Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Sp/28/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200731 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014200731.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Valériou Mihalčínovou, v právnej veci navrhovateľky: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, proti odporcovi: Okresný úrad Rožňava, katastrálny odbor, Jarná 2, Rožňava, za účasti: F. N., bytom L. XXX, Z., zastúpená: ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, P. O. BOX 261, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 02. mája 2014, č. s.: OU-RV-KO2-2014/V 793- Ge, takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 02. mája 2014 č. OU-RV-KO2-2014/V 793-Ge .
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok v sume 35,00 Eur na účet Krajského súdu v Košiciach M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v Štátnej pokladnici v Bratislave do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Preskúmavaným rozhodnutím odporca podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam („Katastrálny zákon“) v znení neskorších predpisov návrh na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-ŠTE do katastra nehnuteľnosti zamietol.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že Dohoda o splnomocnení je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 23 a § 37 Občianskeho zákonníka, pretože Dohoda o splnomocnení nebola uzatvorená z vôle dlžníka a ide tu aj o rozpor medzi zástupcom (splnomocnencom) so záujmami splnomocniteľa v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z Dohody o splnomocnení nevyplýva, že by splnomocnenec mal na základe dohody poskytnúť splnomocniteľovi právnu pomoc a účinnú obhajobu jeho práv a právom chránených záujmov.
Zmluva o zriadení záložného práva je neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, lebo je v rozpore s dobrými mravmi a odporuje zákonu. Totiž výška istiny poskytnutej úverovému dlžníkovi je 1.000,00 Eur a zriadené záložné právo k nehnuteľnosti je v nepomerne vyššej hodnote ako výška pohľadávky.
Proti tomuto rozhodnutiu podala včas opravný prostriedok navrhovateľka. Navrhla, aby odporca v rámci autoremedúry rozhodnutie zrušil a jej Návrhu na vklad záložného práva vyhovel, resp. aby vec predložil krajskému súdu, ktorý rozhodnutie odporcu zruší a vráti mu vec späť na správne konanie. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania.
V dôvodoch opravného prostriedku uviedla, že z § 46 Správneho poriadku a § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona vyplývajú zákonné podmienky pre správny orgán o náležitom zistení skutkového stavu a posúdení platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či dostatočne určité, zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil. Je evidentné, že dlžníčka dlhodobo neplnila svoje povinnosti riadne a včas a neplatila svoj dlh tak, ako medzi zmluvnými stranami bolo dohodnuté. Ona ako veriteľka len využila zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. Dohoda o splnomocnení, ktorá je prílohou Zmluvy o zriadení záložného práva podľa jej názoru bola uzavretá v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a do dňa rozhodovania správneho orgánu nedošlo k odvolaniu plnomocenstva. Rozpor medzi záujmami splnomocnenca a splnomocniteľa nestačí len tvrdiť, ale tento musí aj reálne existovať, čo v danom prípade preukázané nebolo.
Účastníčka F. N. na súdnom pojednávaní navrhla preskúmavané rozhodnutie potvrdiť. Uviedla, že je pravdou, že od navrhovateľky si zobrala úver vo výške 1.000,00 Eur, ktorý chce aj riadne splatiť, ale vzhľadom na to, že poberá dôchodok, nie je schopná tento úver splácať mesačne po 170,00 Eur, ale iba mesačne po 50,00 až 60,00 Eur. Pri uzatváraní Zmluvy o úvere okrem zamestnanca, ktorý jej poskytol úver, nikto iný prítomný nebol a vôbec s ňou nebolo jednané o tom, aby pre prípad, že nebude úver riadne splácať si zvolila nejakého zástupcu. Nevie, kto je ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci a nikto z tohto združenia sa s ňou nikdy nekontaktoval, ani po podpísaní Dohody o splnomocnení ani v súvislosti s uzatváraním Zmluvy o zriadení záložného práva, katastrálneho konania, ani súdneho konania.
Odporca v písomnom vyjadrení navrhol preskúmavané rozhodnutie potvrdiť z dôvodov, ktoré uviedol aj v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia.
Zástupca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci sa k opravnému prostriedku nevyjadril.
Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s opravným prostriedkom navrhovateľky, písomným vyjadrením odporcu, výsluchom účastníčky konania, pripojeným administratívnym spisom odporcu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.
Z pripojeného administratívneho spisu odporcu súd zistil, že navrhovateľka ako veriteľ uzavrela s dlžníčkou F. N. Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 05.02.2013 ktorou jej navrhovateľka poskytla úver vo výške 1.000,00 Eur a dlžníčka sa zaviazala tento úver splácať v mesačných splátkach spolu s príslušenstvom, úrokom z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok od omeškania až do zaplatenia. Spolu so Zmluvou o úvere dlžníčka podpísala aj Dohodu o splnomocnení, ktorou splnomocnila ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci okrem iného aj na uzavretie Záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia Záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom Liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX. Dlžníka Dohodu o splnomocnení podpísala v Rožňave v deň podpisu Zmluvy o úvere, t. j. 06.02.2013 a zástupca splnomocnenca v Bratislave 07.02.2013.
Dňa 11.03.2014 bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-ŠTE medzi záložným veriteľom (POHOTOVOSŤ s.r.o.) a záložcom (F. N.) v zastúpení na základe Dohody o splnomocnení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ktorej predmetom je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľky k nehnuteľnostiam, ktoré má dlžníčka v bezpodielovom spoluvlastníctve a to parcela č. XXX/X o výmere 280 m2 zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXX/X o výmere 64 m2 zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXX o výmere 1377 m2 záhrady, parcela č. XXX o výmere 237 m2 záhrady, v zastavanej ploche sa nachádza rodinný dom, ktoré sú zapísané na LV č. XX katastrálne územie Z.Í.. Záložné právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a v budúcnosti vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 05.02.2013.
Zákon o katastri nehnuteľnosti v § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.
Podľa § 1 ods. 1 Katastrálneho zákona, kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom práve, práve zodpovedajúcom vecnému bremenu a o predkupnom práve ak má mať účinky vecného práva a o iných právach a povinnostiach z vecného bremena, ak boli zriadené ako vecné práva k nehnuteľnostiam, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej 5 rokov.
V zmysle 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.
Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.
Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliadne okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí, inak návrh zamietne.
Podľa § 36b ods. 2 Vyhlášky Úradu geodézie a kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon NR SR o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov pri skúmaní platnosti zmluvy sa zisťuje, či právny úkon svojim obsahom alebo účelom neodporuje zákonu alebo či ho neobchádza alebo či sa neprieči dobrým mravom a najmä či
a) účastník bol spôsobilý na právny úkon, b) účastník nespôsobilý na právny úkon bol zastúpený zákonným zástupcom alebo iným zástupcom, c) za právnickú osobu koná oprávnený zástupca, d) zmluva, ktorej účastníkom je osoba, ktorá nemôže písať alebo čítať, bola uzavretá vo forme notárskej zápisnice, e) v zmluve ide skutočne o písomné prejavy vôle osôb v nej uvedených s osobitným zreteľom na tých, ktorých právo na jej základe vzniká alebo sa obmedzuje, f) uzavretiu zmluvy účastníkov nie sú na prekážku okolnosti, ktoré bránia nakladaniu s nehnuteľnosťou a či právnemu úkonu účastníka, ktorý je obmedzený pri disponovaní s nehnuteľnosťou, prípadne k zmluve ako celku bol udelený potrebný súhlas.
Katastrálny zákon zakotvuje tri druhy zápisov vecných a iných práv k nehnuteľnostiam do katastra (vklad, záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych inštitútov má iné právne účinky.
Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.
Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania, pričom Katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa
vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť.
Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom okresný úrad, správa katastra ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov podľa § 31 ods. 1, 2 Katastrálneho zákona a § 36b ods. 2 Vyhlášky č. 79/1996 Z. z. posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o jeho zamietnutí.
V prejednávanej veci Zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-ŠTE zo dňa 11.03.2014 a jej existencia priamo súvisia s Dohodou o splnomocnení, ktorú splnomocniteľka podpísala v Rožňave dňa 06.02.2013 a zástupca splnomocnenca v Bratislave dňa 07.02.2013.
Podľa obsahu dohody o splnomocnení táto je primárne vyvolaná finančnými aktivitami navrhovateľky - záložnej veriteľky POHOTOVOSŤ, s.r.o., lebo konkrétny zabezpečovací úkon bol viazaný k zmluve o úvere, a preto ich vzťah k uvedenému úveru je možné označiť ako subsidiárny a akcesorický. Preto je aj nutné dohodu o splnomocnení subsumovať pod všetky úniové zásady aplikovateľné pri ochrane spotrebiteľa, to znamená, že nevyhnutné spadá pod pojem obchodné praktiky. Súd na prvom mieste sa musí zaoberať aj otázkou, či sa na predmetnú vec vzťahuje režim ochrany spotrebiteľa, čo vyplýva z článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii a článku 169 ods. 1 uvedenej zmluvy z pohľadu podriadenia dohody o splnomocnení, najmä vo vzťahu k možnej existencii neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách.
Obsahom predloženej dohody o splnomocnení je udelenie plnomocenstva vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode
- to znamená uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka k špecifikovaným nehnuteľnostiam, - vrátane právneho posúdenia platnosti všetkých úkonov v súvislosti so záložným právom a povinností splnomocniteľa, - v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o..
Z uvedeného obsahu dohody o splnomocnení je zrejmé, že táto nemá charakter generálnej plnej moci. Dohoda o splnomocnení bola uzavretá zástupcom splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa, ktorý sa mal sám rozhodnúť zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere, na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v dohode vykonávaných v súvislosti so zmluvou o úvere a po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Súčasne splnomocnenec na seba prevzal záväzok svedomite naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučil o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Samo malo posúdiť platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej republiky. Prejav vôle dlžníka (záložcu) opísaný v predloženej dohode o splnomocnení je dôvodom, aby bola preskúmaná aj otázka, či v prejednávanej veci uzavretím zmluvy o úvere (táto skutočnosť nebola v konaní spochybnená) došlo k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Preto je potrebné skúmať, či dohoda o splnomocnení a to najmä prejav vôle dlžníka (splnomocniteľa) nevykazuje znaky neprijateľných podmienok uvedených v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v zmysle ochrany úniových práv.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Dohoda o splnomocnení, ktorá bola vpísaná do predtlačenej predlohy nebola určitá a zrozumiteľná, z ktorého dôvodu takýto právny úkon podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je neplatný. Dohoda o splnomocnení bola ako už bolo uvedené zachytená do formulárovej predlohy, kedy dlžník (záložca)
nemohla ovplyvniť obsah dohody, a preto jej možnosť určiť si zástupcu, ktorý by za ňu uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne svedomito hájil jej záujmy bola už v takejto dohode nielenže obmedzená, ale bola priamo dotknutá.
Z uvedených dôvodov je nutné označiť takúto Dohodu o splnomocnení ako celok za neprijateľnú (nekalú) podmienku a teda aj za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.
Pretože Dohoda o splnomocnení je neplatná, nemohla nastať situácia procesne spôsobilá vzniku právneho úkonu, keďže splnomocnenec nenadobudol hmotné právo, aby v mene splnomocniteľa platne uzavrel záložnú zmluvu, nemohli byť ani splnené podmienky stanovené v § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona pre povolenie vkladu.
Hlavným účelom Dohody o splnomocnení je vytvoriť podmienky pre uplatnenie riadneho zastupovania splnomocniteľa určeným splnomocnencom na základe udeleného plnomocenstva.
Podľa § 22 ods. 5 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinností priamo zastúpenému.
Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Zastupovanie sa môže označiť za riadne len vtedy, ak nedochádza ku kolízii medzi úkonmi splnomocnenca a záujmami splnomocniteľa (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka), resp. ak nedochádza k ujme na právach splnomocniteľa (§ 33b ods. 6 Občianskeho zákonníka).
Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Súd poukazuje aj na existenciu rozporov záujmov splnomocniteľa (dlžníčky) a splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Základom rozporov záujmov je nepochybne to, že splnomocnenec ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci hoci malo svedomito naplniť a hájiť záujmy splnomocniteľa (dlžníka) tak obsahom samotného plnomocenstva bola realizácia zabezpečenia záväzku dlžníka z úverového vzťahu voči spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., to znamená také konanie, ktoré nie je možné označiť, že je vždy v záujme splnomocniteľa, ale naopak je ku prospechu odporcu. Od odporcu sa legitímne očakáva, že vyhodnotí všetky dostupné podklady vrátane tých informácií, ktoré sú mu známe z iných úradných konaní so samotnou navrhovateľkou, aby mohol jednoznačne vylúčiť existenciu rozporu záujmu úverovej dlžníčky a jej zástupcu ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Samotná existencia takých skutočností, ktoré vyplývajú z predloženej dohody o splnomocnení, že splnomocniteľke (úverová dlžníčka) bola odňatá možnosť, aby si sama určila osobu splnomocnenca, že osoba splnomocnenca viackrát vystupuje v úverových obchodoch navrhovateľky (POHOTOVOSŤ, s.r.o.) a že splnomocniteľka za tejto situácie nebola výslovne poučená o možnosti a spôsobe ukončenia zastupovania ako aj to, že v dohode o splnomocnení absentujú údaje umožňujúce rýchly kontakt so splnomocnencom a ani, že zo strany splnomocnenca nie sú doložené žiadne informácie, či sa osobne stretol so zástupcom splnomocnenca, čo bolo obsahom takýchto stretnutí, čo nutne musí vyvolávať pochybnosti u správneho orgánu rozhodujúceho o povolení vkladu záložného práva o tom, či výkon práv a povinností splnomocnenca je skutočne v medziach a riadneho zastupovania záujmov úverového dlžníka.
Uvedený záver vyplýva aj z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v rozsudku č. k. 1 Sžo 28/2009 zo dňa 08.02.2011, 1 Sžr 150/2012 zo dňa 11.06.2013, ako aj Judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, na ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky v uvedených rozsudkoch odkazuje.
Na základe uvedených skutočností súd preskúmavané rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom konania ich náhradu nepriznal, pretože navrhovateľka v konaní úspešná nebola, účastníčka, ani jej zástupca náhradu trov konania si neuplatnil a odporca zo zákona nemá právo na ich náhradu.
Neúspešnej navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v spojení s § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, a preto jej súd uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 35,00 Eur podľa položky č. 10e) Sadzobníka súdnych poplatkov v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.