Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Sp/59/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201622 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7013201622.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Evou Baranovou v právnej veci navrhovateľa Mesto Košice, Trieda SNP 48/2, Košice, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Ján Tokár, spol. s r.o. so sídlom Werferova 1, Košice, proti odporcovi Okresnému úradu Košice-okolie, katastrálnemu odboru, Južná trieda 82, Košice, za účasti obce Sokoľany, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou Azariova & Ružbašan Law firm, s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 25.10.2013 č.k. OU-KS-KO1-H-2/97/d-BJ takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie odporcu č. k. OU-KS-KO1-H-2/97/d-BJ zo dňa 25.10.2013 a vracia ho odporcovi na ďalšie konanie. P r i z n á v a navrhovateľovi právo na náhradu trov konania 430,94 eur, ktorú je odporca povinný zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Odporca preskúmavaným rozhodnutím podľa § 52 ods.1 zákona č., 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení zákona č. 222/1996 Z.z. (ďalej katastrálny zákon) určil priebeh hranice medzi obcou Y. G. J. X. - J. Č. Š. a priebeh hranice medzi katastrálnymi územiami Y. G. Ž. podľa geometrického plánu č. 16/2007 vyhotoveného spoločnosťou Geotop, s.r.o., úradne overeného Správou katastra Košice dňa 10.05.2007 pod č. 317/07. Odporca v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 23.04.1997 mu bol doručený návrh 14 obcí okresu Košice-okolie (medzi nimi aj obce Y.G.) na začatie katastrálneho konania o určenie priebehu hraníc podľa § 52 a nasl. katastrálneho zákona. V návrhu uviedli, že úprava nových hraníc medzi okresom Košice-mesto a Košice-vidiek (v súčasnosti Košice-okolie) sa opieral o „Zásady koncepcie hlavných smerov urbanizácie Slovenska“ schválené uznesením vlády SR č. 95/71. ONV Košice-vidiek na 13.riadnom plenárnom zasadnutí dňa 25.09.1979 súhlasil s odčlenením celkom 3741 ha územia jednotlivých obcí okresu Košice-vidiek. Rada Vsl. KNV dňa 11.11.1980 uznesením č.352 súhlasila s územno-správnym usporiadaním mestských obvodov v okrese Košice-mesto ku dňu 01.01.1981. Dňa 09.12.1980 Rada Vsl. KNV uznesením č. 382 súhlasila s odčlenením časti dotknutých obcí o výmere 3714 ha z okresu Košice-vidiek s účinnosťou od 01.01.1981. Uznesením plenárneho zasadnutia Vsl. KNV zo dňa 27.01.1981 č. 49 sa s účinnosťou od 01.01.1981 určila nová hranica medzi okresmi Košice-mesto a Košice-vidiek. Uznesenie bolo doplnené uznesením plenárneho zasadnutia Vsl. KNV č. 52 zo dňa 14.10.1985. Podľa návrhu ani jedna z dotknutých obcí prípadne jej obyvatelia nesúhlasili so zmenou katastrálneho územia, a preto žiadali, aby sa pôvodná hranica obnovila tak, ako to bolo pred účinnosťou spomínaných uznesení Vsl. KNV vymedzená v prílohe č. 1 uznesenia Rady KNV č. 382 z 09.12.1980 a zakreslená v mapke 1:50000, v geometrických plánoch a výkazov výmer č. 10, 11, 31, 121/2, 122/12, 13 až 16, 18, 32, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť uznesenia. Na výzvu odporcu na odstránenie nedostatkov podania z 20.05.1997 bolo odporcovi dňa 30.12.1997 doručené doplnenie podania z 15.12.1997 o stanoviska dotknutej obce Košice-mesto a stanoviska mestských častí mesta Košice susediacich s katastrálnym územím dotknutých obcí s navrhovanou zmenou katastrálnych hraníc. Dňa 18.01.2002 bolo odporcovi doručené doplnenie návrhu na začatie konania zo dňa 15.07.1997 za obec Y., v ktorom doplnil návrh tak, že žiada uskutočniť konanie vo veci určenia priebehu hraníc obce Y. tak, aby sa pôvodná hranica obnovila tak ako to bude uvedené v geometrickom pláne podľa stavu platného pred účinnosťou spomínaných uznesení Vsl. KNV. Geometrický plán na zmenu hranice katastrálneho územia Ž. a Y. č. 70/2003 vyhotovený spoločnosťou Geotop, s.r.o., úradne overený Správou katastra dňa 06.02.2004 pod č. 159/03 bol odporcovi doručený dňa 27.02.2004. Rozhodnutím z 20.10.2004 č. H-2/97/d-BJ odporca návrh obce Y. zamietol s odôvodnením, že MNV v Hutníkoch na základe uznesenia č. 35/1979 súhlasil s rozšírením územia Košíc o územie v katastri F. - U. (T.) a začlenením do územia okresu Košice-mesto, rešpektujúc tým uznesenie vlády SR č. 19/1996 o smernom územnom pláne HSA Košice. Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 11.04.2006 č.k. 3Sp/8/2005-27 na odvolanie obce Sokoľany zrušil rozhodnutie odporcu a uložil mu zisťovať, či plenárne zasadnutie MNV v Hutníkoch dňa 16.08.1979 kedy prejednalo návrh na určenie nových hraníc okresov Košice-vidiek a Košice-mesto a vydalo k tomu svoje stanovisko súhlasilo aj so zmenou hraníc pôvodného katastrálneho územia F. - Y.. Súd konštatoval, že ak bude dostatočne preukázané, že zmena priebehu hraníc bola vykonaná bez súhlasu obce alebo obyvateľov obce, budú splnené zákonné podmienky na rozhodnutie o zmenu priebehu hranice obce. V ďalšom konaní si odporca zadovážil zo Štátneho archívu v Košiciach kópiu zápisnice z plenárneho zasadania MNV v Hutníkoch zo dňa 16.08.1979, na ktorom bol prerokovaný návrh zmeny hraníc okresov Košice-vidiek a Košice-mesto. Plénum MNV obce Hutníky uznesením č. 18/1979 súhlasilo s bodom 4 návrhu uvedeného pod č. Vnútr.152/1979 týkajúceho sa rozšírenia územia mesta Košice o územie v katastri F. - U. (T.) a začlenením do územia okresu Košice-mesto rešpektujúc uznesenie vlády SR č. 19/1966 o smernom územnom pláne HSA Košice. K odčleneniu časti Sokoľany od obce Hutníky sa plénum MNV nevyjadrovalo. Pretože geometrický plán predložený obcou Sokoľany nevychádzal z pôvodnej katastrálnej hranice, odporca dňa 20.12.2006 prerušil konanie a vyzval navrhovateľa (obec Sokoľany), aby predložil geometrický plán, ktorý by vychádzal z priebehu pôvodnej katastrálnej hranice a zohľadňoval prirodzené rozhraničovacie čiary v teréne. Po predložení geometrického plánu odporca rozhodnutím z 20.06.2007 č. H-2/97/d-BJ určil priebeh hranice medzi obcou Sokoľany a mestskou časťou Košice - Šaca a priebeh hranice medzi katastrálnymi územiami Y. G. Ž. podľa geometrického plánu č. 16/2007 vyhotoveného spoločnosťou Geotop, s.r.o. z dôvodov splnenia zákonných podmienok uvedených v § 52 ods.1 katastrálneho zákona, a to - že zmena priebehu hraníc sa vykonala v rokoch 1948 - 1989 bez súhlasu obce alebo obyvateľov obce. Krajský súd v Košiciach na odvolanie mesta Košice rozsudkom z 12.01.20012 č.k. 6Sp/18/2007-178 rozhodnutie odporcu potvrdil. Najvyšší súd SR na odvolanie mesta Košice rozsudkom zo 14.05.2013 č.k. 1Sžr/43/2012 zmenil rozsudkom krajského súdu tak, že rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V rozsudku uviedol, že z podkladov