Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Sp/59/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201619 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7013201619.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach predsedom senátu JUDr. Milanom Končekom ako samosudcom v právnej veci navrhovateľov: 1. DREVONA Holding, a.s., Výhonská 1, Bratislava, IČO: 35 787 597, 2. O.. M. A., O. XX, D., 3. L.. O. Z., Ž. X/B, N. proti odporcovi: Okresný úrad Košice, pozemkový a lesný odbor, Popradská 78, Košice, za účasti: X. M. G., U. XX, P.. G., 2. M. G., G. XXX/XX, G., 3. O. Z., U. XXX, P.. G., 4. W. D., O. XX/XX, G. - O., 5. O. G., A. C. XXX/XX, G. - O., 6. W., V..Z.., S. X, N., 7. JUDr. Oliver Korec, advokát, správca konkurznej podstaty úpadcu DREVONA, a.s., Záhradnícka 9, Bratislava, 8. GESTORA DE INVERSIONES SIGLO XXI, s.r.o., Rozvojová 2, Košice, 9. L.. M. Š., O. XXXX/XX, N., v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľov proti rozhodnutiu odporcu zo dňa 14.12.2012 č. 229/211/2012-Kl takto r o z h o d o l : Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. z r u š u j e rozhodnutie odporcu (bývalého Obvodného pozemkového úradu Košice - mesto) zo dňa 14.12.2012 č. 229/211/2012-Kl a v r a c i a ho odporcovi na ďalšie konanie. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Odporca opravným prostriedkom navrhovateľov napadnutým rozhodnutím podľa ust. § 9 ods. 4 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) rozhodol vo veci oprávnenej osoby O. G., rod. D., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX a ktorá bola v čase uplatnenia reštitučného nároku ako oprávnená osoba podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c/ zákona a spĺňala podmienky uvedené v § 6 ods. 1 písm. n/ zákona a u ktorej boli zistení dedičia: M. G., U. XX, P.. G., M. G., G. XXX/XX, G., O. Z., F.. G., U. XXX, P.. G., W. D., O.K. XX/XX, G., O. G., A. C.F. XXX/XX, G. tak, že týmto dedičom po oprávnenej osobe O. G., rod. D., priznal vlastnícke právo k nehnuteľnosti podľa pôvodného stavu, ležiacej v kat. území G., zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. XXXX, parcele č. XXXX, druh pozemku roľa, podľa terajšieho stavu, podľa geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa 25.03.2008 overením Správou katastra Košice dňa 18.04.2008 pod č. XXX/ XX ako parcela č. G.-Y. XXX/XXX, ostatná plocha o výmere XXXX m2, ležiacou v kat. území M. O., toho času vedenej na LV č. XXXXX na L.. Z., parcele č. G.-Y. XXX/XXX, ostatná plocha o výmere XXX m2, ležiacej v kat. území M. O. a zapísané v LV č. XXXXX na O.. A. a k parcele č. G.-Y. XXX/XXX, ostatná plocha o výmere XXXX m2, kat. územia M. O., zapísané na LV č. XXXXX na O.. A., každému z dedičov v podiely XX/XXX. Odporca v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol: „Dňa 09.12.2012 pod sp.zn. XXXX/XX si na bývalom Pozemkovom úrade Košice-mesto uplatnila O. G., r.č. XXXXXX/XXX bytom U. XX, okr. G. ako oprávnená osoba podľa § 4 ods. 2 psím. c/ zákona nárok na vydanie nehnuteľnosti uvedenej v pozemnoknižnej vložke (ďalej len „PKV“) č. XXXX p.