Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Saz/22/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201509 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Styková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7013201509.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, samosudkyňa JUDr. Eva Styková, v právnej veci navrhovateľa: K. X. O., R.. XX.XX.XXXX C. V. D. D., V.E. J. O., N. J., O. X. W. (Ď. Q. „.), O. Š. N., T. R., X. C., toho času miesto pobytu N. T. V. R. C., zastúpený JUDr. Martinom Čemanom, advokátom, AK Letná 45, 052 01 Spišská Nová Ves, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonkova 6, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporcu zo dňa 21.10.2013 ČAS: MU-403-13/PO-Ž-2013, o zamietnutí žiadosti ako zjavne neopodstatnenej, takto r o z h o d o l : Z r u š u j e podľa § 250l ods. 2, § 250q ods. 2, § 250j ods. 2 písm. c/, d/ O. s. p. rozhodnutie odporcu zo dňa 21.10.2013 ČAS: MU-403-13/PO-Ž-2013 a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. Štát n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Odporca napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-403-13/PO-Ž-2013 zo dňa 21.10.2013 podľa ustanovenia § 12 ods. 2 písm. c/, d/ a ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) zamietol žiadosť navrhovateľovi ako zjavne neopodstatnenú. Vo svojom rozhodnutí odporca uviedol, že navrhovateľ bol dňa 22.08.2013 na základe Dublinského dohovoru transferovaný na územie SR z územia Švédskeho kráľovstva z dôvodu, že na konanie je príslušná Slovenská republika (ďalej len „SR“), navrhovateľ sa považuje za žiadateľa o azyl a konanie o udelenie azylu sa začína dňom vstupu navrhovateľa na územie SR. Odporca vo svojom rozhodnutí poukázal na to, že navrhovateľ prvýkrát požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR dňa 15.10.2011 pod menom K. E., nar. XX.XX.XXXX, pričom počas pohovoru dňa 07.11.2011 uviedol, že sa v skutočnosti volá K. J. R. a jeho skutočný dátum narodenia je XX.XX.XXXX. Navrhovateľ dňa 22.11.2011 svojvoľne opustil azylové zariadenie a preto konanie o azyle bolo právoplatne zastavené dňa 03.01.2012. Po vrátení na územie SR zo Spolkovej republiky Nemecko ako K. X. F. opakovane požiadal o udelenie azylu a poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR. Migračný úrad rozhodnutím ČAS: MU-9-17/PO-Ž-2012 z 26.03.2012 navrhovateľovi neudelil azyl a neposkytol mu doplnkovú ochranu na území SR. Krajský súd rozsudkom č. k. 9Saz/36/2012-37 z 19.09.2012 rozhodnutie Migračného úradu potvrdil. Najvyšší súd SR rozsudkom č.k. 1Sža/29/2013-103 zmenil rozsudok krajského súdu tak, že rozhodnutie Migračného úradu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Navrhovateľ počas odvolacieho konania dňa 20.12.2012 opustil azylové zariadenie a preto Migračný úrad rozhodnutím ČAS: MU-9-33/PO-Ž-2012 zo dňa 17.04.2013 konanie zastavil právoplatne 02.05.2013. Po vrátení navrhovateľa zo Švédskeho kráľovstva späť na územie SR dňa 22.08.2013 bol s ním vykonaný vstupný pohovor dňa 10.09.2013 a na odstránenie nezrovnalostí dňa 26.09.2013 doplňujúci pohovor. Počas pohovorov uviedol, že od podania predchádzajúcej žiadosti sa v jeho osobnom živote nič nezmenilo, že informácie, ktoré poskytol Migračnému úradu si veľmi dobre pamätá, pretože všetko, čo naposledy uvádzal, bola pravda. Priznal sa, že v predchádzajúcom konaní neuvádzal pravdivé informácie o svojich príbuzných, lebo jeho cieľovou krajinou bolo Nemecko. O azyl opäť žiadal z dôvodu, že v Afganistane pracoval ako