jednoznačne vyplynulo, že plenárne zasadnutie MNV Hutníky dňa 16.08.1979 súhlasilo s návrhom zmeny katastrálnej hranice, pričom navrhované zmeny sa dotkli ako katastrálneho územia U. tak aj katastrálneho územia Y., z ktorých boli časti odčlenené a pričlenené do katastrálneho územia Ž.. Z uznesenia č. 18/1979 prijatého týmto plenárnym zasadnutím vyplynulo, že kompetentný orgán súhlasil s návrhom ONV Košice-okolie č. Vnútr./152/1979 týkajúceho sa rozšírenia územia Košíc o územie v katastri F. - U. a začlenením do územia Košice-mesto a zároveň nesúhlasil, aby obec Hutníky bola v členená do okresu Košice-mesto. Plenárne zasadnutie nerozhodovalo len o toto uznesení, ale o celom komplexnom materiáli, ktorý bol súčasťou návrhu ONV Košice-okolie. Pod bodom 4 tohto návrhu bol uvedený aj návrh slovného popisu priebehu okresnej hranice s tým, že sa navrhovalo odčlenenie časti katastrálneho územia Y.. Dôvodom zrušenia rozhodnutia odporcu bola jeho nepreskúmateľnosť a nedostatok dôvodov, pretože napriek tomu, že odvolací súd odporcovi uložil zistiť, či sa po komplexnom posúdení súhlas plenárneho zasadania MNV Hutníky vzťahoval aj na katastrálne územie Y. a vysporiadať sa so vznesenou námietkou vznesenou mestom Košice ohľadom márneho uplynutia lehoty poskytnutej obci Sokoľany na doplnenie chybného návrhu, odporca tak neurobil a vo svojom rozhodnutí iba konštatoval, že súhlas sa nepodarilo získať. Najvyšší súd SR uložil odporcovi vysporiadať sa s námietkou mesta Košice ohľadom márneho uplynutia lehoty poskytnutej obci Sokoľany na predloženie chýbajúcich dokladov s následným poučením o následkoch márneho uplynutia lehoty. Túto námietku ako aj ďalšie vzniesol právny zástupca navrhovateľa opakovane podaním doručeným odporcovi 01.06.2013. Odporca v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia k tejto námietke citujúc ustanovenie § 53 ods.1,2 katastrálneho zákona, § 19 ods.2,3, § 29 ods.1, § 30 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a konštatoval, že výzvou na odstránenie nedostatkov podania zo dňa 20.05.1997 navrhovateľa, aby podal návrh samostatne za každú obec s tým, že návrh musí obsahovať náležitosti podľa § 53 katastrálneho zákona. Vo výzve upozornil navrhovateľa, že pokiaľ neodstráni nedostatky v lehote do 6 mesiacov od doručenia výzvy, konanie zastaví. Listom z 02.01.1998 odporca na základe žiadosti navrhovateľa súhlasil s predĺžením lehoty na odstránenie nedostatkov podania o 90 dní. Po upozornení správneho orgánu vyššieho stupňa na nečinnosť odporca výzvou z 05.06.2002 požiadal navrhovateľov (medzi inými aj obec Sokoľany) o odstránenie nedostatkov podania v lehote 60 dní od doručenia výzvy s tým, že v prípade ich neodstránenia bude konanie zastavené. Právna úprava správneho konania účinná do 31.12.2003 umožňovala v prípade zistenia nedostatkov podania prerušiť konanie podľa § 29 ods.1 zákona č. 71/1967 Zb. Zastavenie konania z dôvodu neodstránenia nedostatkov podania nebolo zakotvené ako dôvod zastavenia správneho konania. Z toho dôvodu odporca nemal daný taxatívny dôvod na zastavenie konania o určení priebehu hranice katastrálneho územia, resp. obce. S účinnosťou od 01.01.2004 bolo v ustanovení § 19 ods.3 a § 30 ods.1 zákona č. 71/1967 Zb. zakotvený dôvod zastavenia konania pre neodstránenie nedostatkov podania za predpokladu, že o právnych následkoch bol účastník poučený. Odporca konštatoval, že v rozhodnutí z 20.12.2006 č. H-2/97/d-BJ o prerušení konania nepoučil obec Sokoľany o právnych následkoch nedoloženia nového geometrického plánu v stanovenej lehote. Na základe žiadosti o predĺženie lehoty zo dňa 16.02.2007 odporca predĺžil lehotu na jeho dodanie o 30 dní. Z týchto dôvodov podľa názoru odporcu nemohol konanie zastaviť. Poučenia dané do 01.01.2004 nemali oporu v ustanoveniach Správneho poriadku, a preto nemožno na nich prihliadať. Odporca nepovažoval za opodstatnenú námietku mesta Košice, že súčasťou návrhu mali byť prílohy uvedené v § 53 ods.2 katastrálneho zákona, pretože v prípade ich absencie Správny poriadok stanovuje postup odstránenia nedostatkov podania. K tvrdeniu mesta Košice, že došlo k preklúzii práva a preto odporca nemohol vo veci rozhodnúť, odporca uviedol, že lehoty uvedené v § 49 Správneho poriadku sú poriadkovými lehotami, ktorých prekročenie nemá za následok nemožnosť inak príslušného orgánu rozhodnúť vo veci a konštatoval, že obec Sokoľany si nárok uplatnila v zákonnej lehote dňa 23.04.1997 a skutočnosť, že súčasťou návrhu neboli všetky prílohy podľa § 53 ods.2 katastrálneho zákona a nemala vplyv na preklúziu. Odporca nepovažoval za opodstatnené tvrdenie mesta Košice ohľadom označenia účastníkov, keďže títo boli uvedení v podaní z 30.06.2003 a námietky týkajúce sa geometrického plánu, v ktorom navrhovaný priebeh hranice sleduje prirodzené rozhraničovacie čiary v teréne, neprechádza cez žiadnu budovu, ale prechádza po hranici pozemkov. K námietke mesta Košice, že sa nemohol ku geometrickému plánu vyjadriť, odporca uviedol, že ako účastník konania mal možnosť nahliadať do spisu a robiť si z neho výpisy. Na základe týchto skutočností dospel odporca k záveru, že podmienky na zastavenie konania neboli splnené. Odporca ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR vysloveným v rozsudku zo dňa 14.05.2013 č.k. 1Sžr/43/2012 komplexne posúdil podklady a návrhy, o ktorých sa rokovalo na plenárnom zasadnutí MNV v Hutníkoch a zistil, že podkladom, na základe ktorého plenárne zasadnutie prijalo uznesenie bol materiál ONV Košice-vidiek - návrh na určenie nových hraníc okresov Košice-mesto a Košice-vidiek č. Vnútr.152/1979 zo dňa 01.03.1979. V tomto návrhu v bode 4 sa uvádza „rešpektujúc uznesenie vlády SR č. 19/1976 o smernom územnom pláne HSA Košice bol daný súhlas s rozšírením územia v katastri F. - U. (T.) a začlenením do okresu Košice-mesto“. Z citovaného bodu 4 návrhu na určenie nových hraníc okresov Košice- mesto a Košice-vidiek taktiež nevyplýva, že malo dôjsť k odčleneniu aj časti katastrálneho územia Y. od obce Hutníky. Poukázal aj na prílohu uznesenia vlády SR č. 19/1976 písm.A/ bod 2, v ktorom je uvedené „pre vytvorenie optimálnych urbanistických a ekonomických podmienok ďalšieho rozvoja tejto aglomerácie treba do administratívneho územia Košice-mesto začleniť katastrálne územie obcí X. Q. F., S., Š. G. X., pričleniť územie priemyselného obvodu T. - U. a územie určené pre výstavbu východného mesta v rozsahu potrebnom pre realizáciu smerného územného plánu“. Odporca na základe uvedeného konštatoval, že ani z jeho obsahu nevyplýva, že malo dôjsť k odčleneniu aj časti katastrálneho územia Y. od obce F., pretože dotknutá časť obce Hutníky je označená ako T. - U.. Skutočnosť, že úprava hraníc medzi okresom