Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4Sd/9/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200318 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kuruc ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014200318.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Jozefom Kurucom v právnej veci navrhovateľa C. O. A. Š. O. M. B. F. E. K. , R. H. L., M. U. Č.. XX, proti odporkyni Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29.augusta č.8, Bratislava, o výšku starobného dôchodku, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 31.01.2014 č. XXX XXX XXXX. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa rozhodnutím zo dňa 31.01.2014 podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a podľa § 259 ods.1, § 261 ods.1, § 112 ods.1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznala navrhovateľovi starobný dôchodok od 27.06.2010 v sume 365, 40 eur mesačne, pričom po zákonných zvýšeniach od 01.01.2014 predstavuje suma starobného dôchodku 404,30 eur mesačne. V dôvodoch svojho rozhodnutia odporkyňa konštatovala, že navrhovateľ dosiahol dôchodkový vek dovŕšením 55 rokov veku 07.12.2002 podľa § 21 ods.1 písm.c/ zákona č. 100/1988 Zb. K uvedenému dňu získal 14214 dní doby poistenia, ktorá sa podľa § 255 ods.1 zákona o sociálnom poistení pokladá za obdobie dôchodkového poistenia. S poukázaním na ustanovenie § 261 ods.1 zákona o sociálnom poistení určil sumu starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení a súčasne podľa zákona č. 100/1988 Zb. Odporkyňa najprv určila sumu starobného dôchodku navrhovateľa podľa § 66 ods.1 zákona o sociálnom poistení. Hodnota priemerného osobného mzdového bodu navrhovateľa predstavoval 1,9385, ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok navrhovateľ získal 14.214 dní obdobia dôchodkového poistenia (vrátane doby služby) čo predstavuje 38,9425 rokov dôchodkového poistenia. Aktuálna dôchodková hodnota platná ku dňu vzniku nároku navrhovateľa na starobný dôchodok , t.j. k 27.06.2010 je podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 551/2009 Z.z., ktorým sa určila suma aktuálnej dôchodkovej hodnoty na rok 2010, 9,2246 eur. Suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia (vrátane doby služby) do vzniku nároku na starobný dôchodok je 696,36533 eur mesačne (1,9385x38,9425x9,2246). Po vzniku nároku na starobný dôchodok navrhovateľ od 07.12.2002 do 24.07.2007 získal obdobie dôchodkového poistenia a počas tohto obdobia nepoberal starobný dôchodok alebo jeho časť. Suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok je 79,27990 eur mesačne a je určená ako súčin osobných mzdových bodov 8,5944 aktuálnej dôchodkovej hodnoty 9,2246. Suma starobného dôchodku spolu so sumou zvýšenia za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok po zaokrúhlení je 775,70 eur mesačne. Táto suma sa podľa § 66 ods.2 zákona o sociálnom poistení zvyšuje o 0,5 % za každých 30 dní dôchodkového poistenia získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti. Za 1680 dní dôchodkového poistenia sa zvyšuje o 28,00 %, t.z. o 217,19600 eur mesačne. Súčet súm 775,6799 eur a 217,19600 eur predstavuje sumu starobného dôchodku 992,90 eur mesačne. Pretože navrhovateľ je poberateľom dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia SR a na určenie sumy starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení bola navrhovateľovi započítaná doba služby a osobné vymeriavacie základy dosiahnuté počas výkonu doby služby, suma starobného dôchodku sa zníži podľa článku 33 ods.2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) o sumu starobného dôchodku zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového príspevku (príspevku za službu) za celé roky, najviac o sumu výsluhového príspevku (príspevku za službu), ktorá sa vyplácala ku dňu priznania starobného dôchodku. Následne odporkyňa vypočítala pomernú časť sumy starobného dôchodku za obdobie výkonu služby vo výške 638,42768 eur mesačne ako súčinu sumy starobného dôchodku 992,87590 eur a koeficientu 0,64300854 určeného ako podiel obdobia dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového príspevku (príspevku za službu), 28 rokov, a úhrnu obdobia dôchodkového poistenia (vrátane doby služby), ktoré bolo zhodnotené na sumu starobného dôchodku 43,5453 rokov. Sumu starobného