Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/227/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112232172 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7112232172.3 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci mal. K. K. - D. nar. XX. XX. XXXX zastúpenej kolíznym opatrovníkom M. N., I. C. O. W. J., I. R.. X dieťaťa rodičov X.. I. K. - D., N.. nar. XX. XX. XXXX bývajúcej v J. na R. T. XXX/XX zastúpenej advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej 20 a X.. C. K. - D. nar. XX. XX. XXXX bývajúceho v J. na R. T. XXX/XX zastúpeného advokátom JUDr. Svätoslavom Vaškom so sídlom Advokátskej kancelárie v Bardejove na Baštovej 5/A v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo 14. apríla 2014 č. k. 22P/193/2012 - 110 a o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice I z 21. októbra 2013, č. k. 22P/193/2012 - 103 a uzneseniu Okresného súdu Košice I zo 14. apríla 2014 č. k. 22P/193/2012 - 113 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Košice I zo 14. apríla 2014 č. k. 22P/193/2012 - 110. P o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Košice I z 21. októbra 2013 č. k. 22P/193/2012 - 103. Z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 14. apríla 2014 č. k. 22P/193/2012 - 113. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa uznesením zo 14. apríla 2014 č. k. 22P/193/2012 - 110 zamietol návrh otca na zrušenie predbežného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Košice I z 12. decembra 2012 č. k. 22P/193/2012 - 16 vo výroku, ktorým bola otcovi uložená povinnosť zdržať sa styku s mal. K. K. - D. nar. XX. XX. XXXX do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), f) O.s.p. s tým, že rozhodovanie súdu považuje za nezákonné a diskriminačné v rozpore s článkom 6 (právo na spravodlivé súdne konanie), s článkom 14 (zákaz diskriminácie) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a s článkom 1 (všeobecný zákaz diskriminácie), Protokolu č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a to z toho dôvodu, že súd sa nijako nezaoberal tvrdeniami obsiahnutými v jeho návrhu na zrušenie predbežného opatrenia napriek tomu, že poukazoval na konkrétne rozhodnutie štátneho orgánu V. N. J. F.:V.-XXXX/X-V.-J.-XXXX a jeho spisový materiál a tam sa nachádzajúce listinné dôkazy spomínané v texte návrhu na zrušenie predbežného opatrenia. Súd sa vôbec nezaoberal jeho tvrdeniami, nepripojil si tento spisový materiál, ani nezisťoval samotnú existenciu a obsah jeho tvrdení, pričom všetky listinné dôkazy sa nachádzajú na tom istom súde, len v inom súdom spise u iného sudcu toho istého súdu, teda v pracovnom vzťahu. Rozhodnutie súdu považuje za arbitrárne a príliš formalistické bez takých argumentov, ktorými by boli jeho tvrdenia vyvrátené. Konštatoval, že návrh na zrušenie predbežného opatrenia podal 07. 01. 2014 a súd rozhodol o jeho návrhu až po vyše troch mesiacoch po podaní sťažnosti 03. 04. 2014 z dôvodu prieťahov v konaní a nečinnosti súdu, pričom všetky dôkazy, na ktoré poukazoval sa nachádzajú na súde. Prvostupňový súd sa nijako nezaoberal tým, či v zmysle § 77 ods. 2 O.s.p. pominuli alebo nepominuli dôvody, pre ktoré bolo predbežné opatrenie nariadené a zaoberal sa len tým, že či k tvrdeným skutočnostiam predložil listinné dôkazy. Analogicky medzi tieto dôvody patrí aj zistenie súdu, že predbežné opatrenie nemalo byť vôbec nariadené. Táto skutočnosť jednoznačne vyplýva z vyšetrovacieho konania V. N. J. F.:V.-XXXX/X-V.-J.-XXXX a tam vykonaného dokazovania. Žiadne iné dôkazy, ktoré by mali čo i len spochybniť jeho bezúhonnosť, neexistujú. Navrhol, aby krajský súd uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle § 220 O.s.p. zmenil a zrušil predbežné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Košice I z 12. decembra 2012 sp. zn. 22P/193/2012. Matka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že rozhodnutie prvostupňového súdu považuje za vecne správne. Vyjadrila názor, že odvolacia námietka otca nezodpovedá skutočnosti, pretože napadnuté rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh otca na zrušenie predbežného opatrenia, prvostupňový súd náležite odôvodnil a zo súdneho spisu nepochybne vyplýva, že prvostupňový súd mal ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia zo 14. apríla 2014 vedomosť o jej podaní zo 17. 03. 2014, v ktorom oznámila nové skutočnosti týkajúce sa maloletej K., ku ktorým došlo od nariadenia predbežného opatrenia. Oznámila, že maloletá K. už neodmieta rozprávať o sexuálnych praktikách, ktoré s ňou vykonával otec a jej, ako svojej matke, začala hovoriť o týchto sexuálnych praktikách, opisovať ich priebeh, ako aj kresliť obrázky, ktoré zachytávajú ju a jej otca. V súvislosti so znepokojujúcimi prejavmi v správaní maloletej bola 18. 04. 2013 v psychologickej starostlivosti P. N.-N. N. O. N. so sídlom v J., U. N. XX a zo správy psychologičky K.. I. V. zo 06. 03. 2014 vyplýva, že v úvodnej fáze psychologickej starostlivosti sa maloletá K. zjavne vyhýbala situáciám, ktoré súvisia s rodinným životom a vzťahmi medzi jednotlivými členmi rodiny, unikala z kontaktu náhlou zmenou témy, prechodom k inej hrovej činnosti, prípadne mlčaním. V dôsledku terapeutického pôsobenia sa v súčasnosti sociálny kontakt s dieťaťom vyznačuje vyššou mierou kooperácie, dôvery a otvorenosti. Vyhýbavé tendencie v správaní a prežívaní majú ustupujúci charakter. Došlo k emocionálnej abreakcii minulých traumatických sexuálnych zážitkov s otcom prostredníctvom kresby. Ďalším znakom pokroku v terapii je obnovenie K. schopnosti verbálne popísať situácie zneužívania. Emocionálne prežívanie dieťaťa vo vzťahu k otcovi je silne ambivalentné. Kolíše medzi smútkom a hnevom. Po zistení vyššie uvedených nových skutočností 13. 03. 2014 prostredníctvom právnej zástupkyne opätovne podala trestné oznámenie na otca pre podozrenie, že sa voči maloletej K. dopustil spáchania trestného činu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 ods., 2 písm. b) Trestného zákona. Kresby maloletej K., správa psychologičky, ako aj trestné oznámenie tvoria prílohu jej podania zo 17. 03. 2014. Vzhľadom na uvedené skutočnosti v podaní zo 17. 03. 2014 prvostupňovému súdu uviedla, že je zrejmé, že aj naďalej trvá naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, pretože pretrvávajú dôvody, pre ktoré bolo predbežné opatrenie 12. decembra 2012 nariadené. Poukázala na to, že otec sa vo svojom návrhu na zrušenie predbežného opatrenia, tak aj v odvolaní, domáha zrušenia nariadeného predbežného opatrenia z 12. 12. 2012 z dôvodu, že trestné stíhanie začaté vo veci sexuálneho zneužívania maloletej K. podľa ust. § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona bolo zastavené a preto pominuli dôvody, pre ktoré bolo nariadené, resp., že predbežné opatrenie nemalo byť vôbec nariadené. Poukázala na podanie z 28. 04. 2014 adresované prvostupňovému súdu, ktorým predložila upovedomenie V. W. N. v J., V. J. N. 22. 04. 2014, v ktorom ju vyšetrovateľ N. upovedomuje o tom, že na základe jej trestného oznámenia z 13. 03. 2014 bolo na V. W. N. v J., V. J. N. pod sp. zn. F.:V.-XXX/X-C.-J.-XXXX začaté trestné stíhanie vo veci sexuálneho zneužívania maloletej podľa ust. § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Vzhľadom na to, že bolo opätovne začaté trestné stíhanie vo veci sexuálneho zneužívania maloletej K., je nepochybné, že aj naďalej trvá naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, pretože pretrvávajú dôvody, pre ktoré bolo predbežné opatrenie 12. 