KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Košice20. 5. 2015plný text

Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/223/2013 z 20. 5. 2015

CitáciaRozsudok Krajského súdu Košice z 20. mája 2015, sp. zn. 6S/223/2013, ECLI:SK:KSKE:2015:7013201182.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/223/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201182
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7013201182.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu
JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Tamary Sklenárovej v právnej veci žalobkyne L. N., Z. XXX, práv. zast.
JUDr. Andrej Adam, advokát, Bracovce 132 proti žalovanému Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny,
Špitálska 8, Bratislava, v konaní o žalobe žalobkyne proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 17.07.2013
č. UPS/US1/SSVOSSD/BEZ/2013/14333 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobkyni právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím postupom podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní zamietol odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
W. č. W.-XXX zo dňa 17.05.2013, ktorým tento podľa § 10 ods. 2 a § 5 ods. 3 zákona č. 627/2005 Z.z.
o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa v znení účinnom do 31.12.2013 (ďalej len
„zákon“) rozhodol, že L. N. je povinná vrátiť opakovaný príspevok dieťaťu v celkovej sume 411,- eur do
15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia a toto rozhodnutie potvrdil.

Podstata odôvodnenia rozhodnutia žalovaného spočívala v jeho konštatovaní, že zákon o príspevkoch
neumožňuje výkonnému orgánu pri rozhodovaní o nárokoch na príspevky v náhradnej starostlivosti
zohľadniť predložené námietky oprávnenej osoby. Orgány štátnej správy v oblasti sociálnych vecí,
rodiny a služieb zamestnanosti sú výkonnou zložkou, a preto v konaniach len aplikujú zákony.
Oprávnená osoba bola v odôvodnení rozhodnutia č. XXXX/XXXXX/X-J.S. zo dňa 23.02.2012 o
preddavkovo poskytovanom opakovanom príspevku dieťaťu jednoznačne informovaná o tom, že
po doručení právoplatného rozsudku o zmene výšky výživného v zmysle ustanovenia § 10 ods.
2 zákona o príspevkoch bude rozhodnuté o doplatení, prípadne o vrátení opakovaného príspevku
dieťaťu zverenému do náhradnej rodinnej starostlivosti. Zároveň bola oprávnená osoba v predmetnom
rozhodnutí upozornená aj na svoje povinnosti ustanovené v § 15 zákona o príspevkoch, podľa ktorého
oprávnená osoba je povinná preukázať splnenie podmienok nároku na príspevok a na jeho výplatu
a do ôsmich dní písomne oznámiť platiteľovi zmeny, ktoré majú vplyv na nárok na príspevok, na
jeho výšku a na jeho výplatu. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.03.2012.
Odvolací orgán súčasne poukazuje aj na ust. § 14 ods. 1 zákona o príspevkoch a vylúčil postup
podľa ust. § 18 ods. 3 a § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní, a preto nebolo povinnosťou platiteľa
postupovať v zmysle uvedených ustanovení zákona o správnom konaní. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu
sa zvýšenia výživného matke so spätnou platnosťou, žalovaný uvádza, že táto skutočnosť nemá
vplyv na zúčtovanie preddavkovo vyplateného opakovaného príspevku dieťaťa. Uvádza, že návrh na
zvýšenie výživného bol spísaný právnym zástupcom - advokátom dňa 12.01.2012, ktorým žiada o



zmenu výšky výživného od 01.09.2011. Z uvedeného vyplýva, že oprávnená osoba sama žiadala o
spätné určenie výživného. Tvrdenie žalobcu, že štátu nevznikla žiadna škoda, nakoľko preddavkovo
poskytovaný opakovaný príspevok dieťaťu bol použitý v súlade so zákonom o príspevkoch, a preto nie
je opodstatnená povinnosť vrátiť už spotrebovaný príspevok, toto tvrdenie nemožno podporiť, nakoľko
zákon o príspevkoch jednoznačne v § 10 ods. 2 stanovuje postup platiteľa. Okrem toho výživné od rodiča
nie je možné porovnávať so sociálnou dávkou - opakovaným príspevkom dieťaťu a zákon o príspevkoch
takýto postup nestanovuje. V predmetnom prípade sa jedná o vrátenie preddavkovo poskytovaného
opakovaného príspevku dieťaťu a nie o vrátenie výživného. Rozhodnutie žalovaného bolo doručené
žalobkyni dňa 30.07.2013.

