KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Košice17. 11. 2016plný text

Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/223/2013 z 17. 11. 2016

CitáciaRozsudok Krajského súdu Košice z 17. novembra 2016, sp. zn. 6S/223/2013, ECLI:SK:KSKE:2016:7013201182.4

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/223/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201182
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7013201182.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Milanom Končekom v právnej veci žalobkyne: mal. B. N., zák.
zast.: L. N., Z. XXX, práv. zast.: JUDr. Andrej Adam, advokát, Bracovce 132, proti žalovanému: Ústredie
práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, Bratislava, v konaní o žalobe žalobkyne proti rozhodnutiu
žalovaného zo dňa 17.07.2013 č. UPS/US1/SSVOSSD/BEZ/2013/14333, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobkyni právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto rozsudku postupom podľa §
59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní zamietol odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce č. W.M.-XXX zo dňa 17.05.2013, ktorým tento podľa
§ 10 ods. 2 a § 5 ods. 3 zákona č. 627/2005 Z.z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o
dieťa v znení účinnom do 31.12.2013 (ďalej len „zákon“) rozhodol, že L. N. je povinná vrátiť opakovaný
príspevok dieťaťu v celkovej sume 411,- eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, a
toto rozhodnutie potvrdil. Podstata odôvodnenia rozhodnutia žalovaného spočíva v jeho konštatovaní,
že zákon o príspevkoch neumožňuje výkonnému orgánu pri rozhodovaní o nárokoch na príspevky
v náhradnej starostlivosti zohľadniť predložené námietky oprávnenej osoby. Orgány štátnej správy
v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti sú výkonnou zložkou, a preto v konaniach
len aplikujú zákony. Oprávnená osoba bola v odôvodnení rozhodnutia č. XXXX/XXXXX/X-J. zo dňa
23.02.2012 o preddavkovo poskytovanom opakovanom príspevku dieťaťu jednoznačne informovaná
o tom, že po doručení právoplatného rozsudku o zmene výšky výživného v zmysle ustanovenia § 10
ods. 2 zákona o príspevkoch bude rozhodnuté o doplatení, prípadne o vrátení opakovaného príspevku
dieťaťu zverenému do náhradnej rodinnej starostlivosti. Zároveň bola oprávnená osoba v predmetnom
rozhodnutí upozornená aj na svoje povinnosti ustanovené v § 15 zákona o príspevkoch, podľa ktorého
oprávnená osoba je povinná preukázať splnenie podmienok nároku na príspevok a na jeho výplatu a
do ôsmich dní písomne oznámiť platiteľovi zmeny, ktoré majú vplyv na nárok na príspevok, na jeho
výšku a na jeho výplatu. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.03.2012. Odvolací
orgán súčasne poukazuje aj na ust. § 14 ods. 1 zákona o príspevkoch, vylúčil postup podľa ust. § 18
ods. 3 a § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní, a preto nebolo povinnosťou platiteľa postupovať v
zmysle uvedených ustanovení zákona o správnom konaní. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa zvýšenia
výživného matke so spätnou platnosťou, žalovaný uvádza, že táto skutočnosť nemá vplyv na zúčtovanie
preddavkovo vyplateného opakovaného príspevku dieťaťa. Uvádza, že návrh na zvýšenie výživného
bol spísaný právnym zástupcom - advokátom dňa 12.01.2012, ktorým žiada o zmenu výšky výživného
od 01.09.2011. Z uvedeného vyplýva, že oprávnená osoba sama žiadala o spätné určenie výživného.
Tvrdenie žalobcu, že štátu nevznikla žiadna škoda, nakoľko preddavkovo poskytovaný opakovaný



príspevok dieťaťu bol použitý v súlade so zákonom o príspevkoch, a preto nie je opodstatnená povinnosť
vrátiť už spotrebovaný príspevok, toto tvrdenie nemožno podporiť, nakoľko zákon o príspevkoch
jednoznačne v § 10 ods. 2 stanovuje postup platiteľa. Okrem toho výživné od rodiča nie je možné
porovnávať so sociálnou dávkou - opakovaným príspevkom dieťaťu a zákon o príspevkoch takýto postup
nestanovuje. V predmetnom prípade sa jedná o vrátenie preddavkovo poskytovaného opakovaného
príspevku dieťaťu a nie o vrátenie výživného. Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobkyni dňa
30.07.2013.

