Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Sp/58/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201430 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Styková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014201430.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Evou Stykovou v právnej veci navrhovateľa: K. J., M.. XX.XX.XXXX, A. Q. E.A., L. Š. B. E., E. Q. E. Č.. XXX, L., štátny príslušník L., bez cestovných dokladov, t.č. Ú. U. S. U. K. P., zastúpený: Centrum právnej pomoci, Námestie slobody 12, 810 00 Bratislava, IČO: 30798841, kancelária Košice, Moyzesova 18, 040 41 Košice, proti odporcovi: Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Prešov, Oddelenie hraničnej kontroly Policajného zboru Košice - letisko, o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. p. PPZ-HCP-PO9-489-016/2014 zo dňa 13.11.2014, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. p. PPZ-HCP-PO9-489-016/2014 zo dňa 13.11.2014. Účastníkom sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Odporca napadnutým rozhodnutím č. p. PPZ-HCP-PO9-489-016/2014 zo dňa 13.11.2014 v zmysle § 88a ods. 1 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) zaistil navrhovateľa dňom 13.11.2014 o 21:00 hod. na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 13.02.2015, na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku a na výkon jeho zaistenia určil Útvar policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach (ďalej len „ÚPZC Sečovce“). Z dôvodov rozhodnutia odporcu vyplýva, že navrhovateľ bol vrátený z územia Veľkej Británie dňa 26.08.2014 podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady /EÚ/ č. 604/2013 Z. z. zo dňa 26.06.2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu, zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu, podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov. Navrhovateľ bol dňa 31.05.2013 o 02:30 hod. kontrolovaný hliadkou OHK PZ Maťovské Vojkovce a nakoľko nevedel hodnoverným spôsobom preukázať svoju totožnosť, bol predvedený na OHK PZ Maťovské Vojkovce. Odporca zistil, že navrhovateľ neoprávnene prekročil štátnu hranicu z územia Ukrajiny do Slovenskej republiky v nočných hodinách dňa 30.05.2013 - 31.05.2013 v presne nezistenom mieste a čase. Následne dňa 31.05.2013 navrhovateľ požiadal o udelenie azylu, na základe čoho bol presunutý do U. A. F. G. M. F., odkiaľ dňa 13.08.2013 ušiel a konanie o udelenie azylu bolo dňa 26.08.2013 zastavené v zmysle § 19 ods. 1 písm. f) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“). V zmysle Dublinského dohovoru bol navrhovateľ transferovaný s eskortou späť na územie Slovenskej republiky z územia Veľkej Británie dňa 26.08.2014, kedy bolo vydané rozhodnutie o jeho zaistení pod č. PPZ-HCP-PO9-363-011/2014. Dňa 24.10.2014 bolo vydané rozhodnutie Ministerstva vnútra SR Migračného úradu v konaní o žiadosti o udelenie azylu navrhovateľa ČAS: MU-259-16/PO-Ž-2014, ktorým v zmysle ustanovenia § 12 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona o azyle zamietol žiadosť navrhovateľa o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ktoré bolo navrhovateľovi vyhlásené a doručené dňa 12.11.2014. Dňa 13.11.2014 bolo začaté konanie vo veci administratívneho vyhostenia navrhovateľa č. PPZ-HCP- PO9-489-009/2014, ktoré bolo prerušené jeho rozhodnutím č. s. PPZ-HCP-PO9-489-014/2014 zo dňa 13.11.2014 Oddelením hraničnej kontroly PZ Košice - letisko. Z výpovede navrhovateľa v zápisnici o vyjadrení účastníka konania podľa ustanovenia § 22 ods. 1 Správneho poriadku pod číslom PPZ- HCP-PO9-489-010/2014 zo dňa 13.11.2014 vyplynulo, že navrhovateľ v azylovom konaní, ktoré ešte prebieha, dobre nerozumel anglickému tlmočeniu a niektoré skutočnosti, ktoré v tomto konaní chcel uviesť, nevedel v anglickom jazyku presne vyjadriť. Navrhovateľ požiadal o možnosť pred migračným pracovníkom hovoriť vo svojej rodnej reči, kde chcel uviesť ďalšie nové dôležité skutočnosti, potrebné pre toto konanie. Súčasne prejavil vôľu požiadať o udelenie azylu na území SR. V ďalšej časti rozhodnutia odporca uviedol, že dňa 13.11.2014 začal konanie vo veci zaistenia navrhovateľa podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Navrhovateľ svoju žiadosť o udelenie azylu na území SR odôvodnil obavou o svoj život, pričom všetky skutočnosti, týkajúce sa jeho žiadosti o udelenie azylu, v konaní nevedel uviesť z dôvodu rečovej bariéry, nakoľko predošlé konanie nebolo vedené v jeho rodnej reči. Z dôvodu, že v novom konaní o jeho žiadosti o udelenie azylu existuje reálny predpoklad, že navrhovateľ uvedie nové skutočnosti pre toto konanie, odporca rozhodol o zaistení. Odporca mal za to, že navrhovateľ prejavil vôľu o azyl účelovo, aby tým pozdržal vydanie rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Vychádzal pritom aj zo skutočnosti, že navrhovateľ požiadal o azyl už druhý krát, pričom v predchádzajúcom konaní o udelenie azylu došlo zo strany navrhovateľa k porušeniu povinností žiadateľa o azyl v zmysle zákona o azyle, ako aj ďalších právnych noriem súvisiacich s azylovou procedúrou. Odporca uviedol ďalej právnu úpravu - Dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951, Smernicu EP a Rady 2013/33/EÚ zo dňa 26.6.2013, čl. 18 Charty základných práv EÚ, čl. 14 Všeobecnej deklarácie o ľudských právach, poukázal na rozsudky NS SR 8 Sža 52/2008 a 1Sža 20/2014 a na nález Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 264/09-81 zo dňa 19.10.2010. Podkladom pre vydanie rozhodnutia boli informácie z predošlého konania č. PPZ-HCP-PO9-363-011/2014, zo zápisnice o vyjadrení účastníka konania č. p.: PPZ-HCP-PO9-489-010/2014, z výsledkov lustrácie v informačných systémoch MV SR a rozhodnutie Migračného úradu MV SR zo dňa 24.10.2014, kedy bolo konanie vo veci udelenia azylu na území SR ukončené v zmysle § 12 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona o azyle. Odporca v napadnutom rozhodnutí prehodnotil aj skutočnosť, či trvá účel zaistenia, t.j. či trvá riziko úteku navrhovateľa a dodal, že navrhovateľ v minulosti porušil povinnosti vyplývajúce mu ako žiadateľovi o azyl zo zákona o azyle a ostatných príslušných právnych noriem spojených s azylovou procedúrou a odišiel z územia SR do Nemecka, odkiaľ ušiel do Veľkej Británie. Vo svojom rozhodnutí odporca skúmal rodinné väzby a ekonomickú situáciu navrhovateľa a zistil, že tento nemá žiadne rodinné väzby na území SR, nemá finančné prostriedky, nemá na území SR rezervované ubytovanie alebo zabezpečené zamestnanie a z toho dôvodu mu policajný útvar neuložil povinnosť v zmysle § 89 zákona o pobyte cudzincov, pretože nemá na území SR žiadne väzby, nielen rodinné, neovláda slovenský jazyk a nemá dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie ubytovania. Odporca dospel k záveru, že zaistenie navrhovateľa je nevyhnutné, nakoľko je vysoké riziko jeho úteku a preto rozhodol, vzhľadom na podanú žiadosť o azyl, podľa ust. § 88a ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov. Zaistenie určil do 13.02.2015 a odôvodnil lehotami, ktoré sú uvedené v ust. § 20 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov a aplikačnou praxou Migračného úradu MV SR. Ďalej poukázal na ust. § 88 ods. 3, 4, § 90 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov, ako aj na čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Navrhovateľ prostredníctvom splnomocneného zástupcu podal v zákonnej lehote opravný prostriedok. Poukázal na ustanovenia Správneho poriadku, Smernicu Európskeho parlamentu Rady 2013/33/EÚ a Odporúčania Rady ministrov Rec(2003)5 zo 16.04.2003. Nesúhlasil so záverom odporcu, že opätovnú žiadosť o udelenie azylu navrhovateľ podal účelovo. Navrhovateľ požiadal o azyl z dôvodu, že v predošlom konaní sa nekonalo v prítomnosti tlmočníka z L. jazyka, v dôsledku čoho došlo k skresleniu a pozmeneniu jeho výpovedí. Rozhodol sa preto nepokračovať v predošlom azylovom konaní, ale v novom konaní dôrazne žiadať a trvať na zabezpečení tlmočníka z L. jazyka, aby mohol znova podrobne uviesť dôvody svojho úteku z L. a teda svojej žiadosti o azyl. Vytýkal odporcovi, že uvádzanými skutočnosťami sa nezaoberal, ani k nim v odôvodnení rozhodnutia nezaujal žiadnu právnu úvahu. Odporca nedostatočne zistil skutkový stav veci a prijal nesprávny záver o riziku úteku navrhovateľa a účelovosti jeho opakovanej žiadosti o azyl. Splnomocnený zástupca navrhovateľa poukázal aj na skutočnosť, že v zariadení pre cudzincov sa nachádza aj manželka a dve deti navrhovateľa a preto sa navrhovateľ aj s ohľadom na nich obáva návratu do krajiny pôvodu. S poukazom na Príručku UNHCR k otázke zaistenia žiadateľov o azyl z roku 1995 a rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Saadi proti Spojenému