Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Sp/44/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201094 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014201094.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Valériou Mihalčínovou, v právnej veci navrhovateľky: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, proti odporcovi: Okresný úrad Košice, katastrálny odbor, Južná trieda 82, Košice, za účasti: O. D. Ő. H. K., bytom T. X, J.Š., zastúpená: ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, P. O. BOX 261, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 26. júna 2014, č. k: V 1735/2013, takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 26. júna 2014 č. k.: V 1735/2013.
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok v sume 35,00 Eur na účet Krajského súdu v Košiciach č. I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v Štátnej pokladnici v Bratislave, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Preskúmavaným rozhodnutím odporca podľa § 31 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení (ďalej len „Katastrálny zákon“) návrh na vklad záložného práva podanom dňa 04.03.2013, ktorého prílohou je záložná zmluva uzavretá medzi účastníkmi POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava a O. D., v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci v Bratislave, zamietol.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že prílohou Návrhu na vklad záložného práva bola Záložná zmluva č. XXX/XXXX-I., ako aj plnomocenstvo udelené dlžníčkou na zastupovanie ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do tzv. formulárovej dohody (alebo predtlačenej), keď dlžníčka nemohla ovplyvniť obsah takejto dohody, t. j. bola obmedzená jej možnosť pri voľbe splnomocniteľa a zvoliť si zástupcu, ktorý by za ňu uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne hájil jej záujmy. Takto dohodnuté splnomocnenie nie je možné považovať za individuálne dohodnuté, nakoľko bola vopred navrhnutá a pripravená a pri jej uzatváraní už bola v nej citovaná na zabezpečenie akej pohľadávky. Skutočnosť, že dlžníčka si nemohla sama, ale ani ovplyvniť výber zástupcu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto považuje Dohodu o splnomocnení za neprijateľnú podmienku a teda za neplatnú podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Záložná zmluva je absolútne neplatná vzhľadom na fakt, že je zrejme, že záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa voči záložcovi na vrátenie istiny 450,00 Eur, poplatku 438,00 Eur, ako aj príslušenstva, pričom v danom prípade sa nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy - výška úveru a jej príslušenstva a predmetom záložnej zmluvy, ktorá sa
týka nehnuteľnosti v nepochybne ďaleko vyššej hodnoty než je výška plnenia dlžníčky. Tým sa výrazne zasahuje v neprospech dlžníčky do jej práv a v konečnom dôsledku sa ohrozuje aj dobré mravy, čo je v rozpore s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka.
Proti tomuto rozhodnutiu podala včas opravný prostriedok navrhovateľka. Navrhla, aby odporca v rámci autoremedúry zrušil napadnuté a jej návrhu na vklad záložného práva vyhovel, resp. aby vec postúpil príslušnému súdu, ktorý by preskúmavané rozhodnutie zrušil a vrátil vec odporcovi na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila aj náhradu trov konania.
V dôvodoch opravného prostriedku uviedla, že z ustanovenia § 46 Správneho poriadku a § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona pre správny orgán vyplývajú zákonné povinnosti o náležitom zistení skutkového stavu a posúdení platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil. Na základe toho potom vydal nezákonné rozhodnutie. Má za to, že došlo k riadnemu udeleniu a prijatiu plnej moci na zastupovanie záložcu združením ProHelp, pričom neexistuje žiaden reálny a preukázny rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocneného združenia ProHelp. V tejto časti rozhodnutie je zmätočné a nepreskúmateľné. Udelené plnomocenstvo obsahuje všetky zákonné náležitosti, je platné, pričom do dňa podania Návrhu na vklad záložného práva nebolo splnomocniteľom odvolané. Neexistuje rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocneného združenia ProHelp. Dohoda o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie splnomocniteľom splnomocnenca, podľa neho nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu a teda sa na ňu ani nevzťahuje ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia nemožno ani zistiť, či správny orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo poplatkov za poskytnutie úveru, prípadne v iných skutočnostiach. Je len logické, že s ohľadom na výrazné vyššie podnikateľské úroky sú úroky požadované nebankovými veriteľmi tiež vyššie ako obvyklé bankové úroky.