2. Včas podanou žalobou, podanou osobne dňa 22.08.2013 na Krajskom súde v Košiciach, sa žalobkyňa
domáhala zrušenia rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov s odôvodnením, že žalovaný sa
zabudol v napadnutom rozhodnutí zaoberať otázkou preddavkových platieb. Ak by sa žalovaný touto
otázkou skutočne zaoberal, bol by zistil, že správny orgán prvého stupňa pochybil, keď vyplácal tak
vysoké preddavky a podľa zákona mal skúmať, aký návrh podala žalobkyňa, teda akú sumu navrhovala
súdu ako navrhované výživné. V tomto prípade žalobkyňa navrhla zvýšiť výživné na B. N. zo sumy 22,60
eur na sumu 70,- eur. Okresný súd napokon zvýšil výživné na sumu 50,- eur. Správny orgán prvého
stupňa mal potom postupovať tak, že od zákonnej dávky odpočíta výživné prijaté od otca, t.j. 22,60 eur a
očakávané výživné zo strany matky vo výške 70,- eur (podľa návrhu), a ak by postupoval správne, nebol
by preddavkovo vyplácal sumy 89,57 eur, 87,18 eur a 90,48 eur. Toto si mal žalovaný pri dôslednom
rozhodovaní o odvolaní povšimnúť a bol by zistil, že k preplatkom vôbec nemuselo dôjsť. Žalovaný
sa vôbec nezaoberal odvolacou námietkou žalobkyne, podľa ktorej sa spotrebované výživné nevracia.
Podľa § 78 ods. 2 zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za
uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Z ust. § 5 ods. 1 zákona č. 627/2005 Z.z. jednoznačne
vyplýva, že tento príspevok je príspevkom na výživné dieťaťa. Z uvedeného použitím analógie vyplýva,
že ani preddavky poskytnuté a v dobrej viere prijaté na výživu, výchovu maloletého dieťaťa, ktoré boli
spotrebované pre jeho potreby, sa nevracajú.

3. Z písomného vyjadrenia žalovaného k žalobe datovaného ku dňu 08.10.2013 vyplývajú dôvody
zhodné s dôvodmi žalobou napadnutého rozhodnutia a zároveň v ňom žalovaný uvádza, že v
správnom konaní nedošlo k spochybneniu spôsobu a výške poskytovania jej preddavkovo opakovaných
príspevkov dieťaťu. Žalobkyňa robí účelový výklad, ako mal prvostupňový správny orgán, resp. žalovaný
postupovať pri stanovení výšky preddavkovo poskytovaných opakujúcich sa platieb príspevku, pričom
svoje závery uvádza len vo všeobecnej rovine a neodkazuje na žiadne zákonné ustanovenie, ktoré mal
žalovaný porušiť. O spôsobe stanovenia výšky opakovaného príspevku bola žalobkyňa rozhodnutiami
Úradu práce v Michalovciach viackrát poučená. Vzhľadom na podaný návrh na zvýšenie výživného zo
strany matky na mal. B. N. zo sumy 22,60 eur na sumu 70,- eur na Okresný súd Michalovce vydal
Úrad práce Michalovce dňa 23.02.2012 rozhodnutie č. XXXX/XXXXX/X-S., ktorým bol preddavkovo
priznaný opakovaný príspevok dieťaťu, ktorým bola žalobkyňa súčasne poučená aj o povinnosti vrátenia
preddavkovo poskytovaného opakovaného príspevku dieťaťu, a to aj o výpočte príspevku. Keďže o
rozsudku Okresného súdu Michalovce sp.zn. 11C/105/2006 zo dňa 27.02.2007, ktorým bola zmenená
výška výživného obom rodičom pre maloleté deti O. a B. N., žalobkyňa neinformovala v zákonnej
osemdňovej lehote Úrad práce Michalovce, ten žalobkyňu zaviazal vrátiť preplatok opakovaného
príspevku vyplateného mal. B. N. v celkovej sume 137,22 eur, kde ju opätovne poučil o spôsobe
výpočtu opakovaného príspevku dieťaťu a určenia jeho výšky. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach
zo dňa 29.11.2012 č.k. 7CoP 202/2012-69 bol zmenený rozsudok Okresného súdu Michalovce zo
dňa 21.03.2012 č.k. 15P 9/2012-55, ktorým bolo zvýšené výživné matke mal. B. N. na sumu 50,-
eur mesačne a hoci sumu vo výške 50,- eur mesačne Krajský súd v Košiciach ponechal, zmenil
sa termín platby, a to od 01.01.2012. Na základe toho potom pre žalobkyňu vznikla povinnosť vrátiť
preplatok, opakovaný príspevok dieťaťu, v celkovej sume 411,- eur. Žalovaný ďalej uvádza, že v
predmetnom prípade sa jedná o vrátenie preddavkovo poskytovaného opakovaného príspevku dieťaťu
a nie o vrátenie výživného. Výška výživného má vplyv len na výšku opakovane poskytovaného príspevku
dieťaťu. Teda výživné nie je to isté ako sociálna dávka poskytovaná štátom na podporu náhradnej
starostlivosti, pričom sa výživné považuje pri určení opakovaného príspevku dieťaťu za príjem dieťaťa.
Záverom vyjadrenia navrhuje žalobu zamietnuť.

