Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3CoKR/14/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113216636 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7113216636.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci vyhláseného konkurzu na majetok dlžníka O., s.r.o., T. 1, XXX XX L. W. U., IČO: XX XXX XXX, o návrhu na zrušenie konkurzu pre nedostatok majetku, o odvolaní veriteľa proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 26K/50/2014-22 zo dňa 10.9.2014 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 10.9.2014 č.k. 26K/50/2014-22 zamietol návrh na zrušenie konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu O. s.r.o. so sídlom T. 1, XXX XX L. W. U., IČO: XX XXX XXX. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že podaním zo dňa 19.8.2014, doručeným súdu dňa 19.8.2014 dlžník O., s.r.o. navrhol zrušiť konkurzné konanie, nakoľko v danom konaní nie sú predpoklady na konkurz, keďže došlo k pochybeniam v rozhodnutí Okresného súdu Košice I a následne k pochybeniu Krajského súdu v Košiciach. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že uznesením zo dňa 21.6.2013 č.k. 26R/1/2013-322 začal voči dlžníkovi O., s.r.o. reštrukturalizačné konanie - následne uznesením zo dňa 25.7.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 3.8.2013 povolil reštrukturalizáciu dlžníka a ustanovil správcu Ing. U. N.. Správcovi uložil vypracovať a predložiť súdu každých 30 dní podrobnú písomnú správu o stave a priebehu reštrukturalizačného konania, ako aj o stave súpisu a zoznamu pohľadávok a zároveň v lehote do 10 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok doručiť na tunajší súd jeden rovnopis zoznamu pohľadávok v elektronickej podobe, spolu s evidenčnou pomôckou ohľadom veriteľov prihlásených pohľadávok a ich hlasovacích práv a vyzval veriteľov, aby v lehote 30 dní odo dňa povolenia reštrukturalizácie prihlásili svoje pohľadávky na predpísanom tlačive v dvoch rovnopisoch ustanovenému správcovi na adresu jeho kancelárie s tým, že na prihlášky, ktoré nebudú spĺňať zákonom stanovené podmienky sa v reštrukturalizácii neprihliada. Súd uznesením zo dňa 23.10 2009, č.k. 9K/38/2009-97, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.11.2009 vyhlásil na majetok dlžníka konkurz a ustanovil predbežného správcu JUDr. K. U. za správcu podstaty. Navrhovateľ - dlžník podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.4.2014 navrhol, aby súd potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka O., s.r.o., T. 1, XXX XX L. W. U., IČO: XX XXX XXX, schválený troma skupinami schvaľovacej schôdze konanej dňa 4.4.2013 o 13,30 hod. na F. Q. Y., miestnosť L. C., prízemie, L. XXA, XXX XX V.. Návrh odôvodnil tým, že záverečný návrh plánu bol predložený na predbežné schválenie všetkým členom veriteľského výboru v úplnom znení. Uznesením zo dňa 29.4.2014 č.k. 26R/1/2013-41, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.7.2014 tunajší súd zamietol reštrukturalizačný plán dlžníka. Voči predmetnému rozhodnutiu podal dňa 23.5.2014 dlžník odvolanie. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 14.7.2014 č.k. 2CoKR/9/2014-443, zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 143/2014 zo dňa 28.7.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.7.2014 odvolanie dlžníka zamietol. Následne tunajší súd uznesením zo dňa 11.8.2014 č.k. 26R/1/2013-457, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.8.2014 jedným uznesením zastavil reštrukturalizačné konanie dlžníka, začal konkurzné konanie voči dlžníkovi, vyhlásil konkurz na majetok dlžníka, ustanovil správcu podstaty a vyzval veriteľov dlžníka, aby si prihlásili svoje pohľadávky u správcu podstaty. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že nakoľko dlžník bol v úpadku, uznesením zo dňa 25.7.2013 č.k. 26R/1/2013-328 povolil reštrukturalizáciu dlžníka. Nakoľko však tunajší súd uznesením zo dňa 29.4.2014 č.k. 26R/1/2013-412, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.7.2014 zamietol reštrukturalizačný plán dlžníka, súd v zmysle ust. § 154 ods. 3 zák. č. 7/2005 ZKR vyhlásil konkurz na majetok dlžníka, čím v zmysle ZKR došlo ku konverzii reštrukturalizačného konania na konkurzné konanie. Dlžník v návrhu na zrušenie konkurzného konania žiadal, aby súd zrušil konkurzné konanie, nakoľko v danom konaní nie sú predpoklady na konkurz, keďže došlo k pochybeniam v rozhodnutí Okresného súdu Košice I a následne k pochybeniam v rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach. Uvedené uznesenia riadne nadobudli právoplatnosť, stali sa vykonateľnými, preto súd bol povinný vyhlásiť konkurz na majetok dlžníka, čo aj učinil. K zrušeniu konkurzného konania môže dôjsť len z dôvodov uvedených v ust § 102 ods. 1, 2 a 3 ZKR, pričom tieto dôvody nenastali. Pre vedenie konkurzného konania sú splnené podmienky, navrhovateľ v návrhu na zrušenie konkurzu nijako nepreukázal opak, z tohto dôvodu súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a návrh na zrušenie konkurzu zamietol. Rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil ust. § 154 ods. 3 zák. č. 7/2005 - Zákon o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej ZKR), § 40 ods. 1, 2 ZKR, § 41 ZKR, § 73 ods. 1 ZKR, § 102 ods. 1, 2, 3, 4 ZKR a ust. § 198 ods. 1 ZKR a 199 ods. 1 ZKR. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie veriteľ O. spol. s r.o. L. W. U.. Keďže v danom prípade nie sú predpoklady na konkurz na majetok dlžníka O., s.r.o. L. W. U., navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a vydal uznesenie, ktorým zrušuje konkurz na majetok úpadcu O., s.r.o., XXX XX L. W. U., IČO: XX XXX XXX, sp. zn. 26R/1/2013. Odvolanie podal z dôvodu, že rozhodnutie Okresného súdu Košice I vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 250 ods. 2 písm. f) O.s.p. Vo svojom odvolaní uviedol, že na preukázanie, že je oprávneným subjektom na podanie odvolania voči predmetnému uzneseniu, slúži prihláška veriteľa O. spol. s r.o. podaná v reštrukturalizácii dlžníka, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 26R/1/2013. Poukázal na ust. § 199 ods. 9 zák. č. 7/2005 (ZKR) a ust. § 196 ZKR. Uviedol, že uznesenie o zamietnutí návrhu na zrušenie konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 179/2014 dňa 19.9.2014. V súlade s ust. § 199 ods. 9 ZKR sa teda považuje uznesenie o zamietnutí návrhu na zrušenie konkurzu za zverejnené dňa 20.9.2014. Lehota na podanie odvolania voči uzneseniu o zamietnutí návrhu na zrušenie konkurzu tak začala plynúť dňa 21.9.2014. Nakoľko koniec lehoty pripadol na nedeľu, aplikuje sa § 57 ods. 2 O.s.p. Súd v uznesení o zamietnutí návrhu na zrušenie konkurzu dospel k záveru, že nakoľko dlžník bol v úpadku, uznesením zo dňa 25.7.2013 č.k. 26R/1/2013-328 tunajší súd povolil reštrukturalizáciu dlžníka. Nakoľko však tunajší súd uznesením zo dňa 29.4.2014 č.k. 26R/1/2013-412, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.7.2014 zamietol reštrukturalizačný plán dlžníka, súd v zmysle ust. § 154 ods. 3 ZKR vyhlásil konkurz na majetok dlžníka, čím v zmysle ZKR došlo ku konverzii reštrukturalizačného konania na konkurzné konanie. Dlžník v návrhu na zrušenie konkurzného konania žiadal, aby súd zrušil konkurzné konanie, nakoľko v danom konaní nie sú predpoklady na konkurz, keďže došlo k pochybeniam v rozhodnutí Okresného súdu Košice I a následne k pochybeniam v rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach. Uvedené uznesenia riadne nadobudli právoplatnosť, stali sa vykonateľnými, preto súd bol povinný vyhlásiť konkurz na majetok dlžníka, čo aj učinil. K zrušeniu konkurzného konania môže dôjsť len z dôvodov uvedených v ust. § 102 ods. 1, 2 a 3 ZKR, pričom podľa súdu tieto dôvody nenastali. Pre vedenie konkurzného konania sú podľa súdu splnené podmienky, keďže dlžník v návrhu na zrušenie konkurzu nijako nepreukázal opak, z tohto dôvodu súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia o zamietnutí konkurzu a návrh na zrušenie konkurzu zamietol. Ďalej v odvolaní veriteľ uviedol, že uznesením zo dňa 29.4.2014 č.k. 26R/1/2013-412, uznesením zo dňa 29. apríla 2014, č.k. 26R/1/2013-412, Okresný súd Košice I v právnej veci povolenej reštrukturalizácie dlžníka, vedenej na Okresnom súde Košice I, pod sp. značkou 26R/1/2013, o návrhu na potvrdenie reštrukturalizačného plánu rozhodol, že zamieta reštrukturalizačný plán dlžníka schválený na schvaľovacej schôdzi konanej dňa 04.04.2014. Predmetné uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 86/2014, dňa 7.5.2014 (ďalej aj „Uznesenie o zamietnutí plánu dlžníka"). Dňa 23.5.2014 dlžník podal voči uneseniu, ktorým bol zamietnutý reštrukturalizačný plán, odvolanie, o ktorom Krajský súd v Košiciach rozhodol uznesením č.k. 2CoKR/9/2014 zo dňa 14.07.2014. V odôvodnení rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, tento okrem iného konštatoval, že: „Napriek tomu, že odvolací súd nepreskúmaval správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, neušlo jeho pozornosti to, že súd prvého stupňa doteraz nerozhodol o návrhu dlžníka zo dňa 14.4.2014 na potvrdenie reštrukturalizačného plánu dlžníka O. s.r.o., ktorým návrhom je viazaný." Konštatovanie Krajského súdu v Košiciach jednoznačne upozorňuje na to, že Okresný súd Košice I, nerozhodol Uznesením č.k. 26R/1/2013-412 zo dňa 29. apríla 2014 o návrhu na potvrdenie reštrukturalizačného plánu dlžníka, ktorým návrhom je viazaný, ale rozhodol len o samotnom reštrukturalizačnom pláne dlžníka. Okresný súd Košice I neprihliadal na citované vyjadrenie Krajského súdu v Košiciach, ktoré ak by nemalo váhu a nebolo dôležité pre ďalší postup v konaní, týkajúcom sa dlžníka, tak Krajský súd v Košiciach by nemal dôvod na uvedenú skutočnosť poukázať. Napriek tomu Okresný súd vydal uznesenie, ktorým začal konkurzné konanie a vyhlásil konkurz na majetok dlžníka. Okresný súd Košice I tak konal bez toho, aby sa bližšie zaoberal tvrdením Krajského súdu v Košiciach, ako súdu vyššieho stupňa, ktorý z titulu odmietnutia odvolania navrhovateľa nemohol rozhodnúť vo veci, ani dať Okresnému súdu pokyn, ako ďalej postupovať. Zdôraznil, že Okresnému súdu Košice I muselo byť známe uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. 2CoKR/9/2014 zo dňa 14.07.2014, keďže aj dlžník ho obdržal cestou Okresného súdu Košice I. Zároveň, aj z dôvodu ďalších pochybení v rozhodnutiach Okresného súdu Košice I - uznesenie č.k. 26R/1/2013-412 zo dňa 29. apríla 2014 a Krajského súdu v Košiciach - uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. 2CoKR/9/2014 zo dňa 14.07.2014 sa dlžník obrátil na obidva tieto súdy so žiadosťami na odstránenie nedostatkov spomínaných rozhodnutí, a to osobným podaniami dňa 13.08.2014. Poukázal na ust. § 154 ods. 1 ZKR, ktoré jasne vypočítava zákonné dôvody na zamietnutie plánu, a preto mali byť tie ustanovenia, ktorých porušenie Okresný súd Košice I v uznesení vytýkal, uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia, a to buď odkazom na príslušný paragraf, odsek a písmeno alebo vyjadrené slovne. Z hore uvedených skutočností vyplýva, že uznesenie Okresného súdu Košice I, č.k. 26R/1/2013-412, zo dňa 29.4.2014, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 86/2014 dňa 7.5.2014, nespĺňa náležitosti rozhodnutia, jednak čo sa týka jeho výrokovej časti a vôbec rozhodnutia ako celku. V takom prípade dlžník ani nemohol riadne podať odvolanie proti tomuto uzneseniu. Na základe vyššie uvedeného dlžník požiadal Okresný súd Košice I, aby vytýkané nedostatky odstránil a opätovne rozhodol o návrhu dlžníka O., s.r.o., so sídlom T. 1, XXX XX L. W. U., SR, IČO: XX XXX 088, na potvrdenie reštrukturalizačného plánu zo dňa 14.04.2014 a v prípade zamietnutia plánu, vo výrokovej časti uznesenia uviedol zákonný dôvod takého rozhodnutia. Krajský súd v Košiciach skonštatoval, že odvolanie voči uzneseniu o zamietnutí reštrukturalizačného