Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Saz/6/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200419 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Styková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014200419.2 Rozhodnutie Krajský súd v Košiciach, samosudkyňou JUDr. Evou Stykovou, v právnej veci navrhovateľky v 1. rade: N. I., R.. XX.XX.XXXX C. I., O., Š. V. O. X. W. (Ď. Q. „.) O. S. K. A., R. C. X. W.: K. I., R.. XX.XX.XXXX C. J. O. R. C. X. W.: O. I., R.. XX.XX.XXXX C. J., C. O. Š. N. O. D. A. T., O. N. N. C. U. K. J., B. Č.. X, K.Á. Š. J., N. J., O., T. Č. C. N. T. V. R. C., I. W., zastúpených Mgr. Jarmilou Vargovou, advokátkou Advokátskej kancelárie, Brečtanová 21, 831 01 Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporcu ČAS: MU-435-21/PO- Ž-2013, zo dňa 17.02.2014, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 17.02.2014 ČAS: MU-435-21/PO-Ž-2013 v časti o neudelení azylu. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a. Štát n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Odporca napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-435-21/PO-Ž-2013 zo dňa 17.02.2014 podľa ustanovenia § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) neudelil navrhovateľke v 1. rade azyl a podľa § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle jej poskytol doplnkovú ochranu na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré v tejto časti nadobudlo právoplatnosť 24.02.2014. Súčasne neudelil azyl a poskytol doplnkovú ochranu jej maloletým deťom, navrhovateľke v 2. rade: K. I. a navrhovateľovi v 3. rade: O. I., zastúpených advokátkou Mgr. Jarmilou Vargovou. Odporca v napadnutom rozhodnutí uviedol, že navrhovateľka v 1. rade požiadala v mene svojom, aj v mene svojich maloletých detí, navrhovateľov v 2. a v 3. rade, v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach dňa 26.09.2013 o udelenie azylu na území SR. Spolu s nimi požiadal o udelenie azylu na území SR aj manžel navrhovateľky v 1. rade, I. I., narodený XX.XX.XXXX, štátnej príslušnosti O., z dôvodu obavy o život v domovskej krajine. Predtým po kontrole Oddelením hraničnej kontroly PZ Ubľa, pri ktorej navrhovateľka nevedela hodnoverne preukázať svoju totožnosť, vydalo OHK 20.08.2013 rozhodnutie č. PPZ-HCP-SO14-13-037/2013 o administratívnom vyhostení a uložení zákazu vstupu na tri roky a rozhodnutie o ich zaistení a umiestnení do ÚPZC v Sečovciach, odkiaľ dňa 02.10.2013 boli premiestnení do Záchytného tábora v Humennom a neskôr do pobytového tábora. Za účelom zdôvodnenia podanej žiadosti bol s navrhovateľkou vykonaný vstupný pohovor dňa 11.10.2013, v rámci ktorého navrhovateľka uviedla, že svojim deťom chce týmto spôsobom zabezpečiť lepšiu budúcnosť a lepšie životné podmienky v O.. V J. nemala osobne žiaden problém, no tvrdila, že má jeden spoločný problém s manželom, no nevie uviesť aký. V prípade návratu do O. vyjadrila obavu o svoj život a o život svojich detí z dôvodu samovražedných atentátov, resp. nepokojnej situácie pre život. Uviedla tiež, že nikdy nechodila do školy, nemala ani žiadne trvalé zamestnanie, iba sa starala o domácnosť, kde bývala s rodinou a manželovou rodinou. Proti jej osobe nikdy nebolo vedené žiadne trestné konanie, nebola členkou žiadnej politickej strany, hnutia, či inej organizácie. Ona iba nasledovala svojho manžela na ceste z krajiny pôvodu a starala sa o deti. Odporca vo svojom rozhodnutí pri hodnotení výpovede navrhovateľky uviedol, že navrhovateľka v 1. rade nepredložila žiadne dokumenty na potvrdenie opodstatnenosti svojej žiadosti. Podľa jej vyjadrenia nebolo voči nej vedené trestné konanie, nebola väznená ani vypočúvaná, nevyvíjala žiadnu činnosť, pre ktorú by im tam hrozila akákoľvek perzekúcia zo strany polície, armády, či iných zložiek štátu, čo v rámci pohovoru potvrdila, keď uviedla, že žiadne takéto problémy v O. nemali. Na základe tohto odporca prenasledovanie štátnymi orgánmi vylúčil. Navrhovateľka tiež uviedla, že nebola nikdy členom žiadnej politickej strany, hnutia, či organizácie a nič nenasvedčuje tomu, že by sa o politiku v O. zaujímala. V jej prípade teda bolo možné prenasledovanie politickými stranami, či hnutiami, tiež vylúčiť. Na základe jej výpovede odporca tiež vylúčil prenasledovanie neštátnymi aktérmi. Odporca tiež dospel k záveru, že nebola preukázaná opodstatnená obava pred prenasledovaním tak, ako to vyplýva zo zákona o azyle. Obava alebo strach, ako taký, je subjektívny pocit danej osoby, no opodstatnenosť takej obavy musí byť podložená objektívnou situáciou, panujúcou v krajine pôvodu žiadateľa. Žiadateľkou deklarovaný subjektívny pocit strachu nebol podložený objektívnym prvkom odôvodnenosti jej strachu v zmysle Ženevského dohovoru. Vyhodnotením jej výpovede dospel odporca k záveru, že v jej prípade, ani v prípade jej detí, nebola preukázaná ani opodstatnená obava pred prenasledovaním z dôvodov relevantných pre udelenie azylu. Zabezpečenie štúdia pre jej maloleté deti nie je relevantným dôvodom na udelenie azylu na území SR. Nakoľko v priebehu konania nebolo ničím preukázané, že bolo voči žiadateľke a jej deťom vyvíjané závažné alebo opakované konanie, spôsobujúce ohrozenie života alebo slobody, alebo iné konanie, spôsobujúce psychický nátlak, vykonávané, podporované alebo trpené oficiálnymi štátnymi orgánmi O., ani nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania v zmysle zákona o azyle, dospel odporca k záveru, že v jej prípade neboli splnené zákonné podmienky v zmysle § 8 zákona o azyle pre udelenie azylu na území SR a rozhodol jej a jej deťom azyl podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle na území SR neudeliť. Migračný úrad však poskytol doplnkovú ochranu navrhovateľke v 1. rade, ako aj navrhovateľom v 2. a v 3. rade na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia v tejto časti, a to odo dňa 24.02.2014. Migračný úrad súčasne dňa 17.02.2014 vydal rozhodnutie ČAS: MU-436-27/PO- Ž-2013 o neudelení azylu a poskytnutí doplnkovej ochrany pre jej manžela I. I.. Za účelom posúdenia žiadosti o medzinárodnú ochranu odporca využil informácie najmä z nasledujúcich zdrojov: O. - vypracované odpovede Odborom dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce MÚ MV SR zo dňa 18.10.2013, 22.10.2013, 14.11.2013, 29.11.2013 a 11.12.2013. Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka v 1. rade, aj s navrhovateľmi v 2. a v 3. rade, prostredníctvom splnomocneného zástupcu, v zákonnej lehote opravný prostriedok. Navrhli zrušiť napadnuté rozhodnutie odporcu v časti neudelenia azylu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a/, c/, d/ O. s. p.. Splnomocnená zástupkyňa ohľadom neudelenia azylu navrhovateľke v 1. rade a jej maloletým deťom, navrhovateľom v 2. a v 3. rade, uviedla, že žiadosť navrhovateľky je potrebné posudzovať podľa postavenia rodinného príslušníka k osobe jej manžela, ktorý bol terčom prenasledovania, respektíve vážneho bezprávia z niekoľkých dôvodov, a to predovšetkým v súvislosti s jeho prevádzkovaním športového klubu, s jeho tetovaním, ďalej že jej manžel mal obavy pred Talibanom, ktorý ho vydieral z dôvodu, aby s nimi spolupracoval a taktiež na základe všeobecnej obavy zo situácie v O. a kvôli obavám z dôvodu neschopnosti ochrany svojich detí, nakoľko syn trpí zdravotnými komplikáciami a taktiež kvôli obavám o manželku, ktorá otehotnela ešte predtým, ako vstúpila do manželstva s navrhovateľom. Na základe citácie ustanovení, relevantných pre rozhodovanie o žiadosti o azyle, splnomocnená zástupkyňa navrhovateľov dospela k záveru, že dôvodmi, prečo navrhovateľke a jej maloletým deťom hrozí v prípade návratu do krajiny pôvodu prenasledovanie, sú predovšetkým dôvody príslušnosti k určitej sociálnej skupine (rodinní príslušníci prenasledovanej osoby, žena, maloleté deti). Podľa jej názoru navrhovateľka s maloletými deťmi naplnili všetky pojmové znaky azylu a odporca vec nesprávne právne posúdil, resp. dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď skonštatoval, že navrhovateľka a jej deti nenaplnili zákonné podmienky na udelenie azylu. K nedostatočnému zisteniu skutkového stavu veci uviedla splnomocnená zástupkyňa navrhovateľov, že v časti sa postavenie navrhovateľky odvíja od postavenia jej manžela, preto v tejto časti použili rovnakú argumentáciu, ako v prípade podaného opravného prostriedku manželom navrhovateľky, v súvislosti s potrebou rešpektovania rodinného a súkromného života a nároku na zlúčenie rodiny. Opätovne poukázala na to, že sa jedná o manželku a deti muža v bojaschopnom veku, majiteľa športového klubu, pričom z verejne dostupných správ je zrejmé, že osoby, ktoré sú v postavení obchodníkov (respektíve významných ľudí), sú mnohokrát vydierané, respektíve ich rodinní príslušníci sú ohrození a preto aj samotné UNHCR uznáva rodinných príslušníkov takýchto osôb za osoby oprávnené na medzinárodnú ochranu, ako samostatnú sociálnu skupinu. Opätovne tiež poukázala na to, že sa jedná o manželku a deti osoby, odporujúcej zásadám talibanskej interpretácie islamských princípov, noriem a hodnôt. Poukázala tiež na osobu navrhovateľky, ktorá je analfabetom a úplne závislá od manžela, pričom odporca sa nevenoval postaveniu maloletých detí a hrozbám, ktorým by v prípade návratu mohli byť vystavené. Uviedla tiež, že navrhovateľka je príslušníčkou T. národnosti a odporca sa postavením týchto národnostných menšín nezaoberal, hoci v O. spoločnosti pretrváva silná etnická diverzifikácia s potláčaním práv menšín. Napokon splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky poukázala tiež na potrebu zváženia humanitného azylu v zmysle § 9 zákona o azyle, s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1Sžo KS 124/2005 zo dňa 23.01.2007 s tým, že odporcovi je známy zdravotný stav maloletého syna. Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľov nakoniec namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, spočívajúcich v tom, že odporca v rozhodnutí neuvádzal, ako a či posudzoval postavenie maloletých detí s ohľadom na hrozby prenasledovania. Iba konštatoval, že navrhovateľke a ani jej deťom nehrozí v O. vážne bezprávie. Z obsahu vyjadrenia odporcu zo dňa 23.04.2014, doručeného odvolaciemu súdu dňa 30.04.2014, vyplynulo, že odporca navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť. Správny orgán podrobne argumentoval dôvodmi žiadosti navrhovateľky v 1. rade (aj za navrhovateľov v 2. a v 3. rade), uvedenými navrhovateľkou pri vstupnom pohovore s tým, že navrhovateľka počas azylového konania nepreukázala ani jeden z dôvodov opodstatnených obáv z prenasledovania v zmysle § 8 písm. a/, b/ zákona o azyle. Odporca zdôraznil, že má povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32 Správneho poriadku len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu správneho konania uviedol, pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby si sám domýšľal právne relevantné dôvody na udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne si k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia. Namietal, že skúmal napadnuté rozhodnutie aj v rozsahu dôvodov, uvádzaných v opravnom prostriedku a dospel k záveru, že správny orgán rozhodol na základe správneho právneho posúdenia veci, pretože navrhovateľke sa nepodarilo preukázať opodstatnené obavy z prenasledovania z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle. V odôvodnení rozhodnutia zistený skutkový stav komplexne opísal, uviedol z akých podkladov pri rozhodnutí vychádzal a prečo navrhovateľke a jej maloletým deťom azyl neudelil. Skutkový stav veci zistil dostatočným a zákonným spôsobom, pričom rozhodnutie zákonným spôsobom aj odôvodnil. Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo. Pojednávanie, nariadené na deň 11.06.2014, uskutočnil v neprítomnosti navrhovateľky, jej splnomocnenej zástupkyne, ako aj zástupcu odporcu. Krajský súd neakceptoval ospravedlnenie splnomocnenej zástupkyne navrhovateľky a jej maloletých detí a jej žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodov, že navrhovateľka sa v tom čase nenachádzala na území Slovenskej republiky a preto sa jej nepodarilo zabezpečiť jej účasť na pojednávaní a súčasne uviedla, že ani ona, ako právna zástupkyňa navrhovateľky, sa nemôže pojednávania zúčastniť zo súkromných dôvodov. Dodala však, že pojednávania v prípade jej manžela, vedeného na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 4Saz/1/2014, nariadeného na deň 12.06.2014 o 11:00 hod., sa spoločne s navrhovateľom riadne zúčastnia. Krajský súd rozhodol o vykonaní pojednávania v neprítomnosti navrhovateľky, splnomocnenej zástupkyne navrhovateľky a odporcu z dôvodu, že títo boli o termíne pojednávania riadne a včas upovedomení. Krajský súd neakceptoval skutočnosť, že navrhovateľka sa v súčasnosti, teda v čase pojednávania, nenachádzala na území SR a rovnako neakceptoval ani ospravedlnenie neúčasti splnomocnenou zástupkyňou navrhovateľky zo súkromných, bližšie neodôvodnených dôvodov, ktorá sa však s manželom navrhovateľky na druhý deň mala zúčastniť pojednávania na tom istom súde. Odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 23.04.2014 súhlasil s prejednaním a rozhodnutím v predmetnej veci bez nariadenia pojednávania, o ktorom bol upovedomený riadne a včas dňa 26.05.2014. Krajský súd nepovažoval za dôležité dôvody na odročenie pojednávania, vrátené zástupkyňou navrhovateľky. Krajský súd ešte k tomu dodáva, že v zmysle § 21 ods. 3 zákona o azyle je povinnosťou krajského súdu o opravnom prostriedku rozhodnúť do 90 dní odo dňa doručenia opravného prostriedku, ktorý bol krajskému súdu doručený 31.03.2014. Na pojednávaní krajského súdu dňa 11.06.2014 súd vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov zo súdneho spisu, a to opravného prostriedku navrhovateľov, podaného prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne, napadnutého rozhodnutia odporcu zo dňa 17.02.2014, ako aj vyjadrenia odporcu zo dňa 23.04.2014 a podrobne sa oboznámil s administratívnym spisom odporcu. Dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky v 1. rade a navrhovateľov v 2. a v 3. rade, zastúpených splnomocnenou zástupkyňou, nie je dôvodný v rozsahu odvolacích dôvodov, uvedených v návrhu ich splnomocnenej zástupkyne, ktoré preskúmal krajský súd podľa dispozičnej zásady § 212 ods. 1 O. s. p.. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250q ods. 1 O. s. p.). V zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. V zmysle ustanovenia § 9 zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8. V zmysle ustanovenia § 10 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, a) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí, b) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov alebo osobe, ktorej bol zverený do osobnej starostlivosti, ak s tým azylant vopred písomne súhlasí. Podľa § 10 ods. 3 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny s azylantom, ktorému bol azyl udelený podľa § 8. V zmysle § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Krajský súd sa podrobne zaoberal všetkými námietkami navrhovateľky v 1. rade, ako aj navrhovateľov v 2. a v 3. rade, uplatnenými prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne v opravnom prostriedku a postup odporcu považuje v celom rozsahu za správny, v súlade so zákonom o azyle a Ženevským dohovorom z roku 1951, keďže navrhovateľka v 1. rade, ani maloletí navrhovatelia v 2. a v 3. rade, nesplnili podmienky ustanovené v § 8 alebo 10 zákona o azyle a preto im nebol udelený azyl na území SR. Azyl predstavuje medzinárodnoprávnu ochranu osôb, ktoré majú v krajine svojho pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôžu alebo nechcú vrátiť do tohto štátu. Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom presne vymedzené a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd. Udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané na existenciu prenasledovania žiadateľa v krajine pôvodu, ako skutočnosti definovanej v ustanovení § 2 písm. f) citovaného zákona alebo na odôvodnené obavy z prenasledovania zo zákonom uznaných dôvodov, pričom za prenasledovanie v zmysle citovaného ustanovenia a § 8 zákona o azyle je nutné považovať len také ohrozenie života či slobody alebo porušovanie ľudských práv, ktoré je trpené, podporované či prevádzané štátnou mocou, príp. aj neštátnymi subjektmi, ak možno preukázať, že štát nie je schopný alebo ochotný poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím. Právo na azyl navyše nemožno považovať za právo nárokové; ani Ústava Slovenskej republiky, Listina základných práv a slobôd ani medzinárodné zmluvy o ľudských právach, ktorými je Slovenská republika viazaná, nezaručujú, že právo azylu musí byť žiadateľovi poskytnuté. Odporca rozhodol o žiadosti navrhovateľky v 1. rade, podanej aj v mene maloletých detí, navrhovateľov v 2. a v 3. rade, na základe náležite zisteného skutkového stavu veci a vec správne právne posúdil podľa ustanovení § 8, § 10 a v súvislosti s tým podľa § 2 písm. d/, keďže navrhovateľka v 1. rade svoju žiadosť o udelenie azylu odôvodnila existenciou takých dôvodov, ktoré nemožno považovať za dôvody relevantné pre udelenie azylu. Navrhovateľka skutočnosť, že bola v krajine pôvodu prenasledovaná z dôvodov relevantných podľa zákona o azyle a Ženevského dohovoru z roku 1951 v konaní žiadnym spôsobom nepreukázala. Navrhovateľka v priebehu azylového konania neuviedla žiadne podstatné skutočnosti a nepredložila žiadne hodnoverné dokumenty, ktoré by potvrdzovali opodstatnenosť jej žiadosti o udelenie azylu jej a jej deťom. Z obsahu administratívneho spisu odporcu (z Dotazníka žiadateľa o azyl zo dňa 11.10.2013) vyplynulo, že navrhovateľka požiadala o medzinárodnú ochranu na území SR pre seba a svoje dve maloleté deti z dôvodu, že svojim deťom chce zabezpečiť lepšiu budúcnosť a lepšie životné podmienky ako v O., kde nemala osobne žiaden problém, no uviedla, že má jeden problém spoločne s manželom, no nevie uviesť aký. V prípade návratu do O. mala obavu o svoj život a život svojich detí z dôvodu samovražedných atentátov, respektíve nepokojnej situácie pre život. Proti jej osobe nikdy nebolo vedené žiadne trestné konanie, nebola členkou žiadnej politickej strany, hnutia, či inej organizácie, nikdy nechodila do školy, nikdy nemala žiadne trvalé zamestnanie, iba sa starala o domácnosť, v ktorej bývala s rodinou a s manželovou rodinou. Z ustanovenia § 8 zákona o azyle vyplýva, že účelom priznania azylu je poskytnúť ochranu tomu, kto je prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd alebo cíti oprávnenú (odôvodnenú) obavu z prenasledovania z dôvodov v zákone vymedzených. Aby mohla byť poskytnutá ochrana formou azylu, musí byť preukázané, že je nositeľom určitého presvedčenia (politického, náboženského), pre ktoré je v krajine, ktorej občianstvo má (v krajine posledného trvalého bydliska), reálne prenasledovaný alebo je prenasledovaný z dôvodov príslušnosti k jasne vymedzenej sociálnej skupine, respektíve má dôvodnú obavu, že by k takémuto prenasledovaniu mohlo dôjsť. Pri zisťovaní skutkového stavu je pritom treba vychádzať z toho, či žiadateľ o azyl v konaní uniesol bremeno tvrdenia a bremeno dôkazné (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/24/2013 zo dňa 10.12.2013). V súvislosti s odvolacou námietkou, že navrhovateľka v 1. rade ako rodinná príslušníčka osoby v postavení obchodníkov, je oprávnená na medzinárodnú ochranu ako samostatná sociálna skupina, krajský súd poukazuje na ustanovenie § 19a ods. 4 písm. e/ zákona o pobyte cudzincov, v zmysle ktorej skupina tvorí určitú sociálnu skupinu najmä vtedy, ak príslušníci skupiny zdieľajú vrodené charakteristické črty alebo spoločný pôvod, ktoré nemožno zmeniť, alebo zdieľajú charakteristiku alebo presvedčenie, ktoré sú tak závažné pre ich identitu alebo svedomie, že daná osoba by nemala byť nútená, aby sa ich zriekla a okolitou spoločnosťou je vnímaná ako odlišná, v závislosti od okolností v krajine pôvodu, určitá sociálna skupina môže predstavovať skupinu založenú na spoločnej charakteristickej črte sexuálnej orientácie, pričom túto orientáciu nemožno chápať tak, že zahŕňa činy, považované za trestné podľa osobitného predpisu. S prihliadnutím na uvedené krajský súd zastáva názor, že v prípade navrhovateľky sa nejedná o sociálnu skupinu podľa tejto zákonnej definície. Napokon navrhovateľka sama ani neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tejto charakteristike a o ktorej by bolo povinnosťou odporcu sa vo svojom rozhodnutí zaoberať. Rovnako ako odporca, aj krajský súd zdôrazňuje, že odporca má povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32 Správneho poriadku len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu správneho konania uviedol, pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby si sám domýšľal právne relevantné dôvody na udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne si k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia. V odôvodnení rozhodnutia skutkový stav odporca komplexne opísal, uviedol, z akých podkladov pri rozhodovaní vychádzal a prečo navrhovateľke a jej maloletým deťom neudelil azyl podľa § 8 a 10 zákona o azyle. Navrhovateľka neuvádzala žiadne relevantné skutočnosti v spojitosti s jej maloletými deťmi, a ako to uviedol odporca, iba zabezpečenie štúdia pre jej maloleté deti, zabezpečenie lepšej budúcnosti a lepších životných podmienok, pre deti vo veku 2 a 3 roky. Navrhovateľka sa dokonca ani nevedela vyjadriť k problémom jej manžela, s ktorým žila v spoločnej domácnosti. Odporca navrhovateľkine dôvody odchodu z krajiny pôvodu náležite vyhodnotil po stránke skutkovej (objektívne aj jej maloletých detí) a z toho hodnotenia vyvodil aj správny právny záver, že navrhovateľkou v 1. rade uvádzané skutočnosti nespĺňajú podmienku prenasledovania v zmysle zákona o azyle, ani Ženevského dohovoru z roku 1951. Navrhovateľka pri objasňovaní skutkového stavu teda neuniesla bremeno tvrdenia, ani bremeno dôkazu. Zmena nenastala ani na základe rozhodnutia o žiadosti jej manžela I. I. o medzinárodnú ochranu, ktorému rozhodnutím Migračného úradu ČAS: MU-436-27/PO-Ž-2013 zo dňa 17.02.2014 nebol udelený azyl, ale bola mu poskytnutá doplnková ochrana na dobu 1 roka. Je teda zrejmé, z akých dôkazných prostriedkov pri svojom rozhodovaní odporca vychádzal, pričom krajský súd dospel k záveru, že odporca riadne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny právny záver, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil so záverom, že navrhovateľka a jej dve maloleté deti nesplnili podmienky, ustanovené v § 8 alebo v § 10 zákona o azyle. Vo vzťahu k udeleniu azylu z humanitných dôvodov podľa § 9 zákona o azyle, krajský súd udáva, že sa jedná o fakultatívnu možnosť udeliť azyl z humanitných dôvodov. Navrhovateľka v Dotazníku žiadateľa o udelenie azylu zo dňa 11.10.2013 uviedla, že o azyl pre svoje maloleté deti žiada z tých istých dôvodov, ako uviedla pri pohovore. Neuvádzala ako dôvod zdravotné problémy niektorého dieťaťa a teda nežiadala tieto zohľadniť pri posudzovaní jej žiadosti o medzinárodnú ochranu. Nebolo preto povinnosťou odporcu sa zaoberať možnosťou udelenia azylu z humanitných dôvodov v zmysle § 9 zákona o azyle. Navrhovateľke a jej dvom maloletým deťom (i jej manželovi) bola poskytnutá doplnková ochrana na dobu jedného roka od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia odporcu v tejto časti, t. j. od 24.02.2014. V tejto časti rozhodnutie nie je preskúmateľné súdom. Z uvedených dôvodov bolo napadnuté rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 2 zákona o azyle ako vecne a právne správne potvrdené. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovatelia v 1., 2. a v 3. rade a ich splnomocnená zástupkyňa boli v konaní neúspešní, nemajú preto právo na náhradu trov konania. Odporcovi náhrada trov konania nepatrí, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.