Odporca v písomnom vyjadrení navrhol preskúmavané rozhodnutie potvrdiť.
Účastníčka O. D. navrhla preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že úveru, ktorý jej bol navrhovateľkou poskytnutý v sume 450,00 Eur aj v súčasnosti riadne spláca podľa svojich finančných možností, i keď je pravdou, že istý čas potom, čo jej bol poskytnutý úver, z finančných dôvodov tento riadne nesplácala. Okrem tohto úveru navrhovateľka jej poskytla aj ďalší úver v sume 150,00 Eur a aj tento úver spláca podľa svojich možnosti. Obidva úvery je schopná splácať podľa svojich finančných možností a je ochotná ich aj uhradiť. Nikto zo združenia občianskoprávnej pomoci ProHelp ju osobne nekontaktoval, i keď je pravdou, že dostala nejaké písomné oznámenie od nich, že ju budú zastupovať a hájiť jej záujmy, ale nebola schopná riadne splácať úver, ale pred uzavretím záložnej zmluvy, ani v súvislosti s týmto konaním nikto z uvedeného združenia sa s ňou doposiaľ žiadnym spôsobom nekontaktoval.
Zástupca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci sa k opravnému prostriedku nevyjadril.
Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s opravným prostriedkom navrhovateľky, písomným vyjadrením odporcu, výsluchom účastníčky konania O. D., pripojeným administratívnym spisom odporcu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.
Z pripojeného administratívneho spisu odporcu súd zistil, že navrhovateľka ako veriteľ uzavrela s dlžníčkou O. D. Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX dňa 17.08.2011, na základe ktorej veriteľ dlžníčke poskytol úver v sume 450,00 Eur a táto sa zaviazala uvedený úver ť spolu s poplatkom 438,00 Eur, úrokov z omeškania v sadzbe 0,25 % denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných Všeobecných podmienok od omeškania až do zaplatenia splácať v mesačných splátkach. Spolu so zmluvou o úvere dlžníčka podpísala aj dohoda o splnomocnení v Košiciach dňa 17.08.2011, ktorou okrem iného splnomocnila ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci na uzavretie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k
nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzavretia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, t. j. zmluvy o úvere, ktorú uzavrela dlžníčka s veriteľkou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava. Zástupca splnomocnenca Dohodu o splnomocnení podpísal v Bratislave 18.08.2011.
Dňa 15.02.2013 bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva č. XXXX/XXXX-I. medzi záložným veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. a záložcom O. D., v zastúpení na základe dohody o splnomocnení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ktorej predmetom je zriadenie záložného práva v prospech k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie S., V. J. X., okres J. X. a to stavby, súpisné číslo č. XXXX na parcele č. XXXX/X, obytný dom T. č. X, X, X, byt č. XX, vchod X, X. poschodie.
Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.
Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.
Zákon o katastri nehnuteľnosti v § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.
Podľa § 1 ods. 1 Katastrálneho zákona, kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom práve, práve zodpovedajúcom vecnému bremenu a o predkupnom práve ak má mať účinky vecného práva a o iných právach a povinnostiach z vecného bremena, ak boli zriadené ako vecné práva k nehnuteľnostiam, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej 5 rokov.
V zmysle 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.
Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.
Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliadne okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí, inak návrh zamietne.
