Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Sp/33/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200856 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7014200856.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Valériou Mihalčínovou, v právnej veci navrhovateľa: I. I., I. XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Jozef Koľ, advokátska kancelária so sídlom Hutnícka 1, Košice, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne z 25.04.2014 č. 2958-6/2014-BA, takto r o z h o d o l : Krajský súd podľa § 250q ods.3 v spojení s § 250j ods. 2 písm. c/ O. s. p. z r u š u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 25. apríla 2014 č. 2958-6/2014-BA a v r a c i a jej vec na ďalšie konanie. Navrhovateľovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania titulom právneho zastúpenia v sume 354,14 eur, ktorú je povinná zaplatiť odporkyňa právnemu zástupcovi navrhovateľa advokátovi JUDr. Jozefovi Koľovi, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa podľa § 88 ods.3 a § 89 ods.4 a § 112 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov rozhodla tak, že navrhovateľ I. I. nemá nárok na zmenu sumy úrazovej renty. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že z lekárskej správy Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo 16. 04. 2014 vyplýva, že poškodený pracoval od roku 2002 do roku 2009 ako hutný murár a pomocník hutného murára. Dňa 18.08.2008 mu bola zistená choroba z povolania - ochorenie kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín z dlhodobej nadmernej a jednostrannej záťaže. V januári 2014 bol hospitalizovaný na Klinike pracovného lekárstva v Košiciach za účelom posúdenia dynamiky profesionálneho ochorenia. EMG vyšetrením mu bol zistený syndróm karpálneho tunela obojstranne ľahkého stupňa a kubitálneho kanálu vpravo. Ďalšie odborné vyšetrenia verifikovali doterajšie ochorenia. V stabilizovanom a uspokojivom stave bol prepustený do ambulantnej starostlivosti. Po komplexnom prešetrení zdravotného stavu a preliečení posudkový lekár nekonštatuje zhoršenie zdravotného stavu pre účely úrazovej renty, preto je miera poklesu pracovnej schopnosti poškodeného naďalej v rozsahu 50 %, a preto nemá nárok na zmenu sumy úrazovej renty. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas opravný prostriedok navrhovateľ. Navrhol preskúmavané rozhodnutie zrušiť a vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. Uviedol, že Klinika pracovného lekárstva a klinickej toxikológie, kde bol hospitalizovaný od 20. 01. do 27. 01. 2014 hlásila progresiu jeho choroby z povolania - sťaženie spoločenského uplatnenia dňa 18. 12. 2012, tzn., že došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu. O úprave percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti požiadal odporkyňu až 25. 02. 2014. Odporkyňa v rozhodnutí zavádzajúco uvádza výsledky EMG vyšetrenia, ktorým mu bol zistený syndróm karpálneho tunela obojstranne ľahšieho stupňa a kubitálneho kanála vpravo, pretože tieto diagnózy neboli u neho hlásené ako choroba z povolania. Choroba z povolania bola hlásená epikondylitída APHS obojstranne syndróm manžety rotátorov. Právny zástupca v písomnom doplnení opravného prostriedku uviedol, že z odôvodnenia rozhodnutia nie je známe, podľa akých kritérií bol vo vzťahu k pracovnej revízie hutného murára hodnotený pokles schopností navrhovateľa oproti predošlým hodnoteniam. Javí sa aj rozpor medzi záverom KPLaKT v Košiciach, keď v roku 2012 konštatovala výrazné zhoršenie ochorenia, čo viedlo k podstatnému zvýšeniu bodového hodnotenia nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia zo 450 bodov na 650 bodov, čo odporkyňou bolo aj akceptované. Ďalej uviedol, že argumentácia, ktorú odporkyňa uviedla v bode 8 vyjadrenia k opravnému prostriedku, že lekár stanoví stupeň funkčného postihnutia organizmu následkom choroby z povolania a percento pracovných úkonov v popísaných profesiách, nie je obsiahnutá v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ani v lekárskom posudku. Má za to, že rozhodnutie odporkyne je nepreskúmateľné, nakoľko nie je možné zistiť, ako bol pri konštatovanom výraznom zhoršení ochorenia vyhodnotený pokles schopností v porovnaní s predošlými zmenami hodnotenia v roku 2009 a 2010. Za rozhodujúce hľadisko schopnosti výkonu práce hutného murára považuje to, že nie je schopný naďalej vykonávať ťažiskové činnosti tejto pracovnej pozície v podmienkach svojho bývalého zamestnávateľa práve z dôvodu profesijného ochorenia. Na pojednávaní dňa 10. 08. 2016 právny zástupca navrhovateľa zotrval na obsahu podaného opravného prostriedku, odvolania zo dňa 05. 12. 2014, ako aj na dôvodoch v tam uvedených písomných podaniach. Zotrval na tom, že preskúmavané rozhodnutie navrhuje zrušiť a vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Odporkyňa v písomnom vyjadrení aj na súdnom pojednávaní uviedla k námietkam navrhovateľa toto: percentuálnu mieru poklesu pracovnej schopnosti pri jednotlivých poškodeniach zdravia v dôsledku pracovného úrazu, prípadne choroby z povolania neurčuje žiaden zákon, ani iná právna norma. Posudkový lekár sociálneho poistenia pri posudzovaní zdravotného stavu poškodeného na účely úrazovej renty vychádza z náplne práce (profesiogramu poškodeného), pričom využíva všetky profesionálne skúsenosti medicínskej a posudkovej práce, dáva do súvislosti dôsledky poškodenia zdravia na výkon doterajšej činnosti poškodeného ako zamestnanca a skúma aj možnosť jeho ďalšieho uplatnenia u zamestnávateľa a na trhu práce (tzv. pracovná rekomandácia). Na účely posudzovania poklesu pracovnej schopnosti poškodeného v zmysle § 88 ods.1 zák. č. 461/2003 Z. z. je teda rozhodujúcou pracovná náplň - profesiogram pracovného zaradenia, v ktorom choroba z povolania vznikla, a taktiež kvalita pracovného prostredia, v ktorom sa pracovné činnosti vykonávali. Pre určenie konkrétneho percenta poklesu pracovnej schopnosti posudkový lekár stanoví stupeň funkčného postihnutia organizmu následkom choroby z povolania percento pracovných úkonov popísaných v profesiograme, ktoré môže poškodený s daným funkčným postihnutím vykonávať. Vzhľadom na postup posudkových lekárov sociálneho poistenia pri percentuálnom stanovení poklesu pracovnej schopnosti na účely pracovnej renty s prihliadnutím na závery z hospitalizácie navrhovateľa na KPLaKT v januári 2014, podľa ktorých je zdravotný stav navrhovateľa stabilizovaný, nebolo možné určiť vyšší percentuálny pokles schopností ako pôvodne stanovených 55 %. K námietke navrhovateľa, že v roku 2012 akceptovala výrazné zhoršenie ochorenia u navrhovateľa a vyhovela žiadosti o zvýšenie bodového hodnotenia nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia, uviedla, že sťaženie spoločenského uplatnenia a úrazová renta sú osobitné dávky, spolu nesúvisia, a preto ich nie je možné ani spoločne hodnotiť. Na súdnom pojednávaní dňa 10. 08. 2016 zástupkyňa odporkyne uviedla, že vzhľadom na odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. 01. 2016 č. k. 10So/3/2015-56 navrhuje preskúmavané rozhodnutie zrušiť a vrátiť jej na ďalšie konanie. Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O. s. p. v spojení s § 492 ods.1 zák. č. 162/2015 Z. z. konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, oboznámil sa s opravným prostriedkom navrhovateľa, jeho doplnením, písomným vyjadrením odporkyne, pripojeným administratívnym spisom odporkyne, odvolaním navrhovateľa zo dňa 05. 12. 2014, písomným vyjadrením odporkyne k odvolaniu navrhovateľa zo dňa 19. 12. 2014 uznesením Najvyššieho súdu SR z 20. 01. 2016 č. k. 10So/3/2015-56 a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný. Z obsahu pripojených administratívnych spisov súd zistil, že navrhovateľovi bola dňa 21. 08. 2008 priznaná choroba z povolania z dlhodobého nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín s dátumom prvého zistenia 18. 08. 2008. Odporkyňa rozhodnutím zo dňa 30. 05. 2009 č. 2223023/2009 priznala mu nárok na úrazovú rentu podľa § 88 zák. č. 461/2003 Z. z. a podkladom tohto rozhodnutia bola lekárska správa posudkového lekára pobočky z 05. 05. 2009, ktorý mieru poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty stanovil v rozsahu 50 %. Navrhovateľ v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu požiadal o zmenu sumy úrazovej renty a odporkyňa rozhodnutím z 30. 06. 2010 č. BA-89913/2010 navrhovateľovi zvýšila sumu úrazovej renty v dôsledku zvýšenia miery poklesu pracovnej schopnosti na základe lekárskej správy posudkového lekára pobočky z 25. 05. 2010, ktorý ju stanovil v rozsahu 55 %. Navrhovateľ 25. 02. 2014 podal žiadosť o prehodnotenie úrazovej renty z dôvodu zmeny poklesu pracovnej schopnosti a odporkyňa rozhodnutím zo dňa 25.04.2014 č. 2958-6/2014-BA navrhovateľovi nepriznala nárok na zmenu sumy úrazovej renty, a to na základe podkladu - lekárskej správy posudkového lekára pobočky zo 16. 04. 2014, ktorý mieru poklesu pracovnej schopnosti stanovil naďalej v rozsahu 55 %, pričom vychádzal z prepúšťacej správy z hospitalizácie navrhovateľa na Klinike pracovného lekárstva a klinickej toxikológie v Košiciach od 20. 01. do 27. 01. 2014. Po podaní opravného prostriedku navrhovateľom posudkový lekár Sociálnej poisťovne pobočky opätovne posúdil zdravotný stav navrhovateľa, zotrval na pôvodnom posudku zo 16. 04. 2014, preto zdravotný stav navrhovateľa posúdil aj iný posudkový lekár, a to posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie dňa 05. 06. 2014, ktorý správu doplnil na základe dožiadania odboru úrazového poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava 07. 07. 2014. Po objektívnom posúdení zdravotnej dokumentácie, ktorá mu bola predložená, uviedol, že jednoznačne konštatuje, že funkčné postihnutie je prejavujúce sa aj subjektívne, najmä v bolestivosti v pravom ramene a oboch lakťoch oproti predchádzajúcemu zhodnoteniu 55 %-nej miery poklesu pracovnej schopnosti nezdôvodňuje jeho zmenu. Z pôvodného profesiogramu pomocníka hutného murára kvôli zdravotnému stavu z titulu poškodenia chorobou z povolania, čo nemohol vykonávať predtým, to nemôže ani dnes, a naopak, čo mohol vykonať v čase, keď mu bola priznaná 55 %-ná miera poklesu pracovnej schopnosti, môže aj dnes, a na to nemá vplyv žiadna zákonná norma, ani zmena zhoršenia sťaženia spoločenského uplatnenia s bodovým hodnotením stanoveným Klinikou pracovného lekárstva v Košiciach. Podkladom pre rozhodnutie je predovšetkým správa z hospitalizácie navrhovateľa na Klinike pracovného lekárstva a klinickej toxikológie v Košiciach v dňoch 20. 01. - 27. 01. 2014. Krajský súd v Košiciach po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporkyne už raz rozhodol rozsudkom zo dňa 08. 10. 