Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2CoE/22/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613205083 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7613205083.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci oprávneného: N. K. G., K. N. J. I., D. XX, proti povinnému: Z. W., bytom E. - Y. XX, o vykonanie exekúcie pre vymoženie 61,74 € s prísl., vedenej u súdneho exekútora pod sp.zn. EX 231/2013, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 8Er/235/2013-11 z 9.10.2013 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutej časti, vo výroku o trovách exekúcie. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa uznesením zastavil exekúciu a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov exekúcie. O zastavení exekúcie rozhodol s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. f/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti z dôvodu, že po začatí exekúcie zaniklo právo priznané exekučným titulom, keďže dlžná suma bola uhradená po začatí exekúcie. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti s prihliadnutím na ust. § 200 ods.1, 2 cit. zák. a § 47 ods.3 cit. zák. tak, že ich náhradu žiadnemu z účastníkov nepriznal, nakoľko oprávnený a povinný trovy exekúcie nežiadali priznať, súdnemu exekútorovi podľa záver súdu prvého stupňa nárok na trovy exekúcie nevznikol, keďže exekútor nemá právo na náhradu trov konania za úkony, ktoré vykonal do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie. V danom prípade povinný dlžnú sumu uhradil 21.3.2013, o čom bol súdny exekútor vyrozumený 25.3.2013, poverenie súdu bolo vydané dňa 26.3.2013, doručené súdnemu exekútorovi 15.4.2013. Je teda zrejmé, že povinný splnil si svoju povinnosť oprávnenému ešte pred doručením poverenia pre súdneho exekútora. Súdny exekútor sa teda nijakým spôsobom pre výkon exekúcie a ani žiadnym úkonom nepričinil k tomu, že povinný splnil povinnosť, teda nie je možné mu priznať odmenu. Zároveň poukázal na to, že prvým odmeňovaným úkonom je získanie poverenia, ktorým sa začína štádium exekúcie a aj právna úprava zavedená zák. č. 348/2011 Z.z. počíta s možnosťou odmeny súdneho exekútora do doby doručenia poverenia len za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov. Uznesenie vo výroku o trovách exekúcie napadol včas podaným odvolaním súdny exekútor. Navrhol zmeniť uznesenie v napadnutej časti vo výroku o trovách exekúcie tak, aby povinný bol zaviazaný uhradiť mu trovy exekúcie v sume 4,50 € do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorými sú hotové výdavky v podobe poštovného za žiadosť o udelenie poverenia, podnetu na zastavenie exekúcie a vrátenie poverenia, ktoré považoval za účelne vynaložené. Všade, kde sa súd vyjadroval k nemožnosti priznania odmeny exekútora má súd pravdu, avšak pre prípad posúdenia návrhu na priznanie trov exekúcie je to irelevantné, keďže si neuplatnil odmenu za vykonávané úkony, ale náhradu hotových výdavkov, ku ktorým ho ust. § 47 ods.3 Ex.por. výslovne oprávňuje aj v čase do doručenia poverenia na vykonanie exekúcie. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods.1, 3 O. s. p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Výrok uznesenia, ktorým bola exekúcia zastavená, napadnutý odvolaním nebol a tak nadobudol právoplatnosť podľa § 206 ods.2 O. s. p. Uznesenie exekučného súdu v napadnutom výroku o trovách exekúcie je vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods.1 O. s. p. potvrdil. Podľa § 47 ods.3 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie. Do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených osobných výdavkov. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu jej uhradenia po začatí exekučného konania skôr ako povinnému uplynie lehota na podanie námietok, súdny exekútor má do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie nárok iba na odmenu za spísaný návrh na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov. Je teda zrejmé, že skutočne súdny exekútor mal nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov, avšak povinnosťou exekútora bolo v danom prípade preukázať výšku ním uplatnených hotových výdavkov. Z obsahu spisu nemožno zistiť, či súdnym exekútorom uplatnené hotové výdavky ním skutočne boli vynaložené, z obsahu spisu takto vynaložené hotové výdavky nevyplývajú, z podacích pečiatok súdu prvého stupňa nie je možné zistiť, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a podnet na zastavenie exekúcie a návrh na priznanie trov boli súdu prvého stupňa doručované poštou. Za takýchto okolností odvolací súd má za to, že nebolo preukázané vynaloženie súdnym exekútorom uplatnených hotových výdavkov, preto ich náhrada mu nemohla byť priznaná. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako už bolo vyššie uvedené ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.1 O.s.p. Súdnemu exekútorovi náhrada trov odvolacieho konania nepatrí ako neúspešnému účastníkovi. Oprávnenému a povinnému trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli, preto im nemohli byť priznané. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.