4. Zo stanoviska žalobkyne zo dňa 29.11.2013 k vyjadreniu žalovaného vyplýva, že ak podľa správnych
orgánov vznikol preplatok, potom správne orgány určili preddavky nesprávne, nakoľko mohli očakávať
zvýšenie výživného podľa podaného návrhu. Ak by bol úrad určil preddavky správne, nemohlo dôjsť k
preplatkom. Ďalej poukazuje na to, že ak úrad práce, sociálnych vecí a rodiny bol účastníkom konania



pred súdom, ktorý upravoval výšku výživného pre maloleté deti N., a ako účastník konania obdŕžal v
uvedenej veci rozsudok, preto nebol dôvod, aby žalobkyňa tento rozsudok úradu oznamovala. Uviedla,
že nie je pravda, že by proti rozsudku Okresného súdu Michalovce, ktorým bolo zvýšené výživné na
mal. B. N. na sumu 50,- eur mesačne, podala odvolanie, ako to tvrdí žalovaný. Takisto nie je pravda, že
proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach žalobkyňa plánovala podať dovolanie, pretože Krajský súd v
Košiciach jednoznačne v rozsudku určil presný termín od kedy sa výživné zvyšuje, a preto nebol dôvod
spor naďalej preťahovať. Záverom uvádza, že trvá na žalobnom petite v celom rozsahu.

5. Správny súd v konaní podľa ust. § 199 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej „SSP“) preskúmal
žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a po vypočutí účastníkov konania na pojednávaní, po
oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa dospel k
záveru, že žalobe maloletej žalobkyne nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov.

6. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní súdu uviedol:
„Žalobkyňa zotrváva na svojej pôvodnej žalobe a znovu poukazuje na to, že spotrebované výživné sa
nevracia, zastáva názor, že ide o dávku, kde je aj výživné a za druhé zotrváva na tom, že žalovaný vedel
o zmene rozsudku Okresného súdu Michalovce o výške výživného, nakoľko sa zúčastnil pojednávania
a vyjadroval sa k odvolaniu matky. Poukazujeme preto na Občiansky súdny poriadok, že veci známe
netreba dokazovať znovu. Na základe toho navrhujeme zrušiť rozhodnutie o vrátení opakovaných dávok
v sume 411,- eur. Náhradu trov konania si neuplatňujeme.“

7. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní súdu uviedol:
„My sa v plnom rozsahu pridržiavame vyjadrenia žalovaného z 10.09.2013, ako aj vyjadrenia k odvolaniu
proti prvostupňovému rozsudku tunajšieho súdu a v plnom rozsahu odkazujeme na závery napadnutého
rozhodnutia, a to z dôvodu, že je žalobkyňa podrobne informovaná o svojich právach a povinnostiach,
ako aj o dôvodoch konania úradu v Michalovciach. Žalobu považujeme za účelovú a dôvody v nej
uvedené sú v rozpore s platnou právnou úpravou 627/2005 Z.z., ktorý pojednáva o príspevkoch na
podporu náhradnej starostlivosti pre dieťa. Žalobkyňa a jej právny zástupca vedome uvádzajú, že
sa jedná o výživné. V danom prípade sa o výživné nejedná. Výživné rieši zákon o rodine a toto je
štátny príspevok, ktorý sa poskytuje pri náhradnej starostlivosti. Tento príspevok bol poskytnutý dňom
01.02.2012 preddavkovo. Čiže po poučení v tomto rozhodnutím o poskytnutí preddavkového príspevku
žalobkyňa bola poučená podľa § 10 ods. 1, že opakovaný príspevok dieťaťu možno priznať preddavkovo,
ak sa začalo konanie o výživnom. Toto konanie o výživnom sa začalo v mesiaci január 2012 na
Okresnom súde Michalovce. Ďalej žalobkyňa bola riadne poučená, že po nadobudnutí právoplatnosti
rozhodnutia, vydaného v konaní podľa § 10 ods. 1 dochádza okrem iného k vráteniu výživného. Nie
ako žalobkyňa uvádza, že od počiatku mal prispôsobiť výšku výživného žalovaný, pretože od počiatku
vedel, že žalobkyňa podala žalobu o zvýšenie výživného. Z ust. § 10 ods. 2 je úplne zrejmé, že
žalovaný mohol začať konať len po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o určenie výšky výživného.
Ďalej žalobkyňa uvádza, že žalovaný, keďže vedel o výške výživného, žalobkyňa teda poberala tento
príspevok oprávnene a nie je povinná ho vrátiť. S týmto záverom nesúhlasíme, pretože žalobkyňa
okrem iného bola poučená aj podľa § 15 ods. 1, že v lehote 8 dní je povinná oznámiť úradu v
Michalovciach rozhodné skutočnosti na poskytovanie tohto príspevku. Žalobkyňa odkazuje na § 34 ods.
6, kde poukazuje na skutočnosť, že správny orgán vedel, a teda jednal o známych skutočnostiach a
mal na túto skutočnosť prihliadnuť. S týmto záverom žalobkyne nesúhlasíme, pretože podľa § 14 ods.
1 na konanie o nároku na príspevok sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní okrem § 18
ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 a § 68 o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Práve v §
15 ods. 1 tento zákon stanovuje inak ako v § 34 ods. 6 zákona o správnom konaní. V tomto § 15 ods.
1 je doslova uvedené: „Oprávnená osoba, ktorá si uplatňuje nárok na príspevok je povinná preukázať
splnenie podmienok nároku na príspevok a na jeho výplatu do 8 dní od písomného oznámenia platiteľovi
zmeny.“ Vzhľadom na tieto skutočnosti, ale ako aj na skutočnosti uvedené v napadnutom rozhodnutí,
ktoré sú v súlade so zákonom č. 627/2005 Z.z. navrhujeme žalobu zamietnuť z tohto dôvodu. Ďalší dôvod
zamietnutia žaloby je, že žalobkyňa nie je s aktívnou vecnou legitimáciu a z tohto dôvodu žiadame žalobu
zamietnuť s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/24/2009 zo dňa 21.12.2009 a
ďalej na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/192/2004. To je všetko.“

8. Podľa ust. § 5 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 627/2005 Z.z. opakovaný príspevok dieťaťu je určený na
podporu uspokojovania potrieb dieťaťa, najmä na úhradu nákladov na výživu, výchovu, vzdelávanie a
bývanie dieťaťa.



Nárok na opakovaný príspevok dieťaťu má nezaopatrené dieťa zverené do náhradnej starostlivosti
podľa § 1 ods. 2 písm. a) až e) rozhodnutím súdu alebo rozhodnutím príslušného orgánu a plnoleté
nezaopatrené dieťa, ktoré do dosiahnutia plnoletosti bolo zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 1
ods. 2 a žije v domácnosti s fyzickou osobou, ktorá do dosiahnutia jeho plnoletosti bola jeho náhradným
rodičom, ak nezaopatrené dieťa
a) nemá príjem podľa ods. 4 alebo
b) má príjem podľa ods. 4 nižší, ako je suma opakovaného príspevku dieťaťu podľa ods. 3 písm. a).
Opakovaný príspevok dieťaťu je
a) 138,13 eur mesačne, ak ide o nezaopatrené dieťa uvedené v ods. 2 písm. a),
b) vo výške rozdielu medzi sumou podľa písm. a) a príjmom dieťaťa podľa ods. 4, ak ide o nezaopatrené
dieťa uvedené v ods. 2 písm. b).
Príjem dieťaťa podľa tohto zákona je súdom určené výživné rodičom alebo iným fyzickým osobám
povinným poskytovať dieťaťu výživné okrem výživného, ktoré povinná fyzická osoba poukazuje
príslušnému orgánu podľa osobitného predpisu, sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu,
pozostalostná úrazová renta podľa osobitného predpisu, sirotský výsluhový dôchodok a sirotský
dôchodok podľa osobitného predpisu alebo iná obdobná dávka vyplácaná z cudziny a príjem plnoletého
nezaopatreného dieťaťa zdaňovaný podľa osobitného predpisu.
Podľa ust. § 10 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 627/2005 Z.z. opakovaný príspevok dieťaťu možno priznať
preddavkovo, ak sa začalo konanie o výživnom, okrem výživného, ktoré povinná osoba poukazuje
príslušnému orgánu podľa osobitného predpisu, konanie o sirotskom dôchodku a pozostalostnej
úrazovej rente podľa osobitného predpisu, konanie o sirotskom výsluhovom dôchodku podľa osobitného
predpisu alebo o obdobnej dávke v cudzine.
Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vydaného v konaní podľa odseku 1 úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny príslušný podľa miesta trvalého pobytu náhradného rodiča (ďalej len „platiteľ“) rozhodne
o opakovanom príspevku dieťaťu, o doplatení opakovaného príspevku dieťaťu alebo o jeho vrátení za
obdobie, v ktorom opakovaný príspevok dieťaťu poskytoval preddavkovo.
Pri rozhodovaní podľa ods. 2 platiteľ prihliadne na výšku výživného, výšku sirotského dôchodku, výšku
pozostalostnej úrazovej renty, výšku sirotského výsluhového dôchodku alebo výšku obdobnej dávky
priznanej v cudzine.
Podľa ust. § 15 zákona č. 627/2005 Z.z. oprávnená osoba, ktorá si uplatňuje nárok na príspevok, je
povinná preukázať splnenie podmienok nároku na príspevok a na jeho výplatu a do ôsmich dní písomne
oznámiť platiteľovi zmeny, ktoré majú vplyv na nárok na príspevok, na jeho výšku a na jeho výplatu, alebo
do ôsmich dní podať o týchto zmenách platiteľovi oznámenie elektronickými prostriedkami podpísané
zaručeným elektronickým podpisom. Platiteľ od oprávnenej osoby nežiada preukazovanie skutočností,
ktoré sú mu známe z výkonu inej činnosti platiteľa, alebo ktoré môže získať z dostupného informačného
systému verejnej správy.

9. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že rozsudkom Krajského súdu v Košiciach
zo dňa 29.11.2012 č.k. 7CoP/202/2012-69 bol zmenený rozsudok Okresného súdu Michalovce zo dňa
21.03.2012 č.k. 15P/9/2012-55 tak, že zvýšil výživné od matky pre maloleté deti naposledy určené
rozsudkom Okresného súdu Michalovce z 27.02.2007 č.k. 11C/105/06-41 pre mal. O. N. z 22,60 eur
na 60,- eur mesačne a mal. B. N. z 22,60 eur na 50,- eur mesačne od 01.01.2012 do budúcna,
ktoré je matka povinná platiť starej matke L.S. N. vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu. Rozsudok
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.11.2012 č.k. 7CoP/202/2012-69 nadobudol právoplatnosť
dňa 09.01.2013 a dňa 16.01.2013 sa stal vykonateľným, pričom žalovanému bol doručený až dňa
03.05.2013. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce zo dňa 23.02.2012 č. XXXX/
XXXXX/X-J. sa začal nezaopatrenému dieťaťu - B. N. poskytovať preddavkovo priznaný opakovaný
príspevok dieťaťu v sume 89,57 eur od 01.02.2012. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Michalovce zo dňa 01.03.2012 č. XXXX/XXXXX/X-J. bola nezaopatrenému dieťaťu - B. N. znížená
suma opakovaného príspevku dieťaťa poskytovaného preddavkovo na sumu 87,18 eur od 01.02.2012.
Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce zo dňa 11.09.2012 č. XXXX/XXXXX/X-
J. bola nezaopatrenému dieťaťu - B. N. zvýšená suma opakovaného príspevku dieťaťa poskytovaného
preddavkovo na sumu 90,48 eur od 01.09.2012. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Michalovce zo dňa 16.05.2013 č. W.-XX4 bola znížená suma opakovaného príspevku dieťaťu na sumu
63,08 eur od 01.05.2013.

10. Každá zmena zvýšeného výživného v právoplatne rozhodnutej veci súdom má potom vplyv na
výplatu preddavkovo určenej sumy opakovaného príspevku dieťaťa podľa zákona č. 627/2005 Z.z.



11. Z vyššie citovaného ust. § 10 ods. 2 zákona č. 627/2005 Z.z. vyplýva okrem iného, že po nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia vydaného v konaní podľa ods. 1 § 10 úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
príslušný podľa miesta trvalého pobytu náhradného rodiča rozhodne o vrátení opakovaného príspevku
dieťaťa za obdobie, v ktorom opakovaný príspevok dieťaťu poskytol preddavkovo.

12. Nie je dôvodná námietka žalobkyne v otázke spotrebovaného výživného, pretože oprávnená osoba
v takomto prípade je povinná oznámiť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, že došlo k zmene v platení
výživného určenom súdnym rozhodnutím. Správny orgán nemusel mať vedomosť o určení výživného a
takúto oznamovaciu povinnosť nemá ani súd, ktorý vo veci rozhodol.

13. Zákon vo vyššie citovanom ust. § 5 ods. 4 taxatívne vymenúva príjem, pričom neustanovuje, že sa
nevzťahuje na spätný príjem určený súdom. Súd na určenie výživného pre mal. B. N.Ú. zasiahol do
preddavkovo určenej sumy výplaty opakovaného príspevku tak, že bolo povinnosťou správneho orgánu
zúčtovať tieto príspevky v súlade s ust. § 10 ods. 1 a 2 zákona č. 627/2005 Z.z. o príspevkoch na podporu
náhradnej starostlivosti o dieťa. Pretože v preskúmavanom prípade došlo k spätnému určeniu zvýšenia
výživného, správny orgán postupoval v súlade s ust. § 10 ods. 2 zákona č. 627/2005 Z.z., keď určil
povinnosť L. N. vrátiť tento v sume 411,- eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Preddavkovo
vyplácané sumy príspevkov od štátu sú len náhradou za čas, keď starostlivosť o dieťa nie je inak finančne
krytá. Žalobkyňa si preto nemohla ponechať preddavky z titulu opakovaného príspevku na dieťa, ktoré
je určené na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa, a súčasne ponechať určené výživné, pretože to
zákonná úprava v citovanom ust. § 10 ods. 2 o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa
neumožňuje.

14. Taktiež súd považuje za nedôvodnú námietku žalobkyne, podľa ktorej vyplatený opakovaný
príspevok bol použitý na určený účel žalobkyňou, pretože opakovaný príspevok upravuje zákon č.
627/2005 Z.z., ktorý pojednáva o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti pre dieťa, a nejde tu
o výživné, ktoré výživné sú povinní poskytovať maloletej žalobkyni rodičia.

15. Pokiaľ žalobkyňa vytýkala prvostupňovému správnemu orgánu chybný postup, tak súd ani túto
námietku žalobkyne nepovažuje za dôvodnú, pretože podľa vyššie citovaného ust. § 15 zákona č.
627/2005 Z.z. oprávnená osoba, ktorá si uplatňuje nárok na príspevok, je povinná preukázať splnenie
podmienok nároku na príspevok a na jeho výplatu a do ôsmich dní písomne oznámiť platiteľovi zmeny,
ktoré majú vplyv na nárok na príspevok, na jeho výšku a na jeho výplatu, alebo do ôsmich dní podať o
týchto zmenách platiteľovi oznámenie elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým
podpisom. Platiteľ od oprávnenej osoby nežiada preukazovanie skutočností, ktoré sú mu známe z
výkonu inej činnosti platiteľa, alebo ktoré môže získať z dostupného informačného systému verejnej
správy. Žalobkyňa si svoju povinnosť nesplnila, preto postup prvostupňového správneho orgánu, ako aj
druhostupňového správneho orgánu bol správny.

