Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/244/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512207828 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7512207828.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu C. R. M., K..Q..X.. so sídlom v C., Š. Č.. XX, proti žalovanej A. U., bytom v Č., A. Č.. X, za účasti vedľajšieho účastníka X. S. S. K. K. K. N. E., K. Č.. XX, o zaplatenie 248,95 eura s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 7.3.2013 č.k. 18C 174/2012-47 takto r o z h o d o l : V r a c i a vec súdu prvého stupňa ako predčasne predloženú. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 248,95 eura s 5% úrokom z omeškania od 28.5.2009 do zaplatenia, ako aj trovy konania, všetko v pravidelných mesačných splátkach po 20,-eur mesačne počnúc mesiacom máj 2013 vždy do 25. dňa toho-ktorého mesiaca vopred do budúcna až do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok. V právnom vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom náhradu trov konania účastníkov nepriznal. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvého stupňa o peňažnom nároku žalobcu titulom poskytnutia elektronických komunikačných služieb právnym predchodcom. Rozsudok odôvodnil súd tým, že v danom prípade vec posudzoval v súlade s ust. § 42 ods. 1 písm. a/ ods. 4 písm. b/ zák.č. 610/2003 Z.z. podľa ktorého podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do 3 mesiacov od posledného zúčtovacieho obdobia. Účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú služby podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladov o vyúčtovaní. Žalovaná sa k návrhu písomne nevyjadrila, na pojednávaní vo veci prehlásila, že nárok žalobcu uznáva čo do dôvodu aj výšky a žiadala o poskytnutie splátkového kalendára po 20,-euro mesačne z dôvodu, že je na materskej dovolenke, má 3 maloleté deti, jej manžel je nezamestnaný a príjem rodiny toho času pozostáva len z materského príspevku o výške 260,-eur mesačne. Vychádzajúc z uznania nároku uplatneného žalobcom žalobkyňou, rozhodol súd prvého stupňa v súlade s § 153a ods. 1 rozsudkom pre uznanie a zároveň podľa ust. § 160 ods. 1 O.s. p. umožnil žalovanej zaplatiť záväzok v splátkach. Výrok o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou odôvodnil s poukazom na ust. § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 150 ods. 2 O.s.p. a priznal úspešnému žalobcovi trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku v sume 16,50 eura a 1/3 z uplatnených trov právneho zastúpenia v sume 70,10 eura t.j. v sume 23,37 eura. Výrok o trovách konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi odôvodnil súd prvého stupňa tým, že tento vystupoval na strane žalovanej, ktorá nebola v konaní úspešná, preto mu súd nepriznal náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie vedľajší účastník. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol. V odvolaní uviedol, že podľa ust. § 153a O.s.p. rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku nemožno rozhodnúť spor, ktorí účastníci nemôžu skončiť súdnym zmierom. Je toho názoru, že okolnosti prípadu neumožňujú uzavretie súdneho zmieru a teda ani uznanie nároku, pretože európska legislatíva a judikatúra ukladá súdom členských štátov, povinnosť urobiť všetko, čo je v ich právomoci, aby spotrebiteľa nezaviazali neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Uznanie nároku žalovaným, ktorý vo veci nie je pasívne a vecne legitimovaný sa prieči právnym predpisom a preto na základe toho nie je možné rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku. I pri vydaní rozsudku na základe uznania súd uskutoční základné právne posúdenie uplatneného nároku, tým, že skutkový stav podradí do úvahy zodpovedajúcej právnej norme. Podľa jeho názoru pred rozhodnutím na základe uznania nároku musí posúdiť aj vecnú opodstatnenosť žaloby, či uplatnený nárok vychádza z platných právnych úkonov, či sa neprieči kogentným normám. V danom prípade však uplatnený nárok žalobcu vychádza z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Slovenský právny poriadok neprijateľnej zmluve podmienky v spotrebiteľských zmluvách považuje za absolútne neplatné. Je toho názoru, že nie je možné rozhodnúť v spotrebiteľskom spore na základe uznania nároku, ak sa proti spotrebiteľovi uplatňuje nárok z neprijateľnej zmluvnej podmienky, pretože tento nárok vychádza z neplatného právneho úkonu a vydanie rozsudku na základe uznania nároku v takejto veci sa prieči kogentným normám na ochranu spotrebiteľa (§ 53 ods. 5 Obč. zákonníka). Je toho názoru, že pre vydanie rozsudku neboli splnené podmienky jeho vydania a teda namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Má za to, že neuplatňuje v konaní nárok z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Podľa jeho názoru nestačí len poukázať na rozhodnutia iných súdov v obdobných veciach, ale je potrebné skúmať každý jeden prípad individuálne a v každom jednom prípade zhodnotiť, či ide alebo neide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zároveň poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Cdo 188/2012. Na základe podaného odvolania odvolací súd skúmal, či sú splnené odvolacie podmienky a dospel k záveru, že tieto nie sú splnené. Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu, alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. V zmysle citovaných zákonných ustanovení a tiež s názormi prezentovanými v odbornej právnickej literatúre jedným z predpokladov účasti vedľajšieho účastníka v konaní je aj súhlas (hlavného) účastníka konania, na strane ktorého má vedľajší účastník vystupovať, ak podnet na vstup dal sám vedľajší účastník. Znamená to, že aj keď vstup do konania iniciuje samotný vedľajší účastník, majú účastníci právo vyjadriť sa k jeho úkonom, ktorým prejavil, že vstupuje do konania a prípadne namieta neprípustnosť tohto vstupu. Je teda podstatnou podmienkou vedľajšieho účastníctva v konaní súhlas (hlavného) účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať. Potreba súhlasu účastníka, ktorý má byť v konaní podporovaný vedľajším účastníkom, vyplýva zo samotnej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. Z ust. § 93 O.s.p. nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať napriek nesúhlasu „ním podporovaného“ účastníka. Svoj nesúhlas s vedľajším účastníctvom tento účastník nemusí ani odôvodňovať. Je pojmovo vylúčené, aby účastník konania bol pred súdom podporovaný niekým, účasť ktorého v konaní si neželá. To, že niekto chce v konaní pred súdom podporovať (hlavného) účastníka konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, automaticky neznamená, že ním poskytovaná procesná pomoc je hlavnému účastníkovi vítaná, že mu vyhovuje a že s ňou musí za každých okolností súhlasiť. To v plnej miere platí aj vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi na ktorého sa vzťahuje § 93 ods. 2 O.s.p.. Účel procesnej pomoci v sporovom konaní, ktorú má vedľajší účastník poskytovať (hlavnému) účastníkovi konania, môže byť naplnený, len ak účastník na strane ktorého chce vedľajší účastník vystupovať, s vedľajším účastníctvom súhlasí. Preto keď súdu dôjde jeho procesný úkon obsahujúci prejav vôle vstupu do konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, má bezpochyby účastník konania, ktorého chce vedľajší účastník v konaní podporovať procesné právo vyjadriť svoj nesúhlas s jeho vstupom do konania. Účastník konania má preto právo svojím nesúhlasom zabrániť tomu, aby pred súdom na jeho strane v pozícii vedľajšieho účastníka konal ten, koho účasť v konaní si neželá. Povahe a účelu občianskeho súdneho sporového konania by sa jednoznačne priečil vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane účastníka konania, ktorý by bol tomuto účastníkovi nanútený. Z zmysle vyššie uvedeného zodpovedá zákonu procesný postup súdu, v rámci ktorého oznámi účastníkom konania, že určitý subjekt vstúpi do konania ako vedľajší účastník, a vyzve ich, aby sa k tomuto vstupu vyjadrili. Súdom vyzvaní účastníci môžu vyjadriť svoje nesúhlasné stanovisko so vstupom vedľajšieho účastníka do konania. Sama skutočnosť, že vôľu vstúpiť do určitého konania prejaví právnická osoba, činnosť ktorej je zameraná na ochranu práv spotrebiteľa, bez ďalšieho ešte neznamená, že jej procesný úkon vyjadrujúci túto vôľu vyvoláva vždy ňou sledované právne účinky. Ani samotný status takejto právnickej osoby ešte neznamená, že jej vstup do konania v procesnom postavení vedľajšej účastníčky je vždy prípustný. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade oznámila, že z vlastného podnetu ako vedľajší účastník vstupuje do konania na strane spotrebiteľa taká právnická osoba, ktorej hlavnou náplňou činnosti je ochrana práv spotrebiteľa - OZ právna pomoc spotrebiteľom so sídlom v Košiciach. So zreteľom na to, nebolo procesným predpokladom vstupu združenia do predmetného konania preukázanie právneho záujmu na jeho výsledku. To však vôbec neznamená, že ostatné predpoklady vstupu tohto subjektu do uvedeného konania nemuseli byť splnené. Súd prvého stupňa aj keď obom účastníkom zaslal oznámenie o poučení o procesných právach a povinnostiach a žalovanú uznesením zo dňa 16.8.2012 vyzval na vyjadrenie k žalobnému návrhu, túto opomenul zároveň vyzvať aby sa vyjadrila k procesnému úkonu, ktorým združenie prejavilo vôľu vstúpiť do konania na jej strane. Uvedený postup súdu v konaní teda nezodpovedal v plnom rozsahu zákonným ustanoveniam upravujúcim vznik vedľajšieho účastníctva v konaní. Samotné zaslanie vyjadrenia združenia žalovanej nespĺňa podmienky výzvy na jej vyjadrenie k procesnému úkonu združenia, ktorým prejavilo vôľu vstúpiť do konania na jej strane. Keďže súd prvého stupňa takto nepostupoval a právne relevantným spôsobom neupovedomil žalovanú o procesnom úkone združenia, ktoré prejavilo vôľu vstúpiť do konania ako vedľajší účastník na jej strane nie je zrejmé, či žalovaná, ktorú chce združenie v konaní podporovať s jeho podporou súhlasí, resp. či neprejaví nesúhlas s vedľajším účastníctvom. Z uvedeného dôvodu preto nie sú splnené podmienky pre konanie na odvolacom súde, pretože nie je zrejmé, či združenie OZ právna pomoc spotrebiteľom so sídlom v Košiciach, je resp. nie je vedľajším účastníkom v konaní a teda nemožno posúdiť ani dôvodnosť podaného odvolania. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd vrátil vec súdu prvého stupňa ako predčasne predloženú. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa právne relevantným spôsobom upovedomiť žalovanú o procesnom úkone združenia, ktoré prejavilo vôľu vstúpiť do konania ako vedľajší účastník na jej strane a následne vec predloží odvolaciemu súdu. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.