Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4Co/70/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7809205367 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7809205367.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov JUDr. Soni Minxovej a JUDr. Jozefa Maruščáka vo veci žalobkyne K. R., E. B., M.. R. XX, zastúpenej JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom, Rožňava, Hviezdoslavova 4, proti žalovaným 1/ J. X., E. B., R. XX, 2/ Q.. E. P., E. B., R. XX, a 3/ K. P., E. Š., N. N. XX, žalovaným v 2. a v 3. rade zastúpeným JUDr. Jánom Dorkinom, advokátom, Rožňava, Nám. baníkov 33, o zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 5C/66/2009-360 z 2.12.2013 v spojení s dopĺňacím rozsudkom 5C/66/2009-365 zo 7.1.2014 Okresného súdu Rožňava r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom. Žalovaným v 2. a 3. rade sa prisudzuje náhrada trov odvolacieho konania každému vo výške 83,89 eur a žalobkyňa je povinná ju zaplatiť JUDr. Jánovi Dorkinovi, advokátovi, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom 5C/66/2009-110 z 1.7.2010 zamietol žalobu žalobkyne a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zriadenia vecného bremena vo forme práva prechodu peši, osobným a nákladným motorovým vozidlom cez parcely žalovaných (pôvodne v 1. až v 8. rade) R. XXX/ X, R. XXX/X, R. XXX/X, R. XXX/X A. R. XXX/XX Y. I. R. XXX/XX A. R. XXX/XX, čo odôvodnila tým, že v K. XXXX kúpila B. Z. Y. R. M.. Č.. XX W. I.. K. P. a to s tým vedomím, že jediná najvýhodnejšia prístupová komunikácia je cez parcely žalovaných, avšak žalovaná v 7 rade Q.. E.L. P. jej v prechode bráni tvrdiac, že má chodiť cez R. M. popri potoku, hoci ide o nespevnenú a neupravenú komunikáciu ohrozujúcu aj jej L. Z.. Krajský súd v Košiciach, rozhodujúci o odvolaní žalobkyne rozsudkom 11Co/278/2010-139 z 18.5.2011 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby proti žalovaným v 1. až a 5. rade a vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanými v 1. a ž v 5. rade. Zrušil rozsudok vo výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba proti žalovaným v 6. až v 8. rade (J. X., Q.. E. P. A. K. P.), ako aj vo výroku o trovách konania vo vzťahu k nim a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa a ďalšie konanie. Mal za to, že vo vzťahu k žalovaným v 1. až v 5. rade žaloba bola správne zamietnutá, nakoľko títo žalovaní so žalobou súhlasili a ani žalobkyňa netvrdila, aby jej títo žalovaní bránili v prechode cez ich pozemky. Vo vzťahu k žalovaným v 6. až v 8. rade uložil súdu prvého stupňa povinnosť aplikovať aj § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka a rozhodnutie riadne odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné, zrozumiteľné a presvedčivé. Súd prvého stupňa ďalším rozhodnutím 5C/66/2009-360 z 2.12.2013 (t.j. teraz preskúmavaným rozsudkom), konajúc so žalovanými v 1. až v 3. rade, uvedenými v záhlaví rozhodnutia, opätovne žalobu žalobkyne zamietol. Citoval podstatný obsah vyjadrení žalobkyne, žalovaných v 2. a v 3. rade, ako aj svedkov Q. P., K. P., Q. X.W. A. I. Š. a tiež závery z vykonanej ohliadky na mieste samom. Zo záveru znaleckého posudku Ing. Karola Köteleša mu vyplynulo, že prístup k B. Z. žalobkyne na parcele č. XXX/XX, je možný pre osobné motorové vozidlo troma spôsobmi, pričom bezpečnosť chodcov a cyklistov je vo všetkých prípadoch porovnateľná a neboli zistené žiadne faktory, ktoré by ovplyvňovali bezpečnosť pozitívne alebo negatívne. Zo záverov znaleckého posudku znalca Ing. Patrika Vlčeka zistil, že prechod z nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, I.. Č.. XXX/XX A. XXX/XX Y. M. R. je možný s obmedzením pre osobné motorové vozidlá a príjazd sanitného vozidla, keď prechod pre nákladné a hasičské vozidlo možný nie je. Na parcele č. XXXX pred vstupom na parcelu č. XXX/XX je podľa znalca rozšírený breh a rozšírená komunikácia pomocou navozenej zeminy a je vysoký predpoklad, že takto upravená komunikácia nebude mať dostatočnú únosnosť ani pre osobné ani pre nákladné vozidlá. Súd prvého stupňa ďalej citoval § 151o ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka a všeobecne charakterizoval možné spôsoby vzniku vecného