KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Košice27. 4. 2015plný textcitované 4×

Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Sp/41/2013 z 27. 4. 2015

CitáciaRozsudok Krajského súdu Košice z 27. apríla 2015, sp. zn. 2Sp/41/2013, ECLI:SK:KSKE:2015:7013201202.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Sp/41/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201202
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7013201202.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Evou Baranovou, v právnej veci navrhovateľa Slovenský
pozemkový fond Bratislava, Búdková 36, Bratislava, proti odporcovi Okresnému úradu Poprad,
pozemkový a lesný odbor, Partizánska 690/87, Poprad, za účasti: 1. H.. X. O., bytom J., J. XX, 2. Q. Q.,
bytom J., F. XXXX/XX, 3. U. E., bytom J., J. XX, 4. Ľ. P., bytom J., V. XX, o preskúmanie rozhodnutia
odporcu zo 04.03.2013 č.j. 2013/345/406-RV, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie odporcu zo 04.03.2013 č.j. 2013/345/406-RV z dôvodov uvedených v § 250j
ods.2 písm.b), e) O.s.p. s použitím § 250l ods.2 O.s.p. a v r a c i a ho odporcovi na ďalšie konanie.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím odporca podľa § 5 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva
k pozemkom a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na
usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon č. 503/2003 Z.z.“)
rozhodol tak, že oprávnené osoby H.. X. O., Ľ. P., U. E., Q. Q. spĺňajú podmienky na priznanie nárokov
podľa § 2 ods.1 písm.c) zákona a § 3 ods.1 písm.a) zákona č. 503/2003 Z.z., ktorým sa priznáva náhrada
za nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo inú právnickú osobu bez právneho dôvodu. Oprávneným
osobám priznal právo na náhradu za nehnuteľnosti zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XXXX mpč.
XXXX a XXXX, v súčasnosti vedené na LV č. XXXX č. CKN XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X,
katastrálneho územia J., a to v podieloch každej oprávnenej osobe po 1/4. Oprávnené osoby zaviazal
do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia zaplatiť štátu podľa svojich podielov nedoplatok prídelovej ceny
v sume 51,39 eur na účet Ministerstva financií.

Navrhovateľ podal proti rozhodnutiu návrh na jeho preskúmanie a žiadal, aby súd rozhodnutie odporcu
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Podľa názoru navrhovateľa v danom prípade nejde o reštitúciu
podľa zákona č. 503/2003 Z.z. a žiadatelia H.. X. O. a spol. nie sú oprávnenými osobami podľa
citovaného zákona. Napadnutým rozhodnutím odporca priznal právo na náhradu za nehnuteľnosti, ktoré
boli výmerom o vlastníctve pôdy zo dňa 23.03.1948 č. 2427/1948 pridelené otcovi žiadateľa R. O.,
ktorý sa tohto prídelu vzdal, o čom svedčia listinné dôkazy predložené v spise. Štát na základe tohto
vzdania sa prídelových nehnuteľností s predmetnými pozemkami ďalej nakladal ako s majetkom štátu.
Otázka vzdania sa prídelu uvedeným prídelcom a účinky s tým spojené boli predmetom posudzovania v
občianskoprávnom konaní vedenom na Okresnom súde v Poprade pod sp. zn. 7C/38/2002 a Krajskom
súde v Prešove pod sp. zn. 4Co/46/2007. V tomto konaní žiadatelia v žalobe o určenie vlastníckeho
práva uplatnili z titulu prídelu vlastnícky nárok na predmetné pozemky, pričom súdy tento návrh zamietli,
pretože mali za preukázané, že pôvodný prídelca R. O. sa vzdal prídelu. Poukázali na zoznam roľníkov,