č. XXXX, druh pozemku roľa, katastrálne územie G. (ďalej aj nehnuteľnosť). Uvedená nehnuteľnosť bola vyvlastnená na výstavbu výrobne Kovo - Drevo pre obchodný podnik Drevona na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia ObNV, odboru výstavby a zveľaďovania v Košiciach č. Výst. XXXX/XXX/XX-B. zo dňa 28.07.1977 pôvodnému vlastníkovi O. D. (predtým D.) - otcovi oprávnenej osoby, vlastníkovi podielu XX/ XX a G. D. rod. G. - matke oprávnenej osoby, vlastníčke podielu XX/XX. Podiel po otcovi O. D. bol riešený rozhodnutím č. 229/41/2008-Kl. zo dňa 14.05.2008, ktoré bolo Rozsudkom Najvyššieho súdu 3Sžo/201/2010 zo dňa 03.10.2011 zrušené a vrátené správnemu orgánu na konanie a rozhodovanie. O vlastníckom podiele otca oprávnenej osoby O. D. tunajší úrad opätovne rozhodol rozhodnutím č. 229/210/2012 zo dňa 14.12.2012. Nakoľko ku dňu vydávania rozhodnutia č. 229/41/2008-Kl. zo dňa 14.05.2008 správny orgán nemal k dispozícii všetky doklady potrebné k vydaniu podielu, ktorý pôvodne patril matke oprávnenej osoby, musí byť tento riešený samostatným rozhodnutím. Pôvodná vlastníčka G. D. rod. G. v čase, keď došlo k vyvlastneniu žila. V zmysle vyvlastňovacieho rozhodnutia mala spoločnosť Drevona povinnosť uhradiť finančnú náhradu pre známych vlastníkov na voľný účet Slovenskej štátnej sporiteľni. V zmysle uvedeného sa správny orgán listom sp.zn. 2008/01154-1-Kl. zo dňa 26.02.2008 obrátil na spoločnosť DREVONA Holding, a.s. so žiadosťou o poskytnutie kópie dokladov, ktoré by potvrdzovali poskytnutie predmetnej náhrady. Spoločnosť DREVONA Holding, a.s. vo svojom stanovisku zo dňa 19.03.2008 správnemu orgánu oznámila, že spoločnosť Drevona, a.s. Bratislava bola privatizovaná formou kúpi akcií a podstatnú časť spoločnosti Drevona Holding, a.s. nadobudla kúpou, teda akcionári spoločnosti sa nikdy nedostali k archívu spoločnosti Drevona, a.s.. Vzhľadom na to, že zakladateľom spoločnosti Drevona a.s. bolo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, doporučilo obrátiť sa na uvedenú inštitúciu. Na základe vyššie uvedeného sa správny orgán obrátil s požiadavkou o zaslanie archívnych dokumentov na Ministerstvo hospodárstva SR listom sp.zn. 2008/01156-4-Kl dňa 02.06.2008 a urgenciou zo dňa 15.10.2008, na ktoré však neobdržal žiadnu odpoveď. V tejto súvislosti uvádzame aj stanovisko Slovenskej sporiteľne a.s. sp.zn. XXX/XXXXX/XXKav zo dňa 28.05.1999, podľa ktorého na všetky bankové prevody vrátane stavov na účtoch a stavov na depozitách sa vzťahuje bankové tajomstvo. Správu o všetkých záležitostiach týkajúcich sa klienta, ktoré sú predmetom bankového tajomstva, je sporiteľňa povinná podať bez súhlasu vlastníka účtu len na písomné požiadanie presne vymedzených štátnych orgánov. Zároveň Slovenská sporiteľňa a.s. upozornila, že skartačná doba dokladov je 23 rokov. Vzhľadom na vyššie uvedené stanovisko Slovenskej sporiteľne a.s. si už správny orgán nové stanovisko konkrétne k pôvodnej vlastníčke a parc. č. XXXX nežiadal. Dedičia po oprávnenej osobe doložili dňa 19.11.2012 Čestné prehlásenia, podľa ktorých za vyvlastnenú nehnuteľnosť nebola poskytnutá finančná náhrada. Dedičia po oprávnenej osobe boli poučení o povinnosti uviesť v čestnom vyhlásení pravdivé údaje a upozornení na právne následky nepravdivého čestného vyhlásenia. Obvodný pozemkový úrad Košice - mesto pripustil namiesto dôkazu