Podľa § 36b ods. 2 Vyhlášky Úradu geodézie a kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon NR SR o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov pri skúmaní platnosti zmluvy sa zisťuje, či právny úkon svojim obsahom alebo účelom neodporuje zákonu alebo či ho neobchádza alebo či sa neprieči dobrým mravom a najmä či
a) účastník bol spôsobilý na právny úkon, b) účastník nespôsobilý na právny úkon bol zastúpený zákonným zástupcom alebo iným zástupcom, c) za právnickú osobu koná oprávnený zástupca,
d) zmluva, ktorej účastníkom je osoba, ktorá nemôže písať alebo čítať, bola uzavretá vo forme notárskej zápisnice, e) v zmluve ide skutočne o písomné prejavy vôle osôb v nej uvedených s osobitným zreteľom na tých, ktorých právo na jej základe vzniká alebo sa obmedzuje, f) uzavretiu zmluvy účastníkov nie sú na prekážku okolnosti, ktoré bránia nakladaniu s nehnuteľnosťou a či právnemu úkonu účastníka, ktorý je obmedzený pri disponovaní s nehnuteľnosťou, prípadne k zmluve ako celku bol udelený potrebný súhlas.
Katastrálny zákon zakotvuje tri druhy zápisov vecných a iných práv k nehnuteľnostiam do katastra (vklad, záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych inštitútov má iné právne účinky.
Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.
Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania, pričom Katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť.
Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom okresný úrad, správa katastra ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov podľa § 31 ods. 1, 2 Katastrálneho zákona a § 36b ods. 2 Vyhlášky č. 79/1996 Z. z. posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o jeho zamietnutí.
V prejednávanej veci Zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-I. zo dňa 15.02.2013 a jej existencia priamo súvisia s Dohodou o splnomocnení, ktorú splnomocniteľ podpísal v Košiciach dňa 17.08.2011 a zástupca splnomocnenca v Bratislave 18.08.2011.
Podľa obsahu dohody o splnomocnení táto je primárne vyvolaná finančnými aktivitami navrhovateľky - záložnej veriteľky POHOTOVOSŤ, s.r.o., lebo konkrétny zabezpečovací úkon bol viazaný k zmluve o úvere, a preto ich vzťah k uvedenému úveru je možné označiť ako subsidiárny a akcesorický. Preto je aj nutné dohodu o splnomocnení subsumovať pod všetky úniové zásady aplikovateľné pri ochrane spotrebiteľa, to znamená, že nevyhnutné spadá pod pojem obchodné praktiky. Súd na prvom mieste sa musí zaoberať aj otázkou, či sa na predmetnú vec vzťahuje režim ochrany spotrebiteľa, čo vyplýva z článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii a článku 169 ods. 1 uvedenej zmluvy z pohľadu podriadenia dohody o splnomocnení, najmä vo vzťahu k možnej existencii neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách.
Obsahom predloženej dohody o splnomocnení je udelenie plnomocenstva vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode
- to znamená uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka k špecifikovaným nehnuteľnostiam, - vrátane právneho posúdenia platnosti všetkých úkonov v súvislosti so záložným právom a povinností splnomocniteľa, - v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o..
Z uvedeného obsahu dohody o splnomocnení je zrejmé, že táto nemá charakter generálnej plnej moci. Dohoda o splnomocnení bola uzavretá zástupcom splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa, ktorý sa mal sám rozhodnúť zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere, na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v dohode vykonávaných v súvislosti so zmluvou o úvere a po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Súčasne splnomocnenec na seba prevzal záväzok svedomite naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučil o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Samo malo posúdiť platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej republiky.
Prejav vôle dlžníčky (záložcu) opísaný v predloženej dohode o splnomocnení je dôvodom, aby bola preskúmaná aj otázka, či v prejednávanej veci uzavretím zmluvy o úvere (táto skutočnosť nebola v konaní spochybnená) došlo k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Preto je potrebné skúmať, či dohoda o splnomocnení a to najmä prejav vôle dlžníka (splnomocniteľa) nevykazuje znaky neprijateľných podmienok uvedených v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v zmysle ochrany úniových práv.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Dohoda o splnomocnení, ktorá bola vpísaná do predtlačenej predlohy nebola určitá a zrozumiteľná, z ktorého dôvodu takýto právny úkon podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je neplatný. Dohoda o splnomocnení bola ako už bolo uvedené zachytená do formulárovej predlohy, kedy dlžníčka (záložca) nemohla ovplyvniť obsah dohody, a preto jej možnosť určiť si zástupcu, ktorý by za ňu uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne svedomito hájil jej záujmy bola už v takejto dohode nielenže obmedzená, ale bola priamo dotknutá.
Z uvedených dôvodov je nutné označiť takúto dohodu o splnomocnení ako celok za neprijateľnú (nekalú) podmienku a teda aj za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.
Pretože Dohoda o splnomocnení je neplatná, nemohla nastať situácia procesne spôsobilá vzniku právneho úkonu, keďže splnomocnenec nenadobudol hmotné právo, aby v mene splnomocniteľa platne uzavrel záložnú zmluvu, nemohli byť ani splnené podmienky stanovené v § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona pre povolenie vkladu.
Hlavným účelom Dohody o splnomocnení je vytvoriť podmienky pre uplatnenie riadneho zastupovania splnomocniteľa určeným splnomocnencom na základe udeleného plnomocenstva.
Podľa § 22 ods. 5 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Zastupovanie sa môže označiť za riadne len vtedy, ak nedochádza ku kolízii medzi úkonmi splnomocnenca a záujmami splnomocniteľa (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka), resp. ak nedochádza k ujme na právach splnomocniteľa (§ 33b ods. 6 Občianskeho zákonníka).
Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Súd poukazuje aj na existenciu rozporov záujmov splnomocniteľa (dlžníka) a splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Základom rozporov záujmov je nepochybne to, že splnomocnenec ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci hoci malo svedomito naplniť a hájiť záujmy splnomocniteľa (dlžníka) tak obsahom samotného plnomocenstva bola realizácia zabezpečenia záväzku dlžníka z úverového vzťahu voči spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., to znamená také konanie, ktoré nie je možné označiť, že je vždy v záujme splnomocniteľa, ale naopak je ku prospechu odporcu. Od odporcu sa legitímne očakáva, že vyhodnotí všetky dostupné podklady vrátane tých informácií, ktoré sú mu známe z iných úradných konaní so samotnou navrhovateľkou, aby mohol jednoznačne vylúčiť existenciu rozporu záujmu úverového dlžníka a jeho zástupcu ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Samotná existencia takých skutočností, ktoré vyplývajú z predloženej Dohody o splnomocnení, že splnomocniteľovi (úverový dlžník) bola odňatá možnosť, aby si sám určil osobu splnomocnenca, že osoba splnomocnenca viackrát vystupuje v úverových obchodoch navrhovateľky (POHOTOVOSŤ, s.r.o.) a že splnomocniteľ za tejto situácie nebol výslovne poučený o možnosti a spôsobe ukončenia
zastupovania ako aj to, že v dohode o splnomocnení absentujú údaje umožňujúce rýchly kontakt so splnomocnencom a ani, že zo strany splnomocnenca nie sú doložené žiadne informácie, či sa osobne stretol so zástupcom splnomocnenca, čo bolo obsahom takýchto stretnutí, čo nutne musí vyvolávať pochybnosti u správneho orgánu rozhodujúceho o povolení vkladu záložného práva o tom, či výkon práv a povinností splnomocnenca je skutočne v medziach a riadneho zastupovania záujmov úverového dlžníka.
Uvedený záver vyplýva aj z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v rozsudku č. k. 1 Sžo 28/2009 zo dňa 08.02.2011, 1 Sžr 150/2012 zo dňa 11.06.2013, ako aj Judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, na ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky v uvedených rozsudkoch odkazuje.
Na základe uvedených skutočností súd preskúmavané rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom konania ich náhradu nepriznal, pretože navrhovateľka v konaní úspešná nebola, účastník, ani jeho zástupca náhradu trov konania si neuplatnili a odporca zo zákona nemá právo na ich náhradu.
Neúspešnej navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v spojení s § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, a preto jej súd uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 35,00 Eur podľa položky č. 10e) Sadzobníka súdnych poplatkov v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.