ktorí sa vzdali prídelu a rozhodnutie Odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, Rady ONV v
Levoči zo dňa 17.11.1958 č. Pôd. 8/1958-La-6, ktorým bol R. O. zrušený prídel poľnohospodárskej pôdy
v kat. území J. vo výmere 1,3666 ha a prídelová cena 1.706,-- Kčs sa týmto odpísala. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva, že pri prevádzaní previerky prídelu z pozemkovej reformy podľa uznesenia vlády
zo dňa 10.10.1956 sa R. O. vzdal prídelu v kat. území J., a z toho dôvodu bolo s menovaným prevedené
vyúčtovanie. Vzdanie sa prídelu je jednostranný právny úkon, ktorý nie je totožný s rozhodnutím o
odňatí prídelu. Na základe uvedeného bol v pozemnoknižnej zápisnici č. XXXX kat. územia J. vykonaný
opätovný zápis vlastníckeho práva v prospech štátu rozhodnutím ČD 1572/1963. Napriek týmto záverom
odporca v napadnutom rozhodnutí zastáva názor, že R. O. sa nevzdal prídelu a vychádzal z toho,
že dôkazy nie sú jednoznačné a nikde sa nezachoval prejav vôle, ani podpis pôvodného vlastníka,
z ktorých by jednoznačne vyplýval prejav vôle R. O. o vzdaní sa prídelových pozemkov. Odporca sa
však vo svojom rozhodnutí nevysporiadal so závermi súdov v občianskoprávnom konaní vyslovených
v spomínaných rozsudkov Okresného súdu v Poprade a Krajského súdu v Prešove, iba konštatuje
svoj opačný právny názor bez riadneho vyhodnotenia tých istých dôkazov, na základe ktorých dospel k
opačnému záveru než súdy v občianskoprávnom konaní.

Navrhovateľ k výzve povereníctva pôdohospodárstva z 22.12.1949 č. 5835/49 na úhradu I. a II. splátky
prídelovej ceny pôvodnému vlastníkovi R. O. uviedol, že tento doklad nesvedčí o tom, že sa R. O. nevzdal
prídelu. Pretože menovanému boli pridelené pozemky na základe výmeru o vlastníctve pôdy zo dňa
23.03.1948 č. 2427/1948, je logické, že povereníctvo pôdohospodárstva vyzvalo v roku 1949 prídelcu
aj na úhradu prídelovej ceny. K vzdaniu sa prídelu došlo až neskôr a prídelová cena bola odpísaná.

Navrhovateľ poukázal na obežník č. 79 zo dňa 24.09.1946, z ktorého vyplýva, že bolo bežnou vecou,
že prídelcovia sa vzdávali prídelových parciel, a potom sa im predpisovala árenda na užívanie pôvodne
pridelených parciel, v prípade ak ich ďalej užívali. Ďalej poukázal tiež na to, že žiadatelia sa domáhali
priamo vlastníctva dotknutých nehnuteľností z titulu prídelu určovacou žalobou podľa § 80 písm.c)
a súčasne si uplatnili reštitučný nárok v zmysle zákona č. 503/2003 Z.z., čo jedno druhé vylučuje.
Tiež poukázal na to, že mu bolo doručené až dodatočne dňa 07.06.2013 s vyznačenou doložkou
právoplatnosti.

Navrhovateľ považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné, nepreskúmateľné a skutkový stav, z
ktorého rozhodnutie vychádza, je v rozpore s obsahom spisov.