kráľovstvu, považoval dĺžku zaistenia navrhovateľa za neprimeranú. Navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie a súčasne bezodkladne prepustiť navrhovateľa zo zaistenia. K opravnému prostriedku sa dňa 30.11.2014 vyjadril odporca. Podrobne sa vyjadril ku všetkým odvolacím námietkam navrhovateľa. Odvolal sa na podklady uvedené v napadnutom rozhodnutí, ktoré odôvodňovali zaistiť navrhovateľa podľa ust. § 88a ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov s odkazom na právnu argumentáciu v rozhodnutí. Navrhovateľ prejavil vôľu opätovne požiadať o azyl na území SR až po tom, čo voči nemu odporca začal konanie o jeho administratívnom vyhostení. Navrhovateľ sa podľa odporcu snažil znemožniť ďalšiu činnosť štátneho orgánu, keď v rámci začatia konania o administratívnom vyhostení vedenom v L. jazyku, navrhovateľ ďalej komunikoval a vykonával úkony v anglickom jazyku. Upriamil pozornosť na dodatočne (21.11.2014) predložený úkon navrhovateľa, zaevidovaný pod. č. p.: PPZ-HCP-PO9-489-020/2014, ktorým sa navrhovateľ vzdal práva podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu MV SR Migračného úradu. Rozhodnutie o prvej žiadosti navrhovateľa bolo Migračným úradom správoplatnené ku dňu 20.11.2014. Poukázal aj na to, že navrhovateľovej manželke bol dňa 12.11.2014 MV SR Migračným úradom v IS Migra vyznačený úkon „Žiadosť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená“. Odporca uviedol, že zaistil navrhovateľa z dôvodu, že navrhovateľ chce v novom konaní o jeho žiadosti o udelenie azylu uviesť pred migračným pracovníkom nové skutočnosti, ktoré doteraz nevedel a nemohol predniesť z dôvodu jazykovej bariéry. Navrhol rozhodnutie potvrdiť. Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo. Rozhodol bez nariadenia pojednávania rozsudkom v zmysle § 250f ods. 1 O.s.p., nakoľko splnomocnený zástupca navrhovateľa i odporca s tým súhlasili a nie je to v rozpore s verejným záujmom. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu v súlade s ustanovením § 156 ods. 3 O.s.p. a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 09.12.2014 o 10:20 hod.. Krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne a náležite posúdené aj po právnej stránke. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250q ods. 1 O.s.p.). Krajský súd, viazaný pri svojom rozhodovaní dispozičnou zásadou v zmysle § 250l, § 212 ods. 1 O.s.p., sa zaoberal odvolacími námietkami splnomocneného zástupcu navrhovateľa. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie citovaného rozhodnutia odporcu zo dňa 13.11.2014, ktorým odporca v zmysle § 88a ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov zaistil navrhovateľa dňom 13.11.2014 o 21:00 hod. na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 13.02.2015 na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odporca v prejednávanej veci v správnom konaní dostatočne zistil skutkový stav v súlade s § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa, podaný prostredníctvom splnomocneného zástupcu, nie je dôvodný. Dňa 31.05.2013 navrhovateľ prvýkrát požiadal o azyl z dôvodu zlej situácie pre rodinu a z obavy o svoj život a bol umiestnený v S. A. F. W.. Po preložení do U. A. F. G. M. F., odkiaľ dňa 13.08.2013 svojvoľne odišiel, sa zdržiaval vo Veľkej Británii. Na základe informácie o dublinskom transfere z Veľkej Británie do SR (MÚ MV SR č. p. MÚ-231/DS-DŽ-2014) bol v zmysle Dublinského nariadenia vrátený späť na územie SR z Veľkej Británie. Dňa 26.08.2014, kedy bol navrhovateľ vrátený na územie SR, sa začalo konanie o azyle, v rámci ktorého bolo 24.10.2014 vydané rozhodnutie ČAS: MU-259-16/PO-Ž-2014, ktorým Migračný úrad zamietol navrhovateľovu žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú. Navrhovateľ je pozitívne lustrovaný v IS EURODAC a IS MIGRA. Podľa názoru krajského súdu sa odporca vo svojom rozhodnutí podrobne zaoberal skutkovými okolnosťami, z ktorých vyvodil záver, že zaistenie žiadateľa o udelenie azylu je potrebné z dôvodu § 88a ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov. Existenciu rizika úteku navrhovateľa odporca v napadnutom rozhodnutí náležite odôvodnil skutkovými okolnosťami, že navrhovateľ po tom, čo prvýkrát požiadal o udelenie azylu na území SR, svojvoľne opustil pobytový tábor s voľným pohybom a územie SR, aby uskutočnil svoj pôvodný zámer dostať sa do Nemecka a od tohto času sa ani nezaujímal o výsledok azylového konania. Navrhovateľ uviedol, že na území SR nezotrval, pretože nemal zabezpečeného tlmočníka z jeho rodného jazyka. Ďalším dôvodom bolo oznámenie, že sa jeho odtlačky prstov našli v nemeckých databázach, ktoré pochopil tak, že sa tam má dostaviť. V zmysle § 88a ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné, menej závažné prostriedky, na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku. Odporca sa vo svojom rozhodnutí zaoberal možnosťami uložiť navrhovateľovi povinnosť v zmysle § 89 zákona o pobyte cudzincov, ako to už bolo uvedené a jeho neuloženie odôvodnil osobnými a ekonomickými pomermi účastníka konania. V roku 2013 po podaní žiadosti o azyl bol navrhovateľ umiestnený v pobytovom tábore, teda nebol zaistený, čo navrhovateľ využil na nelegálny vstup na územie Nemecka. Po doručení rozhodnutia Migračného úradu MV SR ČAS: MU-259-16/PO-Ž-2014 zo dňa 24.10.2014, dňa 12.11.2014, navrhovateľ dňa 13.11.2014 opakovane požiadal o azyl s tým, že v azylovom konaní dobre nerozumel anglickému tlmočeniu a niektoré skutočnosti, ktoré chcel uviesť, nevedel v anglickom jazyku vyjadriť. Vzhľadom na túto skutočnosť je preto odôvodnený záver odporcu o účelovosti žiadosti navrhovateľa o azyl, hoci táto skutočnosť nie je zákonnou podmienkou zaistenia navrhovateľa v zmysle § 88a ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov. Navrhovateľ bol prvýkrát zaistený rozhodnutím odporcu č. s. PPZ-HCP-PO9-363-011/2014 zo dňa 26.08.2014 v deň jeho transferu z územia Veľkej Británie. Citované rozhodnutie bolo tunajším súdom potvrdené rozsudkom č. k.: 4Sp/24/2014-38 zo dňa 01.10.2014 a následne potvrdené rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/42/2014 zo dňa 11.11.2014. K námietke, týkajúcej sa doby zaistenia súd uvádza, že táto dĺžka bola riadne odôvodnená v súlade s platnou právnou úpravou, pričom táto sa počas celého zaistenia monitoruje, či je opodstatnená alebo nie, s poukazom na ust. § 90 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov. Odporca stanovil čas dokedy sa nevyhnutne musia vykonať všetky opatrenia k tomu, aby sa zistili skutočnosti uvádzané navrhovateľom v azylovom konaní, o ktorom sa má rozhodnúť v zákonnej lehote podľa ust. § 20 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle. Zákonná dikcia ustanovenia § 88a ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov upravuje oprávnenosť na zaistenie žiadateľa o udelenie azylu v prípade, ak je potrebné zistiť skutočnosti, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko úteku. Riziko úteku upravuje ust. § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorého sa rizikom úteku rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky. Krajský súd je toho názoru, že riziko úteku u navrhovateľa je dané. Predpokladom na túto obavu je celkové správanie sa navrhovateľa, ktorý síce podal žiadosť o udelenie azylu na území SR, ale sám ušiel z príslušného zariadenia na území SR a bol vrátený z územia Veľkej Británie späť. Podľa ust. § 88 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, podanie žiadosti o udelenie azylu alebo požiadanie štátneho príslušníka tretej krajiny o asistovaný dobrovoľný návrat nie je dôvodom na prepustenie zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny. Konanie podľa osobitného predpisu nie je zaistením štátneho príslušníka tretej krajiny dotknuté. Z uvedených dôvodov nie je možné považovať námietky navrhovateľa za opodstatnené, pretože tak dĺžka zaistenia, ako aj samotné skutkové okolnosti, ktoré viedli k tomuto zaisteniu, boli v súlade s platnou právnou úpravou, citovanou v napadnutom rozhodnutí. Na základe uvedených skutočností považoval krajský súd odvolacie námietky splnomocneného zástupcu navrhovateľa za nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach a argumentácii dôvodov zaistenia krajský súd poukazuje na písomné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje. Krajský súd námietkam navrhovateľa nevyhovel a napadnuté rozhodnutie odporcu č. s. PPZ-HCP-PO9-489-016/2014 zo dňa 13.11.2014 v zmysle § 250q ods. 2 O.s.p. ako zákonné potvrdil. O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p., pretože navrhovateľ nebol v konaní úspešný a odporcovi žiadne nevznikli. Poučenie: Odvolanie sa podáva do 7 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.