Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Sp/33/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200856 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014200856.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, samosudkyňou JUDr. Valériou Mihalčinovu v právnej veci navrhovateľa: I. I. A. Y. Á. D. X., bytom I. Č.. XXX, XXX XX I., zastúpený advokátom: JUDr. Jozef Koľ, Advokátska kancelária so sídlom Hutnícka č. 1, Košice, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ú s t r e d i e, Bratislava, ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o zmenu sumy úrazovej renty, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 25. apríla 2014 č. r.: 2958-6/2014-BA. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa podľa § 88 ods. 3 a § 89 ods. 4 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov rozhodla tak, že navrhovateľ I. I. nemá nárok na zmenu sumy úrazovej renty. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že z lekárskej správy Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo 16.04.2014 vyplýva, že poškodený pracoval od roku 2002 do roku 2009 ako hutný murár a ako pomocník hutného murára. Dňa 18.08.2008 mu bola zistená choroba z povolania - ochorenie kosti, kĺbov, šliach a nervov končatín z dlhodobej nadmernej a jednostrannej záťaže. V januári 2014 bol hospitalizovaný na Klinike pracovného lekárstva v Košiciach za účelom posúdenia dynamiky profesionálneho ochorenia. EMG vyšetrením mu bol zistený syndróm karpálneho tunela obojstranne ľahkého stupňa a kubitálneho kanála vpravo. Ďalšie odborné vyšetrenia verifikovali doterajšie ochorenia. V stabilizovanom a uspokojivom stave bol prepustený do ambulantnej starostlivosti. Po komplexnom prešetrení zdravotného stavu a preliečení posudkový lekár nekonštatuje zhoršenie zdravotného stavu pre účely úrazovej renty, preto je miera poklesu pracovnej schopnosti poškodeného naďalej v rozsahu 55 %, a preto nemá nárok na zmenu sumy úrazovej renty. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas opravný prostriedok navrhovateľ. Navrhol preskúmavané rozhodnutie zrušiť a vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. Uviedol, že Klinika pracovného lekárstva klinickej toxikologie, kde bol hospitalizovaný od 20.01. do 27.01.2014 hlásila progresiu jeho choroby z povolania - sťaženie spoločenského uplatnenia dňa 18.12.20012, to znamená, že došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu. O úpravu percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti požiadal odporkyňu až 25.02.2014. Odporkyňa v rozhodnutí zavadzajúco uvádza výsledok EMG vyšetrenia, ktorým mu bol zistený syndróm karpálneho tunela obojstranne ľahkého stupňa a kubinálneho kanála vpravo, pretože pre tieto diagnózy nebola u neho hlásená choroba z povolania. Choroba z povolania bola hlásená ako epikondylitída a PHS obojstranne syndróm manžety rotátorov. Právny zástupca v písomnom doplnení opravného prostriedku uviedol, že z odôvodnenia rozhodnutia nie je známe podľa akých kritérií bol vo vzťahu pracovnej pozícii hutného murára hodnotený pokles schopnosti navrhovateľa oproti predošlým hodnoteniam. Javí sa aj rozpor medzi záverom KPLaKT v Košiciach, keď v roku 2012 konštatovala výrazné zhoršenie ochorenia, čo viedlo k podstatnému zvýšeniu bodového hodnotenia nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia zo 450 bodov na 650 bodov, čo odporkyňou bolo aj akceptované. Ďalej uviedol, že argumentácia, ktorú odporkyňa uviedla v bode VIII. vyjadrenia k opravnému prostriedku, že lekár stanoví stupeň funkčného postihnutia organizmu, následkom choroby z povolania a percento pracovných úkonov v popísaných profesiách, nie je obsiahnutá v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ani v lekárskom posudku. Má za to, že rozhodnutie odporkyne je nepreskúmateľné, nakoľko nie je možné zistiť ako bol pri konštatovanom výraznom zhoršení ochorenia vyhodnotený pokles schopnosti v porovnaní s predošlými zmenami hodnotenia v roku 2009 a 2010. Za rozhodujúce hľadisko schopnosti výkonu práce hutného murára považuje to, že nie je schopný naďalej vykonávať ťažiskové činnosti tejto pracovnej pozície v podmienkach svojho bývalého zamestnávateľa práve z dôvodu profesného ochorenia. Odporkyňa v písomnom vyjadrení aj na súdnom pojednávaní navrhla preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. K námietkam navrhovateľa v opravnom prostriedku uviedla: Percentuálnu mieru poklesu pracovnej schopnosti pri jednotlivých poškodeniach zdravia v dôsledku pracovného úrazu, prípadne choroby z povolania neurčuje žiaden zákon, ani iná práva norma. Posudkový lekár sociálneho poistenia pri posudzovaní zdravotného stavu poškodeného na účely úrazovej renty vychádza z náplne práce (profesiogramu) poškodeného, pričom využíva všetky profesionálne skúsenosti v medicínskej a posudkovej práce, dáva do súvislosti dôsledky poškodenia zdravia na výkon doterajšej činnosti poškodeného ako zamestnanca a skúma aj možnosť jeho ďalšieho uplatnenia u zamestnávateľa