Odporca vo vyjadrení konštatoval, že navrhovateľ nemá aktívnu legitimáciu na podanie návrhu vzhľadom
na ustanovenie § 6 ods.2 zákona č. 503/2003 Z.z., podľa ktorého oprávnenej osobe previesť bezplatne
do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu, vyplýva priamo zo zákona. Poukázal na to, že pod
B7 v pozemnoknižnej vložke č. XXXX kat. územia J. je zápis výmeru Povereníctva pôdohospodárstva
a pozemkovej reformy v Bratislave zo dňa 23.03.1948 č. výmeru 2427/1948 č. d. XXX a pod B5 je
vyznačená konfiškácia pôvodným vlastníkom - A. Q. podľa nariadenia č. 104/1945 Zb. (č. d. 53, zápis z
15.01.1948). Zdôraznil, že nikde v priložených listinách nie je dobrovoľné zrieknutie sa prídelu prídelcom
R. O.. Konštatoval, že už zo spôsobenej krivdy prídelcovi, a to odňatím pôdy, ktorá bola ekonomicky
trhovo zaujímavá z dôvodu ťažby štrku, bolo by spravodlivé dedičom prídelcu priznať aspoň právo
na náhradu, resp. zmierniť spáchané krivdy totalitným režimom odňatím vlastníctva. Navrhol, aby súd
rozhodnutie potvrdil ako zákonné a vecne správne, eventuálne zamietol návrh navrhovateľa z dôvodu
nedostatku aktívnej legitimácie.

Účastník H.. X. O. v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku uviedol, že z odvolacieho rozsudku
Krajského súdu v Prešove, ako aj judikatúry súdov vyplýva, že jeho otec U. O. sa stal vlastníkom
predmetných pozemkov už na základe samotného výmeru o vlastníctve pôdy a bol ním až do
okamihu „vzdania sa vlastníctva“. Súd síce vo svojom rozhodnutí ustálil, že jeho právny predchodca sa
dobrovoľne vzdal vlastníctva k prídelu, najmä s poukazom na zápisnicu zo dňa 02.09.1959 vyhotovenú
MNV Levoča a rozhodnutie ONV v Levoči zo 17.11.1958 o zrušení prídelu, teda s poukazom na úkony
orgánu verejnej moci, ktorých právny predchodca nebol účastníkom. Najmä hromadná forma zápisnice
z 02.09.1959, keď sa vyše 100 roľníkov bez toho, aby čo i len jeden z nich zápisnicu podpísal, vzdáva
prídelov pôdy jednoznačne preukazuje, že nikto z roľníkov sa ničoho nevzdal, skôr im bolo zo strany



štátnej moci oznámené, že sa prídelov pôdy vzdali. Poukázal na výsledky svedkov v prvostupňovom
konaní pred Okresným súdom v Poprade, ktorí dosvedčili, že jeho právny predchodca užíval pridelenú
pôdu zhruba do roku 1960, kedy pozemky boli zabrané Štátnymi majetkami v Levoči. Poukázal na
znalecký posudok vypracovaný Ing. Ondrejom Bujňákom, znalcom z odboru geodézia a kartografia v
konaní č. 7C/38/2002, v ktorom konštatuje, že dňa 28.03.1948 bol prídelcovi R. O. vydaný výmer o
prídele pôdy a od tohto momentu skonfiškovaný majetok bol vlastníctvom prídelcu bez ohľadom na
to, či bol vykonaný formálny zápis v pozemkovej knihe. Konštatoval, že podstata problému je v tom,
že Slovenský pozemkový fond, Obvodný úrad Poprad nedostatočne vyhodnotil a nepreskúmal výmery
prídelcov, pre ktoré boli nehnuteľnosti v pozemnoknižnej vložke č. XXXX kat. územia J. pod zápisom
pod B6 určené a záložný list vlastníctva na tretiu osobu, ktorá následne parcely, na ktorých sa nachádza
ložisko štrkopieskov, odpredáva firme Matrix Slovakia s.r.o. a H.. X. Č.. Mal za to, že bolo jednoznačne
preukázané, že R. O. bol prídel pôdy odňatý bez akejkoľvek náhrady štátom, že dôvod na poskytnutie
náhrady za pozemky je jednoznačne daný.

Ostatné oprávnené osoby sa k opravnému prostriedku nevyjadrili.

Súd podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s
administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný.

Podľa § 5 ods.2 zákona č. 503/2003 Z.z. rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemkom alebo
rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods.2 a 3 vydal obvodný pozemkový úrad.