Včas podanou žalobou, podanou osobne dňa 22.08.2013 na Krajskom súde v Košiciach, sa žalobkyňa
domáhala zrušenia rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov s odôvodnením, že žalovaný sa
zabudol v napadnutom rozhodnutí zaoberať otázkou preddavkových platieb. Ak by sa žalovaný touto
otázkou skutočne zaoberal, bol by zistil, že správny orgán I. stupňa pochybil, keď vyplácal tak vysoké
preddavky a podľa zákona mal skúmať, aký návrh podala žalobkyňa, teda akú sumu navrhovala súdu
ako navrhované výživné. V tomto prípade žalobkyňa navrhla zvýšiť výživné na B. N. zo sumy 22,60
eur na sumu 70,- eur. Okresný súd napokon zvýšil výživné na sumu 50,- eur. Správny orgán I. stupňa
mal potom postupovať tak, že od zákonnej dávky odpočíta výživné prijaté od otca, t.j. 22,60 eur a
očakávané výživné zo strany matky vo výške 70,- eur (podľa návrhu) a ak by postupoval správne, nebol
by preddavkovo vyplácal sumy 89,57 eur, 87,18 eur a 90,48 eur. Toto si mal žalovaný pri dôslednom
rozhodovaní o odvolaní povšimnúť a bol by zistil, že k preplatkom vôbec nemuselo dôjsť. Žalovaný
sa vôbec nezaoberal odvolacou námietkou žalobkyne, podľa ktorej sa spotrebované výživné nevracia.
Podľa § 78 ods. 2 zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za
uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Z ust. § 5 ods. 1 zákona č. 627/2005 Z.z. jednoznačne
vyplýva, že tento príspevok je príspevkom na výživné dieťaťa. Z uvedeného použitím analógie vyplýva,
že ani preddavky poskytnuté a v dobrej viere prijaté na výživu, výchovu maloletého dieťaťa, ktoré boli
spotrebované pre jeho potreby, sa nevracajú.

Z písomného vyjadrenia žalovaného k žalobe datovaného ku dňu 08.10.2013 vyplývajú dôvody zhodné
s dôvodmi žalobou napadnutého rozhodnutia a zároveň v ňom žalovaný uvádza, že v správnom konaní
nedošlo k spochybneniu spôsobu a výške poskytovania jej preddavkovo opakovaných príspevkov
dieťaťu. Žalobkyňa robí účelový výklad, ako mal I. stupňový správny orgán, resp. žalovaný postupovať
pri stanovení výšky preddavkovo poskytovaných opakujúcich sa platieb príspevku, pričom svoje závery
uvádza len vo všeobecnej rovine a neodkazuje na žiadne zákonné ustanovenie, ktoré mal žalovaný
porušiť. O spôsobe stanovenia výšky opakovaného príspevku bola žalobkyňa rozhodnutiami Úradu
práce v W. viackrát poučená. Vzhľadom na podaný návrh na zvýšenie výživného zo strany matky na
maloletú B. N. zo sumy 22,60 eur na sumu 70,- eur na OS Michalovce vydal Úrad práce W. dňa
23.02.2012 rozhodnutie č. XXXX/XXXXX/X-S., ktorým bol preddavkovo priznaný opakovaný príspevok
dieťaťu, ktorým bola žalobkyňa súčasne poučená aj o povinnosti vrátenia preddavkovo poskytovaného
opakovaného príspevku dieťaťu, a to aj o výpočte príspevku. Keďže o rozsudku OS Michalovce sp.zn.
11C/105/2006 zo dňa 27.02.2007, ktorým bola zmenená výška výživného obom rodičom pre maloleté
deti O. a B. N., žalobkyňa neinformovala v zákonnej osemdňovej lehote Úrad práce W., ten žalobkyňu
zaviazal vrátiť preplatok opakovaného príspevku vyplateného maloletej B. N. v celkovej sume 137,22
eur, kde ju opätovne poučil o spôsobe výpočtu opakovaného príspevku dieťaťu a určenia jeho výšky.
Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.11.2012 č.k. 7CoP 202/2012-69 bol zmenený
rozsudok Okresného súdu Michalovce zo dňa 21.03.2012 č.k. 15P 9/2012-55, ktorým bolo zvýšené
výživné matke maloletej B. N. na sumu 50,- eur mesačne a hoci sumu vo výške 50,- eur mesačne
Krajský súd v Košiciach ponechal, zmenil sa termín platby, a to od 01.01.2012. Na základe toho
potom pre žalobkyňu vznikla povinnosť vrátiť preplatok, opakovaný príspevok dieťaťu, v celkovej
sume 411,- eur. Žalovaný ďalej uvádza, že v predmetnom prípade sa jedná o vrátenie preddavkovo
poskytovaného opakovaného príspevku dieťaťu a nie o vrátenie výživného. Výška výživného má vplyv
len na výšku opakovane poskytovaného príspevku dieťaťu. Teda výživné nie je to isté ako sociálna
dávka poskytovaná štátom na podporu náhradnej starostlivosti, pričom sa výživné považuje pri určení
opakovaného príspevku dieťaťu za príjem dieťaťa. Záverom vyjadrenia navrhuje žalobu zamietnuť.

