Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Cob/211/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110200047 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jolana Fuchsová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7110200047.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky Mgr. Jolany Fuchsovej a sudcov JUDr. Gabriely Varhalíkovej a JUDr. Drahomíry Brixiovej v právnej veci žalobcu: K. U., s.r.o., L. 8, B., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného: T.. N. P., advokát, B. XXXX/XX, W., proti žalovanému: SR - H. práce, sociálnych veci a rodiny B., P. námestie 9, B., v konaní o zaplatenie 22.704,64 eur s prísl. o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 27Cb/22/2010-242 zo dňa 27.8.2013 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Košice I, ako súd prvého stupňa, rozsudkom zo dňa 27.8.2013 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 22.704,64 eur s 9,5% úrokom z omeškania od 31.7.2007 do zaplatenia a rozhodol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že podanou žalobou žalobca navrhol zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 22.604,64 eur s prísl. a žalovaný vo vyjadrení k žalobe nárok žalobcu neuznal za oprávnený a navrhol žalobu zamietnuť. Súd prvého stupňa uviedol, že vykonal dokazovanie a zistil, že dňa 7.11.2002 Okresný úrad práce Košice IV a R. P. uzatvorili Dohodu číslo XXX/XX/XXX/XXXX podľa zákona číslo 387/1996 Z.z. o zamestnanosti, predmetom ktorej bolo poskytnutie príspevku na zriadenie chránenej dielne pre občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažkým zdravotným postihom. S účinnosťou od 1.4.2003 priznal Okresný úrad práce Košice IV R. P. D. K. R. postavenie chránenej dielne a v závere tejto listiny sa zamestnávateľ zaviazal oznámiť NÚP-OÚP B. IV do 30 kalendárnych dní všetky zmeny týkajúce sa chránenej dielne /§ 106/. Postavenie chránenej dielne bolo priznané s účinnosťou od 1.4.2003 na počet pracovných miest pre 10 občanov so zdravotným postihnutím. Z predloženej zmluvy o predaji podniku vyplýva, že dňa 23.2.2007 uzatvorili žalobca ako kupujúci a R. P., nar. XX.XX.XXXX, A. P. XX, B. ako predávajúca Zmluvu o predaji podniku, v ktorej predávajúci previedol na kupujúceho vlastnícke právo k veciam, iným právam a iným majetkovým hodnotám, ktoré slúžia k prevádzkovaniu podniku s obchodným menom R. P. - D. K. R., miesto podnikania A. P. XX, B., IČO: XX XXX XXX podľa živnostenského listu zo dňa 31.3.2005 ž. r: XXX-XXXX a dňa 28.3.2007 podala R. P. na Úrade práce sociálnych veci a rodiny Košice žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne za rok 2006, pričom žiadosť o príspevok sa týkala náhrady prevádzkových nákladov za rok 2006 chránenej dielne zriadenej zamestnávateľom R. P. - D. K. R., A. P. XX, B.. Dňa 23.5.2007 zaslala spoločnosť D. K. R., s.r.o., L. 8, B., IČO: XX XXX XXX žalovanému oznámenie, ktoré došlo 7.6.2007, v ktorom mu oznamuje, že na základe Zmluvy o predaji podniku došlo k predaju podniku s obchodným menom R. P., D. K. R., IČO: XX XXX XXX a predávajúci previedol na kupujúceho vlastnícke práva k všetkým veciam, právam a majetkovým hodnotám slúžiacim k prevádzkovaniu podniku. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že dňa 27.6.2007 obdržal žalovaný exekučný príkaz, ktorý ukladá ÚPSVaR Košice ako dlžníkovi povinného nevyplatiť R. P. prevádzkové náklady za rok 2006, ale pripísať ich na účet súdneho exekútora vo výške 524.344,00 Sk. Na základe výzvy predložila spoločnosť D. K. R. s.r.o. dňa 4.7.2007 na ÚPSVaR Košice prílohy k zmluve č. 1 až 5 k Zmluve o predaji podniku a čestné vyhlásenie pani R. P. v ktorom súhlasí s vyplatením finančných prostriedkov za prevádzkové náklady chránenej dielne za rok XXXX na účet spoločnosti D. K. R. s.r.o. Súd prvého stupňa uviedol výpovede svedkov, a to pani I. A., ktorá vo svojej výpovedi zo dňa 9.10.2012 o.i. potvrdila, že p. P. podala žiadosť o poskytnutie príspevku v lehote, že s ňou spolupracovala na odstránení nedostatkov a že žiadosť, bez získania vedomosti o ďalších okolnostiach, t.j. o predaji podniku a exekučnom konaní, spĺňala formálne náležitosti pre priznanie príspevku, pani J. Q., ktorá bola konateľkou žalobcu od roku 2007 do roku 2010, že s ponukou na predaj podniku prišla pani P. a keďže ona vykonáva obdobnú činnosť, ponuka ju zaujala a došlo k uzavretiu zmluvy o predaji podniku, že pri konzultácii na úrade žalovaného jej bolo povedané, vzhľadom k tomu, že išlo o príspevok za minulý rok, že žiadosť má podať pani P. a niekedy v júni jej bolo povedané, že nevedia komu majú príspevok vyplatiť, či pani P. alebo spoločnosti D. K. R.. Pani D. P. vypovedala ako svedok o vedenej exekúcii voči nej. Súd prvého stupňa citoval ustanovenie § 60 ods. l zákona č.5/2004 Z.z. účinného k 31.3.2007 a uviedol, že citované zákonné ustanovenie upravuje postup poskytovania príspevku na úhradu nákladov chránenej dielne s tým, že príspevok sa poskytuje na základe písomnej žiadosti o poskytnutie príspevku, ktorú predloží právnická alebo fyzická osoba prevádzajúca chránenú dielňu najneskôr do 31.3. po uplynutí kalendárneho roka, za ktorý príspevok žiada a je nesporné, že o poskytnutie príspevku môže žiadať len ten subjekt, ktorý má priznané postavenie chránenej dielne, ktorou osobou v danej veci bola R. P., D. K. R., DIČ: XXXXXXXXXX, ktorá žiadosť o príspevok podala 28.3.2007, teda v zákonom stanovenej lehote a táto spĺňala formálne náležitosti pre priznanie príspevku. Zmluvou o predaji podniku zo dňa 23.2.2007, ktorá nadobudla účinnosť 30.3.2007 R. P., D. K. R. previedla na žalobcu vlastnícke právo k všetkým veciam, právam a majetkovým hodnotám, ktoré slúžia k prevádzkovaniu podniku, uvedená zmluva sledovala dovolený účel dovolenými prostriedkami a súd prvého stupňa mal zato, že nie je dôvod, aby jej podľa § 265 Obchodného zákonníka neposkytol právnu ochranu. Uviedol, že prevodom vlastníckeho práva k všetkým veciam, právam a majetkovým hodnotám, ktoré slúžia k prevádzkovaniu podniku došlo aj k prechodu nároku uplatneného v zákonom stanovenej lehote Drahomírou P. o poskytnutie nenávratného finančného príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. K tvrdeniu žalovaného, že pani Drahomíra P. - D. K. R., IČO: XX XXX XXX nesplnila podmienky vzniku nároku a vyplatenie príspevku, pretože zamlčala, že v čase podania žiadosti bolo voči nej vedené exekučné konanie, súd prvého stupňa poukázal na znenie § 8, ods. 10 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy účinného k 31.3.2007, § 61a ods. l zákona č. 233/1995 Z.z., a uviedol, že z uvedených zákonných ustanovení nesporne vyplýva, že z exekúcie je vylúčená pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania. V ďalšom súd prvého stupňa uviedol, že v zákone číslo 5/2004 Z.z. účinnom k 31.3.2007 sú demonštratívne uvedené povinnosti, ktoré ku dňu podania žiadosti je žiadateľ povinný preukázať, z čoho nemožno usudzovať, že sú uvedené príkladmo. Medzi povinnosti, ktoré žiadateľ je povinný preukázať nie je povinnosť oznámiť, že je vedené voči žiadateľovi exekučné konanie, ktoré je konaním upraveným zákonom, a preto ho nemožno zaradiť pod pojem v súdom určenej správe alebo v inom podobnom konaní. Keďže pri povinnostiach, ktoré žiadateľ jej povinný preukázať sa neuvádza povinnosť oznámiť vedenie exekúcie, súd nepovažoval túto námietku žalovaného, že žiadateľka nesplnila podmienky vzniku nároku na vyplatenie príspevku, pretože zamlčala že je voči nej vedené exekučné konanie, za opodstatnenú a mal za to, že R. P. splnila požiadavky zákona na vedenie chránenej dielne v roku 2006 a že skutočne aj zamestnávala občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, a preto jej vznikla pohľadávka voči žalovanému za rok 2006 vo výške 22.704,64 eur, predstavujúca uhradenie nenávratného finančného príspevku, o ktorý požiadala včas. V ďalšom súd prvého stupňa uviedol, že nakoľko je nesporné, že na základy Zmluvy o predaji podniku s účinnosťou od podpisu Zápisnice o odovzdaní a prevzatí veci zo dňa 30.3.2007 pohľadávka R. P. voči žalovanému na uhradenie nenávratného finančného príspevku vo výške 22.704,64 eur za rok 2006 prešla na žalobcu, čo žalobca ako veriteľ oznámil žalovanému ako dlžníkovi, dňa 7.6.2007, žalobe vyhovel. Za oprávnený, v súlade s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č.87/1995 Z. z., považoval aj žalobcom uplatnený úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 31.7.2007. Pokiaľ ide o trovy konania súd prvého stupňa uviedol, že o nich rozhodne v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Trval na tom, že žiadateľke D.P., D. K. R. nevznikol nárok na vyplatenie príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne za rok 2006 z dôvodu, že nesplnila podmienku stanovenú v § 70 ods.8 písm.d/ zák.č.5/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.3.2007, keďže v čase podania žiadosti bolo voči nej vedené exekučné konanie, čo zamlčala. Takisto zamlčala, že dňa 23.2.2007 s účinnosťou k 30.3.2007 uzavrela so žalobcom, ako kupujúcim zmluvu o predaji podniku, pričom predložila čestné vyhlásenie zo dňa 25.3.2007 o tom, že údaje v žiadosti sú pravdivé a že nie je v konkurze, v likvidácii, v súdom určenej správe alebo v inom podobnom konaní. Žalovaný pri posudzovaní nároku na príspevok subsumoval pod pojem „v inom podobnom konaní“ aj exekučné konanie a s prihliadnutím na usmernenie nadriadeného orgánu, žiadateľke príspevok nepriznal. Uviedol, že aj exekučné konanie sa začína po tom, keď fyzická či právnická osoba /zamestnávateľ/ nie je schopný riadne plniť svoje záväzky a za irelevantnú považuje skutočnosť, že pohľadávka uplatnená v tomto konaní je vylúčená z exekúcie. Žalovaný nesúhlasil s právnym názorom súdu prvého stupňa, že medzi povinnosti, ktoré je žiadateľ povinný preukázať, nie je povinnosť oznámiť, že je voči nemu vedené exekučné konanie. Pri posudzovaní ustanovenia § 70 ods.8 písm.d/ zák.č.5/2004 Z.z. je potrebné vzhľadom na účel poskytovania finančných prostriedkov štátu ako nástrojov aktívnych opatrení na trhu práce, nevyhnutne prihliadať aj na platobnú schopnosť alebo neschopnosť žiadateľov o konkrétny druh príspevku, a preto vylúčenie exekučného konania v zmysle § 70 ods.8 písm.d/ zák.č.5/2004 Z.z. je v úplnom rozpore s účelom zákona o službách zamestnanosti. Odôvodnenie súdu prvého stupňa preto v uvedenej časti považuje za rozporné a zmätočné. Keďže žiadateľke nevznikol nárok na poskytnutie príspevku, tak tento nárok nemohol ani prejsť na žalobcu, ako subjekt, ktorý prevádzku odkúpil. V ďalšom žalovaný poukázal na špekulatívne konanie p. P. a to neoznámenie predaja prevádzky, vedenie konania o vyslovenie neplatnosti zmluvy o predaji podniku vedené na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. XXC/XXX/XXXX a následné späťvzatie návrhu a zatajenie skutočností spojených s vedením exekučného konania č.XXXX/XX, pričom súd prvého stupňa sa v rozsudku s uvedenými skutočnosťami nevysporiadal. K výške úroku z omeškania žalovaný uviedol, že spor trval cca 4 roky, bolo vytýčených 9 pojednávaní, pričom skutočností, o ktoré sa opiera rozsudok, boli známe už na prvom pojednávaní a žalobca sa nedostavil na viaceré pojednávania. K dátumu 31.7.2007, od ktorého súd priznal žalobcovi úrok z omeškania žalovaný uviedol, že p.P. oznámila žalovanému skutočnosti o uzatvorení zmluvy o predaji podniku až dňa 7.6.2007, pričom dňa 12.12.2007 podala návrh na vyslovenie jej neplatnosti a tento neskôr vzala späť. Z uvedeného žalovaný vyvodil, že aj keby žalobcovi vznikol nárok na vyplatenie príspevku, nebolo možné reálne, a už vôbec nie k 31.7.2007 nárok vyplatiť, keďže v tom čase nebola známa ani oprávnená osoba príjemcu, a preto žalovaný nemôže byť spravodlivo sankcionovaný od uvedeného dňa. Žalovaný uviedol, že do pozornosti dáva skutočnosť, že vypláca prostriedky zo zdrojov štátneho rozpočtu a rozpočtu Európskeho sociálneho fondu, kde platia prísne pravidlá a všetky úkony a prevody podliehajú prísnej kontrole a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca, cestou svojho právneho zástupcu, vo vyjadrení zo dňa 7.10.2013 k odvolaniu žalovaného poukázal na ustanovenie čl.2 ods.2,3 Ústavy SR, uviedol, že podať výklad § 70 ods.8 písm.d/ zák.č.5/2004 Z.z. tak, aby bolo konanie žalovaného, spočívajúce v nepriznaní finančných prostriedkov subjektu, ktorý vytvoril pracovné miesta a skutočne zamestnával občanov so zníženou schopnosťou počas celého roka 2006 odôvodnené, je v rozpore so zásadami, ktoré vyplývajú aj z Ústavy SR. Ak by zákonodarca chcel sankcionovať subjekty, proti ktorým sú vedené exekučné konania, bol by to vyjadril v zákone jasne a zrozumiteľne ako povinnosť týchto subjektov tak, aby išlo o povinnosť uloženú zákonom a nebol možný svojvoľný výklad jednotlivých štátnych orgánov. Snaha žalovaného odvolávať sa na účel poskytovania finančných prostriedkov štátu ako aktívnych opatrení na trhu práce, sa v kontexte tohto prípadu javí byť ako neadekvátna, keďže subjekt, ktorému vzniklo právo na taký príspevok skutočne aktívne vytvoril pracovné miesta a významnou mierou sa angažoval na trhu práce pre občanov so zníženou pracovnou schopnosťou a ich nevyplatením by došlo na strane štátu k bezdôvodnému obohateniu. Žalobca poukázal tiež na to, že sa jedná o finančné prostriedky, ktoré už zamestnávateľ v priebehu roku 2006 uhradil, a to na odvody do sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní, a teda ide o prostriedky, ktoré štát už od zamestnávateľa obdržal. Keďže p.P. splnila všetky požiadavky na vedenie chránenej dielne, v roku 2006 skutočne zamestnávala občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, vznikla jej pohľadávka voči žalovanému vo výške žalovanej sumy, predstavujúca uhradenie nenávratného finančného príspevku, o ktorý včas požiadala a uvedená pohľadávka na základe zmluvy o predaji podniku prešla dňom 30.3.2007 na žalobcu, čo žalobca ako veriteľ oznámil žalovanému dňa 7.6.2007, žalobca navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 394,52 eur. Odvolací súd podľa § 212 ods.1 O.s.p. prejednal odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvého stupňa, vrátane posúdenia konania, ktoré jeho vyhláseniu predchádzalo, a to podľa § 214 ods.2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania. Odvolací súd sa s poukazom na ustanovenie § 219 ods.2 O.s.p. v plnom rozsahu stotožňuje s právnym posúdením uplatneného nároku uvedeným súdom prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku a na doplnenie a k odvolacím dôvodom žalovaného uvádza nasledovné: Predmetom konania je nárok žalobcu na úhradu žalovanej sumy titulom úhrady nenávratného príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne podľa § 60 zák.č.5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti /ďalej iba zákon/ a v konaní žalovaný nespochybnil zistenie súdu prvého stupňa, že dňa 7.11.2002 žalovaný a R. P. D. K. R. uzatvorili Dohodu číslo XXX/XX/XXX/XXXX podľa zákona číslo 387/1996 Z.z. o zamestnanosti, predmetom ktorej bolo zriadenie chránenej dielne pre občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažkým zdravotným postihom, že s účinnosťou od 1.4.2003 priznal žalovaný R. P. D. K. R. postavenie chránenej dielne na počet pracovných miest pre 10 občanov so zdravotným postihnutím. Taktiež žalovaný nespochybnil, že R. P. dňa 28.3.2007 /č.l.73/ doručila žalovanému žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne za rok 2006 a podľa § 70 ods.8 písm.a/ až e/ zákona preukázala splnenie daňových povinností, splnenie povinností odvodu preddavku na poistné na zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a príspevku na starobné dôchodkové sporenie, skutočnosť, že nemá evidované neuspokojené nároky svojich zamestnancov vyplývajúce z pracovného pomeru, skutočnosť, že nie je v konkurze, v likvidácii, v súdom určenej správe a skutočnosť, že nemá voči úradu záväzky po lehote splatnosti. Medzi účastníkmi nie je sporné, že voči R. P. bolo v čase podania žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku vedené exekučné konanie, avšak je medzi nimi sporné, či exekučné konanie sa považuje podľa § 70 ods. 8 písm.d/ zákona za „iné podobné konanie ako je konkurz, likvidácia a súdom určená správa.“ Odvolací súd uvádza, že účelom konkurzu a likvidácie je majetková likvidácia subjektu, pri súdom určenej správe je účelom dohľad nad správou majetku určitého subjektu a účelom a cieľom exekučného konania je zabezpečiť uspokojenie konkrétnej vykonateľnej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi. Z uvedeného vyplýva, že je zásadný rozdiel medzi účelom a cieľom konkurzu, likvidácie a súdom určenej správy od účelu a cieľa exekučného konania. Účelom exekučného konania nie je majetková likvidácia subjektu ani dohľad súdu nad jeho hospodárením, ale výlučne uspokojenie vykonateľnej pohľadávky veriteľa. Odvolací súd má za to, že zákon v ustanovení § 70 ods. 8, pokiaľ ide o pohľadávky veriteľov, ktoré majú význam pre poskytnutie príspevku podľa § 60 zákona, tieto presne špecifikuje pod písmenami a/, b/, c/, e/, ako pohľadávky daňové, zdravotné a sociálne poistenie, nároky zamestnancov a nároky úradu, ktorý príspevok poskytuje. Zaradenie exekučného konania pod pojem „iné podobné konanie ako je konkurz, likvidácia a súdom určená správa“, odvolací súd považuje za výklad presahujúci ústavný výklad uvedeného pojmu. Za stavu, keď žiadateľka o poskytnutie príspevku preukázala, že skutočne v roku 2006 zamestnávala dohodnutý počet 10 osôb so zmenenou pracovnou schopnosťou, týmto uhrádzala mzdu a platila za ne zákonom stanovené odvody a nemá žiadne daňové nedoplatky, nedoplatky na zdravotnom a sociálnom poistení či nesplnené záväzky voči žalovanému, nie je na jej majetok vyhlásený konkurz, likvidácia ani súdom určená správa, preto odvolací súd má za to, že sú splnené podmienky uvedené v § 70 ods.8 zákona na poskytnutie príspevku podľa § 60 zákona. Výšku uvedeného príspevku žalovaný nespochybnil. Vzhľadom na uvedený záver nie je dôvodné konštatovanie žalovaného, že R. P. pre skutočnosť, že neuviedla, že je voči nej vedené exekučné konanie, nesplnila podmienky na poskytnutie príspevku podľa § 60 zákona. Neuvedenie uzavretia zmluvy o predaji podniku, ktorá v čase podania žiadosti ani nenadobudla účinnosť, taktiež nemožno považovať za nesplnenie podmienok podľa § 70 ods.8 zákona pre poskytnutie príspevku podľa § 60 zákona, keďže uvedená zmluva v čase podania žiadosti nenadobudla účinnosť a okrem toho takúto povinnosť zákon žiadateľovi o príspevok neukladá. Za stavu, keď súd prvého stupňa konštatoval platnosť zmluvy o predaji podniku a jej neplatnosť nenamietal v konaní ani žalovaný, odvolací súd má za to, že konanie o neplatnosť zmluvy o predaji podniku a následné späťvzatie uvedeného návrhu taktiež nezakladá dôvod na nepriznanie príspevku. Vlastnícke a majetkové práva žiadateľky o príspevok R. P., viažuce sa k podniku R. P. - D. K. R., IČO XX XXX XXX Zmluvou o predaji podniku zo dňa 23.2.2007 /č.l.79-81/, ktorá v zmysle článku V nadobudla