plánu bolo podané oneskorene, nakoľko toto uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 7.5.2014 a lehota pre podanie odvolania začala plynúť podľa § 154 ods. 2 ZKR dňa 8.5.2014 a končila dňa 22.5.2014. Odvolanie bolo podané osobne na Okresnom súde dňa 23.5.2014, teda po uplynutí 15- dňovej lehoty pre podanie odvolania. Z uvedeného dôvodu Krajský súd v Košiciach odmietol uznesením č.k. 2CoKR/9/2014 zo dňa 14.07.2014 odvolanie dlžníka. Krajský súd ďalej uviedol, že: "Ustanovenie § 199 ods. 9 ZKR nebolo možné v danom prípade aplikovať, pretože lehota pre podanie odvolania o zamietnutí plánu je upravená v § 154 ods. 2 ZKR." Podľa § 154 ods. 2 ZKR, uznesenie o zamietnutí plánu súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Proti uzneseniu sa môže do 15 dní od jeho zverejnenia v Obchodnom vestníku odvolať predkladateľ plánu. O odvolaní rozhodne odvolací súd najneskôr do 30 dní od predloženia veci. Odvolateľ mal za to, že v uznesení Krajského súdu v Košiciach, č.k. 2CoKR/9/2014, zo dňa 14.07.2014, došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu ustanovení ZKR, tykajúcich sa plynutia lehoty na podanie odvolania voči uzneseniu o zamietnutí reštrukturalizačného plánu dlžníka, nakoľko lehota na podanie odvolania voči uzneseniu Okresného súdu Košice I, č.k. 26R/1/2013-412, začala plynúť dňa 9.5.2014, a nie 8.5.2014, ako uviedol Krajský súd v Košiciach. Na odôvodnenie tohto konštatovania cituje § 199 ods. 9 ZKR: „Ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku." Odvolateľ súhlasí s tvrdením Krajského súdu v Košiciach, že podanie odvolania voči uzneseniu o zamietnutí plánu je osobitne upravené v ustanovení § 154 ods. 2 ZKR, ktorý začiatok plynutia lehoty na podanie odvolania voči uzneseniu o zamietnutí plánu nespája s doručením tohto rozhodnutia predkladateľovi plánu, ale s jeho zverejnením v Obchodnom vestníku. Avšak ustanovenie § 154 ods. 2 ZKR už ďalej neupravuje, kedy sa uznesenie o zamietnutí plánu považuje za zverejnené v Obchodnom vestníku. Tu sa celkom určite aplikuje ustanovenie § 199 ods. 9, druhá veta, kde ZKR uvádza kedy sa považujú písomnosti, ktoré sa podľa ZKR zverejňujú v Obchodnom vestníku za zverejnené na účely ZKR, pričom ide o všetky písomnosti, ktoré sa v Obchodnom vestníku zverejňujú, teda to platí aj pre uznesenie o zamietnutí plánu podľa § 154 ZKR, ktorý jednoznačne uvádza, že ..."písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku." Z vyššie uvedeného vyplýva, že uznesenie Okresného súdu Košice I, č.k. 26R/1/2013-412, zo dňa 29.4.2014, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 86/2014 dňa 7.5.2014 sa pre účely ZKR považuje za zverejnené nasledujúci pracovný deň po tomto zverejnení v Obchodnom vestníku, teda dňa 8.5.2014. Lehota na podanie odvolania tak začala plynúť dňa 9.5.2014, čo znamená, že odvolanie dlžníka proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 29.4.2014, č.k. 26R/1/2013-412, doručené Okresnému súdu osobne dňa 23.5.2014, bolo podané včas. Dlžník požiadal Krajský súd v Košiciach, aby vytýkané pochybenie v právnom posúdení ustanovení ZKR o plynutí lehoty na podanie odvolania dlžníka O. s.r.o., so sídlom T. 1, XXX XX L. W. U., SR, K.: XX XXX XXX, proti Uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 29.4.2014, č.k. 26R/1/2013-412, odstránil tak, že posúdi odvolanie, doručené Okresnému súdu Košice I dňa 23.5.2014 ako odvolanie, ktoré bolo podané včas a opätovne o predmetnom odvolaní rozhodne. Odvolateľ uviedol, že vzhľadom na všetky uvedené okolnosti je zrejmé, že tu nie sú predpoklady na konkurz, nakoľko keby nedošlo k pochybeniam oboch súdov, Krajský súd v Košiciach by sa zaoberal meritom veci. Dôsledkom formálnych vád a nesprávnych právnych úvah, bola odňatá dlžníkovi možnosť konať pred súdom, čo by bol dovolací dôvod na Najvyšší súd SR, keby ZKR takýto mimoriadny opravný prostriedok pripúšťal. Odvolateľ mal za to, že Okresný súd Košice I sa mal zaoberať konštatovaním Krajského súdu v Košiciach o tom, že sa doposiaľ nerozhodlo o návrhu dlžníka zo dňa 14.4.2014 na potvrdenie reštrukturalizačného plánu dlžníka, ktorým návrhom je viazaný, skôr ako vydal Uznesenie o začatí konkurzného konania a vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka. Dlžník požiadal v súlade s § 102 ods. 2 ZKR Okresný súd Košice I, aby vydal uznesenie: Okresný súd Košice I zrušuje konkurz na majetok Úpadcu O., s.r.o., so sídlom T. 1, XXX XX L. W. U., Slovenská republika, IČO: XX XXX XXX, sp. značka 26R/1/2013. Okresný súd Košice I zamietol návrh dlžníka na zrušenie konkurzu, aj keď tu opäť možno konštatovať pochybenie Okresného súdu Košice I, nakoľko tento rozhodol o návrhu na zrušenie konkurzu pre nedostatok majetku, a nie o návrhu na zrušenie konkurzu dlžníka, z dôvodu že tu nie sú predpoklady na konkurz. Dlžník podal návrh na zrušenie konkurzu z dôvodu podľa § 102 ods. 2 ZKR, a nie z dôvodu podľa §102 ods. 1 ZKR, ako rozhodol Okresný súd Košice I. Dôvodov, pre ktoré tu nie sú predpoklady na konkurz podľa § 102 ods. 2 ZKR, je mnoho. Nejde len o vyššie uvedené formálne záležitosti, ktoré znemožnili posúdiť Krajskému súdu v Košiciach odvolanie voči uzneseniu o zamietnutí reštrukturalizačného plánu súdom, ale sú tu aj ďalšie skutočnosti, ktoré svedčia v prospech zrušenia konkurzu vyhláseného na majetok dlžníka. Okresný súd Košice I teda dospel k záveru, že námietky veriteľa Slovenská republika - H. Košice sú dôvodné, keďže podľa Okresného súdu Košice I došlo k poskytnutiu osobitných výhod zabezpečenému veriteľovi M. banka, akciová spoločnosť, Q. námestie 3, XXX XX F., L. republika, IČO: XX XXX XXX (ďalej len „M. banka, akciová spoločnosť") v zmysle ust. § 154 ods. 1 písm. b) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR") a zároveň reštrukturalizačný plán je v danom zmysle v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov v zmysle ust. § 154 ods. 1 písm. d) ZKR. Na základe vyššie uvedených skutočností