Košice -mesto a Košice-vidiek sa mala týkať aj katastrálneho územia Y. vyplýva len z prehľadnej tabuľky orientačných plošných údajov pre návrh úpravy hraníc, kde je uvedená obec Hutníky a katastrálne územia Y. s úbytkom 706 ha a U. s úbytkom 248 ha. Odporca poukázal tiež na to, že z materiálov, ktoré boli prerokovávané na plenárnom zasadnutí MNV Hutníky vyplýva, že mapa návrhu novej okresnej hranice a prehľadná tabuľka orientačných plošných údajov pre návrh úpravy hraníc medzi okresom Košice-mesto a Košice-vidiek boli k nahliadnutiu pre pripomienkové konanie na odbore vnútorných vecí ONV Košice-vidiek a teda netvorili neoddeliteľnú súčasť návrhu na určenie nových hraníc okresov Košice-mesto a Košice-vidiek. Konštatoval, že asi 40 % odčlenenej časti katastrálneho územia Y. ešte aj v súčasnosti tvorí poľnohospodársku a lesnú pôdu, ktorej vlastníkmi sú pôvodní vlastníci prípadne ich právni nástupcovia, pričom v podkladoch k uzneseniu MNV v Hutníkoch č. 18/1979 sa nespomína žiadna poľnohospodárska alebo lesná pôda. Odporca ďalej uviedol, že hoci podľa názoru Najvyššieho súdu SR skúmaním podkladov ku piatemu uzneseniu možno dôvodne dôjsť k záveru, že za daných okolností bol naplnený obsah pojmu súhlas obce, resp. jej obyvateľov v zmysle § 52 katastrálneho zákona. Podľa názoru odporcu nemožno analogicky výkladovými pravidlami platnými pre súkromné právo vykladať správny akt, ktorým je uznesenie č. 18/1979 z plenárneho zasadania MNV v Hutníkoch, pokiaľ to priamo neumožňuje zákon. Podľa odporcu správny orgán nemá právomoc pri skúmaní správneho aktu analogicky využívať výkladové pravidlá platné pre súkromné právo, t.j. vykladať vôľu plenárneho zasadnutia MNV Hutníky. V správnom práve, ktoré je odvetvím verejného práva je možnosť analógie ojedinelá a iba vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa. V prípade nejasného textu uznesenia plenárneho zasadnutia MNV, kedy sa nedá jednoznačne zistiť jeho obsah, ide o nezrozumiteľnosť správneho aktu, ktorá zakladá jeho nulitu. Po komplexnom preskúmaní podkladov odporca dospel k záveru, že z uznesenia vlády SR z 21.01.1976 č. 19, z návrhu na určenie nových hraníc okresov Košice-mesto a Košice-vidiek z 01.03.1979 č. Vnútr.152/1979 a ani z uznesenia plenárneho zasadnutia MNV Hutníky č. 18/1979 zo 16.08.1979 nevyplýva, že by predmetom zmeny hranice medzi okresmi Košice-mesto a Košice-vidiek bola aj časť katastrálneho územia Y.. Prehľadná tabuľka orientačných plošných údajov pre návrh úpravy hraníc, kde je spomínané aj katastrálne územie Y. nebola podkladom, na ktorý mohlo plenárne zasadnutie prihliadať, lebo bola uložená na odbore vnútorných vecí ONV Košice-vidiek. Bolo preukázané, že plenárne zasadnutie MNV Hutníky ako kompetentný orgán dňa 16.08.1979 prejednalo návrh na určenie nových hraníc okresov Košice-mesto a Košice-vidiek, avšak podstatné je, že bez pričlenenia katastrálneho územia Y.. Spresnenie uznesenia č. 18/1979 (VSŽ) nie je obsahovo totožné s návrhmi č. 35/1979 a 152/1979 zo dňa 19.02.1979 a z dôvodovej správy k nim, ale išlo o prevádzkareň VSŽ, ktorá v tom čase patrila k územiu F. - U., a nie je to spresnením katastrálneho územia Y.. Z uvedených dôvodov odporca mal za preukázané , že boli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia podľa § 52 ods.1 katastrálneho zákona. Mesto Košice podalo proti rozhodnutiu odporcu opravný prostriedok, ktorým navrhovalo, aby odporca rozhodnutie zrušil a konanie zastavil eventuálne, aby návrh obce Sokoľany z 10.03.1997 o určenie priebehu katastrálnej hranice obce zamietol. Pretože odporca opravnému prostriedku navrhovateľa nevyhovel postúpil vec na rozhodnutie krajskému súdu. Navrhovateľ svoje odvolacie dôvody zhrnul do dvoch bodov, a to: 1/ Napadnuté rozhodnutie odporcu porušuje zákonnú povinnosť viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu, je v rozpore so skutočným stavom a so zákonom, odporca sa nevysporiadal so všetkými odvolacími námietkami a pri hodnotení dôkazov nevychádzal zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci, zamlčal niektoré dôležité otázky, a preto jeho rozhodnutie navrhovateľ považuje za nepreskúmateľné. 2/ Odporca sa nesprávne, resp. sa čiastočne vysporiadal s procesnými námietkami. Navrhovateľ uviedol, že odvolací Najvyšší súd SR vyjadril svoj právny názor k podstatnej otázke, či došlo k zmene katastrálnych hraníc, vyjadril odvolací súd svoj právny názor na strane 10 rozsudku zo dňa 14.05.2013 č.k. 1Sžr 43/2012, kde okrem iného uviedol, že súhlas obce, resp. jej obyvateľov zodpovedá súhlasu plenárneho zasadnutia MNV príslušnej obce a pokiaľ plenárne zasadnutie MNV Hutníky súhlasilo s predloženým návrhom, ktorého súčasťou bol aj popis novej hranice a tabuľky s uvedeným rozlohy územia, ktoré sa mali odčleniť z jednotlivých katastrálnych území (teda aj časti katastrálneho územia Y.), možno dôvodne dôjsť k záveru, že za daných okolností bol naplnený obsah pojmu súhlas obce, resp. obyvateľov podľa § 52 katastrálneho zákona, čo by následne nasvedčovalo záveru o nesplnení jednej zo zákonných kumulatívnych podmienok pre konanie o návrhu obce Sokoľany. Podľa § 250r O.s.p. ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní viazaný právnym názorom súdu. Viazanosť správneho orgánu právnym názorom súdu je právna i skutková a vzťahuje sa na postup správneho orgánu v novom konaní, na výrok, aj na odôvodnenie nového rozhodnutia. Odporca preto nebol oprávnený rozhodovať či na zmenu katastrálnej hranice obci bol alebo nebol daný súhlas, pretože táto otázka bola vyriešená v rozsudku Najvyššieho súdu SR a ku zmene skutkových okolností nedošlo. Vyslovený právny názor už neobstojí, pričom táto skutočnosť sa musí v rozhodnutí odôvodniť. Napriek tomu, že rozhodnutie odporcu bolo zrušené súdom a odporca bol viazaný jeho právnym názorom podľa § 250r O.s.p., rozhodnutie, ktoré je svojim obsahom rovnaké s rozhodnutím, ktoré súd zrušil. Podľa názoru navrhovateľa odporca nesprávne vyložil právny názor Najvyššieho súdu SR, že mal opätovne komplexne preskúmať podklady a návrhy, ktoré boli predmetom rokovania plenárneho zasadnutia MNV Hutníky, pretože v spomínanom rozhodnutí Najvyšší súd SR vyslovil, že súhlas na odčlenenie časti katastrálneho územia Y. po komplexnom posúdení existujúcich dokumentov bol daný. Navrhovateľ nesúhlasil s konštatovaním odporcu, že z uznesenia vlády SR, ktoré bolo podnetom a základom pre vykonanie územnej zmeny nevyplynulo, že malo dôjsť aj k odčleneniu časti katastrálneho územia Y. od obce Hutníky, pretože dotknutá časť obce Hutníky je označená ako T. - U.. Vyplýva to okrem iného aj z prílohy k uzneseniu vlády SR č. 19/1976 pod písm. B/ bod 1/b, kde je uvedené „realizovať odvádzanie a čistenie odpadových vôd z VSŽ a priemyselného okrsku Bočiar vybudovaním komplexného vodohospodárskeho systému na Sokoľanskom potoku, pretože realizácia čistiarne odpadových vôd z VSŽ podmieňuje rozvoj hospodársko-sídelnej aglomerácie z roku 1985, predpokladaný systém územným plánom“. Na terajšom území k.