16. V tomto prípade správny orgán na vec aplikoval správny právny predpis. Napadnuté rozhodnutie
je zrozumiteľné a náležite zdôvodnené, a preto súd dospel k právnemu názoru, totožnému so záverom
správneho orgánu, že otázka rozhodnutia o povinnosti vrátiť opakovaný príspevok dieťaťa je vecou
aplikácie konkrétnej právnej normy, v tomto prípade zákona č. 627/2005 Z.z., a preto je súd toho názoru,
že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov
žalobkyne.

17. Ťažisko dokazovania správnych orgánov v tomto prípade spočívalo vo vykonaní listinných dôkazov,
ktoré súd vyššie z administratívneho spisu žalovaného v bode 9 uvádza. O dôkazoch, ktoré správny
orgán vykonal a ktoré súd vyššie bližšie popisuje tak, ako vyplývajú z administratívneho spisu
žalovaného a z ktorých v konečnom dôsledku logicky vyvodil skutkový záver obsiahnutý v napadnutom
rozhodnutí, nemožno mať podľa názoru súdu žiadne pochybnosti, pričom z nich jednoznačne vyplýva,
že opakovaný príspevok dieťaťa sa vyplácal žalobkyni vo vyššej sume než žalobkyni patril, a preto je aj
irelevantné, či to bolo, alebo nebolo spôsobené postupom správneho orgánu, ako to uvádza žalobkyňa.

18. K návrhu žalovaného na pojednávaní súdu, ktorý ako ďalší dôvod zamietnutia žaloby uviedol,
že žalobkyňa nie je aktívne vecne legitimovanou, a preto žiadala žalobu zamietnuť s poukazom na
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/24/2009 zo dňa 21.12.2009 a na rozsudok Najvyššieho



súdu SR sp.zn. 3Cdo/192/2004, aj keď tento dôvod zamietnutia žaloby bližšie nekonkretizovala, súd
len uvádza, že žalobkyňa, v skutočnosti jej právny zástupca, v súlade s právnym názorom Najvyššieho
súdu SR uvedeným v uznesení zo dňa 28.09.2016 sp.zn. 9Sžso/159/2015 odstránil pochybnosti v osobe
žalobcu podaním doručeným súdu 26.10.2016, v ktorom správne označil žalobkyňu ako mal. B. N., s
ktorou súd vo veci ďalej konal, a navyše v uznesení Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/24/2009 zo dňa
21.12.2009 išlo o určenie vlastníckeho práva a v konaní sp.zn. 3Cdo/192/2004 išlo o určenie trvania
pracovného pomeru, čo sú skutkovo aj právne úplne iné predmety konania v porovnaní s prejednávanym
prípadom.

19. Súd vychádzajúc z pripojeného spisového materiálu uzatvára, že žalobkyňa nedokázala svojimi
tvrdeniami spochybniť správnymi orgánmi správne zistený skutkový stav veci, a preto jej tvrdenia
nemohli obstáť v správnom odvolacom konaní a nemohli obstáť ani v súdnom preskúmacom konaní.

20. Preto z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobkyne podľa ust. § 190 SSP, majúc za to, že
rozhodnutie žalovaného je vecne správne a vydané v súlade so zákonom, zamietol.

21. Žalobkyni ako neúspešnému účastníkovi konania súd právo na náhradu trov konania nepriznal (§
167 ods. 1 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v
Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
(ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo
sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.



Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak
je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 7013201182)

  1. 20. 5. 2015Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/223/2013 z 20. 5. 2015
  2. 28. 9. 2016Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/156/2015 z 28. 9. 2016
  3. 17. 11. 2016Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/223/2013 z 17. 11. 2016 (toto rozhodnutie)

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam