Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 12CoE/116/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7205213677 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Kočišová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7205213677.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: G. poisťovňa so sídlom v H., ul. XX. augusta 8, pobočka Y., Q. námestie 1, proti povinnému: Z. T. U., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom v Y., T. oceliarov XXX/XX, zastúpený opatrovníkom JUDr. Štefanom Juhásom, vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Košice I, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Jána Sokola, so sídlom v Košiciach, Jantárova 30, pod sp. zn. EX 336/05, o vymoženie 2 350,56 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 24.05.2012, č. k. 39Er/765/2005-21, takto r o z h o d o l : Z r u š u j e uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Sokolovi, Jantárová 30, 040 01 Košice trovy exekúcie vo výške 48,37 eur, a to do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia. V odôvodnení uviedol, že na návrh oprávneného a na základe exekučných titulov, ktorými sú rozhodnutia G. pobočky Y. č. XXXX-XXXX-XXXX/XXXX-XXX zo dňa 11.09.2003 a 7013-2993-6023/2002-367 zo dňa 18.06.2002, poveril súd prvého stupňa vykonaním exekúcie vo veci JUDr. Jána G. poverením č. 5803 013980 zo dňa 20.06.2005. V priebehu exekúcie podal súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Súd prvého stupňa nahliadnutím do exekučného spisu sp. zn. EX 336/05 zistil, že súdny exekútor preveroval majetkové pomery povinného súčinnosťou so G. poisťovňou ústredím a pobočkou Y., S. inšpektorátom Krajského riaditeľstva Policajného zboru, S. úradom Košice 2, ako aj lustráciou v F. registri SR na internete, pričom zistil, že povinný nevlastní žiadne motorové vozidlo, vlastní nehnuteľnosti v podiele 1/10 k celku, nie je poberateľom mzdy ani dôchodku, nevlastní hnuteľný majetok, ktorý by postačoval na úhradu pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie a ktorý by bol exekučne postihnuteľný, nie je spoločníkom v žiadnej obchodnej spoločnosti, boli vydané Exekučné príkazy do dvoch bánk, no s negatívnym účinkom a ďalšie vymáhanie pohľadávky by bolo neúspešné a nehospodárne. Vzhľadom na uvedené exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) zastavil. Na náhradu trov exekúcie vo výške 48,37 eur zaviazal oprávneného podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť. Nesúhlasil so zastavením exekúcie pre nemajetnosť povinného. Poukázal na to, že povinný je vlastníkom nehnuteľnosti v podiele 1/10 k celku a od roku 2008 sa pravidelne zamestnáva ako dohodár, najčastejšie na U. univerzite v Y., na dôkaz čoho predložil súdu prehľad poistných rolí povinného. Exekučné konanie je vedené od roku 2005 a z prehľadu realizovaných platieb od povinného je zrejmé, že prichádzali aj po začatí exekučného konania. Dokonca platba z roku 2009 je od iného súdneho exekútora, ktorý pohľadávku oprávneného vymohol. Povinný má platný pobyt na území Slovenskej republiky až do roku 2017. Podľa oprávneného súdny exekútor dospel k nemajetnosti povinného len na základe písomného preverovania a nevykonal osobné šetrenie majetku povinného. Nesúhlasil ani s odôvodnením týkajúcim sa určenia povinnosti nahradiť trovy konania oprávneným. Súdny exekútor sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa. Uviedol, že majetkové pomery povinného zdokumentoval zákonom dovoleným spôsobom dostatočne a vykonal aj osobné šetrenie majetkových pomerov povinného na poslednej známej adrese povinného (bývalá ubytovňa I. v Y.). Žiadal napadnuté uznesenie potvrdiť ako vecne správne. Opatrovník povinného zostal v odvolacom konaní nečinný. Napadnuté rozhodnutie vydala vyššia súdna úradníčka. O odvolaní oprávneného proti jej rozhodnutiu zákonný sudca v zmysle ust. § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a zrušil napadnuté uznesenie podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Z obsahu spisu vyplýva, že na základe exekučných titulov, ktorými sú rozhodnutia G. poisťovne, pobočky Y. č. XXXX-XXXX-XXXX/XXXX-XXX zo dňa 11.09.2003 a XXXX-XXXX-XXXX/XXXX-XXX zo dňa 18.06.2002, doručil oprávnený dňa 31.05.2005 súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie. Súdnemu exekútorovi bolo dňa 20.06.2005 udelené poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX. Dňa 30.04.2012 súdny exekútor doručil súdu prvého stupňa podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného, z ktorého dôvodu súd prvého stupňa exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku bez toho, aby oprávneného vyzval na vyjadrenie sa k dôvodom zastavenia exekúcie. Podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína na návrh. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Exekučné konanie je konaním návrhovým, ovládaným dispozičnou zásadou. Dispozičný princíp ovláda toto konanie aj v tom smere, že konanie sa začína v zásade len na návrh oprávneného (§ 36 ods. 1 Exekučného poriadku), prípadne jeho právneho nástupcu a proti vôli oprávneného v ňom nemožno pokračovať, pokiaľ nenastanú skutočnosti, s ktorými Exekučný poriadok spája obligatórne zastavenie exekúcie. Predpoklady zastavenia exekúcie upravuje Exekučný poriadok v ust. § 57. O zastavení exekúcie sa rozhoduje na návrh i bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Exekútor je povinný v každom štádiu skúmať, či sa nenastali dôvody neprípustnosti exekúcie, a ak dôjde k záveru, že takýto dôvod existuje, bez ďalšieho predloží vec exekučnému súdu na zastavenie exekúcie. Jedným z dôvodov, pre ktorý možno exekúciu zastaviť, je aj zistenie nemajetnosti povinného Odvolací súd zdôrazňuje, že dispozičný princíp ovládajúci exekučné konanie a postavenie oprávneného ako účastníka konania je významným aj z pohľadu zisťovania skutočností o nemajetnosti povinného. Ak súd exekúciu zastaví bez stanoviska, resp. vyjadrenia oprávneného, výrazne sa oslabuje možnosť oprávneného vymôcť jeho pohľadávku vzhľadom na plynutie času a dôsledky s tým spojené. V tomto smere odvolací poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 321/09 zo dňa 08.04.2010, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že „aj na vydanie rozhodnutia o zastavení exekúcie súdom sú primerane kladené požiadavky, ktoré vyplývajú z práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.1 ústavy. Znamená to, že takéto rozhodnutie musí mať zákonný podklad a nemôže byť prejavom svojvôle.“ Z obsahu spisu nevyplýva, že by oprávnenému bola poskytnutá možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam súdneho exekútora a ním uvádzaným dôvodom pre zastavenie exekúcie. Súčasne nebol oprávnený ani vyzvaný, aby navrhol vykonanie ďalších úkonov na zistenie majetku povinného. Odvolací súd je toho názoru, že pre zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm. h/ Exekučného poriadku nemal súd prvého stupňa relevantné stanovisko oprávneného. Týmto postupom bola oprávnenému odňatá možnosť predniesť dôvody a argumenty, pre ktoré so zastavením exekúcie nesúhlasí a podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa ust. § 221 ods.1 písm. f/ v spojení s ods. 2 O.s.p. napadnuté uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Čo sa týka výroku o trovách exekúcie, k jeho zrušeniu došlo zo zákona v zmysle novelizovaného ust. § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 374 ods. 4 O.s.p. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa v prvom rade doručiť oprávnenému podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie s výzvou, aby sa k nemu vyjadril a na podporu svojich tvrdení predložil aj relevantné dôkazy. Následne náležite preskúma dôvody na zastavenie exekúcie, predovšetkým s prihliadnutím na tvrdenia oprávneného uvedené v podanom odvolaní a prípadnom vyjadrení a opätovne rozhodne o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie a svoje rozhodnutie jasne, stručne a presvedčivo zdôvodní. V prípade, ak súd prvého stupňa exekúciu zastaví, rozhodne aj o trovách zastavenej exekúcie a o povinnosti nahradiť tieto trovy, pričom posúdi účelnosť vykonaných úkonov exekučnej činnosti. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.