dôchodku 354,50 eur mesačne určila odporkyňa ako rozdiel sumy starobného dôchodku zodpovedajúcej obdobiu dôchodkového poistenia (vrátane doby služby) 992,87590 eur mesačne a sumy starobného dôchodku zodpovedajúcej obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového príspevku (príspevku za službu) 638,42768 eur mesačne. Odporkyňa následne vypočítala sumu starobného dôchodku podľa predpisov účinných do 31.12.2003, t.j. podľa zákona o sociálnom zabezpečení. Vypočítanú sumu starobného dôchodku 160,65 eur mesačne po úprave podľa zákona č. 306/2002 Z.z. v znení zákona č. 639/2002 Z.z. upravila na maximálnu sumu starobného dôchodku vo výške 306,02 eur mesačne. Po znížení podľa článku 33 ods.2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach predstavovala suma starobného dôchodku 94,20 eur mesačne ako rozdiel sumy starobného dôchodku zodpovedajúcej zamestnaniu (vrátane doby služby), 306,02000 eur mesačne a sumy starobného dôchodku zodpovedajúcej zamestnaniu, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového príspevku (príspevku na službu) 211,89166 eur mesačne. Pretože suma starobného dôchodku vypočítaná podľa zákona č. 461/2003 Z.z. a Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach je 354,50 eur mesačne a suma starobného dôchodku vypočítaná podľa zákona č. 100/1988 Zb. a už uvedeného Dohovoru je 94,20 eur mesačne, navrhovateľovi patrí starobný dôchodok v sume 354,50 eur mesačne. Táto suma sa ďalej podľa § 82 zákona o sociálnom poistení odo dňa priznania dôchodku zvyšuje o 3,05 % (opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 413/2009 Z.z.), čo je 10,90 eur mesačne, na sumu 365,40 eur mesačne. Rozhodnutím zo dňa 31.01.2004 odporkyňa zmenila svoje rozhodnutie zo dňa 28.12.2009 o priznaní starobného dôchodku. Včas podaným opravným prostriedkom zo dňa 09.03.2014 sa navrhovateľ domáhal zrušenia rozhodnutia odporkyne. Uviedol, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje všetky náležitosti, súhlasí so spôsobom výpočtu starobného dôchodku až po tú časť odôvodnenia rozhodnutia, v ktorej odporkyňa aplikovala článok 33 ods.2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach na určenie sumy jeho starobného dôchodku. Tvrdil, že v jeho prípade sa článok 33 ods.2 tohto Dohovoru nemá uplatňovať, pretože Ministerstvo vnútra SR zaňho odvádzalo odvody do sociálnej poisťovne. S účinnosťou od 01.07.2002 upravuje sociálne zabezpečenie policajtov, vojakov a ostatných príslušníkov silových rezortov zákon č. 328/2002 Z.z. Uviedol, že hoci samostatný sociálny systém vojakov a policajtov nadobudol účinnosť v roku 2002, nadväzoval na predchádzajúce sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov. Zákon č. 328/2002 Z.z. síce zachováva princípy sociálneho poistenia, ale za súčasnej vecnej samostatnosti a organizačnej nezávislosti na všeobecnom dávkovom systéme nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia, od ktorého sa zásadne líši predovšetkým tým, že rozhodujúcimi skutočnosťami pre nárok na dávky a ich výšku sú len doba služby v ozbrojených zboroch a ozbrojených silách a kvalifikovaný služobný plat dosiahnutý v období pred vznikom zákonom ustanovenej sociálnej udalosti, ale uplatňuje sa v ňom výlučne princíp výsluhy, podstatou ktorého je kompenzácia straty alebo zníženia spôsobilosti na výkon služby bez ohľadu na vek. Z toho podľa navrhovateľa vyplýva, že tu nie je súbeh dôchodkov z jednej sociálnej poisťovne, ale dva rozdielne dôchodky. Navrhovateľ ďalej namietal, že bol ukrátený na starobnom dôchodku, pretože reálne mu vznikol nárok na priznanie starobného dôchodku od 07.12.2002. Vzhľadom k odmietavému postoju spísať s ním žiadosť o priznanie starobného dôchodku zo strany Sociálnej poisťovne, si svoj nárok mohol uplatniť až získaním 15 rokov dôchodkového poistenia a dosiahnutím 62 rokov veku. Mohol tak urobiť až dňa 07.12.2009 a Sociálna poisťovňa mu rozhodnutím zo dňa 28.12.2009 priznala nárok na starobný dôchodok iba za 15 rokov doby poistenia. Ďalej namietal, že odporkyňa valorizovala priznaný starobný dôchodok iba od 27.06.2010 a nie od 07.12.2002, kedy mu vznikol nárok na priznanie starobného dôchodku. Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 01.04.2014 navrhla svoje napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Zotrvala pritom na všetkých svojich skutkových a právnych dôvodoch, ktorými odôvodnila priznanie starobného dôchodku navrhovateľovi v sume 365,40 eur mesačne od 27.06.2010. Súčasne reagovala na námietky navrhovateľa uplatnené v opravnom prostriedku. Uviedla, že starobný dôchodok bol navrhovateľovi priznaný s prihliadnutím na dobu výkonu služby v súlade s ustanovením § 112 ods.1 zákona o sociálnom poistení, t.j. tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku. Súčasne poznamenala, že suma starobného dôchodku navrhovateľa bola zvýšená až za obdobie dôchodkového poistenia, ktoré získal po vzniku nároku na starobný dôchodok bez poberania tohto dôchodku. Nárok navrhovateľa na starobný dôchodok posúdila v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR č. 9So/131/2011 zo dňa 22.08.2012, podľa ktorého profesionálnu službu vykonávanú vo zvýhodnenej kategórii funkcií je potrebné hodnotiť postupom podľa § 274 zákona ako pracovnú kategóriu a zachovať nároky z nej vyplývajúce spočívajúce znížením dôchodkového veku. Keďže navrhovateľovi nevznikol nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. a jeho výsluhový dôchodok sa len považuje za výsluhový dôchodok, nie je možné pre neho stanoviť iné, menej výhodné podmienky pre posúdenie nároku na starobný dôchodok. V zmysle právneho názoru Najvyššieho súdu SR navrhovateľ dovŕšil dôchodkový vek v 55-tom roku veku, preto v konaní bolo potrebné započítať navrhovateľovi doby profesionálnej služby hodnotené na účely výsluhového príspevku a po určení sumy starobného dôchodku túto krátiť podľa Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach. V súlade s takto vysloveným názorom súdu bol nárok navrhovateľa opätovne posúdený tak, že mu bol znížený dôchodkový vek postupom podľa § 274 zákona, pričom ako obdobie dôchodkového poistenia bola zhodnotená navrhovateľovi aj doba profesionálnej služby v I. kategórii funkcií. Napadnutým rozhodnutím bolo zmenené rozhodnutie zo dňa 28.12.2009 tak, že pre nárok na starobný dôchodok a jeho sumu boli zhodnotené ako vymeriavacie základy aj služobné príjmy, ktoré navrhovateľ získal počas výkonu profesionálnej služby. Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s dávkovým spisom odporkyne dospel k záveru, že opravný prostriedok nie je dôvodný. Z dávkového spisu odporkyne súd zistil, že rozhodnutím Ministerstva vnútra SR č. OZS-30.630/2-95 z 20.06.1995 bol navrhovateľovi podľa § 119 - § 120 zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov policajného zboru SR od 01.06.1995 priznaný príspevok za službu. Z potvrdenia Ministerstva vnútra SR z 03.09.2013 a z 10.03.2008 vyplýva, že pre nárok na príspevok na službu a jeho sumu bolo navrhovateľovi zhodnotené obdobie od 10.10.1966 do 26.09.1968 - základná vojenská služba v I. kategórii funkcií a obdobie služobného pomeru od 13.12.1968 do 31.05.1995 taktiež v I. kategórii funkcií; spolu v rozsahu 28 rokov a 164 dní. Podľa § 21 ods.1 písm.c/ zákona č. 100/1988 Zb. občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm.a/ až h/. Ako zamestnanec zaradený do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 01.01.2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie v I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods.2 písm.b/ až h/ (§ 14 ods.4 zákona č. 100/1988 Zb.). Podľa § 274 ods.1,2 zákona č. 461/2003 Z.z. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31.12.2023. Suma starobného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa ods.1, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31.12.2003, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu (§ 274 ods.1,1 zákona č. 461/2003 Z.z.). Podľa § 261 ods.1 zákona o sociálnom poistení suma starobného dôchodku poistenca, ktorý splnil podmienky nároku na starobný dôchodok pred 01.01.2004, je po vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31.12.2003 a nepoberal starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo ich časť, sa určí podľa zákona o sociálnom poistení, pričom táto suma nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31.12.2003. Podľa článku 33 ods.2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128/1967 (č. 416/1991 Zb.) a má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu situáciu, s výnimkou rodinných prídavkov, môže sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. Podľa § 112 ods.1 zákona o sociálnom poistení dávka dôchodkového poistenia sa prizná najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku. Navrhovateľ v opravnom prostriedku ani v konaní pred súdom nenamietal spôsob určenia sumy starobného dôchodku 992,90 eur ako sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie dôchodkového poistenia (vrátane doby služby v I. kategórii funkcií) zvýšenej za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok, počas ktorého navrhovateľ starobný dôchodok nepoberal. Navrhovateľ prakticky tvrdil, že starobný dôchodok mu mal byť priznaný v tejto sume, pretože v jeho prípade neboli splnené podmienky pre aplikovanie článku 33 ods.2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach. Z dôvodu, že pri priznaní príspevku za službu sa uplatňuje výlučne princíp výsluhy, kým priznanie starobného dôchodku je podmienené dosiahnutím určitého veku. Navrhovateľ v konaní namietal, že výsluhový príspevok ako peňažná dávka sociálneho zabezpečenia nie je poskytovaný za tú istú sociálnu udalosť ako starobný dôchodok vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, a preto sumu starobného dôchodku patriacu za obdobie dôchodkového poistenia vrátane doby služby nie je možné krátiť podľa článku 33 ods.2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach. K tejto otázke s opakovane a jednoznačne vyjadril Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach: „Príspevok za službu ako dávka sociálneho zabezpečenia považovaný za výsluhový dôchodok má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných prepdisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru. Odvolací súd dospel k záveru, že na účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, zhodnotené na účely príspevku za službu. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu považovaného za výsluhový dôchodok“ - rozsudok č.k. 9So/214/2008 zo dňa 28.10.2009. Obdobne sa vyjadril Najvyšší súd SR aj v rozsudku č.k. 4So/189/2007 zo dňa 29.05.2008: „Úmyslom zákonodarcu bolo zákonom č. 328/2002 Z.z. poskytnúť policajtom výsluhový dôchodok ako dávku považovanú za starobný dôchodok s osobitného systému sociálneho zabezpečenia až od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení“ a v ďalších svojich rozhodnutiach. Ústavný súd SR v náleze č. II. ÚS 48/97 zo dňa 07.01.1998 vyslovil, že neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného podľa článku 1 Ústavy SR je aj princíp právnej istoty. Tento spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať. Súčasťou princípu právnej istoty je požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku dala rovnaká odpoveď, teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované. Bolo by v rozpore s princípom právnej istoty, ak súdy v obdobných veciach by rozhodovali odlišne. V praxi to predstavuje taký postup, keď obdobný prípad sa bude riešiť v súlade s doterajšou judikatúrou. Ústavný súd SR (IV.ÚS 192/06) vyslovil názor, že súd by nekonal v súlade s princípov právnej istoty v zmysle článku 1 ods.1 ústavy SR v prípade, ak by riešil právnu otázku (tú istú alebo analogickú), ktorá bola už právoplatne vyriešená odlišným spôsobom bez toho, aby argumentačne sa vyrovnal so skoršími súdnymi rozhodnutiami. Krajský súd v konaní nezistil dôvody, pre ktoré by sa mal odchýliť od právnych názorov, ktoré zaujal Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach k aplikácii ustanovenia článku 33 ods.2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach vo vzťahu ku kráteniu sumy starobného dôchodku za danej skutkovej situácie. Výsluhový príspevok priznaný navrhovateľovi je potrebné považovať od dovŕšenia dôchodkového veku za starobný dôchodok z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, t.j. za peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu situáciu, za ktorú sa poskytuje starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia. Preto akceptujúc už uvedené právne názory Najvyššieho súdu SR dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je vydané v súlade so zákonom. Z uvedených dôvodov preto súd napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 250q ods.2 O.s.p. potvrdil. Navrhovateľ v konaní nebol úspešný, a preto mu podľa § 250k ods.1 za použitia § 250l ods.2 O.s.p. nevzniklo právo na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.