Na konanie podľa odseku 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (§ 5 ods.3 citovaného
zákona).

Podľa § 3 ods.4 zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov (správny poriadok) rozhodnutie
správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.

Podľa § 32 ods.1 zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov správny orgán je povinný zistiť
presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie.
Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podľa § 32 ods.2 citovaného zákona podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia
účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe, alebo známe
správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie
určuje správny orgán.

Podľa § 46 citovaného zákona rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods.3 citovaného zákona v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti
boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu
úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a
námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia (§ 47 ods.3 citovaného
zákona).

Podľa § 14 ods.1 účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmov alebo
povinnostiach sa má konať, ale koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť
rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo



svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času,
kým sa preukáže opak.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že výmerom o vlastníctve pôdy vydaného
Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave č. 2.427/48 po bývalom vlastníkovi
uvedenom vo výmere ako D. A. z 23.03.1948 bola pôvodnému vlastníkovi R. O. slobodnému synovi
Q. pridelená pôda vo výmere 1.3666 ha, ktorá bola v prídelovom pláne označená vo vložke XXXX
parcela č. XXXX/X roľa o výmere 14.2776 ha, parc.č. XXXX/X pastva o výmere 0.0890 ha v kat. území
J.. Zachoval sa list miestnej roľníckej komisie, ktorým Povereníctvo pôdohospodárstva v Bratislave a
pracovná skupina v Spišskej Novej Vsi z 29.12.1949 č. 5835/49 vyzýva R. O. na zaplatenie prídelovej
ceny za prídelovú pôdu.

Odbor poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Rady ONV v Levoči č. Pôd. 8/1958/La-6 zo
17.11.1958 vydal rozhodnutie, ktorým bol odňatý prídel v kat. území J., pretože podľa previerky prídelov
sa prídelca vzdal tohto prídelu. Následne podľa zápisnice spísanej dňa 02.09.1959 o výbere pozemkov
majúcich sa zceliť následkom toho, že roľníci z obce Levoča sa vzdali svojich pozemkov, bol vyhotovený
zoznam roľníkov Levoča, ktorí sa vzdali pôdy pre ŠM Levoča. Odporca konštatuje, že je v protiklade to,
že rozhodnutím ONV Levoča zo 17.11.1958 č. 8/1958 je pôda prídelcovi odňatá, a následne 02.09.1959
je zvolané zasadnutie na MNV Levoča za účelom výberu pozemkov majúcich sa sceliť pre ŠM Levoča.
Nie je však uvedené, ktoré pozemky sa majú sceliť a je len uvedená výmera a v zozname roľníkov
je uvedený U. O.. Odporca poukázal na ustanovenie § 23 ods.2 nariadenia SNR č. 104/1945 Zb.
nariadení SNR, podľa ktorého ak prídelca nehospodári so starostlivosťou riadneho hospodára, môže
mu Povereníctvo SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu do 10 rokov odo dňa ujatia sa
držby po vypočutí miestnej organizácie jednotného zväzu slovenských roľníkov a okresného národného
výboru majetok odňať a prideliť ho inej osobe podľa tohto nariadenia kvalifikovanej, o ktorej možno
odôvodnene predpokladať, že bude na ňom riadne hospodáriť. Rozhodnutie z roku 1958 odporuje
tomuto ustanoveniu, pretože to bolo po 10 rokoch a neodňal ho ten orgán, ktorý ho pridelil.

