. XXX XXX XXXX X a v r a c i a ho odporcovi na ďalšie konanie. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Odporca napadnutým rozhodnutím podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. zamietol navrhovateľovi jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku od 13.03.2009. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR uvedený napríklad v rozsudku z 15.08.2012 č. konania 7So/138/2011 pri posudzovaní nároku navrhovateľa na starobný dôchodok a pri určovaní dôchodkového veku v súvislosti so zaradením doby výkonu služby do I. kategórie funkcií, vychádzal z ustanovení § 21, § 14 ods.4, § 132 a § 175 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Pretože navrhovateľ počas výkonu služby získal viac ako 20 rokov v I. a v II. kategórii funkcií, dôchodkový vek dosiahol dovŕšením 57. roku veku, 13.03.2004. Vzhľadom na ustanovenie § 128 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 01.07.2002, suma starobného dôchodku navrhovateľa bola určená podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. To znamená, že podmienky nároku na dôchodok s prihliadnutím na znížený dôchodkový vek podľa § 132 ods.1 zákona č. 100/1988 Zb. posúdil a sumu dôchodku aj so zohľadnením dvoch zamestnaní získaných vo všeobecnom systéme už určil útvar sociálneho zabezpečenia GR ZVJS. Odporca konštatoval, že na nárok na výsluhový dôchodok priznaný v sume starobného dôchodku bola navrhovateľovi zohľadnená všetka preukázaná doba. To, že nárok na ten istý druh dôchodku za tie isté doby zamestnania poistencovi vzniknúť nemôže, žiadosť z 27.03.2013 o priznanie starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia zamietol. Navrhovateľ podal v zákonnej lehote návrh na preskúmanie rozhodnutia odporcu. Uviedol, že toto rozhodnutie považuje za vydané v rozpore so zákonom a trvá na tom, že podmienky nároku na starobný dôchodok stanovené zákonom č. 100/1988 Zb., ako aj zákonom č. 461/2003 Z.z. splnil a ku dňu jeho žiadosti o starobný dôchodok, ktorú podal na Sociálnej poisťovni, spĺňa obe podmienky nároku na starobný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, a to vek 57 rokov, keďže vekovú podmienku na starobný dôchodok raz a navždy splnil 13.03.2004 podľa zákona č. 100/1988 Zb., pričom tento nárok z titulu splnenia 20 a viac rokov II. kategórie služby sa mu musí zachovať do roku 2023 podľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb. a § 274 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. Ďalej splnil aj dobu dôchodkového poistenia, a to v rozsahu 5 rokov a 243 dní, ktorá je evidovaná u odporcu, a ktorej bolo za túto odpracovanú civilnú dobu odvedené poistné, a ktoré mu doteraz pre priznanie výsluhového dôchodku podľa § 58 zákona č. 328/2002 Z.z. nebola zhodnotená. Konštatoval, že nový zákon splnenie iných podmienok od žiadateľov o starobný dôchodok nevyžaduje. V opravnom prostriedku navrhovateľ ďalej poukázal na to, že sociálny systém v SR je zabezpečovaný od účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. z dvoch základných principiálne identických zdrojov. Tieto systémy sa navzájom neprekrývajú, nie je možnosť individuálne a svojvoľne sa rozhodnúť kto v ktorom systéme bude zaradený, a preto by mala byť zachovaná ich rovnocennosť, aby zúčastnení v jednom systéme neboli zvýhodňovaní a zúčastnení v druhom systéme znevýhodňovaní. Oba tieto systémy nezávisle jeden na druhom okrem iného zabezpečujú oprávneným výplatu dôchodkových dávok, ktoré podľa typu systému sú starobné (predčasné) dôchodky v rozsahu poistnej doby, alebo výsluhové dôchodky v rozsahu doby služby. Pomiešanie započítateľných dôb je v základných ustanoveniach oboch zákonov vylúčené, pričom aj prechodné ustanovenia v oboch zákonoch vychádzajú z tohto princípu a nemôžu sa meniť. Preto od účinnosti zákona sa už pre priznanie a výpočet výsluhového dôchodku neberie vek, ale iba doba služby a zárobok stanovený v § 58 zákona č. 328/2002 Z.z. Navrhovateľ ďalej konštatoval, že pre výpočet jeho výsluhového dôchodku sa podľa § 58 zákona započítala len doba služby, tak ako je uvedené v rozhodnutí o priznaní jeho výsluhového dôchodku zo dňa 30.08.2005. Zákon č. 328/2002 Z.z. neumožňuje a nepripúšťa zhodnotiť príslušníkovi pri výpočte výsluhového dôchodku žiadnu civilnú odpracovanú dobu dôchodkového poistenia, a to bez ohľadu či splnil alebo nesplnil nárok na starobný dôchodok podľa doterajších predpisov. Konštatoval, že odôvodnenie Sociálnej poisťovne, že mu pre výpočet výsluhového dôchodku bola zhodnotená okrem doby služby aj ostatná civilná odpracovaná doba dôchodkového poistenia, a preto nespĺňa druhú podmienku najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia nároku na starobný dôchodok, nie je pravdou, pretože nie je v súlade s § 58 zákona. Údaje z potvrdenia ÚSZ ZVJS Bratislava si preto v časti zhodnotenia doby pre výpočet výsluhového dôchodku zjavne v rozpore so zákonom, ako aj s rozhodnutím o priznaní jeho výsluhového dôchodku, lebo mylne - zavádzajúco informujú aj o započítaní jeho celkovej odpracovanej dobe (služobnej i civilnej), hoci malo byť len o dobe služobnej. Toto započítanie „vykazuje ÚSZ“ len pre interný - fiktívny výpočet starobného dôchodku podľa doterajších predpisov na základe prechodného ustanovenia § 128 zákona č. 328/2002 Z.z., ktorého predmetom je suma, a nie dávka. Potvrdenie ÚSZ viedla odporcu pri rozhodovaní o jeho starobnom dôchodku k nesprávnemu záveru, pretože z § 58 zákona č. 328/2002 Z.z. jednoznačne vyplýva, že civilná odpracovaná doba dôchodkového poistenia mu pre priznanie výsluhového dôchodku nebola a ani nemohla byť zhodnotená. Poukázal na to, že interný evidenčný list Útvar sociálneho zabezpečenia ZVJS Bratislava po oprávnení poslať odporcovi len vtedy, ak doba služby v ňom uvedená sa v zbore nezhodnotila pre výsluhový dôchodok a mala ju zhodnotiť Sociálna poisťovňa, a nie opačne, tak ako to urobila. Evidenčný list použil útvar sociálneho zabezpečenia interne výlučne len pre fiktívny výpočet sumy podľa § 128 zákona č. 328/2002 Z.z. Uviedol, že vzhľadom na to, že splnil nárok na starobný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z.z. už dňa 13.03.2004 a žiadosť o dávku podal až 27.03.2013 žiada, aby podľa § 112 zákona o sociálnom poistení mu bola priznaná dávka a vyplatená tri roky spätne. Z týchto dôvodov navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil a vrátil mu ho na ďalšie konanie, v ktorom rozhodne o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok za doteraz nezhodnotenú civilnú dobu päť rokov a 243 dní. Odporca v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne. Uviedol, že navrhovateľ požiadal o starobný dôchodok žiadosťou z 27.03.2013 a dôchodok žiadal priznať od 13.03.2009. V žiadosti uviedol, že je poberateľom výsluhového dôchodku vyplácaného ZVJS Bratislava. Z rozhodnutia vydaného Generálnym riaditeľstvom Zboru väzenskej a justičnej stráže z 30.08.2005 č. GR ZVJS-13428/33-2005 je zrejmé, že navrhovateľovi bol podľa § 38 a § 128 zákona č. 328/2002 Z.z. priznaný od 01.08.2005 výsluhový dôchodok v sume 17.697,-- Sk mesačne, ktorý bol zvýšený podľa § 68 ods.1 písm.a) tohto zákona na sumu 19.264,-- Sk mesačne. Podľa § 128 tohto zákona suma výsluhového dôchodku nesmie byť nižšia ako suma starobného dôchodku s prídavkom k tomuto dôchodku, na ktorý by vznikol nárok 13.03.2004, suma starobného dôchodku s prídavkom k dôchodku je 7.697,-- Sk mesačne. Z rozhodnutia vyplýva, že suma starobného dôchodku bola navrhovateľovi určená z najvýhodnejšieho priemerného mesačného zárobku podľa § 131 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení za roky 2000 - 2004 v sume 24.960,-- Sk upraveného podľa § 12 ods.6 citovaného zákona s prihliadnutím na započítanú dobu služby od 18. roku veku, t.j. 39 rokov, z toho 6 rokov v I. kategórii funkcií, 