Zo stanoviska žalobkyne zo dňa 29.11.2013 k vyjadreniu žalovaného vyplýva, že ak podľa správnych
orgánov vznikol preplatok, potom správne orgány určili preddavky nesprávne, nakoľko mohli očakávať
zvýšenie výživného podľa podaného návrhu. Ak by bol úrad určil preddavky správne, nemohlo dôjsť k



preplatkom. Ďalej poukazuje na to, že ak úrad práce, sociálnych vecí a rodiny bol účastníkom konania
pred súdom, ktorý upravoval výšku výživného pre mal. deti N., a ako účastník konania obdŕžal v
uvedenej veci rozsudok, preto nebol dôvod, aby žalobkyňa tento rozsudok úradu oznamovala. Uviedla,
že nie je pravda, že by proti rozsudku Okresného súdu Michalovce, ktorým bolo zvýšené výživné na
mal. B. N. na sumu 50,- eur mesačne podala odvolanie, ako to tvrdí žalovaný. Takisto nie je pravda, že
proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach žalobkyňa plánovala podať dovolanie, pretože Krajský súd v
Košiciach jednoznačne v rozsudku určil presný termín od kedy sa výživné zvyšuje, a preto nebol dôvod
spor naďalej preťahovať. Záverom uvádza, že trvá na žalobnom petite v celom rozsahu.

Súd na základe ust. § 244 a nasl. O.s.p. podľa ust. § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal žalobou napadnuté
rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a po oboznámení sa s obsahom
administratívnych spisov žalovaného, konajúc podľa ust. § 250f O.s.p., za súhlasu účastníkov konania
dňa 21.05.2015, majúc za to, že rozhodnutie žalovaného a postup žalovaného v medziach žaloby sú v
súlade so zákonom, vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu žalobcu zamietol z ďalej uvedených dôvodov.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“), (§ 244 ods. 2 O.s.p.).

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj
ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo
právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických
osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho
nečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.).

Podľa ustanovenia § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých
fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu
správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá,
uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký
konečný návrh robí (§ 249 ods. 2 O.s.p.).

Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto
hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň
pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 O.s.p.).

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v
čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).

Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred
správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

Podľa ust. § 5 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 627/2005 Z.z. opakovaný príspevok dieťaťu je určený na
podporu uspokojovania potrieb dieťaťa, najmä na úhradu nákladov na výživu, výchovu, vzdelávanie a
bývanie dieťaťa.