12. 2012 nariadené. Navrhla, aby odvolací súd uznesenie prvostupňového súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 77 ods. 2 O.s.p., predbežné opatrenie súd zruší, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že ku zrušeniu predbežného opatrenia dochádza vtedy, ak pominuli dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Súd zruší predbežné opatrenie na návrh, pokiaľ nejde o vec, keď možno konanie začať aj bez návrhu (§ 81 O.s.p.). Súd pri rozhodovaní o návrhu na zrušenie predbežného opatrenia skúma, či pominuli dôvody, pre ktoré bolo predbežné opatrenie nariadené. Pod pominutím dôvodov je potrebné rozumieť najmä zmenu pomerov. Súd môže takisto dospieť k záveru, že predbežné opatrenie vôbec nemalo byť nariadené. Zákon jednoznačne neustanovuje lehotu, v ktorej má súd rozhodnúť o návrhu na zrušenie predbežného opatrenia. Odvolací súd na základe odvolania otca preskúmal napadnuté uznesenie aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k presvedčeniu, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu otca na zrušenie predbežného opatrenia z 12. 12.2012 č. k. 22P/193/2012 - 16 vo výroku, ktorým bolo nariadené otcovi zdržať sa styku s maloletou K., posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v súlade s § 132 O.s.p., preto je odôvodnenie napadnutého uznesenia presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. V súlade s § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd dodáva, že preskúmaním všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že nebola preukázaná zmena pomerov odôvodňujúca zrušenie predbežného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Košice I z 12. decembra 2012 č. k. 22P/193/2012 - 16, pretože pochybnosti a obavy, ktoré boli podkladom pre nariadenie predbežného opatrenia, že maloletá K. mohla byť vystavená sexuálnemu zneužívaniu (záver súkromného centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie z 09. 11. 2012) so záverom, že maloletá trpí syndrómom P. - týraného a zneužívaného dieťaťa, naďalej trvajú. Naliehavosť predbežnej úpravy daná záujmom maloletej K. na dočasnom prerušení styku s otcom a naliehavosť potreby nariadeného predbežného opatrenia priamo vyplýva z informácie o psychologickej starostlivosti maloletej K. zo 06. 03. 2014 vypracovaného P. N.-N. N. O. N., U. N. XX, J., podľa ktorej, : „V dôsledku terapeutického pôsobenia sa v súčasnosti sociálny kontakt s maloletou K. vyznačuje vyššou mierou kooperácie, dôvery a otvorenosti. Vyhýbavé tendencie v správaní a prežívaní majú ustupujúci charakter. Došlo k emocionálnej abreakcii minulých traumatických sexuálnych zážitkov s otcom prostredníctvom kresby. Ďalším znakom pokroku v terapii je obnovenie schopnosti maloletej verbálne popísať situácie zneužívania. Emocionálne prežívanie vzťahu k otcovi je silne ambivalentné. Kolíše medzi smútkom a hnevom. Terapeutický proces nie je ukončený a dieťa potrebuje ďalšiu odbornú starostlivosť.“ Z obsahu spisu rovnako nepochybne vyplýva, že trestné stíhanie vo veci zločinu sexuálneho zneužívania maloletej K., ktorého sa mal dopustiť otec bolo zastavené uznesením sp. zn. F.:V.-XXXX/X-V.-J.-XXXX zo 17. mája 2013, podľa § 215 ods. 1 písm. a), ods. 4 Trestného zákona, proti ktorému matka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podala sťažnosť na Ústavný súd SR 28. 02. 2014 s návrhom na zrušenie uznesenia o zastavení trestného stíhania s tým, aby sa pokračovalo v trestnom stíhaní otca, ktorá vec je vedená pod sp. zn. W. XXXX/ XXXX a na základe opakovaného trestného oznámenia matky z 12. 03. 2014 bolo na V. W. N. v J. V. J. N. pod sp. zn. F.:V.-XXX/X-C.-J.