Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Sp/53/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201286 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014201286.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach predsedom senátu JUDr. Milanom Končekom ako samosudcom v právnej veci navrhovateľa: P o z e m k o v é s p o l o č e n s t v o T e p l i č k a , so sídlom Teplička 145, Teplička, právne zast.: JUDr. Miloš Tarageľ, advokát, Starosaská 11, Spišská Nová Ves, proti odporcovi: Okresný úrad Spišská Nová Ves, katastrálny odbor, Markušovská cesta 1, Spišská Nová Ves, za účasti Obec Teplička, Teplička 267, 052 01 Teplička, v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu zo dňa 13.08.2014, č. V 1766/2014, takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 13.08.2014, č. 1766/2014 a v r a c i a ho odporcovi na ďalšie konanie. Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Odporca opravným prostriedkom navrhovateľa napadnutým rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto rozsudku zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva podľa ust. § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení („katastrálny zákon“), ktorý návrh podala Obec Teplička, v zastúpení starostom obce Ladislavom Koňakom. Zamietnutie návrhu na vklad odporca odôvodnil nasledovne: “Okresnému úradu Spišská Nová Ves, katastrálny odbor bol dňa 14.07.2014 doručený návrh na vklad do katastra nehnuteľností zo dňa 05.06.2014 vlastníckeho práva titulom kúpnej zmluvy presne špecifikovanej v záhlaví rozhodnutia. Dňom doručenia návrhu na vklad bolo v súlade s § 18 od. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, začaté konanie o povolení vkladu do katastra nehnuteľností. Predmetom prevodu sú pozemky registra EKN v katastrálnom území V. zapísané na liste vlastníctva č. X a pozemky registra EKN v katastrálnom území R. X. Y. zapísané v liste vlastníctva č. XXXXX v podiele X/X podľa podrobnej špecifikácie popísanej v článku I. predmetnej kúpnej zmluvy. Okresný úrad Spišská Nová Ves, katastrálny odbor preskúmal doložený spisový materiál s prílohami: Výpis z uznesenia obecného zastupiteľstva zo dňa 05.06.2014, konané dňa 13.05.2014, Potvrdením o zverejnení kúpnej zmluvy zo dňa 10.07.2014, kúpna zmluva zverejnená dňa 23.06.2014 na webovej stránke Obec Teplička, kúpnou zmluvou zo dňa 05.06.2014 v dvoch vyhotoveniach.“ Odporca ďalej citujúc ust. § 37 ods. 1, ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1 zákona, ust. § 2 ods. 1 zákona č. 97/203 (správne má byť 2013) o pozemkových spoločenstvách dôvodil tým, že: „Podiely na spoločnej nehnuteľnosti nie sú vlastným majetkom spoločenstva, aj keď je toto spoločenstvo právnickou osobou. Sú majetkom jednotlivých členov spoločenstva. Členovia predstavenstva nemôžu podpísať kúpnu zmluvu v mene spoločenstva, ktorou má spoločenstvo nadobudnúť nehnuteľnosti, ktoré potom budú v podielovom spoločenstve členov spoločenstva. Pojem majetok spoločenstva a hospodárenie s ním upravuje ustanovenie § 19 zákona čís. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách v platnom znení. Podľa ods. 1) cit. zákona spoločenstvo na účely podnikania na spoločnej nehnuteľnosti alebo na spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach, ich spoločného užívania a obhospodarovania spoločných vecí vyplývajúcich z vlastníctva k nim a) vykonáva poľnohospodársku prvovýrobu a s ňou súvisiace spracovanie alebo úpravu poľnohospodárskych produktov, b) hospodári v lesoch a na vodných plochách. Z uvedeného vyplýva, že majetkom spoločenstva nie sú podiely vlastníkov nehnuteľnosti. So svojimi podielmi na spoločnej nehnuteľnosti nakladajú vlastníci vo svojom mene a v súlade so zmluvou o založení pozemkového spoločenstva podľa § 4 ods. 1 cit. zákona. Podľa § 2 ods. 2 cit. zákona, na práva a povinnosti vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka.“ Ďalej citujúc ust. § 2 ods. 2 zákona, ust. § 31 ods. 1 a § 31 ods. 3 zákona, dôvodil, že: „Po preskúmaní spisového materiálu došiel správny orgán k záveru, že podmienky na vklad nie sú splnené a preto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, teda Okresný úrad Spišská Nová Ves, katastrálny odbor návrh na vklad vlastníckeho práva zamietol ( § 31 ods. 3 katastrálneho zákona). Správny orgán konanie neprerušoval, keďže návrh na vklad sa zamieta. Nedostatky v zmluve, pre ktorý správny orgán návrh na vklad zamietol, nie sú chybami v písaní a počítaní, ktoré by bolo možné odstrániť v katastrálnom konaní. Podľa zásad správneho konania ustanovených v § 3 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov je správny orgán povinný vec vybaviť včas, bez zbytočných prieťahov, hospodárne a bez zaťažovania účastníkov konania iných osôb. Opravu v písomnom vyhotovení zmluvy by bolo možné v katastrálnom konaní uskutočniť iba v prípade, že sa týka chyby v písaní alebo počítaní alebo iných zrejmých nesprávností. Podľa § 42 ods. 4 katastrálneho zákona, ak zmluva po podaní návrhu na vklad obsahuje chyby v písaní alebo počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, vykoná sa jej oprava dodatkom k zmluve alebo doložkou na zmluve, ak s tým účastníci súhlasia. V doložke sa uvedie nesprávnosť, správne znenie s vyznačením dátumu vykonania opravy, podpisy účastníkov zmluvy, ako aj podpis konajúceho zamestnanca a odtlačok okrúhlej pečiatky.“ Rozhodnutie odporcu bolo navrhovateľovi doručené dňa 02.09.2014. Včas podaným opravným prostriedkom (doručeným odporcovi dňa 24.09.2014) nazvaným odvolanie proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na vklad podaným navrhovateľom prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu navrhovateľa, sa navrhovateľ domáhal, súdiac podľa obsahu jeho opravného prostriedku zrušenia rozhodnutia odporcu a vrátenia ho odporcovi na ďalšie konanie. V opravnom prostriedku dôvodil tým, že rozhodnutie správneho orgánu o zamietnutí návrhu na vklad považuje za nezákonné, pretože v katastrálnom konaní boli splnené všetky podmienky na to, aby návrhu bolo vyhovené. Dôvody a myšlienkové postupy odporcu, na základe ktorých bol návrh na vklad vlastníckeho práva zamietnutý podľa navrhovateľa nemajú oporu v žiadnom právnom predpise, naviac považuje navrhovateľ odôvodnenie rozhodnutia za nelogické a nepreskúmateľné. Ďalej poukázal na skutočnosť, že kupujúci je spoločenstvom podľa § 2 zákona č. 97/2013 Z.z., má právnu subjektivitu, je oprávnený vstupovať do zmluvných vzťahov a neexistuje zákonná prekážka, pre ktorú by predmetnú kúpnu kupujúci nemohol uzavrieť. Zdôraznil, že predmetom prevodu vlastníckeho práva podľa kúpnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcim a kupujúcim nie je spoločná nehnuteľnosť v zmysle § 8 zákona č. 97/2013 Z.z. a s poukazom ust. § 8 ods. 1 zák. č. 97/2013 Z.z. argumentoval, že: „Za kupujúceho uzavrel kúpnu zmluvu štatutárny orgán, za ktorý konali oprávnené osoby - predseda spoločenstva člen výboru. Nehnuteľnosti vo vlastníctve predávajúceho, ktoré sú predmetom prevodu, má podľa návrhu na vklad nadobudnúť do vlastníctva kupujúci v spoluvlastníckom podiele 1/1, teda do svojho výlučného vlastníctva. Nie je nám zrejmé, prečo správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že „členovia predstavenstva nemôžu podpísať kúpnu zmluvu v mene spoločenstva, ktorou má spoločenstvo nadobudnúť nehnuteľnosti, ktoré potom budú v podielovom spoločenstve členov spoločenstva.“ Návrh na vklad v takom znení podaný nebol. Podľa § 19 ods. 3 zák. č. 97/2013 Z.z. spoločenstvo môže okrem činnosti podľa § 19 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z.z. vykonávaných za účelom podnikania na spoločnej nehnuteľnosti alebo na spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach, ich spoločného užívania a obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z vlastníctva k nim, vykonávať aj inú podnikateľskú činnosť podľa osobitných predpisov. Vzhľadom na uvedené máme za to, že návrhu na vklad vlastníckeho práva zo dňa 05.06.2014 titulom kúpnej zmluvy zo dňa 05.06.2014 malo byť vyhovené. Kupujúci je oprávnený byť zmluvnou stranou kúpnej zmluvy, je oprávnený nadobúdať hnuteľné aj nehnuteľné veci do svojho vlastníctva, a teda nie do podielového spoluvlastníctva členov združenia, predmetom prevodu nie je spoločná nehnuteľnosť, ako sa nesprávne domnieva správny orgán, a teda neexistuje zákonná prekážka, aby návrhu na vklad nebolo vyhovené.“ K opravnému prostriedku navrhovateľa sa vyjadril podaním z 22.10.2014 odporca, pričom uviedol, že: „ Správny orgán po preskúmaní spisového materiálu má za to, že právny názor, ktorý vyslovil v rozhodnutí o zmietnutí návrhu na vklad je v súlade s právnym a skutkovým stavom predmetnej veci. V rámci rozhodovania o návrhu na vklad Okresný úrad Spišská Nová Ves, katastrálny odbor prihliada aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodovanie o návrhu na vklad. Kupujúci nepredložil relevantné listiny ak prílohy k návrhu na vklad, ktorými by preukázal, že platne uzatvoril kúpnu zmluvu. Zákon č. 97/2013 Z.z. o pozemkovom spoločenstve v platnom znení výslovne neupravuje možnosť nadobudnúť nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva pozemkového spoločenstva ako právnickej osoby. Súčasťou návrhu na vklad zo strany kupujúceho neboli predložené stanovy Pozemkového spoločenstva Teplička ani uznesenie zhromaždenia spoločenstva prijaté v súlade s ust. § 14 ods. 4 a § 16 ods. 1 a 2 cit. zákona číslo 97/2013 Z.z., ktorým bol schválený predmetný právny úkon (uzatvorenie kúpnej zmluvy kupujúcim) v súlade so stanovami pozemkového spoločenstva. Jedinou listinou, na ktorú sa odvoláva kupujúci je uznesenie obecného zastupiteľstva Obce Teplička zo dňa 13.05.20114, schválenie prevodu pod bodom 3. Prijaté uznesenie Obce Teplička nespĺňa podmienky pre schválenie predmetného prevodu vlastníckeho práva majetku obce stanovené zákonom číslo 138/1991 Zb. o majetku obcí v platnom znení. V prípade, že v konaní o návrhu na vklad je prevodcom nehnuteľnosti obec, okresný úrad musí okrem podmienok uvedených v § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. katastrálneho zákona, skúmať aj podmienky uvedené v § 9 a § 9a zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov. Obec je povinná predložiť uznesenie obecného zastupiteľstva o schválení spôsobu prevodu vlastníctva podľa § 9 ods. 2 písm.a) zákon o majetku obcí, pričom v uznesení musí byť určený spôsob prevodu. Pri priamom predaji, ako to bolo v tomto prípade, uznesenie obecného zastupiteľstva. Obec Teplička podľa § 9 ods. 2 písm.c) zák. číslo 138/1991 Z.z. malo obsahovať obligatórne náležitosti daného prevodu, t.j., kúpna cena, nehnuteľnosť špecifikovaná podľa § 42 ods. 2 katastrálneho zákona kupujúci, ďalej k návrhu na vklad by mal byť predložený znalecký posudok o všeobecnej hodnote majetku podľa § 9 ods. 1 písm.c) zákona o majetku obcí, vyjadrenie starostu obce, že sa pri osobe kupujúceho nejedná o blízku osobu v zmysle § 9a ods. 6,7 zákona o majetku obcí. Predložené uznesenie obecného zastupiteľstva Obce Teplička neobsahovalo obligatórne náležitosti potrebné k schváleniu kúpnej zmluvy, a k návrhu na vklad neboli predložené potrebné listiny (znalecký posudok, vyjadrenie starostu obce). V predmetnom uznesení je len uvedené schválenie pozemkov od Pozemkového spoločenstva. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že prevod pozemkov bez predloženia vyššie popísaných listín je v rozpore s citovanými ustanoveniami predmetných zákonov číslo 97/2013 Z.z. a číslo 138/1991 Zb. v platnom znení. Okresný úrad Spišská Nová Ves, katastrálny odbor je povinný pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliadať aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodovanie o návrhu na vklad. Správny orgán nevyhovuje odvolaniu proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na vklad podanému kupujúcim Pozemkové spoločenstvo Teplička, so sídlom v Tepličke č. 145, IČO: 31943837 a trvá na svojich dôvodoch, pre ktoré zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností vo svojom Rozhodnutí o zamietnutí návrhu na vklad čís. V 1766/2014 zo dňa 13.08.2014 a z vyššie uvedených dôvodov, ktoré správny orgán uviedol v tomto liste označenom ako postúpenie odvolania proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na vklad sp. zn. V 1766/2014 odvolaciemu orgánu. Správny orgán skúma platnosť právneho úkonu na základe predložených listín aj v prípade, ak sa dozvie o možnej absolútnej alebo relatívnej neplatnosti právneho úkonu je povinný presne a úplne zistiť skutkový stav veci,“ a s poukazom na ust. § 31 ods. 1, § 31 ods. 3 a § 31 ods. 7 zákona uviedol, že o postúpení odvolania proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na vklad sp. zn. V 1766/2014 a o predložení spisového materiálu odvolaciemu orgánu Krajskému súdu v Košiciach boli účastníci konania písomne upovedomení. Na základe uvedeného súd má za to, že svoje rozhodnutie považuje za správne, a preto ho navrhuje potvrdiť. Súd na základe ust. § 244 a nasl. O.s.p., podľa ustanovenia § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal opravným prostriedkom navrhovateľa napadnuté rozhodnutie odporcu, a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu odporcu vrátane napadnutého rozhodnutia odporcu dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa z v ňom uvedených dôvodov nemožno nepriznať úspech, a preto napadnuté rozhodnutie odporcu podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. za použitia ust. § 250j ods. 2 písm.d) zrušil a vrátil ho odporcovi na ďalšie konanie z ďalej uvedených dôvodov. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“), (§ 244 ods. 2 O.s.p.). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý to bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia ( § 250i ods. 1 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia ( § 250i ods. 3 O.s.p.). Podľa ust. § 250l ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovený inak, použije sa primerané ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a (250l ods. 2 O.s.p.). Úlohou súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov) preskúmať zákonnosť postupu a vyššie označeného rozhodnutia odporcu, ktorým tento zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 05.06.2014 medzi navrhovateľom a Obcou Teplička na druhej strane. Podľa ust. § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o Správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa ust. § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia ( § 47 ods. 3 Správneho poriadku). Súd v preskúmavanom prípade súhlasiac s argumentami navrhovateľa uvedenými v opravnom prostriedku dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť. Odporca v danom prípade v napadnutom rozhodnutí totiž popisuje len priebeh katastrálneho správneho konania od podania návrhu na vklad vlastníckeho práva z kúpnej zmluvy a ďalej citujúc tam v rozhodnutí odporcu uvedené zákonné ustanovenia zamietajúci výrok svojho rozhodnutia nedostatočne odôvodňuje, v rozpore s ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, čo robí jeho rozhodnutie nepresvedčivým pre účastníkov správneho konania. Vzhľadom na uvedené, súd považuje za opodstatnenú námietku navrhovateľa uvedenú v jeho opravnom prostriedku spočívajúcu v jeho tvrdení o nepreskúmateľnosti a nelogickosti napadnutého rozhodnutia, a k tomuto len dodáva, že odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia a podáva celkový prehľad o priebehu konania. Medzi výrokom a odôvodnením správneho orgánu musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavného i zákonnému rámcu. Konštatovanie priebehu správneho katastrálneho konania a v úvode odôvodnenia tohto rozsudku uvedené odôvodnenie rozhodnutia, ako to vykonal odporca v danom preskúmavanom rozhodnutí bez bližšej špecifikácie úvah, nie je dostatočným odôvodnením pre akékoľvek rozhodnutie. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absencia dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorým orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami a len všeobecné súhrne zistenie bez špecifikácie úvah a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia v rozhodnutí odporcu ako správneho orgánu má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím oprávnenej proti nemu podať opravný prostriedok je tým odňatá možnosť skutkovo či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia. Treba pri tom zdôrazniť, že súd nie je povinný a v podstate ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov, pričom vecne preskúmať zákonnosť správneho rozhodnutia je možné, len za predpokladu náležitého odôvodnenia, keď správny orgán náležitým a dostatočným spôsobom vyhodnotí zistený skutkový stav tak, aby tento bol zrozumiteľný aj pre účastníka správneho konania, a nie len pre správny orgán, ako to správne a dôvodne namietal navrhovateľ, ak tvrdil v opravnom prostriedku, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a nelogické s poukazom na to, že predmetom prevodu vlastníckeho práva podľa kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi predávajúcim a kupujúcim nie je spoločná nehnuteľnosť v zmysle § 8 zákona č. 98/2013 Z.z.. Preto súd z vyššie uvedených dôvodov, opravným prostriedkom navrhovateľa, napadnuté rozhodnutie odporcu podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. musel zrušiť a vrátiť ho odporcovi na ďalšie konanie, ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť ( § 250j ods. 2 písm.d) za použitia § 250l ods. 2 O.s.p.). Ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní viazaný právnym názorom súdu ( § 250r O.s.p.) Navrhovateľovi, ktorý bol v konaní úspešný súd právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože tento trovy právneho zastúpenia, ani iné trovy navrhovateľa si neuplatnil, resp. tieto nevyčíslil do troch dní od vyhlásenia rozsudku, aj keď pri vyhlásení rozsudku súd navrhovateľovi právo na náhradu trov konania priznal ( § 250k ods. 1 O.s.p., § 151 ods. 1, 2 O.s.p.; za použitia § 250c ods. 1 prvá veta O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.).