a na trhu práce, (tzv. pracovná rekomandácia). Na účely posudzovania poklesu pracovnej schopnosti poškodeného v zmysle § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. je teda rozhodujúcou pracovná náplň - profesiogram pracovného zaradenia, v ktorom choroba z povolania vznikla a taktiež kvalita pracovného prostredia, v ktorom sa pracovné činnosti vykonávali. Pre určenie konkrétneho percenta poklesu pracovnej schopnosti posudkový lekár stanoví stupeň funkčného postihnutia organizmu následkom choroby z povolania, percento pracovných úkonov popísaným v profesiograme, ktoré môže poškodený s daným funkčným postihnutím vykonávať. Vzhľadom na postup posudkových lekárov sociálneho poistenia pri percentuálnom stanovení poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty s prihliadnutím na závery z hospitalizácie navrhovateľa na KPLaKT v januári 2014, podľa ktorých je zdravotný stav navrhovateľa stabilizovaný, nebolo možné určiť vyšší percentuálny pokles schopnosti ako pôvodne stanovených 55 %. K námietke navrhovateľa, že v roku 2012 akceptovala výrazne zhoršenie ochorenia u navrhovateľa a vyhovela žiadosti o zvýšenie bodového hodnotenia nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia uviedla, že sťaženie spoločenského uplatnenia a úrazová renta sú osobitné dávky, spolu nesúvisia, a preto ich nie je možné ani spoločne hodnotiť. Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O. s. p. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, oboznámil sa s opravným prostriedkom a jeho doplnením navrhovateľa, písomným vyjadrením odporkyne, pripojenými administratívnymi spismi a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný. Z obsahu pripojených administratívnych spisov súd zistil, že navrhovateľovi bola dňa 21. augusta 2008 priznaná choroba z povolania - choroba z dlhodobého nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín s dátumom prvého zistenia 18.08.2008. Odporkyňa rozhodnutím zo dňa 30.05.2009 č. XXX XXXX/ XXXX priznala mu nárok na úrazovú rentu podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z. z. a podkladom tohto rozhodnutia bola lekárska správa posudkového lekára pobočky z 05.05.2009, ktorý mieru poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty stanovil v rozsahu 50 %. Navrhovateľ v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu požiadal o zmenu sumy úrazovej renty a odporkyňa rozhodnutím z 30.06.2010 č. BA- XXXXX/XXXX navrhovateľovi zvýšila sumu úrazovej renty v dôsledku zvýšenia miery poklesu pracovnej schopnosti na základe lekárskej správy posudkového lekára pobočky z 25.05.2010, ktorý ju stanovil v rozsahu 55 %. Navrhovateľ 25.02.2014 podal žiadosť o prehodnotenie úrazovej renty z dôvodu zmeny poklesu pracovnej schopnosti a odporkyňa rozhodnutím zo dňa 25.04.2014 č. XXXX-X/XXXX-BA navrhovateľovi nepriznala nárok na zmenu sumy úrazovej renty a to na základe podkladu - lekárskej správy posudkového lekára pobočky zo 16.04.2014, ktorý mieru poklesu pracovnej schopnosti stanovil naďalej v rozsahu 55 %, pričom vychádzal z prepúšťacej správy z hospitalizácie navrhovateľa na Klinike pracovného lekárstva a klinickej toxikologie v Košiciach od 20.01. do 27.01.2014. Po podaní opravného prostriedku navrhovateľom posudkový lekár sociálnej poisťovne pobočky opätovne posúdil zdravotný stav navrhovateľa, zotrval na pôvodnom posudku zo 16.04.2014, preto zdravotný stav navrhovateľa posúdil aj posudkový lekár sociálnej poisťovne ústredie dňa 05. júna 2014, ktorú správu doplnil na základe dožiadania odboru úrazového poistenia SPÚ Bratislava 07. júla 2014. Po objektívnom posúdení zdravotnej dokumentácie, ktorá mu bola predložená uviedol, že jednoznačne konštatuje, že funkčné postihnutie prejavujúce sa aj subjektívne, najmä v bolestivosti v pravom ramene a oboch lakťoch oproti predchádzajúcemu zhodnoteniu 55 % miery poklesu pracovnej schopnosti nezdôvodňuje jeho zmenu. Z pôvodného profesiogramu pomocníka hutného murára kvôli zdravotnému stavu z titulu poškodenia chorobou z povolania čo nemohol vykonávať predtým, to nemôže ani dnes a naopak čo mohol vykonávať v čase, keď mu bola priznaná 55 % miera poklesu pracovnej schopnosti, môže aj dnes a na to nemá vplyv žiadna zákonná norma, ani zmena zhoršenia sťaženia spoločenského uplatnenia s bodovým hodnotením stanoveným Klinikou pracovného lekárstva v Košiciach. Podkladom pre rozhodnutie je predovšetkým správa z hospitalizácie navrhovateľa na Klinike pracovného lekárstva a klinickej toxikologie v Košiciach v dňoch 20.01. a 27.01.2014. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poškodený má nárok na úrazovú rentu a v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, ak má viac ako 40 % pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len pokles pracovnej schopnosti) a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely § 88 ods. 