Nárok na opakovaný príspevok dieťaťu má nezaopatrené dieťa zverené do náhradnej starostlivosti
podľa § 1 ods. 2 písm. a/ až e/ rozhodnutím súdu alebo rozhodnutím príslušného orgánu a plnoleté
nezaopatrené dieťa, ktoré do dosiahnutia plnoletosti bolo zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 1
ods. 2 a žije v domácnosti s fyzickou osobou, ktorá do dosiahnutia jeho plnoletosti bola jeho náhradným
rodičom, ak nezaopatrené dieťa



a) nemá príjem podľa odseku 4 alebo
b) má príjem podľa odseku 4 nižší, ako je suma opakovaného príspevku dieťaťu podľa odseku 3 písm. a/.

Opakovaný príspevok dieťaťu je
a) 138,13 eura mesačne, ak ide o nezaopatrené dieťa uvedené v odseku 2 písm. a/,
b) vo výške rozdielu medzi sumou podľa písmena a) a príjmom dieťaťa podľa odseku 4, ak ide o
nezaopatrené dieťa uvedené v odseku 2 písm. b/.

Príjem dieťaťa podľa tohto zákona je súdom určené výživné rodičom alebo iným fyzickým osobám
povinným poskytovať dieťaťu výživné okrem výživného, ktoré povinná fyzická osoba poukazuje
príslušnému orgánu podľa osobitného predpisu, sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu,
pozostalostná úrazová renta podľa osobitného predpisu, sirotský výsluhový dôchodok a sirotský
dôchodok podľa osobitného predpisu alebo iná obdobná dávka vyplácaná z cudziny a príjem plnoletého
nezaopatreného dieťaťa zdaňovaný podľa osobitného predpisu.

Podľa ust. § 10 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 627/2005 Z.z. opakovaný príspevok dieťaťu možno priznať
preddavkovo, ak sa začalo konanie o výživnom, okrem výživného, ktoré povinná osoba poukazuje
príslušnému orgánu podľa osobitného predpisu, konanie o sirotskom dôchodku a pozostalostnej
úrazovej rente podľa osobitného predpisu, konanie o sirotskom výsluhovom dôchodku podľa osobitného
predpisu alebo o obdobnej dávke v cudzine.

Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vydaného v konaní podľa odseku 1 úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny príslušný podľa miesta trvalého pobytu náhradného rodiča (ďalej len "platiteľ") rozhodne
o opakovanom príspevku dieťaťu, o doplatení opakovaného príspevku dieťaťu alebo o jeho vrátení za
obdobie, v ktorom opakovaný príspevok dieťaťu poskytoval preddavkovo.

Pri rozhodovaní podľa odseku 2 platiteľ prihliadne na výšku výživného, výšku sirotského dôchodku,
výšku pozostalostnej úrazovej renty, výšku sirotského výsluhového dôchodku alebo výšku obdobnej
dávky priznanej v cudzine.

Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo
dňa 29.11.2012 č.k. 7CoP/202/2012-69 bol zmenený rozsudok Okresného súdu Michalovce zo dňa
21.03.2012 č.k. 15P/9/2012-55 tak, že zvýšil výživné od matky pre maloleté deti naposledy určené
rozsudkom Okresného súdu Michalovce z 27.02.2007 č.k. 11C/105/06-41 pre mal. O. N. z 22,60 eur
na 60,- eur mesačne a mal. B. N. z 22,60 eur na 50,- eur mesačne od 01.01.2012 do budúcna, ktoré
je matka povinná platiť starej matke L.S. N. vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu. Rozsudok Krajského
súdu v Košiciach zo dňa 29.11.2012 č.k. 7CoP/202/2012-69 nadobudol právoplatnosť dňa 09.01.2013
a dňa 16.01.2013 sa stal vykonateľným. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny W. zo dňa
23.02.2012 č. XXXX/XXXXX/X-J. sa začal nezaopatrenému dieťaťu - B. N. poskytovať preddavkovo
priznaný opakovaný príspevok dieťaťu v sume 89,57 eur od 01.02.2012. Rozhodnutím Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny W. zo dňa 01.03.2012 č. XXXX/XXXXX/X-J., ktorým nezaopatrenému dieťaťu
- B. N. znížil sumu opakovaného príspevku dieťaťu poskytovaného preddavkovo na sumu 87,18 eur
od 01.02.2012. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny W. zo dňa 11.09.2012 č. XXXX/
XXXXX/X-J. bola nezaopatrenému dieťaťu - B. N. zvýšená suma opakovaného príspevku dieťaťu
poskytovaného preddavkovo na sumu 90,48 eur od 01.09.2012. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny W. rozhodnutím zo dňa 16.05.2013 č. W.Š.-XXX bola znížená suma opakovaného
príspevku dieťaťu na sumu 63,08 eur od 01.05.2013.

Z citovaného ust. § 10 ods. 2 zák. č. 627/2005 Z.z. vyplýva, o čom môže úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny rozhodovať. Je viac než logické, že ak správny orgán ukladá účastníkovi povinnosť vrátiť
opakovaný príspevok dieťaťa, musí svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, čo žalovaný aj dostatočne
vykonal.

V tomto prípade správny orgán na vec aplikoval správny právny predpis. Napadnuté rozhodnutie je
zrozumiteľné a náležite zdôvodnené, a preto súd dospel k právnemu názoru, totožnému so záverom
správneho orgánu, že otázka rozhodnutia o povinnosti vrátiť opakovaný príspevok dieťaťa je vecou
aplikácie konkrétnej právnej normy, v tomto prípade zákona č. 627/2005 Z.z., a preto je súd toho názoru,



že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov
žalobkyne v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe.

Ťažisko dokazovania správnych orgánov v tomto prípade spočívalo vo vykonaní listinných dôkazov,
ktoré súd vyššie z administratívneho spisu žalovaného uvádza. O dôkazoch, ktoré správny orgán
vykonal a ktoré súd vyššie bližšie popisuje tak, ako vyplývajú z administratívneho spisu žalovaného a
z ktorých v konečnom dôsledku logicky vyvodil skutkový záver obsiahnutý v napadnutom rozhodnutí,
nemožno mať podľa názoru súdu žiadne pochybnosti, pričom z nich jednoznačne vyplýva, že opakovaný
príspevok dieťaťa sa vyplácal žalobkyni vo vyššej sume než žalobkyni patril, a preto je aj irelevantné,
či to bolo, alebo nebolo spôsobené postupom správneho orgánu, ako to uvádza žalobkyňa.

Takisto je nepodstatné tvrdenie žalobkyne, podľa ktorej vyplatený opakovaný príspevok použila na
určený účel, pretože v danom prípade nešlo o výživné, ale o opakovaný príspevok dieťaťu, čo je
podstatný rozdiel v pojmoch.

Súd, vychádzajúc z pripojeného spisového materiálu, uzatvára, že žalobkyňa nedokázala svojimi
tvrdeniami spochybniť správnymi orgánmi zistený skutkový stav, a preto nie je ani dôvod na postup
súdu podľa § 250i ods. 1 veta druhá O.s.p..

Tvrdenia žalobkyne nemohli obstáť v správnom odvolacom konaní a nemôžu obstáť ani v súdnom
preskúmavacom konaní.

Preto z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobkyne v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe
podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p., majúc za to, že rozhodnutie žalovaného je vecne správne a vydané v
súlade so zákonom, zamietol.

Žalobkyni ako neúspešnému účastníkovi konania súd právo na náhradu trov konania nepriznal (§ 250k
ods. 1 O.s.p.).

Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).
Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave
prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie
musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 7013201182)

  1. 20. 5. 2015Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/223/2013 z 20. 5. 2015 (toto rozhodnutie)
  2. 27. 9. 2016Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/156/2015 z 27. 9. 2016
  3. 17. 11. 2016Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/223/2013 z 17. 11. 2016