28 rokov v II. kategórii funkcií a 5 rokov v III. pracovnej kategórii. Za dobu po vzniku nároku na starobný dôchodok v počte 506 dní navrhovateľovi patrí zvýšenie o 7,5 %, t.j. o 306,-- Sk. Z rozhodnutia je zrejmé, že suma starobného dôchodku určená podľa § 128 zákona č. 328/2002 Z.z. je vyššia ako suma starobného dôchodku určená podľa § 38 citovaného zákona, navrhovateľovi bol starobný dôchodok určený tak, ako je v rozhodnutí uvedené. Z oznámenia Generálneho riaditeľstva ZVJS vyplýva, že navrhovateľovi bola pre nárok na starobný dôchodok zhodnotená doba štúdia od 13.03.1965 do 31.08.1965, doba poistenia od 23.09.1965 do 31.01.1967, základná vojenská služba od 01.02.1967 do 30.06.1967, doba poistenia od 01.07.1967 do 31.10.1970 a doba výkonu služby od 01.11.1970 do 12.03.2004, doba služby po vzniku nároku na starobný dôchodok od 13.03.2004 do 12.03.2005 v počte 506 dní. Pre prídavok ku starobnému dôchodku bola zhodnotená doba od 01.11.1970 do 31.07.2005, t.j. 34 rokov a 273 dní. Navrhovateľove podmienky nároku na starobný dôchodok s prihliadnutím na znížený dôchodkový vek podľa zákona č. 100/1988 Zb. posúdil a sumu starobného dôchodku aj so zohľadnením dôb zamestnania získaných vo všeobecnom systéme už určil útvar sociálneho poistenia ZVJS. Odporca konštatoval, že starobný dôchodok je naďalej vyplácaný silovým rezortom z osobitného systému, za výsluhový dôchodok sa iba považuje, naďalej je však starobným dôchodkom priznaným podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, pre priznanie ktorého navrhovateľ splnil k 01.08.2005 všetky zákonné podmienky. Nárok na ten istý druh dôchodku za tie isté doby poistenia navrhovateľovi s poukazom na uvedené nevznikol. Odporca je toho názoru, že vznik nároku na starobný dôchodok a jeho výplatu podľa zákona č. 100/1988 Zb. súčasne vylúčil možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods.1 zákona o sociálnom poistení. Uvedené vyslovil aj Najvyšší súd SR v rozsudku č. konania 9So/129/2010 z 24.11.2011, ktorý rozhodoval ako odvolací súd v obdobnom prípade, podľa ktorého ak žiadateľ o starobný dôchodok od Sociálnej poisťovne, ktorý už mal priznaný starobný dôchodok, ktorý sa považuje za výsluhový, nemá nárok na ďalší starobný dôchodok. Ak vykonáva zárobkovú činnosť podľa zákona č. 461/2003 Z.z., má možnosť požiadať o zvýšenie podľa § 68 ods.3 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení zákona č. 519/2007 Z.z. Súd podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s dávkovým spisom odporcu a zistil tento skutkový stav. Navrhovateľ žiadosťou z 27.03.2013 uplatnil u odporcu nárok na starobný dôchodok. V žiadosti uviedol, že poberá výsluhový dôchodok priznaný od 01.08.2005 podľa rozhodnutia GR ZVJS Bratislava. Starobný dôchodok žiadal priznať od 13.03.2009. V žiadosti uviedol, že od 01.09.1962 do 30.06.1965 študoval na M. O. O. Š. v W., štúdium ukončil maturitnou skúškou. Vojenskú službu vykonával v čase od 01.02.1967 do 30.06.1967. Od 01.07.1965 do 22.09.1965 bol nezamestnaný, od 23.09.1965 do 31.10.1970 bol zamestnaný vo O., I..B.. N., od 01.11.1970 do 31.07.2005 je doba hodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok, a od 01.08.2005 poberal výsluhový dôchodok. Rozhodnutím Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže, Útvaru sociálneho zabezpečenia Bratislava z 30.08.2005 č. GR ZVJS-13428/33-2005 bol navrhovateľovi priznaný výsluhový dôchodok od 01.08.2005 v sume 17.697,-- Sk. V rozhodnutí sa uvádza, že výsluhový dôchodok vypočítaný podľa zákona č. 328/2002 Z.z. vzhľadom na dĺžku služobného pomeru a priemerného mesačného služobného platu v príjmovo najlepšom kalendárnom roku v období posledných 10 ukončených kalendárnych rokov pred dňom skončenia služobného pomeru je 15.279,-- Sk mesačne. Pretože suma výsluhového dôchodku nesmie byť nižšia ako suma starobného dôchodku, s prídavkom k tomuto dôchodku, na ktorý by mu vznikol nárok 13.03.2004, suma starobného dôchodku s prídavkom k dôchodku je 17.697,-- Sk mesačne. Starobný dôchodok bol vymeraný z najvýhodnejšieho priemerného mesačného zárobku podľa § 131 zákona č. 100/1988 Zb. za roky 2000 - 2004 a upravený podľa § 12 ods.6 s prihliadnutím na započítanú dobu služby od 18. roku veku, t.j. 39 rokov, z toho 6 rokov v I. kategórii funkcií, 28 rokov II. kategórii funkcií a 5 rokov v III. pracovnej kategórii. Navrhovateľ vzhľadom na to, že získal počas výkonu služby viac ako 20 rokov v I. a v II. kategórii funkcií, dosiahol dôchodkový vek dovŕšením 57. roku veku, t.j. 13.03.2004. V preskúmavanej veci nie je sporné, že navrhovateľovi bol priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z., teda že obdobie výkonu služby získal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Z ustanovenia § 255 ods.5 zákona č. 461/2003 Z.z. vyplýva, že za obdobie dôchodkového poistenia na účely nároku na dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia sa nepovažujú len doby služby policajta. Podľa § 255 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 01.01.2004 podľa predpisov určených pred 01.01.2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 255 ods.5 citovaného zákona za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.12.2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Najvyšší súd SR v rozsudku z 27.11.2013 č.k. 9So/108/2012 konštatoval, že „zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by sa poistencovi, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, nemali pre nárok na starobný dôchodok hodnotiť ostatné doby dôchodkového poistenia (doby tzv. civilného zamestnania)“. Z dávkového spisu vyplýva, že navrhovateľ študoval po ukončení povinnej školskej dochádzky na strednej všeobecno vzdelávacej škole v čase od 01.09.1962 do 30.06.1965. Odporca v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľovi bola doba štúdia zhodnotená od 13.09.1965 do 31.08.1965. Také hodnotenie obdobia dôchodkového poistenia nie je v súlade so zákonom. Ďalej z rozhodnutia o priznaní výsluhového dôchodku navrhovateľovi vyplýva, že na účely nároku na tento dôchodok (§ 38 ods.1) a výpočtu jeho sumy podľa § 39 ods.1 zákona č. 328/2002 Z.z. bolo navrhovateľovi zhodnotených 35 rokov služby. Pretože výška výsluhového dôchodku vypočítaná podľa § 39 ods.1 zákona č. 328/2002 Z.z. bola nižšia ako úhrn sumy starobného dôchodku vypočítaného podľa zákona č. 100/1988 Zb. a sumy prídavku k starobnému dôchodku vypočítaného podľa zákona č. 73/1998 Z.z., v súlade s § 128 zákona č. 328/2002 Z.z. mu bol priznaný výsluhový dôchodok v sume uvedeného úhrnu starobného dôchodku a prídavku k dôchodku. Z ustanovení § 38, § 39 a § 128 ods.1 zákona č. 328/2002 Z.z. vyplýva, že nemožno stotožňovať dobu pre vznik nároku na výsluhový dôchodok a spôsob určenia sumy výsluhového dôchodku. Navrhovateľovi bol priznaný výsluhový dôchodok a iba výška tohto výsluhového dôchodku bola odôvodnená od výšky starobného dôchodku s prídavkom k tomuto dôchodku podľa skorších predpisov. Z evidenčných listov o dobách zamestnania vyplýva, že navrhovateľ okrem doby štúdia získal aj dobu civilného zamestnania v I..B.. O. N. v čase od 23.09.1965 do 31.10.1970. Pretože odporca pre posúdenie nároku na starobný dôchodok nezobral do úvahy zamestnanie navrhovateľa „v civilnom sektore“, postupoval v rozpore so zákonom. Z týchto dôvodov súd napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 250q ods.2 O.s.p. z dôvodov uvedených v § 250j ods.2 písm.a), b) O.s.p. a vrátil ho odporcovi na ďalšie konanie. V ďalšom konaní je odporca viazaný právnym názorom súdu (§ 250r O.s.p.). O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože navrhovateľ, ktorý bol v konaní úspešný, si náhradu trov neuplatnil a odporcovi toto právo zo zákona nepatrí (§ 250k ods.1 s použitím § 250l ods.2 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.