Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/216/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201074 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:1013201074.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Jozefa Kuruca, v právnej veci žalobcu EXIspot s.r.o., so sídlom Opatovská cesta 14, Košice, právne zastúpeného JUDr. Jánom Havlátom, advokátom, so sídlom Bratislava, Rudnayovo námestie 1, proti žalovanému Daňovému úradu pre vybrané daňové subjekty Bratislava, Radlinského 37, v konaní o žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 25.03.2013 č. 900399/5/1080058/2013, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobca podanou žalobou sa domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného uvedené v záhlaví rozsudku, ktorým podľa § 71 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorý zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba „daňový poriadok“) v nadväznosti na § 80 ods.1 citovaného zákona nevyhovel námietke žalobcu doručenej na daňový úrad dňa 13.03.2013 proti výzve na zaplatenie daňového nedoplatku na dani z pridanej hodnoty č. 9900399//688577/2013 zo dňa 20.02.2013. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný dňa 20.02.2013 vydal výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2012 vo výške 759.989,18 eur, proti ktorej podal žalobca námietku z dôvodu, že v danom prípade ide o daňovú pohľadávku, ktorá vznikla v období pred začatím reštrukturalizačného konania, teda ide o pohľadávku, ktorú bolo potrebné prihlásiť v reštrukturalizácii. Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný námietke žalobcu nevyhovel a žalobca toto rozhodnutie považuje za nezákonné, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a súčasne je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Žalobca v žalobe konštatoval, že nie je sporné medzi účastníkmi, že rozhodnutím Okresného súdu Košice I. zo dňa 19.12.2012 sp. zn. 31R/3/2012 uverejneným v Obchodnom vestníku pod č. 250/2012 zo dňa 31.12.2012 bolo začaté reštrukturalizačné konanie žalobcu. Následne rozhodnutím Okresného súdu Košice I. zo dňa 30.01.2013 sp. zn. 31R/3/2012-2471 bola povolená reštrukturalizácia žalobcu. Žalobca v žalobe citoval ustanovenie § 113 ods.3, § 114 ods.1 písm.b), f), § 120 ods.1, 2, 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) ďalej poukázal na ustanovenie § 158 ods.1, 3 daňového poriadku a uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z jeho nesprávneho záveru ohľadom okamihu, kedy vzniká daňová pohľadávku, keď v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádza, že daňová pohľadávka, resp. jej splatnosť vznikla 25.01.2013, t.j. až neodvedením tejto vlastnej daňovej povinnosti v lehote splatnosti za zdaňovacie obdobie december 2012. Preto tvrdenie žalobcu, že si daňový úrad ako správca dane mal prihlásiť pohľadávku v rámci reštrukturalizácie, lebo daňová pohľadávka vznikla ešte pred začatím reštrukturalizácie, sú neopodstatnené. Podľa názoru žalobcu žalovaný hoci vo svojom rozhodnutí uvádza, ktoré právne predpisy a ich ustanovenia sa na daný prípad aplikovaný, neinterpretoval ich tak, ako to vyplýva z ich znenia a vzájomných súvislostí. Právna úprava daňového poriadku si zjavne podľa žalobcu odporuje správnou úpravou ustanovenia § 120 ods.2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, keď daňový poriadok zakotvením ustanovení § 158 nepriamo odlišuje stanovenie tzv. prednostné pohľadávky tým, že považuje daňovú pohľadávku, ktorá bola splatná v deň začatia reštrukturalizačného konania za pohľadávku vzniknutú po začatí reštrukturalizačného konania, v dôsledku čoho vôbec neberie do úvahy moment vzniku pohľadávky. Žalobca konštatoval, že ak by pohľadávka správcu dane vznikla pred začatím reštrukturalizačného konania, nie je možné ju považovať za prednostnú pohľadávku v zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Aplikačnou zásadou vymedzujúcou vzťah daňového poriadku a zákona o konkurze a reštrukturalizácii je zásada lex specialis derodat generalis. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii upravuje tzv. prednostné pohľadávky, ktoré sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou a ktoré môže vymedziť len zákon upravujúci reštrukturalizáciu ako zákon špeciálny. Medzi takéto pohľadávky patria podľa § 120 ods.2 tohto zákona okrem iného pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania. Na tento záver nemá vplyv ani ustanovenie § 158 daňového poriadku, v zmysle ktorého daňový nedoplatok sa na účely konkurze a reštrukturalizácie považuje za pohľadávku, pričom daňovým nedoplatkom sa pre účely zákona o správe daní považuje dlžná suma po lehote splatnosti dane. Podľa žalobcu vzhľadom na to, že si tieto citované ustanovenia v tejto časti odporujú, aplikuje sa právna úprava obsiahnutá v ustanovení § 120 ods.2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, lebo tento zákon je vo vzťahu k reštrukturalizácii zákonom špeciálnym. Žalobca ďalej poukázal na to, že z konštantnej judikatúry slovenských súdov vyplýva, že z hľadiska zákona o konkurze a reštrukturalizácii nie je relevantné, kedy sa daňová pohľadávka stala splatnou, ale kedy vznikla (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/23/11, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/35/2011). Podľa žalobcu moment vzniku daňovej povinnosti vyplýva okrem iného z ustanovenia § 19 ods.1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov, podľa ktorého daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľností je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy, je dňom dodania deň odovzdania stavby pri dodaní tovaru podľa § 8 ods.1 písm.c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru príjemcovi. Vzhľadom na toto ustanovenie daňová povinnosť o žalobcu, ktorý je platcom DPH, vznikla už dňom uskutočnenia zdaniteľného plnenia (daňovej povinnosti). Žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesprávne stanovil, že deň splatnosti daňovej pohľadávky je súčasne dňom vzniku daňovej pohľadávky a ďalej sa zaoberal výlučne otázkou splatnosti daňovej pohľadávky, a to s poukazom na § 78 ods.2 zákona o DPH. Tvrdenie žalovaného, že daňová pohľadávka vznikla až 25.01.2013 neodvedením vlastnej daňovej povinnosti v lehote splatnosti za zdaňovacie obdobie december 2012, odporuje zákonu. Keďže predmetom výzvy na zaplatenie daňového nedoplatku je daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2012, je nepochybné, že ide o pohľadávku, ktorá vznikla pred začatím reštrukturalizačného konania, a teda ide o pohľadávku, ktorú bolo okrem iného potrebné prihlásiť v reštrukturalizácii, a ktorá sa nepovažuje za prednostnú pohľadávku v zmysle § 120 ods.3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Postup žalovaného je v rozpore aj s účelom a režimom reštrukturalizačného konania, ktoré má zabezpečiť kolektívne uspokojenie pohľadávok veriteľov a viesť k ozdraveniu obchodnej spoločnosti formou pomerného uspokojenia prihlásených „starých“ pohľadávok. Pokiaľ by pohľadávka žalobcu bola považovaná za prednostnú pohľadávku, žalovaný by bol zvýhodnený oproti ostatným veriteľom zabezpečením i nezabezpečeným, čo by bolo v rozpore s dobrými mravmi a samotným účelom reštrukturalizačného konania. Žalobca ďalej v žalobe namietal, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného nespĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia, okrem iného neobsahuje ani vysporiadanie sa žalovaného s námietkou. Žalovaný sa obmedzil iba na všeobecné konštatovanie o tejto námietke, argumentácia žalobcu obsiahnutá v námietke zo dňa 12.03.2013 nebola pri rozhodovaní zohľadnená a s tvrdeniami žalobcu sa žalovaný ani inak nevysporiadal. Z týchto dôvodov žalobca navrhol, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie a zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania, vrátane trov právneho zastúpenia. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe 02.04.2014 navrhol, aby súd žalobu zamietol. Uviedol, že žalobca podal dňa 25.01.2013 daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie december 2012 s vlastnou daňovou povinnosťou vo výške 760.213,25 eur. Vykázaná vlastná daňová povinnosť bola v zmysle § 78 ods.2 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov splatná do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, v danom prípade do 25.01.2013. Správca dane výzvou zo dňa 20.02.2013 č. 9900399/5/688577/2013 vyzval žalobcu podľa § 80 daňového poriadku, aby v náhradnej lehote do 15 dní odo dňa doručenia výzvy zaplatil daňový nedoplatok na DPH za zdaňovacie obdobie december 2012 vo výške 759.989,18 eur splatnej do 25.01.2013. Proti výzve podal žalobca námietky, ktorým žalovaný napadnutým rozhodnutím nevyhovel. Žalovaný ďalej uviedol, že reštrukturalizačné konanie sa začalo dňa 31.12.2012 a dňa 06.02.2013 bola povolená reštrukturalizácia. Správca dane uplatňuje prihláškou len tie pohľadávky, ktoré vznikli do dňa vydania uznesenia o začatí reštrukturalizačného konania. Daňová pohľadávka na DPH u žalobcu sa stala splatnou po začatí reštrukturalizačného konania dňa 25.01.2013, nie je teda pohľadávkou uplatňovanou v reštrukturalizácii prihláškou. K žalobným námietkam žalovaný uviedol, že vo svojom konaní aplikoval ustanovenia daňového poriadku, ktorý je všeobecným predpisom pre správu daní a daňové konanie s osobitnými ustanoveniami pre konkurz a reštrukturalizáciu (šiesta časť, § 158 - 159) a zákona o konkurze a reštrukturalizácii, všeobecného predpisu pre konkurz a reštrukturalizáciu a interné predpisy Finančného riaditeľstva SR. V súlade so žalobcom žalovaný uviedol, že pre konanie žalovaného je rozhodujúce stanoviť časový okamih, kedy vzniká daňová pohľadávka. Podľa § 2 daňového poriadku daňovou pohľadávkou je pohľadávka správcu dane na dani do lehoty splatnosti dane a daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti dane. Žalovaný má za to, že dátumom vzniku daňového nedoplatku (pohľadávky) je deň 25.01.2013, kedy žalobca podal daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie december 2012, vtedy sa žalovaný dozvedel výšku daňovej povinnosti a vtedy sa táto pohľadávka stala splatnou. Žalobca poukázal na ustanovenie § 120 ods.2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou a nepôsobia na ne účinky začatia reštrukturalizačného konania v zmysle § 114 tohto zákona. Žalovaný vo svojej činnosti postupoval aj podľa metodického pokynu Daňového riaditeľstva SR č. 20/3/2007, podľa ktorého daňové pohľadávky správcu dane, ktoré vznikli voči daňovému dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania (v čase po začatí reštrukturalizačného konania) správca dane neprihlasuje v reštrukturalizácii prihláškou. Zákon ich označuje ako prednostné pohľadávky. Správca dane tieto pohľadávky môže vymáhať priamo u dlžníka, a to aj daňovým exekučným konaním. Rovnaký právny záver vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/41/2011, ktorý v tomto rozsudku rovnako riešil ako sporné vymedzenie pojmu daňová pohľadávka. Pokiaľ žalobca v žalobe ohľadom vzťahu, vzniku a splatnosti pohľadávky odkázal na uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/23/2011 a 8Sžf/35/2011 žalovaný uviedol, že v oboch prípadoch Najvyšší súd SR zrušil rozhodnutia krajského súdu ako predčasné a v ďalšom konaní sa mal súd vysporiadať s otázkou ustálenia vzniku pohľadávky a rozhodnúť či ide o pohľadávku prednostnú so všetkými dôsledkami s tým spojenými alebo nie. Ide teda o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v neukončených veciach, a preto podľa jeho názoru nie sú podpornými pre podanú žalobu. Žalovaný nepovažoval za dôvodnú ani žalobnú námietku ohľadom nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, pretože sa žalobca vo svojej námietke zo dňa 12.03.2013 okrem zhrnutia do vtedajšieho konania a citovania ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii namietal charakter pohľadávky, moment vzniku daňovej povinnosti a čas vzniku daňovej pohľadávky a žalovaný sa so všetkými v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal. Pre úplnosť žalovaný uviedol, že žalobca požiadal o povolenie platenia daňového nedoplatku, ktorý je predmetom tejto žaloby v splátkach a žalovaný tejto žiadosti vyhovel. Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie v medziach žaloby, oboznámil sa s administratívnym spisom a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že uznesenie Okresného súdu Košice I. zo dňa 19.12.2012 sp. zn. 31R/3/2012 o začatí reštrukturalizačného konania voči žalobcovi bolo uverejnené v Obchodnom vestníku dňa 31.12.2012, a teda týmto dňom bolo začaté reštrukturalizačné konanie voči žalobcovi. Ďalším uznesením Okresného súdu Košice I. zo 06.02.2013 sp. zn. 31R/3/2012 bola povolená reštrukturalizácia žalobcu. Žalobca podal dňa 25.01.2013 daňové priznanie na DPH za december 2012. Na výzvu žalovaného zo dňa 20.02.2013 na zaplatenie daňového nedoplatku na DPH za zdaňovacie obdobie december 2012 podal žalobca námietky zo dňa 12.03.2013, v ktorých tvrdil, že v danom prípade ide o daňovú pohľadávku, ktorá vznikla v období pred začatím reštrukturalizačného konania, teda ide o pohľadávku, ktorú bolo okrem iného potrebné v reštrukturalizácii prihlásiť, a ktorá sa nepovažuje za prednostnú pohľadávku v zmysle § 120 ods.3 zákona o kunkurze a reštrukturalizácii. Ďalej uviedol, že je nepochybné, že pohľadávka správcu dane je pohľadávkou, ktorá zodpovedá jeho daňovej povinnosti, pričom moment vzniku daňovej povinnosti vyplýva okrem iného z ustanovenia § 19 ods.1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov. Vo výzve definovaná daňová pohľadávka je pohľadávkou, ktorá vznikla pred začatím reštrukturalizačného konania, preto žalobca okrem iného aj s poukazom na ustanovenie § 6 zákona o konkurze a reštrukturalizácii nemôže a nesmie túto pohľadávku zaplatiť. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí k námietkam žalobcu odôvodnil tým, že správca dane uplatňuje prihláškou len tie pohľadávky, ktoré vznikli do dňa vydania uznesenia o začatí reštrukturalizačného konania. Daňová pohľadávka na DPH vo výške 759.989,18 eur sa stala splatnou po začatí reštrukturalizačného konania (dňa 25.01.2013), nie je teda pohľadávkou uplatňovanou v reštrukturalizácii prihláškou. Ďalej v odôvodnení citoval ustanovenia § 2 písm.f), § 158 ods.1, ods.3 daňového poriadku a ustanovenie § 120 ods.2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, a konštatoval, že išlo o daňovú pohľadávku, ktorá vznikla, resp. jej splatnosť nastala po začatí reštrukturalizačného konania, ide o pohľadávku na nedoplatku na DPH za zdaňovacie obdobie december 2012, t.j. konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie ustanovenie § 114 zákona o konkurze a reštrukturalizácii nevylučuje. Tvrdenie žalobcu, že si mal správca dane prihlásiť pohľadávku v rámci reštrukturalizácií, je neopodstatnené vzhľadom na to, že daňová pohľadávka, resp. jej splatnosť vznikla dňa 25.01.2013, t.j. až neodvedením vlastnej daňovej povinnosti v lehote splatnosti za zdaňovacie obdobie december 2012. Poukázal pritom na ustanovenie § 78 ods.2 zákona o DPH. Podľa § 2 písm.f) daňového poriadku je daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti. Podľa § 158 ods.1 daňového poriadku sa daňový nedoplatok na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje za pohľadávku. Podľa § 158 ods.3 daňového poriadku ak daňový nedoplatok vznikol v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň začatia reštrukturalizačného konania, alebo po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania, považuje sa za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania. Podľa § 118 ods.1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii povolením reštrukturalizácie sa začína reštrukturalizácia. Reštrukturalizácia sa považuje za povolenú zverejnením uznesenia o povolení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku. Podľa § 120 ods.2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovno-právne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len „prednostné pohľadávky“). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania, ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia. Podľa § 19 ods.1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľností je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľností do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obchodnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods.1 písm.c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Podľa § 77 ods.1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH zdaňovacím obdobím platiteľa je kalendárny mesiac, ak tento zákon neustanovuje. Podľa § 78 ods.1 citovaného zákona platiteľ je povinný do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia podať daňové priznanie a v tej istej lehote aj zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť. Platiteľ registrovaný podľa § 5 a 6 nie je povinný podať daňové priznanie, ak mu nevznikla v zdaňovacom období daňová povinnosť, alebo právo na odpočítanie dane, s výnimkou platiteľa, ktorý je povinný platiť preddavok podľa § 78a. Medzi účastníkmi je sporné stanovenie dňa, v ktorom žalobcovi vznikol daňový nedoplatok, ktorý sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje za pohľadávku. Daňová pohľadávka podľa definície obsiahnutej v daňovom poriadku je pohľadávka správcu dane na dani do lehoty splatnosti a daňovým nedoplatok je dlžná suma po lehote splatnosti dane. Daň z pridanej hodnoty je splatná do 25. dňa po skončení zdaňovacieho obdobia. V preskúmavanom prípade bolo zdaňovacie obdobie december 2012 a daň z pridanej hodnoty bola splatná do 25.01.2013. Dňom 26.01.2013 sa nezaplatená daň podľa daňového poriadku daňovým nedoplatkom. Iný výklad by bol v rozpore s citovanými ustanoveniami daňového poriadku a zákona o DPH, aj v rozpore s logickým uvažovaním, pretože správca dane sa o daňovej povinnosti žalobcu môže vo všeobecnosti dozvedieť najskôr z daňového priznania. Žalobca daňové priznanie na DPH za december 2012 podal dňa 25.01.2012. Nezaplatená daň v lehote splatnosti sa stala daňovým nedoplatkom od 26.01.2013, teda po začatí reštrukturalizácie žalobcu, ktorá začala dňom 31.12.2012. Nie je preto dôvodná žalobcova námietka, že pohľadávka vznikla pred začatím reštrukturalizácie s odkazom na vznik daňovej povinnosti (§ 19 zákona o DPH) a žalovaný ju bol preto povinný do reštrukturalizačného konania prihlásiť. Postup žalovaného bol v súlade s ustanovením § 158 daňového poriadku a § 120 ods.2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Ustanovenia § 158 a § 159 daňového poriadku sú osobitnými predpismi vo vzťahu k všeobecnej úprave týkajúcej sa konkurzu a reštrukturalizácií, a preto pri použití výkladového pravidla špeciálny právny predpis ruší všeobecný (zákon o konkurze a reštrukturalizácii) sa za prednostné pohľadávky, teda také ktoré netreba prihlásiť do reštrukturalizačného konania, považujú daňové nedoplatky, ktoré vznikli v deň začatia reštrukturalizačného konania, alebo po začatí reštrukturalizačného. Námietka žalobcu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného neobsahuje dostatočné a riadne odôvodnenie, nie je podľa názoru súdu dôvodná, preto žalobca v námietkach iba poukazoval na to, že ide o pohľadávku, ktorú mal správca dane prihlásiť do reštrukturalizačného konania a moment vzniku pohľadávky odvodzoval od ustanovenia § 19 ods.1 zákona o DPH, s čím sa žalovaný vo svojom rozhodnutí v dostatočnej miere vysporiadal. Z uvedených dôvodov preto súd rozhodol tak, že žalobu žalobcu podľa § 250j ods.1 O.s.p. zamietol. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodol tak podľa § 250k ods.1 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.