Po zrušení rozhodnutia z 01.04.2011 č. 2011/551/731-RV rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z
29.05.2012 č.k. 2Sp/9/2011 boli do spisu doložené listiny, a to rozsudok Okresného súdu Poprad z
20.02.2007 č.k. 7C/38/2002-451, rozsudok Krajského súdu Prešov z 31.10.2007 č.k. 4Co/46/2007. Súd
konštatoval, že R. O. sa vzdal prídelu, a následne s ním bolo prevedené vyúčtovanie. Na základe vzdania
sa prídelu bolo vlastnícke právo predmetným nehnuteľnostiam opäť zapísané na Československý štát v
správe ONV v Spišskej Novej Vsi. Podľa pozemnoknižnej vložky č. XXXX kat. územia J. pod B9 zápisu
zo 17.12.1963 č. d. XXXX je poznamenané, že podľa návrhu Finančného odboru ONV v Spišskej Novej
Vsi zo dňa 14.12.1963 č. Fin 72/63 sa vkladá vlastnícke právo titulom konfiškácie podľa nariadenia
č. 104/1945 Zb. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Z.z. SNR pre Československý štát - v správe
Okresného národného výboru v Spišskej Novej Vsi v celosti. Následne hospodárskou zmluvou prešla
pôda z okresného národného výboru na Štátne majetky Levoča.

Odporca vyslovil názor, že pôvodný vlastník sa nevzdal prídelu na základe č. d. XXXX uvedeného pod
B9 v pozemnoknižnej vložke č. XXXX kat. územia J., lebo ide o konfiškáciu, dôkazy nie sú jednoznačné
a nikde sa nezachoval prejav vôle pôvodného vlastníka, ktorý by jednoznačne prejavil snahu vzdať sa
pozemkov. Právny úkon musí byť urobený zrozumiteľne, vážne a slobodne, inak je neplatný. Nezachoval
sa podpis pôvodného vlastníka, že sám z vlastnej vôle sa zriekol pridelenej pôdy. Vzhľadom na to, že
uvedené pozemky sú vo vlastníctve fyzických a právnických osôb, správny orgán priznal oprávneným
osobám právo na náhradu.

Súd po preskúmaní obsahu administratívneho spisu a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zistil, že
rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisu.

Napriek tomu, že v rozsudku zo dňa 29.05.2012 č.k. 2Sp/9/2007 súd uložil odporcovi, aby si zadovážil
listinné dôkazy, ktorými disponovala oprávnená osoba H.. X. O. a ktoré predložil na pojednávanie
Krajskému súdu v Košiciach, odporca okrem rozsudkov Okresného súdu v Poprade a Krajského súdu



v Prešove žiadne nové listinné dôkazy nezadovážil, hoci sa na ne vo svojom rozhodnutí odvoláva.
Ide predovšetkým o rozhodnutie zo 17.11.1958 č. Pôd. 8/1958 La-6 a zápisnicu zo dňa 02.09.1959,
ku ktorým odporca vo svojom rozhodnutí zaujíma svoje stanovisko, ale v spise sa nenachádzajú. Súd
preto bez preskúmania rozhodnutia v merite veci po zistení, že je tu dôvod na zrušenie napadnutého
rozhodnutia uvedeného v § 250j ods.2 písm.b), t.z. že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo
správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov, napadnuté rozhodnutie zrušil. Ďalšia vada, ktorá
sa vyskytla v konaní, je že nepovažoval Slovenský pozemkový fond za účastníka konania, hoci podľa
názoru súdu vzhľadom na ustanovenie § 14 zákona o správnom konaní má v tomto konaní postavenie
účastníka konania. Slovenský pozemkový fond nie je síce povinnou osobou, ale vzhľadom na jeho
oprávnenia a povinnosti pri správe a nakladaní s majetkom štátu je účastníkom konania. Súd preto zrušil
napadnuté rozhodnutie aj z dôvodu uvedenom v § 250j ods.2 písm.e) O.s.p.

Podľa § 250r O.s.p. ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní
viazaný právnym názorom súdu.

Náhradu trov konania súd účastníkom nepriznal, pretože navrhovateľ ich náhradu nežiadal a odporcovi
vzhľadom na výsledok konania náhrada trov nepatrí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Citované v ďalších rozhodnutiach

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje