Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8Co/115/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212207474 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7212207474.2
Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa K.. T. Q. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v V. na Y. ul. č. XX (adresa pre doručovanie T..I..F. V. XX, XXX XX V.) proti odporkyni Y.. C. Q. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v V. na G. ul. č. XX zastúpenej Advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o. so sídlom v Košiciach na Kmeťovej ul. č. 26 v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela o odvolaní odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 10.7.2013 č.k. 25P 72/2012- 137 takto
r o z h o d o l :
Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením nepriznal odporkyni náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania a vyslovil, že navrhovateľ nemá právo na náhradu trov konania.
Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak, že jej prizná náhradu trov konania v rozsahu 2.300,74 Eur. Vyjadrila názor, že konajúci súd pochybil, ak sa pri rozhodovaní podľa § 150 O. s. p. zaoberal len majetkovými pomermi navrhovateľa a jeho zdravotným stavom bez toho, aby hodnotil aj komplex ďalších aspektov, na ktoré je povinný v tejto súvislosti prihliadať. Uviedla, že konajúci súd nemôže posudzovať pomery navrhovateľa podľa jednoduchého rozdielu medzi jeho príjmami a výdavkami z podnikateľskej činnosti bez skúmania nevyhnutnosti výdavkov. Vyjadrila presvedčenie, že navrhovateľ musí byť pri výdavkoch 18.000 Eur ročne majetný, pretože za ne musel nadobudnúť do vlastníctva nejaký majetok. Naviac poukázala na to, že navrhovateľ sa venuje správe bytov, t.j. poskytovaniu služieb, nie nákupu a predaju tovaru, kde by boli určité výdavky oprávnené. Konštatovala, že návrh navrhovateľa na priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela až na 500 Eur mesačne bol značne nadhodnotený a doslova šikanózny práve so zreteľom na jeho zistené príjmy a charakter príspevku. Poznamenala, že je v potencionálnych možnostiach a schopnostiach navrhovateľa zarábať viac, ako deklaruje so zreteľom na jeho vysokoškolské vzdelanie v odbore bankovníctvo, pričom sa v roku 2006 vzdal práce v M. F.. Vyjadrila názor, že základnú sadzbu tarifnej odmeny si vypočítala zo správnej tarifnej hodnoty určenej podľa § 10 vyhlášky MS č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhlášky), nakoľko predmetom právnej služby bolo opakujúce sa plnenie, resp. plnenie na neurčitý čas. Navrhla, aby jej súd priznal odmenu za 5 úkonov právnej služby, konkrétne za prevzatie a prípravu obhajoby, podanie na súd vo veci samej, a účasť na pojednávaní v plnej výške základnej sadzby 572,84 Eur a za dve odvolania proti trovám konania vo výške polovice základnej sadzby tarifnej odmeny a náhradu za 5 režijných paušálov po 7,63 Eur za 4 úkony v roku 2012 a 7,81 Eur za 1 úkon v roku 2013 navýšené o daň z pridanej hodnoty.
Navrhovateľ sa k odvolaniu odporkyne nevyjadril.
Odvolací súd na základe odvolania odporkyne preskúmal napadnuté uznesenie aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a
uznesenie podľa § 221 ods. 1 písm. h/ zrušil a podľa § 221 ods. 2 O. s. p. vec vrátil konajúcemu súdu na ďalšie konanie.
Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p., súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Podľa § 221 ods. 2 O. s. p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.
Podľa § 10 ods. 3 vyhlášky, ak je predmetom právnej služby opakujúce sa plnenie, tarifná hodnota sa určí súčtom hodnôt týchto plnení; ak ide o plnenie na čas dlhší ako päť rokov alebo o plnenie na čas neurčitý, tarifnou hodnotou je päťnásobok ročného plnenia.
Podľa § 13a ods. 4 vyhlášky, za zastúpenie na pojednávaní, pri ktorom došlo iba k vyhláseniu rozhodnutia, patrí odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny.
Podľa § 72 ods. 3 Zák. o rodine, príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode.
Z § - u 226 O.s.p. nepochybne vyplýva, že ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa neriadil dôsledne § - om 226 O.s.p., pretože napriek jednoznačnému pokynu odvolacieho súdu v uznesení z 30.4.2013 č.k. 8CoP/398/2012-108, aby sa o.i. vysporiadal s obsahom oboch podaní účastníkov konania, sa s nimi riadne nevysporiadal, konkrétne sa vôbec nezaoberal námietkami navrhovateľa týkajúcimi sa nesprávneho výpočtu tarifnej hodnoty veci a vec následne nesprávne právne posudzoval podľa výpočtu odporkyne, kde za jeden úkon právnej služby vychádzala odmena až 572,84 Eur. Ak by sa riadne vysporiadal s vyjadrením navrhovateľa k odvolaniu, zistil by, že odporkyňa skutočne vychádzala pri výpočte základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon zo zlej hodnoty tarifnej veci až 30.000 Eur, ktorú dostala ako výsledok 5 násobku ročného plnenia požadovaného navrhovateľom. Takýto postup nebol správny, pretože príspevok na výživu rozvedeného manžela nie je možné považovať v danej veci za plnenie na čas dlhší ako päť rokov alebo za plnenie na čas neurčitý. Samotná formulácia § 72 ods. 3 Zák. o rodine totiž ohraničuje dĺžku trvania príspevku na výživu rozvedeného manžela na maximálne 5 rokov (teda nejde o plnenie na dlhší čas ako 5 rokov) a na určitý čas (nie neurčitý), keďže presne ustanovuje aj jeho počiatok dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. V predmetnej veci rozsudok o rozvode manželstva účastníkov konania nadobudol právoplatnosť 21.7.2007, pričom navrhovateľ mal právo na príspevok na výživu rozvedeného manžela do 21.7.2012. Návrh pritom podal 12.3.2012, t.j. aj keby bolo jeho návrhu vyhovené, mohol mu byť priznaný príspevok len od 12.3.2012 do 21.7.2012 a to v úhrnnej výške 2.145,16 Eur (500 x 4 mesiace od 21.3.2012 do 21.7.2012 + alikvotná časť príspevku za 9 dní marca 2012 vo výške 145,16 Eur). Tarifná hodnota veci sa z uvedeného dôvodu mala určiť podľa prvej časti ustanovenia § 10 ods. 3 vyhlášky pred bodkočiarkou, ako súčet hodnôt opakujúcich sa plnení, ktorých sa právna služba týka, pretože len túto časť právna zástupkyňa v skutočnosti odporkyni obhájila. Z tejto tarifnej hodnoty veci 2.145,16 Eur predstavuje jeden úkon právnej služby 91,29 Eur (41,49 Eur + 5 x 9,96 Eur) a nie až 572,84 Eur ako vyčíslila odporkyňa. Zároveň odporkyňa si zle vyúčtovala odmenu za účasť na pojednávaní konanom 29.5.2012 v plnej výške, pretože na pojednávaní došlo len k vyhláseniu uznesenia o zastavení konania, za ktoré jej patrí odmena len v rozsahu jednej polovice z 91,29 Eur podľa § 13a ods. 4 vyhlášky. Trovy odporkyne tak v tomto štádiu konania celkovo predstavujú odmenu za 2 úkony právnej služby po 91,29 Eur (prevzatie a príprava obhajoby a podanie vo veci samej) a 3 po 45,64 Eur (účasť na pojednávaní, kde došlo len k vyhláseniu rozhodnutia a dve odvolania proti nemeritórnemu výroku rozhodnutia) v celkovom rozsahu 319,52 Eur, náhradu za 4 režijné paušály po 7,63 Eur a 1 paušál po 7,81 Eur v celkovom rozsahu 38,33 Eur navýšené o 20 % daň z pridanej hodnoty vo výške 71,57 Eur, čo je dokopy 429,42 Eur. Konajúci súd mal následne posudzovať podmienky pre priznanie trov konania v nadväznosti na výšku týchto trov (okrem odmeny za odvolanie proti jeho aktuálnemu rozhodnutiu), pričom je veľký rozdiel posudzovať možnosti a schopnosti navrhovateľa nahradiť odporkyni z jeho príjmov 429,42 Eur alebo 2.009,53 Eur. Vzhľadom k tomu, že konajúci súd absolútne nevenoval pozornosť preskúmaniu výšky vyúčtovaných
trov odporkyňou, napriek tomu, že ju navrhovateľ namietal vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporkyne, a napriek tomu, že mu to odvolací súd priamo uložil, nesprávne vec právne posúdil, v dôsledku čoho bolo potrebné opätovne zrušiť jeho rozhodnutie podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. a vec mu podľa odseku dva tohto zákonného ustanovenia vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom bude jeho povinnosťou vychádzať pri rozhodovaní o trovách konania z toho, že tarifná hodnota veci je 2.145,16 Eur a základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 91,29 Eur, z toho, že odporkyni nepatrí plná náhrada odmeny za účasť na pojednávaní, kde došlo len k vyhláseniu uznesenia a až následne, po opätovnom výpočte trov prvostupňového a odvolacieho konania bude jeho povinnosťou posudzovať eventuálne splnenie podmienok uvedených v § 150 ods. 1 O. s. p., pričom v tejto súvislosti bude povinný zaoberať sa novými odvolacími námietkami odporkyne týkajúcimi sa výšky príjmov navrhovateľa, potencionality jeho príjmov, nevyhnutnosti uplatňovaných výdavkov, v nadväznosti na to hodnotiť výšku ním uplatňovaného nároku na príspevok, postoj navrhovateľa v konaní, ale aj pomery odporkyne, nakoľko pri rozhodovaní podľa § 150 ods. 1 O. s. p. sa skúmajú nielen pomery toho, kto by mal trovy znášať, ale aj dopad prípadnej aplikácie § 150 ods. 1 O. s. p. na toho účastníka, ktorý spĺňa podmienky pre priznanie trov konania.
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.)
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.