2014 č. k. 3Sp/33/2014-26, ktorým potvrdil preskúmavané rozhodnutie odporkyne, pričom sa stotožnil so závermi odporkyne, jednak v preskúmavanom rozhodnutí, ako aj zdôvodnené v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal odvolanie navrhovateľ, v ktorom uviedol, že krajský súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, navrhol preskúmavaný rozsudok zmeniť tak, aby odvolací súd zrušil preskúmavané rozhodnutie odporkyne a vrátil jej vec na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania titulom právneho zastúpenia. Najvyšší súd SR uznesením z 20. 01. 2016 č. k. 10So/3/2015-55 rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 3Sp/33/2014-26 z 08. 10. 2014 a zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. V odôvodnení zrušujúceho uznesenia uviedol: „Hoci dôvod opravného prostriedku zhodne s odvolaním bol formulovaný jednoznačne - navrhovateľ žiadal prehodnotenie zdravotného stavu podľa posúdenia v roku 2010 so závermi vykonaných vyšetrení KPLaKT zo dňa 10.12.2012, v ktorých sa konštatuje progres ochorenia chorobou z povolania, a ktoré viedli u navrhovateľa k výraznému bodovému navýšeniu sťaženia spoločenského uplatnenia. I keď treba súhlasiť s konštatovaním odporkyne, ktoré prevzal aj krajský súd, že sťaženie spoločenského uplatnenia a úrazová renta sú osobitné dávky hodnotené podľa odlišných kritérií, toto konštatovanie nemožno bez ďalšieho akceptovať ako odpoveď na navrhovateľovu požiadavku. Z doteraz vykonaného dokazovania nemožno považovať záver o nezmenenej miere poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa za presvedčivý; tento záver vychádza z prepúšťacej správy z roku 2014, z ktorej síce nevyplýva zhoršenie zdravotného stavu, ale nie je zrejmé, či tento porovnáva s rokom 2012, alebo 2010, pričom podľa navrhovateľa k zhoršeniu jeho zdravotného stavu došlo práve v roku 2012. Nie je preto možné posúdiť zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia odporkyne bez toho, aby jej posudkový lekár zhodnotil závery vyšetrení KPLaKT zo dňa 10.12.2012 aj pre účely úrazovej renty, resp. aby presvedčivo ozrejmil, prečo toto konštatované zhoršenie zdravotného stavu má vplyv iba na sťaženie spoločenského uplatnenia, ale pre posúdenie miery poklesu pracovnej schopnosti je nepoužiteľné (z doplnenia lekárskej správy nie je zrejmé, že by posudkový lekár obsahom týchto vyšetrení sa zaoberal). Odvolací súd a súdy vôbec nemajú dostatok odborných vedomostí na posúdenie otázok medicínskeho charakteru, a preto bolo povinnosťou odvolacieho súdu zrušiť napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátiť na ďalšie konanie“. Podľa § 88 ods.1 zák.č. 461/2003 Z.z. poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40 %-ný pokles schopností vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca, alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods.2 (ďalej len „pokles pracovnej schopnosti“) a dovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 88 ods.3 zák.č. 461/2003 Z.z. pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods.4, alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods.2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej činnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 89 ods.4 zák.