čestné vyhlásenie, nakoľko to zákon pripúšťa, nebráni tomu všeobecný záujem, nie je tým porušená rovnosť medzi účastníkmi konania a dôkaz nebolo možné zaobstarať. Tým bola splnená podmienka zákona pre priznanie nároku v zmysle § 6 ods. 1 písm. n/ zákona - vyvlastenie bez vyplatenia náhrady. Identifikácia nehnuteľnosti pôvodných vlastníkov bola vykonaná na základe výpisu z pozemkovej knihy, ktorý vydalo Štátne notárstvo Košice - mesto v Košiciach dňa 16.12.1992 pod č. XXXX/XX. Pri zisťovaní povinnej osoby a spôsobe využitia nehnuteľnosti správny orgán vychádzal z identifikácie parciel, ktorú vydal Okresný úrad Košice IV, odbor katastrálny dňa 11.09.2000 pod č. XXX/XXXX. Ku dňu účinnosti zákona t.j. k 24.06.1991 bola p.č. G. XXX/X, ktorá bola vytvorená z pôvodnej mpč. p.č. XXXX zapísanej v PKV č. XXXX k.ú. G. vo vlastníctve spoločnosti DREVONA š.p.. Z obsahu listinných dôkazov, ktoré správny orgán vo veci zaobstaral vyplynulo, že na podklade rozhodnutia č. XXX o privatizácii časti štátneho podniku DREVONA š.p., ktoré vydalo Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky pod spisovým číslom G. - XX/XX zo dňa 09.02.1996 došlo k realizácii privatizačného projektu štátneho podniku DREVONA š.p. vedeného v evidencii MSPNM SR pod číslom XXX tak, že (v zmysle zápisu v Obchodnom registri) bola založená akciová spoločnosť DREVONA, a.s., IČO: 36 003 735 a to zakladateľskou listinou zo dňa 23.05.1996 a rozhodnutím zakladateľa podľa § 154 a nas. Zák. č. 513/1991 Zb. /jednorázovo §§ 172, 175/ upísaním akcií a prijatím stanov, v súlade so Zák. č. 92/91 Zb. v znení Zák. č. 92/92 Zb. a jeho neskorších zmien a doplnkov. V zakladateľskej listine sa v čl. 4 Základné imanie v ods. 3 konštatuje, že predmetom nepeňažného vkladu zakladateľa je časť majetku slúžiaceho na prevádzkovanie podniku DREVONA, š.p., ako i všetky práva, povinnosti, záväzky (i neznáme), okrem práv podľa § 16 zákona č. 92/1991 Zb.. V špecifikácii tohto majetku je uvedená aj predmetná parcela č. XXXX k.ú. G. - M. vo vyvlastnenej výmere XXXX m2. Vlastníctvo parcely XXX/X k.ú. G. - M., ktorá bola vytvorená aj z časti pôvodných mpč. parciel XXXX, XXXX, XXXX/X a iných, potvrdzuje aj v spise založený výpis z listu vlastníctva č. XXXX, kde ako vlastník je uvedená DREVONA a.s., Výhonská 1, Bratislava, IČO: 36 003 735. Na základe uvedeného tunajší úrad dospel k záveru, že povinnou osobou je spoločnosť DREVONA a.s. so sídlom Výhonská 1, Bratislava, IČO: 36 003 735 ako stále právne existujúci subjekt zapísaný v obchodnom registri, a to aj s prihliadnutím na znenie § 3, ods. 2 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, ktorý výslovne uvádza, že nadobúdateľ privatizovaného majetku sa stáva povinnou osobou v zmysle reštitučných predpisov. Povinná osoba vo svojom stanovisku zo dňa 10.09.2001 ako aj vo vyjadrení, ktoré zaslala ako odpoveď na výzvu oprávnenej osobe zo dňa 01.09.1993 nesúhlasila s vydaním vyvlastnenej časti parcely č. XXXX, nakoľko podľa jej názoru je táto zastavaná. Dňa 07.02.2002 spoločnosť DREVONA Holding, a.s. /ako spoločnosť personálne prepojená s povinnou osobou/ v pozícii účastníka konania/ktorú nadobudla titulom zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na príslušnom LV/ doručila tunajšiemu odboru polohopisné a výškopisné zameranie týkajúce sa pozemkov p.