rozhodol Okresný súd Košice I, po zvážení konkrétnych okolností daného prípadu, o zamietnutí návrhu na potvrdenie predloženého reštrukturalizačného plánu, čím zároveň umožnil preskúmanie tak závažnej právnej otázky súdom vyššieho stupňa. Nakoľko dlžník s rozhodnutím, t. j. uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 29. apríla 2014, č.k. 26R/1/2013-412, ktorým tento zamietol reštrukturalizačný plán dlžníka schválený na schvaľovacej schôdzi konanej dňa 04.04.2014, v celom rozsahu nesúhlasil, podal proti nemu odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie Okresného súdu Košice I vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 250 ods. 2 písm. f) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p."). V odvolaní dlžník vychádzal zo základnej zásady reštrukturalizácie, ktorá je účinným opatrením na odvrátenie úpadku podnikateľského subjektu v krízovej ekonomickej situácii, a má za následok vyššiu mieru uspokojenia veriteľov, ako je to v prípade konkurzu dlžníka. Uznesenie Okresného súdu Košice I, ktorým tento zamietol reštrukturalizačný plán dlžníka, schválený na schvaľovacej schôdzi dňa 4.4.2014, podľa názoru dlžníka a aj odvolateľa ako veriteľa a navrhovateľa zároveň neguje túto základnú zásadu. Okresný súd Košice I konštatoval, že došlo k poskytnutiu osobitných výhod zabezpečenému veriteľovi M. banka, akciová spoločnosť v zmysle ust. § 154 ods. 1 písm. b) ZKR a zároveň reštrukturalizačný plán je v danom zmysle v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov v zmysle ust. § 154 ods. 1 písm. d) ZKR. S uvedenými závermi Okresného súdu Košice I nie je možné súhlasiť. V prvom rade má za to, že nedošlo k naplneniu ust. § 154 ods. 1 písm. b) ZKR, a to z nasledujúcich dôvodov: ZKR neustanovuje, v akom rozsahu musia byť uspokojené pohľadávky v jednotlivých skupinách a je rozhodnutím dlžníka, ako predkladateľa plánu, v akom rozsahu uspokojí pohľadávku toho-ktorého veriteľa, pri zachovaní litery zákona a rovnosti uspokojenia pohľadávok všetkých veriteľov, nachádzajúcich sa v tej istej skupine. Pohľadávky zabezpečeného veriteľa v prvom poradí - M. banka, akciová spoločnosť, boli ako jediné, s ktorých uspokojením sa ráta v reštrukturalizačnom pláne v celom rozsahu. Dôvodom tejto skutočnosti bol fakt, že predkladateľ plánu s odbornou starostlivosťou preveril okolnosti vzniku prihlásených a zistených pohľadávok veriteľa M. banka, akciová spoločnosť a zistil, že predmetné pohľadávky tohto veriteľa - peňažné prostriedky - boli použité na výstavbu nehnuteľného majetku (výstavba výrobnej haly, v ktorej sa odohráva samotná výrobná činnosť dlžníka), čím sa zásadným spôsobom navýšila hodnota majetku dlžníka. Podľa vyjadrenia dlžníka, už jeho prvotným zámerom bolo teda uspokojiť pohľadávky veriteľa M. banka, akciová spoločnosť v rozsahu 100%, a nič by na tom nemenila ani tá skutočnosť, že by časť zabezpečených pohľadávok veriteľa M. banka, akciová spoločnosť bola presunutá zo skupiny Z2 do skupiny N - nezabezpečené pohľadávky, tak ako žiadal veriteľ Slovenská republika - H. úrad V. na schvaľovacej schôdzi konanej dňa 04.04.2014. Uspokojenie pohľadávok veriteľa Slovenská republika - H. úrad V. by aj napriek tomu (a to aj v prípade, že by jeho pohľadávky boli zaradené do skupiny pre zabezpečené pohľadávky) ostalo rovnaké ako v prípade ostatných veriteľov, ktorí sú v skupine N - nezabezpečené pohľadávky, v súlade s navrhovaným rozvrhom úhrad. Vychádzajúc z úmyslu dlžníka uspokojiť zabezpečené pohľadávky veriteľa M. banka, akciová spoločnosť v rozsahu 100%, a to z vyššie uvedených dôvodov, v spojení so skutočnosťou zistenou pri zachovaní odbornej starostlivosti, že majetok zabezpečujúci pohľadávky zabezpečených veriteľov zrejme nepostačuje ani na úplné pokrytie pohľadávok zabezpečeného veriteľa v prvom poradí (M. banka, akciová spoločnosť), tak ako aj namietal veriteľ Slovenská republika - H. úrad V., v žiadnom prípade tak nemôže postačovať výťažok z predaja zabezpečeného majetku dlžníka, ktorý sa odhaduje v reštrukturalizačnom pláne na sumu cca 95 000 eur, na uspokojenie pohľadávok veriteľa Slovenská republika - H. úrad V., ktorého zabezpečovacie právo je ako druhé, tretie a štvrté v poradí. Predkladateľ plánu sa teda rozhodol v zmysle vyššie uvedeného zaradiť zabezpečené pohľadávky veriteľa Slovenská republika - H. úrad V., do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky v súlade s § 138 ods. 1 ZKR. Dlžník na schvaľovacej schôdzi uviedol, že suma 95 000 eur je len odhadom, skôr pesimistickým, výťažku z predaja nehnuteľného majetku dlžníka, a nie je konečnou sumou, za ktorú by sa tento majetok určite v prípadnom konkurze predal. Dlžník vychádzal z toho, že uvedený odhad bol vyhotovený, a teda aj aktuálny ku dňu začatia reštrukturalizačného konania dlžníka, t. j. k 29.6.2013. Od tohto dátumu uplynulo takmer 11 mesiacov. Trhová cena nehnuteľností sa neustále mení, a len v prípade stagnujúcej ekonomickej situácie sa stáva, že dlhšiu dobu kulminuje. V súčasnosti, v spojení s progresívnou ekonomikou vo svete, a tým aj na Slovensku, rastie dopyt po takých nehnuteľnostiach, aké sú aj predmetom zabezpečovacieho práva zabezpečených veriteľov dlžníka. Preto nemožno vylúčiť, že by výťažok z predaja majetku zabezpečujúceho pohľadávky zabezpečených veriteľov v konečnom dôsledku mohol postačovať na uspokojenie celej výšky zabezpečených pohľadávok veriteľa M. banka, akciová spoločnosť a to aj v dôsledku tej skutočnosti, že dlžník ako predkladateľ plánu mal za to, že zabezpečený veriteľ v prvom poradí M. banka, akciová spoločnosť by v prípadnom konkurznom konaní nedal súhlas so speňažením majetku dlžníka skôr, kým by nedošlo k jeho speňaženiu v čo najväčšom možnom rozsahu tak, aby bola uspokojená pohľadávka veriteľa M. banka, akciová spoločnosť. Dlžník nevedel s istotou povedať, že reálna hodnota predmetnej nehnuteľnosti do budúcna hrubo prevýši pohľadávku zabezpečeného veriteľa v prvom rade. Dlžník uviedol, že je skôr pravdepodobné, že ani po uplynutí obvyklého časového obdobia pri speňažovaní majetku v konkurznom konaní, by nedošlo k uspokojeniu ďalších veriteľov, vrátane Slovenskej republiky - Daňového úradu V.. To znamená, že pohľadávky všetkých ostatných zabezpečených veriteľov by neboli uspokojené vôbec z predaja zabezpečeného majetku dlžníka. Zároveň dodáva, že poradie zabezpečovacieho práva determinuje postavenie zabezpečeného veriteľa v konkurze, čo by sa malo logicky odrážať aj na postavení tohto veriteľa v reštrukturalizácii. Tak, ako bolo uvedené v reštrukturalizačnom pláne, v prípadnom konkurze by uspokojenie zabezpečených pohľadávok veriteľa Slovenská republika - H. úrad V. bolo 3,15%, čo predstavuje výťažok z predaja iba nezabezpečeného majetku dlžníka. Výťažok z predaja zabezpečeného majetku dlžníka by bol 0%. Na rozdiel od toho, v reštrukturalizácii je uspokojenie pohľadávok veriteľov zaradených do skupiny N - nezabezpečené pohľadávky, t. j. aj Slovenskej republiky - Daňového úradu, 15%. V reštrukturalizácii dlžníka, by pri zaradení do skupín pre zabezpečené pohľadávky, kde sú zaradené aj pohľadávky veriteľa M. banka, akciová spoločnosť, bolo nutné uspokojiť tohto veriteľa v 100% rozsahu, čo by znamenalo nereálnosť naplnenia reštrukturalizačného plánu vo vzťahu ku všetkým veriteľom. Pokiaľ by zabezpečené pohľadávky veriteľa Slovenská republika - H. úrad Košice aj napriek tomu boli zaradené do skupín pre zabezpečené pohľadávky a bolo by poskytnuté tomuto veriteľovi nižšie uspokojenie ako zabezpečenému veriteľovi M. banka, akciová spoločnosť (nakoľko väčšie uspokojenie nie je možné), práve to by mohlo naplniť ust. § 154 ods. 1 písm. b) ZKR a spôsobiť tak nerovnosť v postavení týchto veriteľov v zmysle poskytnutia osobitnej výhody veriteľovi Tatra banka, akciová spoločnosť. Predložený reštrukturalizačný plán, ktorý schválil veriteľský výbor (ZA hlasoval aj člen veriteľského výboru Slovenská republika - H. úrad V.) a následne aj schvaľovacia schôdza veriteľov, bol vypracovaný tak, aby v prípade jeho potvrdenia súdom došlo k reálnemu a výhodnejšiemu uspokojeniu pohľadávok veriteľov, vrátane pohľadávky veriteľa Slovenská republika - H. úrad V., ako by to bolo v prípade vyhlásenia konkurzu. Ponúknutá výška uspokojenia pohľadávok veriteľov je postavená na reálnych, čo znamená, na v danom čase a priestore uskutočniteľných opatreniach. Odvolateľ uvádza, že ako veriteľ, ktorý podporoval reštrukturalizáciu dlžníka, nesúhlasí s námietkou veriteľa Slovenská republika - H. úrad V. a konštatovaním Okresného súdu Košice I, že v reštrukturalizačnom pláne bola poskytnutá zabezpečenému veriteľovi v prvom poradí M. banke, akciová spoločnosť osobitná výhoda podľa § ust. § 154 ods. 1 písm. b) ZKR. Veriteľ Slovenská republika - H. úrad V. bol členom veriteľského výboru dlžníka. Odvolávajúc sa na ust. § 134, ods. 2 ZKR, podľa ktorého sú dlžník, správca a členovia veriteľského výboru povinní úzko spolupracovať pri príprave Reštrukturalizačného plánu, mal veriteľ, ktorého námietka bola Okresným súdom Košice I uznaná ako oprávnená a na základe ktorej súd zamietol reštrukturalizačný plán, povinnosť spolupracovať s dlžníkom, ako predkladateľom plánu a poskytovať mu všetku potrebnú súčinnosť, za čo možno považovať aj prípadné pripomienkovanie reštrukturalizačného plánu a prezentovanie všetkých výhrad voči nemu. Veriteľ Slovenská republika - Daňový úrad V. sa ako člen veriteľského výboru priamo podieľal na rokovaniach pri príprave reštrukturalizačného plánu. Jeho zabezpečené pohľadávky boli zaradené do skupiny N - nezabezpečených pohľadávok už v čase prvého predloženia reštrukturalizačného plánu dlžníka veriteľskému výboru (31.12.2013). Ani raz od 31.12.2013 do 12.3.2014, kedy veriteľ Slovenská republika - H. úrad V. predložil žiadosť o zmenu Reštrukturalizačného plánu na návrh účastníka predkladateľovi plánu prostredníctvom správcu, neboli z jeho strany vznesené žiadne pripomienky vzťahujúce sa na spôsob uspokojenia pohľadávok veriteľov. Veriteľ Slovenská republika - H. úrad V. bol prítomný aj na zasadnutí veriteľského výboru, ktoré sa konalo dňa 12.2.2014 za účelom schválenia reštrukturalizačného plánu dlžníka, avšak ani tu nezaujal žiadne stanovisko týkajúce sa uspokojenia pohľadávok veriteľov, súhlasil s návrhom Reštrukturalizačného plánu, a tým aj s výškou a spôsobom uspokojenia pohľadávok veriteľov. Dlžník bol prítomný na zasadnutí veriteľského výboru dňa 12.2.2014, a to aj z toho dôvodu aby mohol členom veriteľského výboru ozrejmiť prípadné nejasnosti reštrukturalizačného plánu a zdôvodniť tak, prečo je reštrukturalizačný plán v takej podobe, v akej bol predložený veriteľskému výboru na schválenie. Odvolateľ má teda za to, že veriteľ Slovenská republika - H. úrad V. ako člen veriteľského výboru, mal aktívne vystúpiť s predkladanou žiadosťou najneskôr počas obdobia, kedy veriteľský výbor zasadal a predkladaný reštrukturalizačný plán pripomienkoval. Zároveň odvolateľ podotýka, že zástupca veriteľa Slovenská republika - Daňový úrad V. na schvaľovacej schôdzi konanej dňa 4.4.2014 uviedol, že veriteľ Slovenská republika - H. úrad V. hlasoval za schválenie reštrukturalizačného plánu na zasadnutí veriteľského výboru dňa 12.2.2014 z dôvodu, že ako člen veriteľského výboru konal v spoločnom záujme všetkých veriteľov prihlásených pohľadávok, pričom mal za to, že reštrukturalizačný plán zabezpečuje pre väčšinu veriteľov lepšie uspokojenie ako v konkurze. Tým veriteľ Slovenská republika - H. úrad V. rešpektoval literu zákona, t. j. § 127 ods. 4 ZKR, podľa ktorého „člen veriteľského výboru je povinný konať v spoločnom záujme všetkých veriteľov prihlásených pohľadávok... ". Veriteľ Slovenská republika - H. úrad V., je ako člen veriteľského výboru zástupcom všetkých veriteľov, ktorí si ho zvolili na účely výkonu svojich práv, a je preto povinný hájiť záujmy všetkých veriteľov. Zápisnica zo zasadnutia veriteľského výboru zo dňa 12.02.2014 a zápisnica zo schvaľovacej schôdze, konanej dňa 4.4.2014 je súčasťou súdneho spisu, sp. značka 26R/1/2013. Ďalej má odvolateľ za to, že na základe § 134 ods. 4 ZKR mohol dať veriteľ Slovenská republika - H. úrad V., ako majiteľ zabezpečenej pohľadávky v druhom, treťom a štvrtom poradí, v prípade pochybností vypracovať znalecký posudok na určenie hodnoty majetku zabezpečujúceho jeho pohľadávku. Veriteľ Slovenská republika - H. úrad V. mohol využiť svoje právo a predísť tak rozdielnosti názorov o hodnote majetku dlžníka, ktorý zabezpečuje jeho pohľadávku, ktoré sú podstatou rozdielnosti názorov namietajúceho veriteľa a predkladateľa plánu na správnosť rozdelenia pohľadávok veriteľov do jednotlivých skupín. Na základe tejto právnej úpravy účinnej od 1.1.2012 mohol zabezpečený veriteľ Slovenská republika - H. úrad V. kvalifikovane posúdiť či uspokojenie jeho pohľadávky bude vyššie v konkurze alebo v reštrukturalizácii, a následne sa na základe toho rozhodnúť o svojom postupe voči predloženému reštrukturalizačnému plánu. Skupina Z2 zabezpečenej pohľadávky zabezpečeného veriteľa M. banka, akciová spoločnosť, ktorá bola predmetom námietky veriteľa Slovenská republika - H. úrad V., bola vytvorená v súlade s § 137, ods. 4 ZKR, podľa ktorého „pre každú zabezpečenú pohľadávku, pri ktorej možno s odbornou starostlivosťou predpokladať, že majetok, ktorý ju zabezpečuje, bude postačovať aspoň na jej čiastočné uspokojenie, sa v pláne vytvorí vždy samostatná skupina...". „ZA" prijatie reštrukturalizačného plánu v skupine N - nezabezpečených pohľadávok, v ktorej sa nenachádza žiaden veriteľ, ktorého by bolo možné definovať ako veriteľa s majoritným počtom hlasov, hlasovalo 7 veriteľov s celkovým počtom hlasov 209.612 a „T." boli dvaja veritelia s celkovým počtom hlasov 22.583. Z uvedeného dôvodu má za to, že je vylúčené, aby prijatie reštrukturalizačného plánu bolo dosiahnuté poskytnutím osobitných výhod niektorému účastníkovi plánu v zmysle ust. § 154, ods. 1, písm. b) ZKR. Takisto nemožno súhlasiť s tvrdením Okresného súdu Košice I, že reštrukturalizačný plán je v danom zmysle (t. j. v nadväznosti na § 154 ods. 1 písm. b) ZKR) v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov v zmysle ust. § 154 ods. 1 písm. d) ZKR. Ako uvádza Milan Y. vo svojom komentári k ZKR z roku 2012 na str. 877 a nasl.: „Je dosť malý predpoklad, aby veritelia schválili plán, ktorý by bol v rozpore s ich spoločnými záujmami. Muselo by ísť o preferenciu niektorých veriteľov s rozhodujúcim počtom hlasov, čo sa prelína s dôvodmi pod písm. b) (§ 154 ods. 1 písm. b) ZKR). " Veritelia prítomní na schvaľovacej schôdzi veriteľov, ktorá sa konala dňa 4.4.2014, schválili reštrukturalizačný plán dlžníka jednoznačne vo všetkých skupinách v súlade s § 148 ZKR. V oboch skupinách Z1 aZ2 - zabezpečené pohľadávky sa hlasovalo za prijatie reštrukturalizačného plánu, teda 100% hlasov (152.426), čím boli splnené podmienky na prijatie reštrukturalizačného plánu podľa § 148 ods. 1, písm. a) ZKR. Za schválenie reštrukturalizačného plánu hlasovala v skupine N - nezabezpečených pohľadávok nadpolovičná väčšina (t. j. 7) hlasujúcich veriteľov so zistenou sumou pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti vyššou ako 1% zistenej sumy všetkých pohľadávok zistených, čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti danej skupiny, pričom ich hlasy (t. j. 209.612 hlasov) v danej skupine súčasne predstavujú väčšinu hlasov (t. j. 232.195 hlasov) hlasujúcich veriteľov počítanú podľa zistenej sumy ich pohľadávok čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti. Proti prijatiu plánu hlasoval len 1 veriteľ so zistenou sumou pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti vyššou ako 1% zistenej sumy všetkých pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti danej skupiny (t. j. 20.032 hlasov) a 1 veriteľ zo zistenou sumou pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti nižšou ako 1% zistenej sumy všetkých pohľadávok zistených čo do právneho a vymáhateľnosti jednej skupiny (t. j. 2.551 hlasov). V zmysle uvedeného tak boli splnené podmienky na prijatie reštrukturalizačného plánu podľa § 148 ods. 1, písm. b) ZKR. Zároveň za prijatie reštrukturalizačného plánu hlasovali prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti, t. j. 362.038 hlasov (94,13%). Proti prijatiu reštrukturalizačného plánu hlasovali prítomní veritelia s počtom hlasov 22.583 (5,87%). V zmysle uvedeného tak boli splnené podmienky na prijatie reštrukturalizačného plánu podľa § 148 ods. 1 písm. d) ZKR. Ako dôkaz uvádza, že výsledok hlasovania zo schvaľovacej schôdze, konanej dňa 04.04.2014 je súčasťou súdneho spisu, sp. značka 26R/1/2013. K problematike spoločného záujmu Ústavný súd SR na základe ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu odvolacieho súdu zaujal takéto stanovisko: „....Spoločný záujem veriteľov pri kolektívnom (spravidla postupnom, resp. neúplnom) uspokojení veriteľov v reštrukturalizácii prima facie nekorešponduje s individuálnymi záujmami jednotlivých veriteľov. Prirodzeným záujmom každého veriteľa, ktorý si do reštrukturalizácie prihlásil pohľadávku (zabezpečenú, či nezabezpečenú), je dosiahnuť pokiaľ možno najvyššiu mieru jej uspokojenia. Pohľadávka každého veriteľa má svoj právny dôvod, na základe ktorého tento od dlžníka požaduje, aby plnil korelujúci záväzok, a individuálny veriteľ spravidla nevidí (nechce vidieť) dôvod, prečo by mal byť v akomkoľvek rozsahu ukrátený pri uspokojení svojej pohľadávky v prospech uspokojenia iného(-ých) veriteľa(-ov) dlžníka. To je však rýdzo individuálny (egoistický) záujem, ktorý nezohľadňuje zmysel a účel reštrukturalizácie, ktorej imanentnou črtou je práve zabránenie individuálnemu uplatňovaniu či výkonu práv jednotlivých veriteľov v prospech ich kolektívneho uspokojenia." Ústavný súd ďalej dodáva, že: „Nie je sporné, že