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2 alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 89 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., ak u poškodeného došlo k zmene poklesu pracovnej schopnosti z dôvodu toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania, doterajšia suma úrazovej renty sa upraví v pomere novej percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti k doterajšej percentuálnej miere poklesu pracovnej schopnosti odo dňa zmeny poklesu pracovnej schopnosti. Podľa § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. výplata dávky sa zastaví - uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky. Pri ostatnom posúdení poklesu pracovnej schopnosti na účely zvýšenia úrazovej renty dňa 25.05.2010 kontrolná lekárska prehliadka určená nebola, preto posúdenie poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty bolo opätovne posudzované posudkovým lekárom sociálnej poisťovne príslušnej pobočky až na základe žiadosti navrhovateľa zo dňa 25.02.2014. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočka Košice v lekárskej správe zo 16.04.2014 po objektívnom zhodnotení lekárskych nálezov a najmä lekárskej správy z hospitalizácie navrhovateľa na KPLaKT ÚNLP Košice od 20.01. do 27.01.2014 skonštatoval, že po komplexnom prešetrení zdravotného stavu a preliečení možno konštatovať, že miera poklesu pracovnej schopnosti je naďalej 55 %. Na tomto závere posudkový lekár zotrval aj 28.05.2014. Po podaní opravného prostriedku zdravotný stav navrhovateľa na pokles pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty a jej zvýšenia posúdil aj posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Košiciach 05. júla 2014 a na dožiadanie Odboru úrazového poistenia SPÚ Bratislava lekársku správu doplnil 07.07.2014 a dospel k zhodnému záveru ako posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočka Košice. Po komplexnom prešetrení zdravotného stavu a preliečení konštatuje, že miera poklesu pracovnej schopnosti u navrhovateľa je naďalej 55 % pri už v minulosti známych funkčných postihnutiach vyplývajúcich z hlásenej choroby z povolania. Na základe zisteného skutkového stavu, ktorý vyplýva z obsahu pripojených administratívnych spisov, ako aj odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia súd dospel k záveru, že odporkyňa pri posudzovaní a hodnotení poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty na základe žiadosti navrhovateľa postupovala v súlade so zákonom o sociálnom poistení, t. j. zákona č. 461/2003 Z. z. a aj posudkoví lekári pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti postupovali v súlade s týmto zákonom, preto súd preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil. K námietkam navrhovateľa, že posudkoví lekári zavádzajúco a nesprávne hodnotili lekársku správu z kliniky pracovného lekárstva klinickej toxikologie (hospitalizácie od 20.01. do 27.01.2014) nie je opodstatnená, pretože posudkoví lekári správu z hospitalizácie navrhovateľa počas ktorej sa podrobil aj iným odborným lekárskym vyšetreniam hodnotili objektívne a vychádzali zo záverov tejto lekárskej prepúšťacej správy. Lekárske posudky o miere poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa sú úplné, objektívne a presvedčivo zdôvodňujú záver, že miera poklesu pracovnej schopnosti u neho je naďalej v rozsahu 55 %. K námietke, ktorú uviedol právny zástupca navrhovateľa, že odporkyňa v roku 2012 akceptovala bodové navýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia u navrhovateľa zo 450 bodov na 650 bodov taktiež nie je opodstatnená, pretože podmienky nároku na úrazovú rentu sú upravené v zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v § 88 a nasl., pričom náhradu za bolesť a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia upravuje zákon č. 437/2004 Z. z., teda ide o dva rôzne dávky a podmienky pre ich nárok sú upravené aj v osobitných hmotno-právnych predpisoch. Je pravdou, že posúdenie poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty, ako aj bodové hodnotenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia posudzujú posudkoví lekári sociálnej poisťovne príslušnej pobočky, resp. sociálnej poisťovne, ústredie, ale tak ako bolo uvedené, pokles pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty, teda podmienky nároku na úrazovú rentu sú upravené v zákone o sociálnom poistení, t. j. zákon č. 461/2003 Z. z. a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia je upravená v zákone 437/2004 Z. z.. Teda ide o dva rôzne dávky, ktoré sú upravené v dvoch rôznych hmotno-právnych predpisoch, z čoho jednoznačne vyplýva, že posúdenie poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty nemôže odzrkadľovať skutočnosti, ktoré sú posudzované pri nároku o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a opačne. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 O. s.p. v spojení v § 250k ods. 1 O. s. p. a navrhovateľovi nepriznal právo na náhradu trov konania, lebo v konaní úspešný nebol a odporkyňa zo zákona toto právo nemá. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach a to písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.