č. XXX s tým, že predmetné zameranie dokazuje, že účel vyvlastnenia bol naplnený. Tunajší úrad vykonal šetrenie k zastavanosti parcely Y. G. XXX/X k.ú. M. O. pri riešení reštitučného nároku uplatneného na parcelu mpč. XXXX/X, o ktorom bolo rozhodnuté bývalým Okresným úradom Košice IV, odborom pozemkovým, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva ako právnym predchodcom tunajšieho úradu rozhodnutím č. 1/2003-Kl zo dňa 02.01.2003, ktoré bolo rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. 4 Sp 4/03-21 zo dňa 14.05.2003 a následne aj rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. Sž-o-KS-124/03 zo dňa 19.05.2004 potvrdené s tým, že žiadna zastavanosť predmetnej parcely Y.-G. XXX/X nebola zistená a tento stav naďalej trvá aj v čase vydania tohto rozhodnutia. Uvedené rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa 18.06.2004. O skutočnosti, že vydaniu nehnuteľnosti nebránia žiadne skutočnosti uvedené v § 11 ods. 1 zákona svedčí aj vyhotovený geometrický plán, z ktorého je zrejmé, že sa na predmetnom pozemku nenachádzajú žiadne stavby, ktoré by bránili poľnohospodárskemu využitiu. Toto skutočnosť potvrdzuje aj polohopisné a výškopisné zameranie, ktoré tunajšiemu úradu doručila spoločnosť DREVONA Holding, a.s..“ Ďalej odporca citujúc ust. § 5 ods. 3 zákona uviedol, že: „Vzhľadom na vyššie uvedené sú prevody vlastníctva, ku ktorým došlo po 24.06.1991, t.j. po nadobudnutí účinnosti zákona neplatné a prevod vlastníckeho práva na iný subjekt nebráni priznania vlastníckeho práva oprávneným osobám. Na základe vyššie uvedených skutočností vydal správny orgán rozhodnutie č. 229/41/2008-Kl dňa 14.05.2008, ktorým priznal oprávnenej osobe vlastnícke právo k parc. č. Y.-G., XXX/XXX ostatná plocha o výmere XXXX m2, p.č. XXX/XXX ostatná plocha o výmere XXX m2 a p.č. XXX/XXX ostatná plocha o výmere XXXX m2, katastrálne územie M. O. po pôvodnom vlastníkovi O. D. - otcovi oprávnenej osoby. V čase vydania rozhodnutia bola vlastníkom par. Y.-G. Č.. XXX/XXX, z ktorej bola vytvorená p.č. Y.- G. XXX/XXX spoločnosť GESTORA DE INVERIONES SIGLO XXI s.r.o. - LV č. XXXXX k.ú. M. O.. Aj vzhľadom na vyššie uvedené správny orgán so spoločnosťou GESTORA DE INVERIONES SIGLO XXI s.r.o. koná ako s účastníkom správneho konania. Spoločnosť DREVONA Holding a.s. (ako účastník konania z titulu zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na príslušnom LV v čase rozhodovania o reštitučnom nároku) podala návrh na preskúmanie uvedeného rozhodnutia dňa 30.05.2008. Krajský súd v Košiciach svojím Rozsudkom č. 7Sp/12/2008-60- 7008201052 zo dňa 14.05.2010 potvrdil predmetné rozhodnutie a konštatoval, že oprávnená osoba, ktorou je v predmetnom konaní O. G. rod. D. bola po uplatnení si nároku na vydanie nehnuteľností podaním zo dňa 09.12.1992 v pozícii legitímneho očakávania vo vzťahu k včas uplatnenému nároku. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom PL.ÚS 10/04-27 zo dňa 06.02.2008 k legitímnemu očakávaniu v kontexte právnej istoty konštatoval, že zo samotného výrazu legitímneho očakávania vyplýva, že účelom tohto princípu je ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali. Predmetný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky je síce obsahovo zameraný vo vzťahu k zákonodarcovi, avšak podľa názoru súdu je všeobecne právne aplikovateľný z hľadiska ústavno - konformného výkladu zákona aj pre aplikačnú právnu prax súdov a orgánov verejnej správy pri aplikácii všeobecne záväzných právnych predpisov. Proti Rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. 7Sp/12/2008-60- 7008201052 zo dňa 14.05.2010 podala spoločnosť DREVONA Holding a.s. dňa 06.07.2010 odvolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky svoji Rozsudkom č. 3Sž/201/2010 z 03.10.2011 zmenil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. 7Sp/12/2008-60 zo dňa 14.05.2010 tak, že rozhodnutie správneho orgánu zrušil a veci vrátil na ďalšie konanie. Podľa listov vlastníctva parcela Y.-G. XXX/XXX (z ktorej je novovytvorená parc. Y.-G. XXX/XXX), zapísaná na LV č. XXXXX k.ú. M. O. bola postupne prevedená zo spoločnosti DREVONA Holding a.s. na L.. O. Z. dobrovoľnou dražbou zo dňa 03.08.2011 - Notárska zápisnica D. XXXX/XXXX D. XXXXX/ XXXX, teda v čase prebiehajúceho súdneho konania vo veci uplatneného reštitučného konania O. G.. Parcelu Y.-G. XXX/XXX (z ktorej je novovytvorená parc. Y.-G. XXX/XXX) zapísanú na LV č. XXXXX k.ú. M. O., ktorú získala L.. O. Z. v dobrovoľnej dražbe vedenej na majetok spoločnosti DREVONA Holding, a.s. dňa 28.01.2008 - Notárska zápisnica D. XX/XXXX D. XXXX/XXXX predala dňa 17.04.2009 O.. M. A., teda v čase prebiehajúceho súdneho (preskúmavacieho) konania vo veci uplatneného reštitučného konania O. G.. Parcelu Y.-G. XXX/X (z ktorej je novovytvorená parc. Y.-G. XXX/XXX) zapísanú na LV č. XXXXX k.ú. M. O., ktorú získal L.. M. Š. na základe exekučnej dražby vedenej na majetok spoločnosti DREVONA Holding, a.s. predal dňa 17.04.2009 O.. M. A., teda v čase prebiehajúceho súdneho (preskúmavacieho) konania vo veci uplatneného reštitučného konania O. G.. Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku konštatoval, že úsudok o aplikácii ústavného princípu legitímneho očakávania a jeho porušenia v exekučnom konaní Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 49 Er 3834/2007-89 však nemožno urobiť bez toho, aby vydražiteľ nehnuteľnosti L.. M. Š. a následný kupujúci O.. M. A. mali procesnú možnosť vyjadriť sa k veci v administratívnom konaní. Najvyšší súd SR tiež v odôvodnení zrušujúceho rozhodnutia uviedol, že vzhľadom na čl. 20 ods. 1 Ústavy SR sa odporca (t.j. tunajší správny orgán) dostatočným a zrozumiteľným spôsobom vysporiada najmä so zmenou vlastníka a prechodom vlastníckych práv k parcele XXX/X k.ú. M. O. na základe vykonanej dražby dňa 18.03.2008, následne prevodom týchto nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17.04.2009 na O.. M. A., ktoré v súlade so zákonom odôvodní. Pokiaľ ide odôvodnenie rozhodnutia vo vzťahu ku skutočnostiam zmeny vlastníka a vlastníckych práv z povinnej osoby na ďalšie subjekty a ich následný prevod na základe exekučnej dražby a potom ďalší predaj, má správny orgán za to, že jediným príslušným subjektom na vyslovovanie právnych názorov je súd. Správny orgán je oprávnený konať len v medziach zákona a v prípade ak je zistené formálne splnenie všetkých podmienok a náležitostí potrebných pre vydanie určitého rozhodnutia predvídaného zákonom, správny orgán má povinnosť takéto rozhodnutie vydať, pričom v odôvodnení vyššie uvedené skutočnosti skonštatuje, že boli podkladom jeho rozhodnutia. Správny poriadok a príslušné reštitučné predpisy upravujúce danú problematiku neposkytujú správnemu orgánu priestor na „špekulovanie“ a právne úvahy ku skutočnostiam, ktoré sú mimo rámca kompetencie a možnosti ich ovplyvňovania či hodnotenia zo strany správneho orgánu. Vzhľadom na uvedené preto nie je povinnosťou ani kompetenčnou možnosťou správneho orgánu vyjadrovať sa k následným prevodom nehnuteľnosti (ktoré sú predmetom reštitučného konania) uskutočneným v čase účinnosti zákona bez ohľadu na formu tohto nakladania (predaj, dobrovoľná dražba, exekučná dražba), keďže akékoľvek nakladanie je ex lege v zmysle textu zákona neplatné - § 5 ods. 3 zákona. Správny orgán má za to, že v prípade tohto reštitučného konania jednotlivé fyzické osoby, ktoré postupne nadobúdali vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam (bez ohľadu na právny titul nadobudnutia) konali účelovo, a tieto osoby sú (boli) navzájom prepojené minimálne členstvom v orgánoch rôznych obchodných spoločností (overiteľné podľa Výpisov z obchodného registra). Zároveň správny orgán uvádza, že sa priznaním vlastníctva na podklade tohto rozhodnutia nenarúša ani zásada nemožnosti navrátenia do pôvodného stavu platná podľa Exekučného poriadku, nakoľko vlastnícke právo sa „nevracia“ povinnej osobe na majetok ktorej bola vedená exekučná dražba, ale týmto rozhodnutím sa priznáva titulom naplnenia zákonných podmienok oprávneným osobám v zmysle príslušného reštitučného zákona. Taktiež je potrebné upozorniť, že vyššie spomenutý privatizačný zákon č. 92/1991 Zb. v § 3 ods. 3 rieši situáciu, kedy je privatizovaný majetok neskôr podľa reštitučných predpisov „vydávaný“ z rúk nadobúdateľa tohto majetku a to tak, že takejto osobe prináleží podľa zákona právo na náhradu od Fondu národného majetku SR, resp. od Slovenského pozemkového fondu a to vo forme a rozsahu podľa osobitných predpisov. Analogicky je toto ustanovenie uplatniteľné na všetky osoby, ktoré sú na podklade právoplatného reštitučného rozhodnutia v pozícii subjektu, ktorý „vydáva“ nehnuteľnosť v prospech oprávnených osôb. Oprávnená osoba požiadala prostredníctvom svojho zástupcu dňa 15.12.2011 o prerušenie konania z dôvodu jej ochoty na dohodu s povinnou osobou mimo reštitučného konania. Dňa 23.07.2012 bolo správnemu orgánu doručené oznámenie o úmrtí oprávnenej osoby a okruh dedičov. Oprávnená osoba bola zistená z matričných dokladov, Rozhodnutia Štátneho notárstva Košice - mesto pod sp.zn. W. XX/XX-XX zo dňa 07.06.1979 a Potvrdenia Matričného úradu obce Malá Ida č.j. XX/XX zo dňa 22.09.2004. Vzhľadom na skutočnosť, že oprávnená osoba zomrela dňa XX.XX.XXXX, vstúpili do konania jej dedičia na základe predloženého Osvedčenia o dedičstve XX W. XXX/XXXX W. XX/XXXX zo dňa 12.07.2012. Všetci účastníci konania vrátane povinnej osoby boli vyzvaní správnym orgánom v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku, aby sa pred vydaním rozhodnutia vyjadrili k podkladom, ktoré má správny orgán k dispozícii, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhli ich doplnenie. Na základe tejto výzvy sa na správny orgán dostavili dedičia po oprávnenej osobe dňa 26.10.2012. Do zápisnice uviedli, že trvajú na vydaní parcely č. XXXX z PKV XXXX, dnes vedenej ako parcely Y.