bremena. Žalobe žalobkyne nevyhovel a jej žalobu na zriadenie vecného bremena formou práva prechodu cez susediace pozemky zamietol. Z vykonaného dokazovania mu vyplynulo, že síce predchádzajúci vlastník K. P. prechádzal aj cez pozemok žalovanej v 1. rade, ale takisto využíval prístup na svoj pozemok zo zadnej časti, pričom ho využíval aj na vjazd nákladným motorovým vozidlom v čase, keď staval rodinný dom. Jeho výpoveď podľa neho potvrdilo aj to, že na pozemok navrhovateľky sa dalo vojsť aj vyjsť aj nákladným motorovým vozidlom. Aj z výsledkov nariadeného znaleckého dokazovania mal za to, že na pozemok žalobkyne sa dá vojsť aj zo zadnej strany, kde je postavená aj brána. To, že na jej pozemok sa dá vojsť aj motorovými vozidlami potvrdili aj vlastníci pozemkov v prednej časti, teda pôvodní žalovaní v 1. až 6. rade. Pokiaľ by rozhodol o zriadení vecného bremena formou práva prechodu žalobkyne cez pozemok žalovanej v 1. rade, tým by v značnej miere boli obmedzené vlastnícke práva žalovanej, ktorá má pozemok ohradený a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobkyňu zaviazal nahradiť úspešnej žalovanej v 1. rade trovy právneho zastúpenia vo výške 692,85 eur. Dopĺňacím rozsudkom 5C/66/2009-365 zo 7.1.2014 súd prvého stupňa zaviazal žalobkyňu zaplatiť na účet Okresného súdu Rožňava trovy štátu vo výške 754,22 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a to postupom v zmysle ust. § 166 O.s.p. s prihliadnutím k ust. § 148 ods. 1 O.s.p.. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa, navrhla ho zmeniť a v celom rozsahu žalobe vyhovieť, alebo alternatívne ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Mala za to, že predmetné rozhodnutie nespĺňa zákonom stanovené požiadavky uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p., čo sa prejavuje najmä v jeho nedostatočnom odôvodnení. S poukazom na závery znaleckého posudku Ing. Vlčeka mala za to, že komunikácia vedúca z ulice R. k jej rodinnému domu za vysokého predpokladu nebude mať dostatočnú únosnosť ani pre osobné a už vôbec nie pre nákladné vozidlá a je tak zrejmé, že prístup k rodinnému domu je možný nanajvýš v letných obdobiach a aj to len v čase bez výdatnejších zrážok. Už aj postoj ďalších pôvodne žalovaných, ktorí súhlasili so zriadením vecného bremena vo vzťahu k ich pozemkom svedčí o tom, že prístup k jej pozemku nie je bezproblémový a hlavne nie je bezpečný. Poukázala ďalej na výsledky konania 12C 57/2004 pred Okresným súdom v Rožňave, kde bolo určené, že žalobcovia K. P. A. Q.. E. P. majú právo prechodu peši, osobným a nákladným motorovým vozidlom cez parcelu č. XXX/X, XXX/X, XXX/X A. XXX/X R.. Ú.. B.. Citovala ďalej § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka a charakterizovala pojem „nevyhnutná cesta“. Zastávala názor, že žalobu nemožno zamietnuť dokonca ani z toho dôvodu, že vlastník stavby stavbu kupoval s vedomím, že právo cesty k stavbe nie je zabezpečené a treba si uvedomiť, že právo cesty nemusí slúžiť výlučne pre potreby vlastníka stavby (nepriaznivý zdravotný stav K. C.). Pre poriadok tiež uviedla, že rozhodnutie je nepreskúmateľné, ak pre jeho nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov v jeho odôvodnení nie je možné zistiť, ako správny orgán dospel k záverom, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ako dospel k samotnému rozhodnutiu v danej veci. Pod odňatím možnosti konať pred správnym orgánom treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup orgánu, ktorým znemožní účastníkovi vykonať v priebehu konania procesné práva priznané mu príslušnými právnymi predpismi (v danom prípade Správnym poriadkom). Odvolaním žalobkyňa samostatne napadla i dopĺňací rozsudok a tiež ho navrhla zrušiť. Žalovaná v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 31.1.2014 navrhla rozsudok v celom rozsahu potvrdiť a priznať jej náhradu trov vo výške 83,89 eur. Bola toho názoru, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom svoje rozhodnutie odôvodnil, poukázal na rozhodujúce dôkazy, z ktorých vychádzal, uviedol akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov a vec riadne právne posúdil a toto odôvodnenie je presvedčivé. Poukázala na to, že nehnuteľnosť - pozemok žalobkyne, ako v poradí posledný síce z jednej strany susedí s jej pozemkom, z druhej strany s potokom (nie však bezprostredne), ale zo zvyšných strán je v podstate v bezprostrednom susedstve s cestou - riadnou a primeranou komunikáciou na ulici R.. Z toho vyplýva, že žalobkyňa má možnosť prístupu na svoj pozemok priamo z cestnej komunikácie a preto nevidí žiaden dôvod, prečo by mala byť obmedzovaná ona vo výkone svojho vlastníckeho práva. Vzhľadom na uvedené sa odvolávala na ochranu svojho vlastníckeho práva, ktoré môže byť narušené len vo výnimočných a nevyhnutných prípadoch. Znalecký posudok vypracovaný Ing. Karolom Kötelešom považovala za úplne jednoznačný a nespochybniteľný a týmto sa jasne a jednoznačne konštatovali možnosti vstupu žalobkyne na jej pozemok a to bezpečne a tomuto posudku neodporovali ani závery Ing. Patrika Vlčeka a aj tento znalec v podstate urobil záver o možnom prístupe k stavbe a pozemku žalobkyne za existujúceho stavu. Aj žalovaný v 3. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol rozsudok potvrdiť a priznať mu náhradu trov právnej služby vo výške 83,89 eur. Rozsudok súdu prvého stupňa považoval za správny tak po vecnej stránke, ako aj po právnej stránke a zotrval na doterajších stanoviskách a vyjadreniach. Zdôraznil, že žalobkyňa kúpila predmetné nehnuteľnosti od jeho E., s ktorým však nikdy nebol nijakým spôsobom dohodnutý tak, aby tento mal využívať na prechod jeho dvor, resp. nehnuteľnosti. Jeho E. chcel používať a používal vstup na svoje nehnuteľnosti, ktoré sú teraz vo vlastníctve žalobkyne z M. R., keďže tam mal vhodný a dobrý prístup. Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), za dodržania podmienok stanovených v § 156 ods. 3 O.s.p., keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bez nariadenia pojednávania bolo riadne oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach, a to v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p., lebo z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov je vecne správny. O mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bol zástupca žalobkyne upovedomený elektronickými prostriedkami (§ 45 ods. 4, § 214 ods. 3 O.s.p.). Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, na správnosť ktorých poukazuje. S názorom žalobkyne o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku (hoci s poukazom na Správny poriadok) súhlasiť nemožno. Z odôvodnenia rozsudku sú totiž zrejmé skutkové závery, keďže je vysvetlené, z akých dôkazov súd vychádzal a ako ich hodnotil a tiež je podaný zrozumiteľný a jasný výklad, pod ktorú právnu normu podriadil súd zistený skutkový stav a aké práva a povinnosti účastníkov z toho vyplynuli. Rozsudok spĺňa náležitosti presvedčivého rozhodnutia. V danej veci žalobkyňa žiadala zriadiť vecné bremeno vo vzťahu k pozemkom žalovaných a to vo forme práva prechodu peši, osobným a nákladným motorovým vozidlom. S názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého nie sú splnené podmienky pre zriadenie vecného bremena možno súhlasiť. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. Situácia predvídaná v citovanom ustanovení predstavuje konflikt vlastníckeho práva vlastníka stavby s vlastníkom pozemku. Pri zriaďovaní nevyhnutnej cesty je potrebné vždy dbať, aby právo vlastníka pozemku bolo obmedzené čo možno najmenej. Preto v prípade, že vlastník stavby má možnosť zriadiť si prístup k stavbe bez obmedzenia vlastníka priľahlého pozemku, napr. zriadením nového vchodu smerom k priľahlej verejnej komunikácii, nemožno právo vecného bremena zriadiť. V prípade, ak zriadenie nového prístupu vlastníkom stavby bude finančné nákladné, ide už len o jeho súkromný záujem, ktorý nie je možné uspokojiť na úkor iného vlastníka zriadením nevyhnutnej cesty; naviac tu neexistujú zákonné podmienky pre zriadenie takéhoto práva, ktoré sú dané len v prípade, keď prístup vlastníka k stavbe nemožno zaistiť inak. Podľa zaužívanej súdnej praxe aj v prípade, ak žalobcovia majú k svojmu domu prístup zaistený po ceste pre peších (chodníku) v dostupnej vzdialenosti od verejnej komunikácie, a túto cestu nemožno použiť k jazde motorovými vozidlami, nemožno podľa uvedeného zákonného ustanovenia za situácie, kedy prístup k stavbe z verejnej komunikácie je zaistený, zriadiť vecné bremeno. Pre zriadenie nevyhnutnej cesty totiž nie je dostatočným dôvodom, že požadovaný prístup by bol pre účastníkov pohodlnejší alebo výhodnejší. Zriadenie nevyhnutnej cesty totiž predstavuje vážny zásah do práva vlastníka pozemku a preto je vždy nutné porovnávať výhodu, ktorú by cesta poskytovala s ujmou, ktorá by vznikla vlastníkovi zaťaženej nehnuteľnosti. Zo zaužívanej súdnej praxe, ako už bolo naznačené tiež vyplýva, že pre prístup k domu je dostatočné, hoci nie celkom komfortné, ak je tento zaistený pešou cestou v rozumnej, primerane dostupnej vzdialenosti. Na zriadenie nevyhnutnej cesty nepostačuje ani nutnosť umožniť vjazd záchrannej služby, hasičom, či polícii. Zložky integrovaného záchranného systému totiž vo všeobecnosti majú v nevyhnutných prípadoch zaistený prechod cez cudzie pozemky na základe osobitných zákonov. Prioritne platí, že nevyhnutnú cestu možno požadovať len pre pozemok, ktorému úplne chýba nutné spojenie. Občasný nedostatok nutného spojenia (napr. v prípade zvlášť nepriaznivého počasia) alebo napraviteľná vadnosť verejnej cesty nepostačujú pre vyhovenie návrhu. V danej veci, ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania, pozemok žalobkyne susedí z viacerých strán s verejnou komunikáciou a žalobkyňa naň má (alebo má možnosť zriadiť) prístup a preto neboli dané podmienky pre vyhovenie žalobe. Osobitne je potrebné poukázať na závery znaleckého posudku Ing. Karola Köteleša, podľa ktorého prístup k rodinnému domu žalobkyne je možný osobným motorovým vozidlom hneď tromi, podrobne zdokumentovanými spôsobmi. Tomuto posudku zásadne neodporujú ani výsledky znaleckého skúmania vykonaného znalcom Ing. Patrikom Vlčekom, ktorý prístup k domu skúmal v najmenej priaznivých zimných poveternostných podmienkach (viď fotodokumentácia na č.l. 290 až 292). Bez ohľadu na nedotiahnuté úvahy o únosnosti navozenej zeminy na brehu potoka Z. je nevyhnutné upozorniť predovšetkým na celkovú dispozícii pozemku žalobkyne (najlepšie zdokumentovanú obrázkami č. 14 a 19 v znaleckom posudku č. XX/XXXX- č.l. 232, 235), ktorý z jednej strany v celom profile susedí s R. ulicou (verejnou komunikáciou) a tak nemôžu byť dôvodné úvahy o zaťažovaní pozemkov tretích osôb vecným bremenom ktoré riešenie by mohlo prichádzať do úvahy len v prípade úplnej absencie nutného spojenia. Aj fotodokumentácia tvoriaca súčasť doplnku znaleckého posudku Ing. Patrika Vlčeka (obrázky č. 2,3 a 4 na č.l. 329) nesvedčí o tom, že k domu žalobkyne nie je možné zriadiť prístup aj od ulice R.. Hoci povrch komunikácie je situovaný vyššie, ako pozemok žalobkyne, nejde zjavne o takú technickú prekážku, ktorá by znemožňovala zriadenie prístupu k domovej nehnuteľnosť aj z tejto strany (v súčasnosti v celosti oplotenej). Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd musel potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom ako vecne správny. V odvolacom konaní mali úspech žalovaní v 2. a v 3. rade, ktorí si uplatnili aj nárok na náhradu trov právneho zastúpenia a tento im v súlade s právnou úpravou aj bol priznaný (§ 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.). Náhrada trov patrí každému za jeden úkon poskytnutej právnej služby advokátom JUDr. Jánom Dorkinom a to za písomné vyjadrenie k dovolaniu žalobkyne v tarifnej odmene po 61,87 eur a k tomu rež. paušál (8,04 eur), ako aj DPH. Podľa názoru odvolacieho súdu nešlo pri týchto samostatných vyjadreniach o spoločné úkony pri zastúpení dvoch alebo viacerých osôb (§ 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z.). V čase vyhotovenia vyjadrenia žalovanej v 2. rade k odvolaniu (31.1.2014) JUDr. Ján Dorkin ešte žalovaného v 3. rade nezastupoval. Žalovaný v 3. rade ho svojím zastupovaním splnomocnil až 3.2.2014 a za neho JUDr. Ján Dorkin vyjadrenie k odvolaniu vyhotovil samostatne, až v tento deň a toto je sčasti aj obsahovo odlišné od vyjadrenia z 31.1.2014. Celkom uplatnené trovy žalovaného v 3. rade pri dvoch poskytnutých úkonoch právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k odvolaniu) minimálne zodpovedajú uplatnenej a priznanej sume 83,89 eur. Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.