tlmočník pre nemeckú firmu v W. O. - K. D., ktorá servisovala aj vozidlá X., čo sa zrejme nepáčilo príslušníkom hnutia Taliban. Do kontaktu s nimi nikdy neprišiel, iba otec raz v noci otvoril dvere neznámym mužom, ktorí sa naňho vypytovali a preto sa rozhodol Afganistan opustiť. Odporca vo svojom rozhodnutí uviedol, že porovnaním jednotlivých dotazníkov, resp. zápisníc je zrejmé, že žiadateľ od prvého vstupu na územie SR poskytoval Migračnému úradu rozporuplné informácie, neustále menil svoje identifikačné údaje a postupne uvádzal rôzne informácie o svojich príbuzných a v neposlednom rade menil samotný dôvod žiadosti o azyl, raz to bol predaj alkoholu, potom tlmočenie pre zahraničnú firmu. Navrhovateľ to vysvetlil tak, že mu to poradil prevádzač, pretože jeho cieľovou krajinou bolo Nemecko. Migračný úrad takéto vysvetlenie neakceptoval a opakované poskytovanie rozporuplných informácií označil za zavádzajúce, s cieľom sťaženia objektívneho posúdenia jeho žiadosti. Nepravdivé informácie navrhovateľ uvádzal tiež na území Nemecka, kde požiadal o azyl a kde sa predstavil ako K. X. F.. Konanie navrhovateľa označil odporca za absolútne nelogické a ťažko okomentovateľné. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ Migračnému úradu neustále predkladal nepravdivé informácie a nejednalo sa o nepatrné a nepodstatné rozpory vo výpovediach, podľa záveru odporcu v priebehu konania o azyle nebola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť navrhovateľa, ktorý nepravdivé informácie poskytoval s úmyslom sťažiť posudzovanie žiadosti o azyl. Vzhľadom na jeho rozporné vyjadrenia odporca považoval navrhovateľa a dôvody jeho žiadosti za nehodnoverné. Podľa § 12 ods. 2 zákona o azyle odporca skúmal podmienky podľa § 8, 10, 13a alebo 13b zákona o azyle. Dospel k záveru, že problémy so súkromnými osobami nemôžu byť dôvodom pre udelenie azylu, keďže navrhovateľ nepreukázal, že verejná moc v krajine pôvodu mu odoprela poskytnúť ochranu pred prípadnými útokmi takýchto osôb. Prípadné problémy za výkon povolania (tlmočenie pre zahraničné firmy nevynímajúc), nie je možné kvalifikovať ako prenasledovanie z dôvodov relevantných pre udelenie azylu v zmysle § 8 zákona o azyle a z objektívnych dôvodov neboli splnené ani podmienky na udelenie azylu podľa § 10 zákona o azyle, teda za účelom zlúčenia rodiny. Vzhľadom na to, že v prípade navrhovateľa neboli podľa záveru odporcu splnené dôvody pre udelenie azylu, posudzoval podmienky poskytnutia doplnkovej ochrany podľa § 13a a § 13b zákona o azyle. Odporca vylúčil možnosť hrozby vážneho bezprávia v podobe uloženia trestu smrti, alebo jeho výkonu, vylúčil tiež možnosť hrozby vážneho bezprávia zo strany oficiálnych afganských orgánov, ako aj neštátnych pôvodcov s tým, že pre nedôveryhodnosť navrhovateľa nemožno objektívne posúdiť túto hrozbu vážneho bezprávia v prípade návratu navrhovateľa do krajiny pôvodu. Odporca sa zaoberal tiež bezpečnostnou situáciou v provincii J., ktorú označil za najbezpečnejšiu oblasť v Afganistane, s minimálnym bezpečnostným rizikom, ako na to v podrobnostiach poukázal navrhovateľ vo svojom rozhodnutí, na základe materiálov o Afganistane, uvedených v internej databáze Migračného úradu, ako je to uvedené v napadnutom rozhodnutí. Vzhľadom na to, že navrhovateľ nesplnil podmienky podľa § 8, 10, 13a alebo 13b zákona o azyle a predložil nepravdivé informácie alebo dokumenty, falšované alebo pozmenené doklady alebo zadržal podstatné informácie, alebo dokumenty dôležité na konanie o udelenie azylu s úmyslom sťažiť posudzovanie žiadosti o azyl a zároveň zdôvodňoval svoju žiadosť o udelenie azylu nesúvislými, protirečivými, nepravdepodobnými alebo nedostatočnými vyhláseniami, na základe čoho nebolo možné jeho osobu považovať za dôveryhodnú, odporca zamietol jeho žiadosť o azyl na území SR ako zjavne neopodstatnenú podľa § 12 ods. 2 písm. c/, d/ zákona o azyle. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ opravný prostriedok - návrh, prostredníctvom pošty dňa 19.11.2013, v zákonnej lehote. Namietal nedostatočne zistený skutkový stav veci a jeho nesprávne právne posúdenie a preto navrhol napadnuté rozhodnutie odporcu zrušiť v plnom rozsahu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že krajinu pôvodu opustil z dôvodu obavy o život, ako to uviedol pri vstupnom a doplňujúcom pohovore. Svoje problémy a tvrdenia oprel o dôkazy z krajiny pôvodu, ktoré Migračný úrad označil za falošné, z krajiny odišiel sám, no rok po ňom prišli na územie SR aj jeho rodičia, nakoľko ako pokrokovejšia rodina sú terčom extrémistických skupín, ktoré nenávidia ľudí, pochádzajúcich z lepších pomerov a snažia sa ich obrať o všetok majetok a následne zlikvidovať. Nesúhlasil s konštatovaním odporcu o bezpečnostnej situácii v provincii J., lebo z masmédií a internetových stránok informácie o krajine pôvodu nie sú pozitívne a z Afganistanu sa postupne sťahujú medzinárodné vojská a je otázkou času, kedy sa začnú objavovať predstavitelia extrémistických skupín, ktorí bojujú v prvom rade voči ľuďom, ktorí nie sú prísni moslimovia. K opravnému prostriedku navrhovateľa sa odporca vyjadril dňa 09.01.2014. Uviedol, že navrhovateľ založil svoju žiadosť o udelenie azylu na irelevantných dôvodoch pre udelenie azylu v zmysle § 8,10,13a alebo 13b zákona o azyle. Navrhol preto, aby krajský súd potvrdil napadnuté rozhodnutie odporcu v celom rozsahu. Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo. Na pojednávaní, nariadenom na deň 24.06.2014, súd vypočul navrhovateľa, jeho splnomocnenú zástupkyňu a oboznámil sa s administratívnymi spismi odporcu, pričom pojednávanie vykonal v neprítomnosti zástupcu odporcu, ktorý neúčasť na pojednávaní ospravedlnil faxovým podaním dňa 24.06.2014 s tým, že súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že pochádza z Afganistanu, kde je nebezpečná situácia, najmä v provincii J., odkiaľ pochádza, v dôsledku volieb je tam veľmi nebezpečná situácia. Do Európskej únie prišiel v roku 2011 z dôvodov, ktoré uviedol pred Migračným úradom a na ktorých trvá. Namietal, že ďalší utečenci z Afganistanu, a to konkrétne aj z tejto provincie J., dostali doplnkovú formu ochrany, či inú formu ochrany, no on nedostal žiadnu. Tvrdil, že by chcel na Slovensku žiť, pracovať a študovať. Do Švédska odcestoval na popud svojej rodiny, ktorá nežije na Slovensku, zostal tu sám. Aj títo rodinní príslušníci boli vrátení na Slovensko a boli zamietnuté ich žiadosti o medzinárodnú ochranu. Jedná sa o rodičov, dvoch bratov a sestry, ktorí sa v súčasnosti nachádzajú v Západnej Európe, no nevie presne kde a tam požiadali o azyl. Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa zotrvala na podanom opravnom prostriedku a dôvodoch odvolania. Navrhla, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie odporcu a vec mu vrátil na ďalšie konania. Trovy konania nežiadali. Súdu predložila na ozrejmenie zásady predvídateľnosti rozhodnutie odporcu ČAS:MU-544-21/PO-Ž-2013 zo dňa 05.03.2014 o poskytnutí doplnkovej ochrany žiadateľovi z provincie J. z Afganskej islamskej republiky. Z administratívneho spisu odporcu krajský súd mal za preukázané predchádzajúce konania o žiadostiach navrhovateľa o medzinárodnú ochranu tak, ako je to uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporcu. Súd preskúmava pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), iba či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Súd teda preskúmava úvahy správneho orgánu len v tom smere, či je v súlade s pravidlami logického myslenia a či podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným postupom. Podľa ustanovenia § 8 písm. a/ zákona o azyle ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. Podľa ustanovenia § 8 písm. b/ citovaného zákona ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa ustanovenia § 2 písm. d/ zákona o azyle prenasledovaním sa rozumie závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. Podľa ustanovenia § 13 ods. 1 zákona o azyle č. 480/2002 Z. z. ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle, ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i/ zákona o azyle, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu. Podľa ustanovenia § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 2 písm. f/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím 1) uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2) mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3) vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Podľa § 2 písm. e/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie pôvodcom prenasledovania alebo vážneho bezprávia 1) štát, 2) politické strany alebo politické hnutia alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, alebo 3) neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v 1. a 2. bode nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím. Nasledujúce ustanovenie § 13b upravuje poskytnutie doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny, čo sa však netýka navrhovateľovho prípadu. Ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b zákona o azyle. Podľa § 12 ods. 2 písm. c/ zákona o azyle, ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú aj vtedy, ak žiadateľ nespĺňa podmienky podľa § 8,10,13a alebo 13b a predložil nepravdivé informácie, alebo dokumenty falšované alebo pozmenené doklady alebo zadržiaval podstatné informácie alebo dokumenty dôležité na konanie o udelenie azylu. Podľa § 12 ods. 2 písm. d/ zákona o azyle, ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú aj vtedy, ak žiadateľ nespĺňa podmienky podľa § 8,10,13a alebo 13b a zdôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu nesúvislými, protirečivými, nepravdepodobnými alebo nedostatočnými vyhláseniami, na základe čoho nemožno jeho osobu považovať za dôveryhodnú. Odporca v napadnutom rozhodnutí zamietol žiadosť navrhovateľa o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území ako zjavne neopodstatnenú podľa § 12 ods. 2 písm. c/, d/ a ods. 3 tohto zákona. Odporca rozhodol v zmysle § 12 ods. 3 zákona o azyle v zákonnej lehote. Vo veci navrhovateľa, pred jeho odchodom do Švédskeho kráľovstva, rozhodoval Najvyšší súd SR, ktorý rozsudkom sp. zn. 1Sža/29/2012 zo dňa 22.01.2013 zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz/36/2012-37 zo dňa 19.09.2012 tak, že rozhodnutie odporcu ČAS: MU-9-17/PO-Ž-2012 zo dňa 26.03.2012 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Nakoľko navrhovateľ opustil azylové zariadenie, bolo konanie rozhodnutím ČAS: MU-9-33/PO-Ž-2012 podľa § 19 ods. 1 písm. f/ zákona o azyle zastavené. Po vrátení navrhovateľa v rámci Dublinského konania zo Švédskeho kráľovstva dňa 22.08.2013, sa navrhovateľ považuje za žiadateľa o azyl a konanie o udelenie azylu sa začína dňom vstupu cudzinca na územie SR. Vzhľadom k týmto skutočnostiam preto krajský súd poukazuje na citovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR, ktorý v tomto rozsudku vyslovil niekoľko právnych názorov. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí uviedol, že žiadateľ nesie bremeno tvrdenia, ktoré je ďalej vo vzájomnej interakcii so správnym orgánom rozvíjané a doplnené bremenom dôkazným. Nie je však povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie svojej osoby preukazoval inými dôkaznými prostriedkami, než vlastnou dôveryhodnou výpoveďou. Naopak povinnosťou správneho orgánu je, aby v pochybnostiach zhromaždil všetky pochybné dôkazy, ktoré dôveryhodnosť žiadateľa o azyl vyvracajú, či spochybňujú (rozsudok Nejvyššího správniho soudu ČR zo dňa 21.12.2005 č.j. 6Azs/235/2004-57). V spojitosti s tým najvyšší súd uviedol, že pokiaľ odporca nedôveryhodnosť navrhovateľa nevyvodzuje zo zásadných rozporov vo výpovediach navrhovateľa v konaní, ktoré vyústilo v rozhodnutie, ktoré je predmetom tohto súdneho prieskumu, ale zo skutočnosti, že navrhovateľ v danom (druhom azylovom konaní), vystupoval pod inou identitou a uvádzal iné dôvody, než v pôvodnom konaní, odvolací súd nemohol súhlasiť s takýmto záverom odporcu, pretože navrhovateľ objasnil, z akého dôvodu vystupoval v pôvodnom konaní pod inou identitou (pretože ho tak inštruoval prevádzač) a o identite navrhovateľa nemal odporca pochybnosť, pretože v záhlaví rozhodnutia žiadateľa o azyl ho označil jediným menom a dátumom narodenia a navrhovateľ svoju identitu preukázal dokladmi identity, ktoré tieto údaje potvrdzujú. Najvyšší súd zdôraznil, že tým, že sa odporca novými dôvodmi, pre ktoré navrhovateľ žiadal udeliť azyl, zaoberal, nebolo možné jeho nedôveryhodnosť vyvodzovať z odlišných dôvodov, ktoré predostrel v týchto dvoch samostatných azylových konaniach, pretože nešlo o dve odlišné verzie toho istého príbehu, ale o dve samostatné konania, pričom úlohou správneho orgánu bolo zamerať sa na posúdenie konzistentnosti a ucelenosti vyjadrení navrhovateľa v danom azylovom konaní a tieto interpretovať v súlade so spisovým materiálom. V predmetnom konaní bol s navrhovateľom vykonaný pohovor dňa 10.09.2013 v jazyku perzskom. V Dotazníku žiadateľa o udelenie azylu k dôvodom žiadosti o medzinárodnú ochranu uviedol, že nemá dôvod meniť dôvody, ktoré uviedol v predchádzajúcich konaniach, a to, že pracoval ako tlmočník pre nemeckú firmu W. O. - K. D., ktorá mala zastúpenie aj v meste J.. Zaoberala sa servisom vozidiel, servisovali aj autá X. a ak prišli s týmito autami vojaci do servisu, tak im tlmočil a chodil občas aj na nákupy do mesta. Vo firme pracoval v rokoch 2010 až 2011. Tvrdil, že ľudia z Talibanu nesúhlasia s tým, aby Afganci pomáhali cudzím vojskám a preto sa mu aj vyhrážali, ako to uviedol v predchádzajúcich konaniach a predložil tiež fotografie a ocenenia o svojej práci. Iné dôvody, ktoré uviedol pri prvom pohovore, odôvodnil tým, že bol poučený prevádzačom, čo má hovoriť. Dodal, že pri vstupe do zamestnania bol pri pohovore podrobný skúške, pri ktorej si overili, do akej miery ovláda anglický jazyk. S navrhovateľom bol vykonaný aj doplňujúci pohovor dňa 26.09.2013 v jazyku darí. ktorý bol zameraný na objasnenie dokumentov, týkajúcich sa totožnosti navrhovateľa s fotografiami navrhovateľa, v prílohách k tomuto dotazníku. Napriek tomu odporca v napadnutom rozhodnutí poukázal, po porovnaní jednotlivých dotazníkov, že žiadateľ od prvého vstupu na územie SR poskytoval Migračnému úradu rozporuplné informácie, menil svoje identifikačné údaje a uvádzal rôzne informácie o svojich príbuzných a v neposlednom rade menil dôvod, pre ktorý opustil Afganistan a požiadal o azyl, a to bol raz predaj alkoholu, potom tlmočenie pre zahraničnú firmu s tým, že tak postupoval z dôvodu, že mu to poradil prevádzač. Ako to už bolo uvedené, v predmetnom konaní navrhovateľ uviedol jediné meno a dátum narodenia, upresnil svojich príbuzných a uviedol jediný dôvod žiadosti o azyl, a to, že pracoval ako tlmočník pre nemeckú firmu W. O. - K. D. v meste J.. Odporca teda výpovede navrhovateľa v predmetnom konaní hodnotil porovnaním s jeho výpoveďami v predchádzajúcich konaniach, ako to vytkol Najvyšší súd odporcovi v citovanom rozhodnutí nekonkretizoval, v čom spočíva rozpornosť jeho výpovedí a nepravdivosť informácií v predmetnom konaní. Odporca sa vôbec nezaoberal dokladmi, ktoré predložil navrhovateľ k objasneniu svojej identity. V citovanom rozhodnutí Najvyšší súd SR vytkol odporcovi, že neskúmal jazykové schopnosti navrhovateľa a nezaoberal sa ani postavením tlmočníkov, pracujúcich pre zahraničné firmy v krajine pôvodu, najmä s poukazom na informácie o krajine pôvodu, ktoré takéto praktiky Talibanu potvrdzujú. Ani v predmetnej veci odporca takto nepostupoval, nepreveril jazykové znalosti navrhovateľa. Hoci vzhľadom na znenie § 12 zákona o azyle sa zaoberal i podmienkami ustanovení § 8, uspokojil sa iba s konštatovaním, že problémy pre výkon povolania (tlmočenie pre zahraničné firmy nevynímajúc), nie je možné kvalifikovať ako prenasledovanie v zmysle § 8 zákona o azyle. Dokonca odporca uviedol, že problémy so súkromnými osobami nemôžu byť dôvodom pre udelenie azylu, keďže cudzinec nepreukázal, že verejná moc v krajine pôvodu mu odoprela poskytnúť ochranu pred prípadnými útokmi takýchto osôb. Je potrebné zdôrazniť, že pri takejto úvahe pri bremene tvrdenia navrhovateľom, zostáva na odporcovi bremeno dôkazu, či verejná moc v krajine pôvodu je vôbec schopná v krajine, ako Afganistan, poskytnúť mu ochranu pred útokmi takýchto osôb (rozsudok Nejvyššího správniho soudu ČR č.k. 5Azs/12/2012-44 zo dňa 14.12.2013). Odporca sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nezaoberal tvrdením navrhovateľa, že vykonával tlmočnícku činnosť pre zahraničnú firmu. Najvyšší súd k tomu vo svojom rozhodnutí uviedol, že bude potrebné zaujať stanovisko k navrhovateľom vyslovenej obave pred prenasledovaním zo strany neštátneho subjektu (prívržencov Talibanu) a zamerať dokazovanie na posúdenie postavenia navrhovateľa v krajine pôvodu ako civilnej osoby, pracujúcej pre zahraničnú firmu, najmä či jeho práca pre zahraničnú firmu môže byť vnímaná ako vyjadrenie jeho vnútorného politického názoru. Odporca sa počas vypočutia navrhovateľa dňa 10.09.2013 uspokojil s tvrdením navrhovateľa, že sa mu ľudia z Talibanu aj vyhrážali, ale toto všetko už uviedol v predchádzajúcich konaniach. Pre súd je takéto tvrdenie, s odvolaním sa na predchádzajúce samostatné konania, nepreskúmateľné. Bude preto potrebné opätovne objasniť, či, kto a ako sa mu vyhrážal v súvislosti s jeho tlmočníckou činnosťou pre zahraničnú firmu a až potom bude povinnosťou odporcu vyhodnotiť po právnej stránke, či takéto konanie možno považovať za prenasledovanie, v prípade vyhrážok zo strany Talibanu, zo strany neštátnych pôvodcov, z politických dôvodov. Odporca sa vo svojom rozhodnutí zaoberal tiež posúdením podmienok poskytnutia doplnkovej ochrany podľa § 13a a 13b zákona o azyle. Odporca sa uspokojil so všeobecnými správami o bezpečnostnej situácii v Afganistane, a to aj v provincii J.. V tomto smere je zarážajúce tvrdenie odporcu, že nesplnenie podmienok aj v § 13a nie je príkazom na vyhostenie a preto je vecou príslušného správneho orgánu, ktorým Migračným úrad nie je, zaoberať sa podrobne bezpečnostnými rizikami prípadného návratu cudzinca do krajiny pôvodu. Krajský súd k tomu dodáva, že je zákonnou podmienkou odporcu zaoberať sa hrozbou vážneho bezprávia v prípade návratu žiadateľa o medzinárodnú ochranu do krajiny pôvodu v zmysle § 2 písm. f/ zákona o azyle. Aj najvyšší súd v citovanom rozhodnutí uviedol, že úlohou odporcu bude po vyhodnotení tvrdenia navrhovateľa, že je ako civilista - zamestnanec zahraničnej firmy, s poukazom na správy o krajine pôvodu ohľadom bezpečnostnej situácie v Afganistane a vysokú mieru násilia v krajine jeho pôvodu, posúdiť, či navrhovateľovi, ako civilnej osobe, v prípade návratu do krajiny pôvodu reálne hrozí riziko vážneho a individuálneho ohrozenia. V súvislosti s posudzovaním podmienok na udelenie doplnkovej ochrany bude povinnosťou správneho orgánu sa tiež zaoberať námietkou navrhovateľa a jeho zástupkyne na pojednávaní, ktorá spočíva v predložení rozhodnutia Migračného úradu ČAS: MU-544-21/PO-Ž-2013 zo dňa 05.03.2014, ktorým bola štátnemu príslušníkovi Afganistanu z provincie J. poskytnutá doplnková ochrana. V súvislosti s tým krajský súd poukazuje na § 3 ods. 4 Správneho poriadku, v zmysle ktorého rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Bude tiež potrebné, aby odporca zistil, či a ako Migračný úrad rozhodoval o príbuzných navrhovateľa, keď vo svojom rozhodnutí pri posudzovaní žiadosti podľa § 10 a 13b zákona o azyle, uvádzal iba bližšie nekonkretizované objektívne dôvody. Z uvedených dôvodov krajský súd vyhovel odvolaniu navrhovateľa. V predmetnom konaní súd zistil, že zistenie skutkového stavu odporcom je nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov v zmysle § 250j ods. 2 písm. c/, d/ O. s. p.. Až po náležitom zistení skutkového stavu veci a jeho odôvodnení v napadnutom rozhodnutí, bude možné posúdiť správnosť posúdenia veci po právnej stránke v zmysle § 250j ods. 2 písm. a/ O. s. p. a preto v tejto časti krajský súd považuje odvolaciu námietku za predčasnú. Z týchto dôvodov krajský súd na základe opravného prostriedku navrhovateľa zrušil napadnuté rozhodnutie odporcu vo výroku o zamietnutí jeho žiadosti ako zjavne neopodstatnenej. V zmysle § 250r O.s.p., ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní viazaný právnym názorom súdu. Povinnosťou odporcu bude v ďalšom konaní doplniť dokazovanie v uvedených smeroch, prípadne doplniť dokazovanie ďalšími dôkazmi na skutočnosti, potreba vykonania ktorých by vyšla v ďalšom priebehu dokazovania najavo a na základe vyhodnotenia dôkazov v zmysle § 34 Správneho poriadku tieto náležite odôvodniť v rozhodnutí v zmysle § 47 Správneho poriadku. O trovách štátu bolo rozhodnuté podľa § 148 ods. 1 O.s.p.. Trovy spojené s tým, že účastník konaná vo svojom materinskom jazyku, v zmysle ustanovenia § 141 ods. 2 O.s.p. platí štát, preto súd náhradu trov štátu nepriznal. O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, no on, ani jeho splnomocnený zástupca, si trovy konania neuplatnili a odporcovi náhrada trov konania nepatrí, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O. s. p.).