reštrukturalizácia je šetrnejšia než konkurz. Kým konkurz má likvidačný charakter, podmienkou čo i len odporučenia reštrukturalizácie správcom je zachovanie aspoň podstatnej časti prevádzky podniku dlžníka a predpoklad väčšieho rozsahu uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu (§ 109 ods. 3 písm. c) a d) ZKR). Reštrukturalizácia chráni dlžníka pred veriteľmi (nepripúšťajú sa exekúcie či výkon zabezpečovacích práv; §114 ods. 1 písm. b) a c) ZKR), čo však v konečnom dôsledku sleduje záujem všetkých veriteľov na vyššom rozsahu uspokojenia ich pohľadávok ako v prípade konkurzu." V zmysle názoru Ústavného súdu: „Pokiaľ krajský súd ako odvolací súd potvrdzuje uznesenie okresného súdu o zamietnutí plánu, robí tak súc si vedomý dôsledkov, ktoré sú s takýmto rozhodnutím ex lege spojené (zastavenie reštrukturalizačného konania, začatie konkurzného konania, vyhlásenie konkurzu). Ak krajský súd potvrdzuje uznesenie o zamietnutí plánu a stotožňuje sa so záverom okresného súdu o podstatnom rozpore plánu so spoločným záujmom veriteľov, je jeho úlohou vyvažovať aj potenciál ich uspokojenia v prípadnom konkurze, ktorý je ex lege dôsledkom právoplatného zamietnutia plánu. Pri zvažovaní potenciálneho uspokojenia veriteľov v konkurze vyhlásenom v dôsledku zastavenia reštrukturalizácie pre zamietnutie plánu nemôže všeobecný súd izolovane prihliadať na záujem jediného veriteľa, a to ani vtedy, ak ide o veriteľa, u ktorého výška prihlásených a zistených pohľadávok z neho robí majoritného veriteľa. Naopak, jeho povinnosťou je skúmať možnosť uspokojenia všetkých (aj minoritných) veriteľov v likvidačnom konkurze. Túto jeho povinnosť možno vyvodiť zo základných zásad konkurzu a reštrukturalizácie (§ 5 ZKR), v zmysle ktorých je povinný postupovať tak, aby sa dosiahla pre veriteľov čo najvyššia miera uspokojenia ich pohľadávok.... " Tak, ako už bolo spomínané vyššie, predložený reštrukturalizačný plán, ktorý schválil veriteľský výbor (ZA hlasoval aj člen veriteľského výboru Slovenská republika - H. úrad V.) a následne aj schvaľovacia schôdza veriteľov, bol vypracovaný tak, aby v prípade jeho potvrdenia súdom došlo k reálnemu a výhodnejšiemu uspokojeniu pohľadávok veriteľov, vrátane zabezpečenej pohľadávky veriteľa Slovenská republika - H. úrad V., ako by to bolo v prípade vyhlásenia konkurzu. Reštrukturalizačný plán vo svojej V. kapitole porovnáva rozsah uspokojenia pohľadávok veriteľov (v každej skupine) v prípade úspešnej reštrukturalizácie s výškou uspokojenia pohľadávok veriteľov v prípade vyhlásenia konkurzu. Porovnajúc na strane jednej odhad miery uspokojenia veriteľov v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka a na strane druhej odhad miery uspokojenia veriteľov v prípade úspešnej reštrukturalizácie, bolo pri naplnení predpokladov možné odôvodnene očakávať, že rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka v reštrukturalizácii by bol podstatne vyšší, ako by bol rozsah uspokojenia veriteľov v konkurze. V prípade 100 % uspokojenia pohľadávok veriteľa Slovenská republika - H. úrad V. by reštrukturalizačný plán dlžníka nebolo možné naplniť, znamenalo by to konkurz dlžníka, čo by malo negatívny dopad na všetkých veriteľov prihlásených a zistených pohľadávok a v konečnom dôsledku aj na veriteľa L. republika - H. úrad V., ktorého navrhované uspokojenie pohľadávok bolo v prípade reštrukturalizácie vyššie, než by bolo v prípade konkurzu. Reštrukturalizačný plán dlžníka bol pripravený tak, aby zohľadňoval spoločný záujem všetkých veriteľov. Z akéhokoľvek uhla pohľadu, potvrdenie reštrukturalizačného plánu dlžníka by prinieslo výhody pre veriteľov ako celok, v porovnaní s konkurzom dlžníka. Podmienkou odporučenia reštrukturalizácie dlžníka okrem iného, bolo aj to, že možno odôvodnene predpokladať zachovanie aspoň podstatnej časti prevádzky podniku dlžníka a že dlžník vykonáva svoju podnikateľskú činnosť naďalej. V nadväznosti na to možno konštatovať, že dlžník nielen, že pokračuje vo svojom podnikaní, ale v dôsledku opatrení, ktoré boli prijaté sa výroba ešte viac rozbehla, vytvoril sa nový manažment, prijali sa noví zamestnanci, ktorí pracujú na rozbehnutých zákazkách a pripravujú sa na ďalšie. Bol zostavený podnikateľský plán na najbližšie štyri roky, ktorý mal dlžníkovi pomôcť vo fungovaní a maximalizovaní jeho podnikateľskej činnosti, teda dosiahnutí čo najväčšieho možného zisku, pri vynaložení čo najnižších nákladov. Zároveň sa v reštrukturalizačnom pláne dlžníka rátalo s novým kapitálom, ktorým bude upravená vlastnícka štruktúra podniku a finančne podporená samotná prevádzka dlžníka, ako aj plnenie záväzkov voči veriteľom, v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu. Zachovanie prevádzky podniku dlžníka má ďalekosiahlejší význam, než len ponechať jeho samotnú existenciu. Vykonávanie podnikateľskej činnosti dlžníka v konečnom dôsledku navýši uspokojenie jednotlivých veriteľov, ktoré je aktuálne v prípade nezabezpečených veriteľov 15% (v konkurze 3%), nakoľko sa v pokračovaní vzájomnej spolupráce zvyšuje predpoklad pre budúcu návratnosť neuhradeného zostatku pohľadávok veriteľov. Subsidiárne to malo význam aj pre veriteľa Slovenská republika - H. úrad V., ktorý tak mohol získať peňažné prostriedky jednak z DPH, ako aj z dane z príjmov dlžníka, ale aj ostatných veriteľov. Naopak, vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka, to bude mať likvidačný charakter nielen pre dlžníka, ale aj pre niektorých menších veriteľov - dodávateľov, ktorí sú svojou činnosťou spojení so subjektom dlžníka, čo zároveň zníži aj financie plynúce Slovenskej republike - H. úradu V.. Zároveň, akonáhle dlžník prestane fungovať, bude tu chýbať slovenský výrobca okien, čo otvorí priestor pre zahraničné spoločnosti, ktoré okná na Slovensko iba dovezú, čo opäť neumožní prílev finančných prostriedkov do štátneho rozpočtu a zároveň je tu predpoklad vyšších cien v porovnaní so slovenským výrobcom