-XXXX začaté trestné stíhanie vo veci sexuálneho zneužívania maloletej K. podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Odvolací súd k námietke otca, že predbežné opatrenie z 12. decembra 2012 č. k. 22P/193/2012 - 16 nemalo byť nariadené, resp. pominuli dôvody pre jeho ďalšie trvanie poznamenáva, že pre nariadenie predbežného opatrenia (trvania) stačí existencia dôvodnej obavy, že by mohlo dôjsť k neprimeranému zásahu alebo k ohrozeniu záujmov maloletého dieťaťa. Spoľahlivé poznanie skutočností, či styk rodiča s dieťaťom ohrozuje jeho fyzické alebo psychické zdravie alebo ide o predstieraný stav vyvolávaný zámerným pôsobením rodiča, v tomto prípade matky, vyžaduje rozsiahle dokazovanie a v rámci neho spoluprácu súdu s odborníkmi iných vedných odborov, ktoré sa pri rozhodovaní o návrhu na predbežné opatrenie (zrušenie) nevykonáva. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca odvolací súd dodáva, že postupom konajúceho súdu nebola otcovi odňatá možnosť konať pred súdom a nebolo porušené jeho právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pretože z preskúmavaného spisu vyplýva, že súd prvého stupňa poskytol otcovi reálnu a dostatočnú možnosť na uplatnenie jeho procesných práv v občianskom súdnom konaní v rozsahu, ktorý priznáva zákon pre konanie o predbežnom opatrení (nariadenie, resp. zrušenie). Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozhodnutie súdu prvého stupňa obsahuje náležitosti uznesenia v zmysle ust. § 157 ods. 2 v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p. a odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov, resp. úvahám súdu uvedeným v odôvodnení rozhodnutia nečiní rozsudok nezákonným a nepreskúmateľným. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh otca na zrušenie predbežného opatrenia nariadeného Okresným súdom Košice I 12. decembra 2012 č. k. 22P/193/2012 - 16 zamietnutý podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Súd prvého stupňa uznesením z 21. októbra 2013 č. k. 22P/193/2012 - 103 návrh matky na prerušenie konania až do právoplatného rozhodnutia veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 21P/19/2013 zamietol. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka, ktoré odôvodnila tým, že v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na to, že prerušenie konania je v záujme hospodárnosti a efektívnosti, ako aj predchádzaniu nariadenia totožného dokazovania, ktoré je v značnej časti zhodné s konaním vedeným pod sp. zn. 21P/19/2013, pričom skutočnosť, že v jednom konaní sa rozhoduje o úprave práv a povinností do času rozvodu a v druhom po rozvode, nebráni tomu, aby sa výsledky takto vykonaného dokazovania využili aj v konaní v tejto veci. Konštatovala, že nie je správny záver súdu prvého stupňa, že prerušením konania by sa zmaril účel tohto konania, keďže aj po vydaní rozsudku o rozvode manželstva účastníkov konania ostane otázka výživného od podania návrhu do právoplatnosti rozsudku o rozvode v časti výživného. Navrhla, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa a konanie vedené na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 33P/193/2012 prerušil až do právoplatného rozhodnutia veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 21P/19/2013 v časti týkajúcej sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej K.. Otec vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozhodnutie prvostupňového súdu považuje za vecne správne. Súd správne právne posúdil vec, keď to zdôvodnil tým, že pokračovanie v prerušenom konaní v čase po právoplatnom rozsudku o rozvode by stratilo zmysel, keďže starostlivosť o maloleté dieťa by bola určená v rozsudku o rozvode. Navrhol, aby Krajský súd v Košiciach uznesenie Okresného súdu Košice I podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správne. Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. súd konanie preruší, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dá na takéto konanie podnet. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa z 21. októbra 2013 č. k. 22P/193/2012 - 103 aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je opodstatnené, odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym záverom súdu prvého stupňa, že prebiehajúce konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej K. na čas po rozvode manželstva vedené pod sp. zn 21P/19/2013 neodôvodňuje postup súdu podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., ktorým je prerušenie konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej K. na čas do rozvodu manželstva. K odvolacím námietkam matky je potrebné dodať, že konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva účastníkov konania je samostatným konaním starostlivosti súdu o maloleté dieťa podľa § 176 a nasl. O.s.p., pre ktoré platia rovnaké zásady a procesné postupy, ako pre konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, ktoré je súčasťou konania o rozvod manželstva, teda platí tu zásada vyšetrovacia podľa § 120 ods. 2, ods. 3 O.s.p., súd nie je viazaný návrhmi účastníkov (§ 153 ods. 2 O.s.p.) a z hľadiska hmotnoprávneho musí aplikovať rovnaké ustanovenia Zákona o rodine upravujúce výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Rozhodne nie je možné prejudikovať, či bude manželstvo rodičov dieťaťa rozvedené a rovnako nemožno vychádzať z domnienky, ktoré konanie bude skôr právoplatne skončené. Ak bude konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva skončené právoplatne skôr, musí súd pri rozhodnutí o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode vychádzať z tohto právoplatného rozhodnutia a dôsledne skúmať, či došlo k podstatným a trvalým zmenám pomerov (§ 26 a § 78 Zákona o rodine), ktoré by odôvodňovali inú úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Na základe uvedeného sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že prerušenie konania nie je dôvodné a podľa § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil. Súd prvého stupňa uznesením zo 14. apríla 2014 č. k. 22P/193/2012 - 113 uložil matke povinnosť zaplatiť otcovi 100,- € s odôvodnením, že zavinila odročenie pojednávania určeného na 21. 03. 2014 na tom základe, že ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní doručila súdu 19. 03. 2014, t. j. dva dni pred termínom pojednávania, a odôvodnenie neúčasti matky a jej právnej zástupkyni preto, že im nebolo doručené rozhodnutie súdu o návrhu na prerušenie konania, nepovažoval za dostatočné. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka s tým, že v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na to, že právna zástupkyňa doručila prvostupňovému súdu žiadosť o odročenie predmetného pojednávania, v ktorej uviedla dôležitý dôvod, pre ktorý navrhla odročiť pojednávanie, pričom týmto dôvodom bolo pochybenie na strane prvostupňového súdu, ktorý nedoručil jej ani jej právnej zástupkyni písomné vyhotovenie uznesenia o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, ktorý podala 17. októbra 2013, v dôsledku čoho sa proti tomuto rozhodnutiu nemohla odvolať, a preto ani nebolo právoplatne rozhodnuté o jej návrhu na prerušenie konania. V žiadosti o odročenie pojednávania zároveň požiadala prvostupňový súd, aby jej doručil písomné vyhotovenie uznesenia o zamietnutí návrhu na prerušenie konania z 21. októbra 2013 a v záujme hospodárnosti a efektívnosti konania navrhla pojednávanie odročiť. V zápisnici o pojednávaní z 21. 03. 2014 je jednoznačne uvedené, že k odročeniu pojednávania na neurčito nedošlo výlučne z dôvodu jej neprítomnosti a jej právnej zástupkyne, ale aj z dôvodu odchodu sudkyne do starobného dôchodku. Je nepochybné, že pojednávanie by bolo odročené bez ohľadu na to, či by ona so svojou právnou zástupkyňou bola prítomná na tomto pojednávaní alebo nie, pretože ako jeden z dôvodov odročenia je v zápisnici uvedený odchod zákonnej sudkyne do starobného dôchodku. Zdôraznila, že podala žiadosť o odročenie pojednávania, ktorá obsahovala uvedenie dôležitého dôvodu pre odročenie (nedoručenie písomného vyhotovenia uznesenia o zamietnutí návrhu na prerušenie konania), pričom tento dôvod spôsobil prvostupňový súd, a nakoniec prvostupňový súd odročil pojednávanie na neurčito tak z dôvodu neprítomnosti jej a jej právnej zástupkyne, ako aj z dôvodu odchodu zákonnej sudkyne do starobného dôchodku, z čoho nepochybne ako dôsledok vyplýva, že dôvody pre odročenie pojednávania boli na strane prvostupňového súdu. Navrhla, aby odvolací súd z týchto dôvodov napadnuté uznesenie zrušil. Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O.s.p.), vzhľadom na včas podané odolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozhodnutie Okresného súdu Košice I zo 14. apríla 2014 č. k. 22P/193/2012 - 113, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a napadnuté uznesenie zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p. Podľa § 147 ods. 1 O.s.p., ak súd rozhodol o odročení nariadeného pojednávania na základe žiadosti účastníka z dôležitého dôvodu na jeho strane, ktorý zvinil alebo je výsledkom náhody, ktorá sa mu prihodila, má účastník vystupujúci v konaní ako protistrana, ktorý sa dostavil na pojednávanie, právo od neho požadovať sumu 15,- €. Podľa odseku 2 tohto zákonného ustanovenia, účastník zastúpený advokátom prítomným na pojednávaní, ktoré bolo odročené z dôvodu podľa odseku 1 na strane zástupcu protistrany, ktorý je advokátom, má právo od účastníka ním zastúpeného požadovať sumu 100,- €. Podľa odseku 3 tohto zákonného ustanovenia, právo podľa odseku 1 vznikne účastníkovi, ktorý sa dostavil na nariadené pojednávanie, aj v prípade, že dôvodom jeho odročenia je neospravedlnená neprítomnosť účastníka vystupujúceho v konaní ako protistrana. Právo podľa odseku 2 vznikne účastníkovi, zastúpenému advokátom, ktorý sa dostavil na nariadené pojednávanie, aj v prípade, že dôvodom jeho odročenia je neospravedlnená neprítomnosť zástupcu z radov advokátov účastníka vystupujúceho v konaní ako protistrana. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že ak súd ukladá pokutu za to, že sa jeden z účastníkov, alebo jeho zástupca nedostavil na pojednávanie podľa odseku 3, musí sa dostatočne zaoberať tým, či neospravedlniteľná neúčasť účastníka bola jediným dôvodom na odročenie pojednávania, resp. či by k jeho odročeniu došlo aj vtedy, ak by sa účastník alebo jeho právny zástupca na pojednávanie dostavili. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania dospel k záveru, že neúčasť matky a jej právnej zástupkyne nebola jediným dôvodom, pre ktorý súd odročoval pojednávanie 21. 03. 2014 bez prejednania veci, pretože zo zápisnice o pojednávaní je nepochybné, že k odročeniu pojednávania došlo aj z dôvodu odchodu sudkyne do starobného dôchodku, nota bene pojednávanie by súd odročil bez ohľadu na prítomnosť matky a jej právnej zástupkyne. Odvolací súd na základe nepochybného zistenia, že dôvodom odročenia pojednávania nariadeného na 21. 03. 2014 bola pracovná neprítomnosť konajúcej sudkyne S.. E. J. podľa § 221 ods. 1 písm. i) uznesenie súdu prvého stupňa zo 14. apríla 2014 č. k. 22P/193/2012 - 113 zrušil ako nedôvodné. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.