účinnosť dňom podpisu zápisnice o odovzdaní a prevzatí veci, k čomu došlo dňa 30.3.2007 /č.l.146/ prešli podľa § 477 ods. 1,2 Obchodného zákonníka dňom účinnosti uvedenej zmluvy na spoločnosť D. K. R., s.r.o., IČO XX XXX XXX. Keďže právo podľa § 60 zákona na poskytnutie nenávratného finančného príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne za rok 2006 je právom viažucim sa k podniku R. P. - D. K. R., IČO XX XXX XXX, uzatvorením uvedenej zmluvy o predaji podniku dňom 30.3.2007 prešlo na spoločnosť D. K. R., s.r.o., IČO XX XXX XXX, ktorá je v tomto konaní žalobcom, odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že žalobca je v tomto konaní, predmetom ktorého je zaplatenie nenávratného finančného príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne za rok 2006, aktívne legitimovaný. K námietkam žalovaného k úrokom z omeškania odvolací súd uvádza, že tieto považuje za nedôvodné. Podľa § 70 ods.6 zákona účinného v čase podania žiadosti, na príspevky poskytované podľa § 60 je po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom právny nárok. Žalovanému teda vznikla povinnosť poskytnúť príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne za rok 2006 po tom, čo žiadateľ splnil podmienky na jeho poskytnutie. Žalovaný nepreukázal ani netvrdil, že by žiadateľka o príspevok, Drahomíra P. - D. K. R., IČO XX XXX XXX splnila podmienky na poskytnutie príspevku neskôr ako ku dňu 31.7.2007, od ktorého dňa súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť úrok z omeškania. Pokiaľ ide o ním tvrdenú nesplnenú podmienku, a to neoznámenie vedenia exekučného konania voči nej, túto, ako je uvedené vyššie, súd prvého stupňa ako aj odvolací súd považuje za nedôvodnú. Skutočnosť, že spoločnosť D. K. R. s.r.o. postúpenie, resp. prechod pohľadávky na úhradu príspevku oznámila žalovanému až dňa 7.6.2007, nemá vplyv na určenie dňa, od kedy je žalovaný v omeškaní s úhradou príspevku. Podľa 526 ods.1 Občianskeho zákonníka „Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.“ Zo znenia uvedeného ustanovenia teda vyplýva, že ak povinnosť na úhradu príspevku vznikla pred oznámením postúpenia pohľadávky, žalovaný mal povinnosť a aj právo, príspevok uhradiť postupcovi, teda Drahomíre P., čím by sa zbavil svojho záväzku na úhradu predmetného príspevku. Ak tak neurobil, dostal sa do omeškania so splnením svojho záväzku, a to bez ohľadu na dĺžku trvania súdneho sporu. Pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania, žalovaný túto nenapadol. Odvolací súd súhlasí so stanoviskom žalovaného, že je povinný nakladať s finančnými prostriedkami tak, aby nedošlo k porušeniu finančnej disciplíny, avšak zároveň si musí byť vedomý toho, že ak nesplní včas a riadne svoje povinnosti, tak mu vznikne povinnosť platiť majetkové sankcie. Úrok z omeškania podľa § 369 Obchodného zákonníka je sankciou za to, že dlžník mešká so splnením peňažného záväzku, dôsledkom čoho je, že veriteľ nemôže disponovať svojimi peňažnými prostriedkami a dlžník ich zasa neoprávnene, bez súhlasu veriteľa, využíva vo svoj prospech. Nárok na úroky z omeškania vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie, ide o objektívnu zodpovednosť. Povinnosť platiť úrok z omeškania by žalovaný, ako dlžník nemal iba v prípade, ak by nemohol splniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa (§ 365 ods. 4), v danom prípade žalobcu, resp. jeho právnej predchodkyne, Drahomíry P., ktoré skutočnosti v konaní neboli zistené ani tvrdené. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd podľa § 219 ods.1 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny. O trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania, rozhodne súd prvého stupňa v samostatnom rozhodnutí o trovách konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.