okien, nehovoriac o prepúšťaní zamestnancov dlžníka. V nadväznosti na vyššie uvedené, nastávajú vyhlásením konkurzu dôsledky, ktoré zasiahnu nasledujúce subjekty nižšie popísaným spôsobom, a to: Slovenská republika - H. úrad V. stratí daňový subjekt, ktorý má povinnosť mesačného platcu DPH, platcu dane zo závislej činnosti, dane z príjmu právnických osôb, resp. platcu licencie, pomerné uspokojenie prihlásených pohľadávok v zmysle reštrukturalizačného plánu, ktoré malo 1x nastať 31.12.2014. Mesto a okres L. W. U. a zároveň Košický samosprávny kraj stratia daňový subjekt, ktorý má povinnosť uhrádzať daň zo stavieb a nehnuteľností, daň z odpadu, daň z motorových vozidiel, pomerné uspokojenie prihlásených pohľadávok v zmysle reštrukturalizačného plánu, ktoré malo 1x nastať 31.12.2014, zamestnávateľa v regióne s už aj tak vysokou mierou nezamestnanosti, podporovateľa športu a kultúry v meste - tak ako to bolo v období keď predkladateľ plánu nebol v úpadku. Slovenská obchodná a priemyselná komora stratí spolupracujúceho člena pri znovuzakladaní košickej regionálnej komory, ktorá má ambíciu pomáhať pri prosperite v rámci košického regiónu. Veritelia, ktorí sú dodávateľmi materiálu a tovaru stratia právo na pomerné uspokojenie prihlásených pohľadávok v zmysle reštrukturalizačného plánu, ktoré malo 1x nastať 31.12.2014, dlhoročného odberateľa, čoho dôsledkom bude narušenie ich ekonomickej stability a následné opatrenia proti prípadnému úpadku, čo spôsobí zníženie životnej úrovne zamestnancov a ľudí v regióne. Prípadne tu môžu nastať aj likvidačný dopad u tých veriteľov, ktorých činnosť je spojená s činnosťou dlžníka. Zásadný obchodný partner - dodávateľ profilového systému T. J. z W., ktorý na základe absolútnej dôvery voči osobe dlžníka a rešpektovaní jeho zložitej ekonomickej situácie, neuplatnil svoju pohľadávku v reštrukturalizačnom konaní a zabezpečil nové dodávateľské podmienky pre dlžníka, v snahe byť mu nápomocný v sanačnom konaní, v úlohe silného partnera v zložitej konkurencii na trhu, čo má za následok zabezpečenie investície do inovácie technologických procesov, tiež investíciu do ďalšieho personálneho zabezpečenia vzhľadom ku konkurencieschopnosti na trhu, ďalším následkom je vyvolaná investícia do vzdelávania zamestnancov, ako aj obchodných partnerov - odberateľov. (In concreto: K. do update a preškolenia softwareového zabezpečenia; Preškolenie obchodných partnerov - odberateľov na celkom nový profilový systém - 6.6.2014). Ďalšie následky vyhláseného konkurzu na majetok dlžníka súdom sú nenávratné zastavenie všetkých procesov, vrátane obchodných a marketingových, ktoré boli počas reštrukturalizačného konania naštartované v zmysle uvedenia nového produktu na slovenský trh, zásah do prirodzenej selekcie konkurenčného prostredia a hospodárskej súťaže na trhu, v ktorom síce došlo k úpadku dlžníka, ale ako je zrejmé z jeho aktivít, ako aj ekonomických výsledkov počas reštrukturalizácie, ten sa podarilo zastaviť a opätovne naštartovať výrobnú činnosť, naštartovaním sa má na mysli snahu dlžníka v tomto všeobecne krízovom období riešiť vlastnú situáciu nielen prudkým šetrením a znižovaním nákladov, ale aj odvahou investovať do inovácie a nového produktu, ktorý je zatiaľ na trhu ojedinelý - flexibilný Systém 76 (Príloha č. 1). Jeho jedinými spracovateľmi v rámci východnej a strednej Európy by mali byť v úvode podnik H. F. (s ročným obratom cca 30 mil. eur) v Českej republike a podnik dlžníka na Slovensku. Dlžník prevádzkové náklady tejto technológie pokryje aj z investície 70 000 eur, ktorú zabezpečil v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu. Konkurz tento naštartovaný proces skončí skôr, ako sa vôbec začne. Okresný súd Košice I dospel k záveru, že námietky veriteľa Slovenská republika - H. úrad Košice sú dôvodné, keďže podľa Okresného súdu Košice I došlo k poskytnutiu osobitných výhod zabezpečenému veriteľovi M. banka, akciová spoločnosť v zmysle ust. § 154 ods. 1 písm. b) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR") a zároveň reštrukturalizačný plán je v danom zmysle v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov v zmysle ust. § 154 ods. 1 písm. d) ZKR. Odkazuje pritom na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu, ktorý zvýraznil požiadavku na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania (napr. III. US 72/2010), ako aj na povinnosť súdu zohľadniť nespravodlivé dôsledky svojho rozhodnutia na účastníkov konania (napr. I. ÚS 26/2010). Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 písm. c) O.s.p. a zistil, že odvolanie veriteľa nie je dôvodné. V odvolaní veriteľ uvádza skutočnosti, ktoré sú pre rozhodnutie odvolacieho súdu bezvýznamné. Rozsiahlym spôsobom opísal veriteľ priebeh reštrukturalizačného konania, pričom samotné odvolanie sa má týkať uznesenia o zamietnutí návrhu na zrušenie konkurzu. Odvolateľ - veriteľ v odvolaní neuviedol, žiadne relevantné skutočnosti, ako ani aké dôsledky a vplyv na jeho spoločnosť má rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým bol zamietnutý návrh na zrušenie konkurzného konania. Veriteľ opísal len dôsledky vyhlásenia konkurzu na Daňový úrad, nezamestnanosť v regióne, zastavenie všetkých procesov, vrátane obchodných a marketingových, ktoré boli počas reštrukturalizačného konania naštartované, stratu spolupracujúceho člena pri znovuzakladaní košickej regionálnej komory a ďalšie, ktoré považoval odvolací súd za právne irelevantné vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvého stupňa, ktoré veriteľ odvolaním napáda. Odvolací súd dospel k záveru, že veriteľom uvedené skutočnosti v odvolaní nie sú významné pre posúdenie preskúmavanej právnej veci. Taktiež poukazuje odvolací súd na úplné dôvody uvedené v napadnutom uznesení súdu prvého stupňa, ku ktorým súd dospel a na základe ktorých zamietol návrh na zrušenie konkurzného konania. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.