ú. Ž. sa nachádzajú štyri skládky a jednou z nich je aj skládka odkaliska, ktorá podľa názoru navrhovateľa súvisí aj s odpadovými vodami z VSŽ podľa citovaného ustanovenia smernice vlády z roku 1976. Cieľom uznesenia vlády z roku 1976 bolo pozdvihnúť mesto Košice a v ňom vyriešiť aj územie, na ktorom bolo postavené VSŽ, ktoré je toho času evidované ako k.ú. Ž. v mestskej časti Košice - Šaca. Do tohto k.ú. Ž. boli zahrnuté k.ú. Y., U., Y., T. Z., X.-Š. G. F.. Pod pojmom VSŽ - Bočiar nemožno chápať časť k.ú. F., ktoré nikdy neexistovalo, ale tak ako to vyplýva z uznesenia vlády z roku 1979 „priemyslový okrsok, resp. obvod VSŽ - Bočiar“. Tento pojem však nebol použitý na účely evidencie nehnuteľností. K tvrdeniu odporcu, že z materiálov, ktoré boli prejednávané na plenárnom zasadnutí MNV Hutníky nevyplýva, že by predmetom zmeny hranice medzi okresmi Košice-mesto a Košice-vidiek bola aj časť k.ú. Y. a že prehľadná tabuľka orientačných plošných údajov pre návrh úpravy hraníc kde je spomínané aj toto katastrálne územie nebola podkladom , na ktorý mohlo plenárne zasadnutie prihliadať, lebo bola uložená na odbore vnútorných vecí ONV Košice-vidiek. Navrhovateľ uviedol, že celý proces územnej zmeny z časového aj z vecného hľadiska je dlhodobý viacúrovňový rozhodovací proces a že každý dotknutý subjekt mal k rozhodovaniu k dispozícii komplexný materiál, popisný aj graficky. Navrhovateľ poukázal na dôkazy nachádzajúce sa v spise, ktoré odporca nebral pri rozhodovaní do úvahy. Išlo o harmonogram prác a úkonov potrebných na určenie nových hraníc okresov Košice-mesto a Košice-vidiek vypracovaný odborom vnútorných vecí Mestského národného výboru v Košiciach a odborom vnútorných vecí Okresného národného výboru Košice- vidiek zo dňa 21.08.1978 č. Vnútr.113/1978, objednávka mestského národného výboru v Košiciach, odboru vnútorných vecí zo 04.09.1978 č. Vnútr.121/1978 na Geodéziu, n.p. Prešov, MO 3602 pre okres Košice-mesto, Kukučínova 8, Košice, ktorým objednal podklady na určenie nových hraníc okresov Košice-mesto a Košice-vidiek, a to popis nových hraníc, mapu nových hraníc, popis pričlenených a odčlenených plôch s uvedením ich parcelných čísel a výmery v hektároch, návrh na určenie nových hraníc okresov Košice-mesto a Košice-vidiek, ktorí spracovali Ing. T. H., Geodézia a kartografia a prom.práv. Z. F. ako zhrnutie návrhu z novembra 1978 a septembra 1979, popis priebehu okresnej hranice medzi okresmi Košice-mesto a Košice-vidiek, list odboru vnútorných vecí Mestského národného výboru v Košiciach zo 04.01.1979 č. Vnútr.113/1978, ktorým z dôvodu opravy prvej časti máp omeškaním zaslal odboru vnútorných vecí ONV Košice-vidiek 5 kusov popisu priebehu okresnej hranice a 5 kusov máp, návrh na zmenu hraníc medzi okresmi Košice-mesto a Košice-vidiek v mierke 1:50000 za účelom pripomienkového konania na odboroch ONV, list ONV Košice-vidiek, odboru vnútorných vecí, č. Vnútr.152/1979 zo dňa 01.03.1979 adresovaný všetkým odborom ONV a VĽK ONV Košice-vidiek pod názvom pripomienkové konanie v prílohe ktorého bol návrh na určenie nových hraníc okresov Košice-mesto a Košice-vidiek. V závere návrhu je upozornenie, že návrh popisu priebehu hranice, mapa návrhu novej okresnej hranice a prehľadná tabuľka orientačných plošných údajov pre návrh úpravy hranice je k nahliadnutiu na odbore vnútorných vecí. V spise sa tiež nachádza vyjadrenie ONV Košice- vidiek, odboru poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva k návrhu na určenie nových hraníc okresov zo dňa 13.03.1979, v ktorom je okrem iného odporúčanie, podľa ktorého zo širšieho hľadiska sa vyžaduje, aby hranice katastrálnych území a okresov boli zásadne prirodzené (hrebene, vodné toky), alebo aspoň trvalé v teréne ľahko identifikovateľné (cesty, železnice, hranice lesa a pod.). Ak to nie je možné dodržať presunúť celé katastrálne územie s príslušnou obcou (T. Z., F.) ako tomu bolo aj pri poslednej úprave hraníc medzi okresmi Košice-vidiek a Košice-mesto. podľa navrhovateľa ďalším dôležitým dokumentom, ktorý preukazuje dôvodnosť jeho tvrdenia je komplexný a posledný Návrh na určenie nových hraníc okresov Košice-mesto a Košice-vidiek zo dňa 06.08.1979 po pripomienkovom konaní na úrovni odborov ONV, rád MNV a pred rozhodnutím plenárnych zasadnutí. Prílohou tohto návrhu bola mapa, návrh popisu priebehu okresnej hranice a prehľadná tabuľka orientačných plošných údajov pre návrh úpravy hraníc medzi okresmi, z ktorej vyplýva prírastok pre Košice-mesto z k.ú. Y., parc.č. 572/1 a parc.č. XXXX, výmera 706 ha a z k.ú. U. parc.č. XX G. XX, výmera 248 ha. Z tohto dokumentu vyplýva okrem iného súhlasné stanovisko k navrhovanej úprave hraníc okresov, ktoré vyslovila Rada MNV v Hutníkoch, záporné stanovisko vyslovili v Košov-Bakši, Seni a vo Veľkej Ide a nesúhlas s návrhom na pričlenenie celého územia obce k okresu Košice-mesto v Haniske, Hutníkoch a vo Veľkej Ide. Zo záveru vyplýva, že navrhovaná úprava nemá zasahovať do obývaného územia obcí a znamená pre okres Košice-vidiek úbytok rozlohy o 3741 ha a prírastok 105 ha. Túto zmenu považuje za tzv. inú zmenu územia okresu, a také zmeny v zmysle § 7 ods.2 zákona č. 130/1970 Zb. vykonávajú krajské národné výbory. Ďalej sa v tomto dokumente odôvodňuje aj požiadavka vedenia ONV pričleniť najmä Veľkú Idu a Hutníky do územia okresu Košice-mesto, pretože samotné VSŽ zaberajú už v tom čase značnú časť územia týchto obcí a sú už tesne pri ich intravilánoch. Väčšina ekonomicky činných obyvateľov pracovala vo VSŽ alebo dochádzala do Košíc, škodlivosť exhalátov VSŽ ohrozuje životné prostredie obyvateľov obce, pričom VSŽ patrilo do legislatívnej správy okresu Košice-mesto. Táto požiadavka však v konečnom dôsledku nebola akceptovaná ani Mestským národným výborom Košice ani plenárnym zasadnutím obce Hutníky a radami a plenárnymi zasadnutiami ONV a KNV. Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že zo zápisnice z plenárneho zasadania MNV Hutníky konaného dňa 16.08.1979 a z prijatého uznesenia jednoznačne vyplýva súhlasné stanovisko s rozšírením územia Košíc o územie v katastri F. - U. (T.) a začlenením do územia okresu Košice-mesto. Pretože kataster Hutníky neexistoval, v skutočnosti bol katastrom Y. a takéto nešťastné slovné spojenie vyjadrovalo priemyselné obvod VSŹ - Bočiar v zmysle smerníc a novovytvorený kataster Ž.. Súčasťou komplexu dokumentov pred rozhodnutím bol aj mapový , grafický, slovný aj tabuľkový popis územnej zmeny katastrálneho územia. Navrhovateľ ďalej konštatoval, že až po prerokovaní a rozhodnutí plenárnymi zasadaniami jednotlivých obcí Rada ONV Košice-vidiek dňa 17.08.1979 a plenárne zasadanie ONV Košice-vidiek dňa 25.09.1979 prerokovali návrh na určenie nových hraníc. Po prerokovaní územných hraníc aj v orgánoch MsNV Košice-mesto plenárne zasadnutie Vsl. KNV v Košiciach prijalo uznesenie č. 49 zo dňa 27.01.1981, ktorým určil s účinnosťou od 01.01.1981 hranice medzi okresnom Košice-mesto a Košice- vidiek tak, ako je to uvedené v prílohe 1 uznesenia rady Vsl. KNV č. 382 z 09.12.1980 a zakreslené v mape 1:50000, ktorá tvorí nedeliteľnú súčasť tohto uznesenia. Navrhovateľ konštatoval, že z časového hľadiska prípravného a rozhodovacieho procesu a obsah komplexu dokumentov jednoznačne vyplýva, že poslanci z plenárneho zasadnutia MNV v Hutníkoch bez najmenších pochybností vedeli, že o čom rozhodujú, o ktoré katastrálne územie ide, vedeli o rozsahu úbytkov jednotlivých katastrálnych území. Bolo by neprirodzené a nemysliteľné, že po takomto dlhodobom procese prípravy územnej zmeny poslanci rady alebo plenárneho zasadnutia MNV by sa nezaujímali o rozsah vykonaných zmien. Navyše na plenárnom zasadnutí bol podrobne prednesený návrh a zúčastnil sa aj na tomto zasadnutí poslanec ONV Košice-vidiek. Odporca však tieto všetky dokumenty nevyhodnotil a územie katastra posúdil neodborne a v rozpore so skutočným stavom. Navrhovateľ vo svojom návrhu opätovne zdôraznil to, že v čase rozhodovania o územných zmenách obec Sokoľany neexistovala, bola súčasťou obce Hutníky, ktorá sa vytvorila zlúčením dvoch obcí Sokolian a Bočiara. V tom čase existovalo iba územie obce Hutníky, ale neexistovalo katastrálne územie Hutníky. Územie obce Hutníky tvorilo k.ú. Sokoľany a k.ú. Bočiar. Preto územie alebo kataster F. - U. je nesprávnym spojením a označením a pod tým každý mal na mysli k.ú. Y. a k.ú. U.. Ak došlo k úbytku časti z k.ú. U. a úbytku z ďalšej časti Hutníky je prirodzené, že k úbytku došlo z k.ú. Y., keďže k.ú. F. neexistovalo. Odporca vo svojom rozhodnutí nevysvetlil čo považuje pod územím F. - U. a čo bolo možné považovať pod takýmto označením v čase rozhodovania, kedy existovali iba katastrálne územia Y. G. U.. Zmena hraníc medzi okresom Košice-mesto a Košice-vidiek vo vzťahu ku k.ú. Y. nevyplýva iba z prehľadnej tabuľky orientačných plošných údajov pre návrh úpravy hraníc, kde je uvedená obec Hutníky a k.ú. Y. s úbytkom 706 ha a U. s úbytkom 248 ha, ale táto skutočnosť vyplýva aj z iných listinných dôkazov, a to výkazu výmer ku geometrickému plánu, návrhu slovného popisu priebehu hranice a z mapy návrhu novej okresnej hranice. Navrhovateľ nesúhlasil s tvrdením odporcu, že obce nevedeli o presnom rozsahu územných zmien, pretože návrh popisu priebehu okresnej hranice, mapa návrhu novej okresnej hranice a prehľadná tabuľka orientačných plošných údajov pre návrh úpravy hraníc medzi okresom Košice-mesto a Košice- vidiek boli k nahliadnutiu pre pripomienkové konanie na odbore vnútorných vecí ONV Košice-vidiek. List odboru vnútorných vecí ONV Košice-vidiek zo dňa 01.03.1979 č. Vnútr.152/1979 bol totiž adresovaný všetkým odborom ONV a VĽK ONV Košice-vidiek a nie príslušným obciam. Pre obce boli zaslané návrhy osobitne napr. v podobe návrhu na určenie nových hraníc okresov Košice-mesto a Košice-vidiek zo dňa 06.08.1979, ku ktorým boli pripojené aj prílohy. Toto prejednali aj Rada a Plénum MNV Hutníky rovnako ako aj v ostatných dotknutých obciach. navrhovateľ poukázal na časť zápisnice z plenárneho zasadania MNV Hutníky zo 16.08.1979 , ktoré predchádzalo prijatému uzneseniu č. 18/1979 a v ktorej sa uvádza, že predsedníčka MNV oboznámila prítomných poslancov a ostatných prítomných s návrhom ONV Košice- vidiek č. 152/1979 Vnútr. ohľadne zmeny hraníc okresov Košice-vidiek a Košice-mesto. Zároveň načrtla aké táto zmena bude mať prednosti a aké nedostatky a nevýhody pre obec. K tomuto bodu bolo prijaté uznesenie č. 18/1979. Z jeho obsahu vyplýva, že poslanci vedeli koľko ha sa odčleňuje z katastrálnych území Y. - U.. Obec súhlasila s rozšírením územia Košice o časť vyznačeného územia obce Hutníky, ale nesúhlasila s tým, aby obec Hutníky bola územne včlenená do okresu Košice-mesto. Rešpektujúc uznesenie obce boli do okresu Košice-mesto pričlenené iba navrhované časti k.ú. obce F.. Ak by poslanci si neboli vedomí o rozsahu jednotlivých odčlenených a pričlenených častí katastrálnych území, potom by rozhodovanie o otázke pričlenenia obce Hutníky do okresu Košice-mesto bolo nadbytočné. Pokiaľ sa v materiáloch ONV uvádza, výraz kataster F. - U. (T.) pod týmto názvom je možné rozumieť jedine k.ú. Y. - U., pretože iný kataster právne ani fakticky v evidencii nehnuteľností neexistoval. Z grafického znázornenia zmeny okresnej hranice a zároveň aj katastrálnej hranice obce F.X. a mesta Košice vyplýva, že túto zmenu bez zmeny k.ú. Y. ani nebolo možné vykonať, pretože k.ú. Y. boli územne bližšie k VSŽ a na tomto k.ú. už v tomto období sa nachádzali prevádzkové objekty VSŽ, a preto došlo aj k odčleneniu 706 ha z k.ú. Y. oproti k.ú. U., ktoré územie bolo vzdialenejšie od VSŽ, ktoré sa rozširovalo smerom ku k.ú. U. cez k.ú. Y. a vytvorili tak spolu s ostatnými nové k.ú. Ž.P.. Preto aj v uznesení z plenárneho zasadnutia je v zátvorke uvedené VSŽ. Podľa názoru navrhovateľa text uznesenia plenárneho zasadnutia MNV v Hutníkoch č. 18/1979 je jasný a zrozumiteľný, a to napriek tomu, že namiesto existujúceho k.ú. Y. - U. je v ňom uvedený neexistujúci, resp. nesprávny kataster F. - U. (T.). Toto označenie vtedy nevzbudilo žiadne pochybnosti, keďže boli k tomu podklady, ktoré to slovne, graficky aj rozsahovo (územne) objasňovali. Ak by nebol daný súhlas a nevedeli by o tom, že sa odčleňuje určitá časť aj z k.ú. Y., tak nesúhlas by vyjadrili námietkami voči zápisu zmien v evidencii nehnuteľností, s ktorými tiež boli písomne uzrozumení. Podľa názoru navrhovateľa odporca nedostatočne vyhodnotil dôkazy a dospel tak k nesprávnemu právnemu záveru a nerešpektoval právny názor Najvyššieho súdu SR čím porušil zákon. Ďalším odvolacím dôvodom navrhovateľa je nesprávny právny záver odporcu pri vysporiadaní s jeho procesnými námietkami. Navrhovateľ nesúhlasí s názorom odporcu, že právna úprava správneho konania účinná do 31.12.2003 umožňovala v prípade zistenia nedostatkov podania prerušiť konanie podľa § 29 ods.1 Správneho poriadku, ale zastavenie konania z dôvodu neodstránenia nedostatkov podania nebolo zakotvené v zákone ako dôvod zastavenia správneho konania. Toto konštatovanie považuje navrhovateľ za nezákonné, lebo je v rozpore s účelom a zásadami správneho konania, ktorým je zákonnosť rýchlosť a efektívnosť rozhodovania. Z týchto zásad podľa jeho názoru je potrebné vychádzať pri výklade ustanovenia § 19 ods.3 účinného do 31.12.2003, a nie z ustanovenia § 53 katastrálneho zákona. Výklad, ktorý použil odporca vo svojom rozhodnutí je podľa názoru navrhovateľa nezákonný svojvoľný, ktorý nesleduje účel správneho konania a príslušné ustanovenia zákona vykladá izolovane a nie v ich vzájomnej súvislosti a v rozpore s duchom a zásadami zákona o správnom konaní. Odporca po 01.01.2004 viackrát porušil Správny poriadok, keď v rozpore so zákonom nepoučil účastníka o zastavení konania v prípade neodstránenia vád podania, pričom išlo o kogentné ustanovenie zákona. Trvalo to viac rokov bez právnych následkov. Podľa názoru navrhovateľa konanie malo byť zastavené už počas účinnosti Správneho poriadku k 31.12.2003, keďže účastník konania bol poučený o zastavení konania ako o možnom následku v prípade neodstránenia vytknutých nedostatkov v zmysle vtedajšieho ustanovenia zákona a keďže tento stav trval aj po 01.01.2004 odporca bol povinný konanie zastaviť vzhľadom na kogentné ustanovenie zákona. Navrhovateľ opätovne konštatoval, že obec Sokoľany nepodala kvalifikovaný návrh na začatie konania podľa § 53 a nasl. katastrálneho zákona, pretože v návrhu ani v jeho doplnení neoznačila účastníkov konania, nepripojila stanoviská dotknutej obce príslušného okresného úradu a obvodného úradu, ani geometrický plán o zmene hranice katastrálneho územia, v ktorom by navrhovaný priebeh hranice sledoval súčasné prirodzené rozhraničovacie čiary v teréne. Navrhovateľ v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Katastrálneho úradu v Košiciach, ktorý v odvolacom konaní zastavil správne konanie týkajúce sa obce U., Q. F., T. X., T., Q. J., Y. Q. W., U., X.-U. G. F.. Tieto obce rovnako ako obec Y. podali spoločný návrh o určenie priebehu hraníc podľa § 52 a nasl. katastrálneho zákona. Navrhovateľ na pojednávaní na Krajskom súde v Košiciach zotrval na písomnom podaní svojho návrhu a uviedol, že z vykonaného dokazovania a najmä z rozsudku Najvyššieho súdu SR vyplýva taký právny názor, že súhlas obce na určenie časti k.ú. Y. od okresu Košice-mesto bol na zasadnutí plenárneho zasadnutia MNV Hutníky dňa 16.08.1979 daný. Najvyšší súd SR v odôvodnení svojho rozsudku konštatoval, že zmeny sa dotkli k.ú. U.Č. aj k.ú. Y., a teda, že kompetentný orgán súhlasil s územnou zmenou. Navrhol preto, aby súd napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil a vrátil ho odporcovi na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. Odporca na pojednávaní na Krajskom súde v Košiciach k námietke navrhovateľa, ktorú uviedol ku geometrickému plánu uvedenému vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia uviedol, že hranice obvodu sa nezmenili, ale tak ako život prináša zmeny dochádza k zmenám aj vo vnútri geometrického plánu a upraviť geometrický plán má zmysel až vtedy, keď bude právoplatné rozhodnutie vo veci samej. K námietke navrhovateľa, že v prípade obce Bočiar rozhodol inak uviedol, že táto obec nepredložila geometrický plán, preto konanie bolo zastavené. K námietke, že sa vo svojom rozhodnutí neriadil právnym názorom Najvyššieho súdu SR odporca uviedol, že vo svojom rozhodovaní sa striktne držal textu, ktorý je uvedený v zápisnici z plenárneho zasadania MNV Hutníky. Na námietku navrhovateľa, že dostatočným spôsobom neodôvodnil svoje opačné rozhodnutie oproti prvému rozhodnutiu, zástupca odporcu uviedol, že v tomto prípade postupoval v súlade s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, ktorým bolo jeho rozhodnutie zrušené a vrátené na ďalšie konanie. Išlo o konanie vedené na Krajskom súde v Košiciach pod sp.zn. 3Sp/8/2005. Zástupca odporcu zdôraznil, že správny orgán neposudzuje úmysel, ale posudzuje presný text. Preto kataster F. - U. nechápe ako kataster Y. - U.. V ostatnom súhlasil s obsahom vyjadrenia obce Sokoľany, ktoré podala k opravnému prostriedku. Obec Sokoľany vo vyjadrení zo dňa 04.12.2013 k opravnému prostriedku uviedla, že tvrdenie navrhovateľa o tom, že Najvyšší súd SR zaujal vo svojom rozsudku zo dňa 14.05.2013 č.k. 1Sžr/43/2012 záväzný právny názor o tom, že bol daný súhlas obce na odčlenenie k.ú. Y., je vytrhnutím z kontextu tohto rozsudku, pretože z jeho záveru vyplýva, že bude úlohou správneho orgánu preskúmať komplexne podklady a návrhy, o ktorých sa rokovalo na plenárnom zasadnutí a zaujať jednoznačný postoj k tomu, či sa súhlas kompetentného orgánu vzťahoval aj k navrhovanému odčleneniu k.ú. Y.. Najvyšší súd SR v rozhodnutí v predmetnej veci teda neprezentoval záväzný právny názor, neuviedol bezpodmienečný právny príkaz správnemu orgánu ako vec rozhodnúť, ale dal odporcovi na zváženie, aby po komplexnom posúdení podkladov rozhodol, či súhlas kompetentného orgánu sa vzťahoval aj na k.ú. Y.. Konštatoval, že odporca vo svojom rozhodnutí podrobne opísal a riadne zdôvodnil svoj záver k otázke neudelenia súhlasu obce s odčlenením k.ú. Y.. K argumentácii navrhovateľa, že pod kataster F.X. - U. bolo možné chápať jedine správne k.ú. Y. - U. a že tento výraz je nesprávnym spojením a označením, omyl v prejave, účastník obec Sokoľany uviedol, že tento omyl v skutkovej okolnosti má za následok nulitu uznesenia plenárneho zasadnutia MNV Hutníky č. 18/1979. Ďalej uviedol, že predmetom tohto uznesenia bol návrh územnej zmeny, ktorý nemohol založiť súhlas obce v zmysle § 52 katastrálneho zákona, pretože podľa rozsudku Najvyššieho súd SR z 27.05.2009 č.k. 2Sžo 91/2008 súhlas obce mohlo založiť len rozhodnutie o územnej zmene vydané podľa § 39 ods.2 písm.e/ zákona č. 69/1967 Zb. o národných výboroch. Účastník obec Sokoľany ďalej uviedol, že odporca sa vo svojom rozhodnutí vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal s námietkou navrhovateľa ohľadom márneho uplynutia lehoty poskytnutej obci Sokoľany na predloženie chýbajúcich podkladov a následným poučením o následkoch márneho uplynutia lehoty a tieto dôvody považuje za správne a zákonné. Z týchto dôvodov navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil ako vecne správne. Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s administratívnym spisom, pripojeným spisom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6Sp/18/2007 a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na zrušenie rozhodnutia odporcu je dôvodný. Podľa § 52 ods.1 katastrálneho zákona v znení účinnom do 31.12.2001 katastrálny úrad na návrh obce alebo obyvateľov obce v konaní rozhodne o zmene priebehu hranice obce alebo hranice katastrálneho územia (ďalej len „priebeh hranice“) vtedy, ak sa zmena priebehu hranice vykonala v rokoch 1948 až 1989 bez súhlasu obce alebo obyvateľov obce. Podľa § 53 ods.1 návrh na začatie konania o určení priebehu hranice sa musí podať písomne a musí obsahovať : a/ označenie navrhovateľa a označenie ďalších účastníkov konania, b/ označenie katastrálneho úradu, ktorému je návrh adresovaný, c/ pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, na ktorých základe nastala zmena priebehu hranice, d/ návrh rozhodnutia katastrálneho úradu. K návrhu podanému podľa ods.1 navrhovateľ pripojí: a/ stanovisko dotknutej obce, b/ stanovisko príslušného okresného úradu, c/ stanovisko príslušného obvodného úradu, d/ geometrický plán o vyznačení návrhu priebehu hranice (§ 53 ods.2 katastrálneho zákona. Podľa § 54 katastrálneho zákona podkladom na vyhotovenie geometrického plánu je graficky znázornený priebeh hranice pred vykonanou zmenou, pričom navrhovaný priebeh hranice musí sledovať súčasné prirodzené rozhraničovacie čiary v teréne. Podľa § 55 katastrálneho zákona obec alebo obyvatelia obce môžu podať návrh podľa § 52 do 31.12.1997 a v prípade rozdelenia obce po 01.01.1998 môže obec alebo obyvatelia obce podať návrh podľa § 52 do jedného roka po rozdelení obce; inak právo zaniká. Podľa § 39 ods. 2 písm.g/ zákona č. 69/1967 Zb. o národných výboroch plenárnemu zasadaniu národného výboru je vyhradené rozhodovať o územných zmenách a o vytvorení jedného národného výboru pre viac obcí. Podľa § 8 zákona č. 130/1970 Zb. z dôležitých spoločenských záujmov, najmä na vytvorenie lepších predpokladov pre ďalší hospodársky a kultúrny rozvoj obce, možno vytvoriť, zrušiť alebo zlúčiť obce alebo vykonať inú zmenu ich územia. O takomto opatrení, ak ide o obce v tom istom okrese a ak s nimi súhlasia miestne národné výbory a občania dotknutých obcí, rozhoduje okresný národný výbor; inak o ňom rozhodne krajský národný výbor. Predmetom súdneho preskúmavania je rozhodnutie odporcu z 25.10.2013 č.k. OÚ-KS-KO1-H-2/97/d- BJ, ktorým podľa § 52 ods.1 katastrálneho zákona určil priebeh hranice medzi obcou Sokoľany a mestom Košice - mestskou časťou Šaca a priebeh hranice medzi katastrálnymi územiami Sokoľany a Železiarne podľa geometrického plánu č. 16/2007 vyhotoveného spoločnosťou Geotop, s.r.o. úradne overeného Správou katastra Košice dňa 10.05.2007 pod č. 317/07. Konanie podľa § 52 katastrálneho zákona má reštitučný charakter a jeho účelom bola náprava krívd spôsobených obciam násilným zlučovaním. Pre konanie podľa tohto ustanovenia zákon stanovoval kumulatívne tri podmienky, a to uplatnenie návrhu do 31.12.1997, zmena priebehu hranice bola vykonaná v rokoch 1948 - 1989 a zmena sa vykonala bez súhlasu obce alebo jej obyvateľov. V preskúmavanom prípade návrh na konanie podľa § 52 a nasl. katastrálneho zákona podala obec Sokoľany dňa 23.04.1997 (spolu s ďalšími obcami) a tvrdila, že bez súhlasu obce bola jej časť odčlenená a pripojená do okresu Košice- mesto v súvislosti s úpravou nových hraníc medzi okresom Košice-mesto a Košice-vidiek. Medzi účastníkmi ostalo sporné, či na územnú zmenu bol daný súhlas obce alebo jej obyvateľov. V čase rozhodovania o územných zmenách týkajúcich sa okresu Košice-vidiek a Košice-mesto obec Sokoľany neexistovala, bola súčasťou obce Hutníky, ktorá vznikla v roku 1960 zlúčením pôvodných obcí Sokoľany a Bočiar a jej katastrálne územie tvorili k.ú. Y. a k.ú. U. prerokovalo návrh zmeny hraníc okresu Košice-vidiek a Košice-mesto č. Vnútr.152/79 a prijalo uznesenie č. 18/1979, podľa ktorého súhlasilo s bodom 4 návrhu uvedeného pod č. Vnútr.152/79 týkajúceho sa rozšírenia územia Košíc o územie v katastri F. - U. (T.) a začlenením do územia okresu Košice-mesto rešpektujúc tým uznesenie vlády SFR č. 19/1976 o Smernom územnom pláne HSA Košice. Plenárne zasadanie nesúhlasilo, aby obec Hutníky bola územne včlenená do okresu Košice-mesto (bod 5 návrhu uvedeného pod č. Vnútr.152/79). Návrh na určenie nových hraníc okresov Košice-mesto a Košice-vidiek z 19.02.1972 pod č. Vnútr.152/79 obsahoval návrh popisu priebehu okresnej hranice, mapu návrhu a novej okresnej hranice a prehľadnú tabuľku orientačných plošných údajov. Súd sa stotožňuje s navrhovateľom, že tieto materiály je treba posudzovať komplexne. Súčasťou podkladov návrhu ONV Košice-okolie bola tabuľka , ktorá sa týkala určenia nových hraníc okresov Košice-mesto a Košice-vidiek zo dňa 06.08.1979, v ktorej je uvedená obec Hutníky - k.ú. Y., X..Ú.. U. s prírastkami pre Košice-mesto zvlášť z k.ú. Y. a z k.ú. U.. Pretože tieto materiály boli súčasťou podkladov návrhu ONV Košice-vidiek, ktoré boli predmetom rokovania plenárneho zasadania MNV Hutníky, možno dôvodne usudzovať, že s územnými zmenami zasahujúcimi do k.ú. Sokoľany bolo plenárne zasadnutie obce Hutníky uzrozumené a súhlasilo s nimi. Súd nepovažuje názor odporcu, že plenárne zasadnutie MNV Hutníky súhlasilo iba so zmenami týkajúcimi sa k.ú. U. za správny. Označenie predmetnej lokality F.X. - U. (T.), ktoré sa uvádzajúc v dobových dokumentoch národných výborov považuje súd iba za nesprávne a nepresné označenie, ktoré neslúžilo pre účely zápisu do evidencie nehnuteľností. Tento výraz je potrebné podľa názoru súdu vykladať v súvislosti s účelom územnej zmeny, ktorou bola okrem iného usporiadanie a organizácia mestského obvodu vzhľadom na výstavbu VSŽ. Je logické, že časť obce Hutníky, ktorá bola už zastavaná stavbami VSŽ eventuálne kde sa plánovalo s priemyselnou výstavbou bola súčasťou tejto územnej zmeny. Svedčí o tom aj skutočnosť, že časť k.ú. Y. sa stalo súčasťou nového k.ú. Ž.. Záver odporcu, že sa zmeny hraníc týkali iba katastra U. je preto vzhľadom na okolnosti, za ktorých k územným zmenám došlo nie je správny a podľa názoru súdu odporuje logickému mysleniu a uvažovaniu. jeho tvrdenie, že plenárne zasadanie MNV Hutníky nemalo vedomosť o zmenách, pretože geometrický plán a prehľadné tabuľky neboli súčasťou prerokovávaných materiálov v súlade s obsahom spisu. Návrh odboru vnútorných vecí ONV Košice-okolie, na ktorý sa odporca odvoláva vo svojom rozhodnutí bol adresovaný a určený všetkým odborom ONV a VĽK ONV na pripomienkovanie a týmto bola adresovaná aj poznámka, že mapa a návrhy priebehu hraníc je im daný na nahliadnutie na odbore vnútorných vecí ONV. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.05.2013 č.k. 1Sžr/43/2012-266 je zrejmé, že aj podľa neho z podkladov vyplynulo, že plenárne zasadnutie MNV Hutníky dňa 16.08.1979 súhlasilo s návrhom zmeny katastrálnej hranice, pričom navrhované zmeny sa dotkli ako k. ú. U. tak aj k.ú. Y., z ktorých boli časti odčlenené a pričlenené do k.ú. Ž., ktoré bolo súčasťou mestskej časti Košice-Šaca. Najvyšší súd SR zrušil rozhodnutie odporcu z dôvodov, že bolo vydané na základe skutkového stavu nedostačujúceho na posúdenie veci a rozhodnutie pre nedostatok dôvodov bolo nepreskúmateľné. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR odporca v novom konaní bol povinný vziať do úvahy námietku navrhovateľa týkajúcu sa márneho uplynutia lehoty poskytnutej obci Sokoľany na doplnenie chybného návrhu a v prípade, že dospeje k záveru, že neboli splnené podmienky pre zastavenie konania, jeho úlohou bolo preskúmať komplexne podklady a návrhy, o ktorých rokovalo na plenárnom zasadnutí a zaujať jednoznačný postoj k tomu, či sa súhlas kompetentného orgánu vzťahoval aj na navrhované odčlenenie časti k.ú. Y.. Z uvedeného vyplýva, že námietka navrhovateľa, že odporca sa vo svojom rozhodnutí neriadil právnym názorom najvyššieho súdu SR, ktorý v tomto rozsudku mal už jednoznačne zaujať názor, že súhlas kompetentného orgánu národného výboru sa týkal aj k.ú. Y. za neopodstatnený. Podľa názoru súdu však odporca po opätovnom preskúmaní podkladov a návrhov, o ktorých rokovalo plenárne zasadnutie MNV Hutníky dospel k nesprávnemu záveru, že poslanci MNV Hutníky nerozhodovali o územnej zmene týkajúcej sa k.ú. Y., ale iba o tej zmene, ktorá sa týkala k.ú. U.. Pri posudzovaní obsahu tohto uznesenia podľa názoru súdu nie je možné zaujať prísne formalistický postoj a vychádzať iba z pojmu „F. - U. (T.)“, ktorý nemá žiadne reálne opodstatnenie, pretože účelom územných zmien v tejto časti okresu Košice- vidiek bolo rozšírenie územia mesta Košice o územie časti obce Hutníky a ich začlenenie do okresu Košice-mesto. Územná zmena sa vykonávala v súlade so smerným územným plánom HSA Košice a v tejto časti sa týkala predovšetkým výstavby a rozširovania bývalého VSŽ, ktoré zasahovali do k.ú. Y. G. U., na ktorom sa predpokladala výstavba aj iných priemyselných objektov. Územná zmena sa týkala z väčšej časti k.ú. Y. (vyše 700 ha), zo zápisnice o zasadnutí plenárneho zasadnutia MNV Hutníky vyplýva, že predsedníčka MNV oboznámila a vysvetlila obsah navrhovaných zmien a nie je v súlade s logickým myslením a uvažovaním záver, že poslanci Miestneho národného výboru v Hutníkoch na plenárnom zasadnutí územnú zmenu týkajúcu sa katastrálneho územia Y. neprerokovali. Námietku navrhovateľa, že sa odporca nedostatočne alebo nesprávne vysporiadal s jeho procesnými námietkami súd nepovažuje za dôvodnú. Súd nepovažuje za správny názor navrhovateľa, že návrh na začatie konania o určení priebehu hranice musí obsahovať náležitosti uvedené v ustanovení § 53 ods.2 písm.a/ až d/ katastrálneho zákona, podľa ktorého k návrhu podanému podľa ods.1 navrhovateľ pripojí: a/ stanovisko dotknutej obce, b/ stanovisko príslušného okresného úradu, c/ stanovisko príslušného obvodného úradu, d/ geometrický plán o vyznačení návrhu priebehu hranice. Ide totiž o také doklady, ktorých vyhotovenie nie je výlučne v možnostiach navrhovateľa a ich vyhotovenie nemôže priamo ovplyvniť. Odporca postupoval správne, keď navrhovateľa (obec Sokoľany) vyzval na odstránenie týchto nedostatkov. Tým, že odporca nezastavil konanie pre neodstránenie nedostatkov návrhu, hoci na to obec Sokoľany upozornil, neporušil zákon, pretože do 31.12.2003 taký dôvod zastavenia konania nebol v zákone o správnom konaní uvedený. Po 01.01.2004 v ustanovení § 19 ods.3 zákona ukladá správnemu orgánu v prípade ak podanie nemá predpísané náležitosti pomôcť účastníkovi konania ich odstrániť, prípadne ho vyzvať, aby v určenej lehote ich odstránil. Súčasne ho poučí, že inak konanie zastaví. V ustanovení § 30 ods.1 písm.d/ zákona o správnom konaní je uvedený dôvod zastavenia konania v prípade ak účastník konania na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania a bol o možnosti zastavenia konania poučený. Podmienkou zastavenia konania podľa tohto ustanovenia je skutočnosť, že účastník správneho konania bol na túto možnosť upozornený. Zo spisu vyplýva, že odporca v ďalších výzvach a uznesení o prerušení konania neupozornil obec Sokoľany, ktorý v správnom konaní vystupoval ako navrhovateľ na možnosť zastavenia konania pre neodstránenie vady návrhu v stanovenej lehote. Preto nie je možné vytýkať odporcovi, že konanie podľa § 30 ods.1 písm.d/ zákona o správnom konaní nezastavil. Ako už súd spomínal ide o konanie, ktoré má reštitučný charakter a vzhľadom na ich účel, a to náprava krívd sa vyžaduje určitá dávka veľkorysosti aj zo strany správneho orgánu. Námietky obce Sokoľany, že uznesenie z plenárneho zasadania v Hutníkoch č. 18/1979 treba považovať za nulitné, vzhľadom na omyl v skutkovej okolnosti nepovažuje za dôvodnú, pretože podľa názoru súdu plenárne zasadnutie MNV, t.j. poslanci prítomní na schôdzi boli oboznámení s komplexným materiálom návrhu územných zmien a hlasovali s vedomím, že tieto zmeny sa týkajú aj k.ú. Y.. Názor obce Sokoľany, že súhlas obce v zmysle § 52 katastrálneho zákona mohol založiť len na rozhodnutí o územnej zmene vydané podľa § 39 ods.2 písm.e/ zákona č. 69/1967 Zb. o národných výboroch, pričom plenárne zasadnutie MNV Hutníky rokovalo iba o návrhu tejto zmeny, súd nepovažuje za dôvodný, pretože súhlas s navrhovanou zmenou, ktorý bol daný na plenárnom zasadnutí MNV Hutníky treba podľa platnej judikatúry a súdnej praxe chápať ako súhlas kompetentného orgánu s územnou zmenou. Vyplýva to aj z ustanovenia § 8 zákona č. 130/1970 Zb., podľa ktorého z dôležitých spoločenských záujmov, najmä na vytvorenie lepších predpokladov pre ďalší hospodársky a kultúrny rozvoj obcí, možno vytvoriť, zrušiť alebo zlúčiť obce alebo vykonať inú zmenu ich územia. O takomto opatrení, ak ide o obce v tom istom okrese a ak s nimi súhlasia miestne národné výbory a občania dotknutých obcí, rozhoduje okresný národný výbor; inak o ňom rozhoduje krajský národný výbor. Vzhľadom na to, že odporca podľa názoru súdu po vyhodnotení podkladov, ktoré boli predmetom rokovania na plenárnom zasadnutí MNV Hutníky dospel k nesprávnemu právnemu záveru, súd napadnuté rozhodnutie z 25.10.2013 č. OÚ-KS-KO1-H-2/97/d-BJ zrušil podľa § 250q ods.2 O.s.p. z dôvodu uvedeného v § 250j ods.2 písm.a/ O.s.p. a vrátil ho odporcovi na ďalšie konanie. Podľa § 250r. O.s.p. ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní viazaný právnym názorom súdu . Navrhovateľ bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania v sume 430,94 eur. Trovy pozostávajú z odmeny za úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia dňa 17.03.2014 a 134,- eur účasť na pojednávaní dňa 18.03.2014 a 134,- eur , účasť na pojednávaní dňa 24.03.2014 a 67,- eur režijný paušál 3x 8,04 eur a daň z pridanej hodnoty 71,82 eur. Odporca je povinný zaplatiť uvedenú sumu právnemu zástupcovi navrhovateľa AK JUDr. Ján Tokár a spol., s.r.o., na účet vedený v Tatrabanke, a.s. č. 2626166124/1100 do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.