č. 461/2003 Z.z. ak u poškodeného došlo k zmene poklesu pracovnej schopnosti z dôvodu toho istého pracovného úrazu, alebo tej istej choroby z povolania, doterajšia suma úrazovej renty sa upraví v pomere novej percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti k doterajšej percentuálnej miere poklesu pracovnej schopnosti odo dňa zmeny poklesu pracovnej schopnosti. Vychádzajúc z predloženého administratívneho spisu odporkyne, ktorá zisťovala skutkový stav pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia, a predovšetkým na odôvodnenie zrušujúceho rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v Bratislave uznesením z 20.01.2016 č.k. 10So/3/2004 krajský súd zrušil rozhodnutie odporkyne podľa § 250q ods. 3 v spojení s § 250j ods.2 písm.c) O.s.p. pre nedostatočne zistený skutkový stav a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Krajský súd sa stotožňuje s názorom Najvyššieho súdu SR, že súdy vôbec nemajú dostatok odborných vedomostí na posúdenie otázok medicínskeho charakteru, a tieto otázky môžu posúdiť, resp. zhodnotiť predovšetkým posudkoví lekári, ktorí majú na to odborné vedomosti a znalosti. Najvyšší súd SR v zrušujúcom uznesení jednoznačne poukázal na to, že navrhovateľ už v opravnom prostriedku, ako aj v odvolaní proti skoršiemu rozsudku krajského súdu jasne formuloval, že žiada prehodnotenie zdravotného stavu podľa posúdenia v roku 2010 so závermi vykonaných vyšetrení KPLaKT dňa 10.12.2012, v ktorých sa konštatuje progres ochorenia chorobou z povolania, a ktoré viedli u neho k výraznému bodovému navýšeniu sťaženia spoločenského uplatnenia. Z doteraz vykonaného dokazovania odporkyňou nemožno považovať záver o nezmenenej miere poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa za presvedčivý. Tento záver vychádza z prepúšťacej správy z roku 2014, v ktorej síce nevyplýva zhoršenie zdravotného stavu, ale nie je zrejmé, či tento porovnáva s rokom 2012, alebo 2010, pričom podľa navrhovateľa k zhoršeniu jeho zdravotného stavu došlo v roku 2012. Preto nie je možné posúdiť zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia odporkyne bez toho, aby jej posudkový lekár zhodnotil závery vyšetrení KPLaKT zo dňa 10.12.2012 aj pre účely úrazovej renty, resp. aby presvedčivo ozrejmil, prečo toto konštatované zhoršenie zdravotného stavu má vplyv iba na sťaženie spoločenského uplatnenia, ale pre posúdenie miery poklesu pracovnej schopnosti je nepoužiteľné (z doplnenia lekárskej správy nie je zrejmé, že by posudkový lekár obsahom týchto vyšetrení sa zaoberal). Na základe uvedeného bude úlohou odporkyne zabezpečiť doplnenie posúdenia zdravotného stavu navrhovateľa naznačeným smerom, t.j. smerom ktorý uviedol Najvyšší súd SR v Bratislave v uznesení z 20.01.2016 č.k. 10So/3/2015 na strane číslo 6 v 2. odseku. Až po vykonanom doplňujúcom dokazovaní a predovšetkým aby náležite posudok odôvodnil posudkový lekár, tak ako to naznačil Najvyšší súd SR, bude možné vo veci zo strany odporkyne vydať nové rozhodnutie. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250l ods.2 v spojení s § 250k ods.1 O. s. p. a navrhovateľovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal náhradu trov konania. Výšku trov konania titulom právneho zastúpenia súd určil podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Trovy pozostávajú z trov prvostupňového konania za 3 úkony v roku 2014 - príprava a prevzatie zastupovania, písomné podanie na súde z 22. 08. 2014, účasť na pojednávaní 08. 10. 2014, za 1 úkon náhrada 61,85 eur x 3 = 185,55 eur, ku každému úkonu paušálna náhrada á 8,04 eur x 3 = 24,12 eur, 1 úkon v r. 2016, t. j. účasť na pojednávaní 10. 08. 2016 á 66,00 eur a paušálna náhrada 8,58 eur a trovy odvolacieho konania zrejme podanie odvolania z 05. 12. 2014, t. j. za úkon 61,85 eur a paušálna náhrada 8,04 eur. Teda spolu trovy konania titulom právneho zastúpenia sú 354,14 eur, ktoré je povinná zaplatiť odporkyňa právnemu zástupcovi. Poučenie: Proti rozsudku vo veci samej odvolanie nie je prípustné (§ 250s O. s. p.). Proti výroku o náhrade trov konania je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.