-G. XXX/XXX, XXX/X, XXX/XXX k.ú. M. O. rovným dielom v zmysle dedičského konania. Dňa 09.11.2012 sa dostavila na správny orgán jedna z dedičiek - O. G., ktorá žiadala doplniť do zápisnice, že trvajú na vydaní len parcely č. XXXX z PKV XXXX k.ú. G., dnes vedenej ako parcely XXX/ XXX - podľa GP ako XXX/XXX o výmere XXXX m2, par. č. XXX/X - podľa GP ako XXX/XXX o výmere XXX m2 a p.č. XXX/XXX - podľa GP ako p.č. XXX/XXX o výmere XXXX m2 rovným dielom na dedičov v zmysle dedičského konania. Dňa 31.10.2012 sa na správny orgán dostavila L. S. bytom T. X, G., ktorú dňa 26.10.2012 splnomocnila spoločnosť DREVONA Holding a.s. k nahliadnutiu do spisu Obvodného pozemkového úradu Košice - mesto vo veci zistenia reštitučného nároku na par. č. XXXX zapísanú v PKV č. XXXX k.ú. G., v súčasnosti parcely Y.-G. XXX/XXX, XXX/X, XXX/XXX k.ú. M. O.. Splnomocnenej zástupkyni bol poskytnutý k nahliadnutiu celý administratívny spis viažuci sa k vyššie uvedenému reštitučnému nároku. Dňa 05.12.2012 bola správnemu orgánu doručená odpoveď na výzvu od JUDr. Olivera Koreca, advokáta ako správcu konkurznej podstaty úpadcu DREVONA, a.s. (povinná osoba), podľa ktorého z listín, ktoré predložil úpadca v konkurznom konaní boli predmetné nehnuteľnosti ešte pred vyhlásení konkurzu na úpadcu DREVONA a.s. predané v rámci exekučného konania I. XXX/XXXX vedeného súdnym exekútorom JUDr. Rastislavom Horským a preto predmetné nehnuteľnosti nikdy netvorili predmet konkurznej podstaty, predmetná exekúcia bola vykonaná s vopred udeleným písomným súhlasom záložného veriteľa Konsolidačná banka Bratislava. Z uvedených dôvodov správca konkurznej podstaty neuplatňuje žiadne nároky v predmetnom správnom konaní. Pokiaľ ide o prípadne nároky tretích osôb voči konkurznej podstate alebo voči úpadcovi, tieto nároky musia byť uplatnené voči správcovi zákonom predpísanou formou. Dňa 11.12.2012 bola správnemu orgánu doručená odpoveď spoločnosti DREVONA BRATISLAVA a.s. - IČO: 35 792 400, v ktorej sa uvádza: Na našu adresu sme obdržali Vašu výzvu adresovanú spoločnosti DREVONA a.s. IČO: 36 003 735, ku ktorej uvádzame: Vo Veci DREVONA a.s. v konkurze sa môže vyjadrovať len správca konkurznej podstaty - JUDr. Oliver Korec, Záhradnícka 9, Bratislava. Z archívnych dokladov Vám zasielame listinu týkajúcu sa exekúcie I. XXX/XXXX, z ktorej vyplýva, že na základe tejto exekúcie parcely č. XXX/X o výmere XXXX m2, p.č. XXX/X o výmere XX XXX m2, p.č. XXX/X o výmere X XXX m2, p.č. XXX/XX o výmere XXX m2 evidované na LV č. XXXX, k.ú. G. - M. prestali byť majetkom DREVONY a.s.. Ostatní účastníci konania (t.j. L.. Z., O.. A., L.. Š.) na výzvu správneho orgánu nereagovali, pričom správny orgán mal u všetkých uvedených osôb doručenie výzvy vykázané v zmysle Správneho poriadku. Výzva správneho orgánu zaslaná spoločnosti GESTORA DE INVERSIONES SIGLO XXI s.r.o. so sídlom na ulici Rozvojová 2, Košice sa vrátila s označením, že adresát je na uvedenej adrese neznámy. Podľa aktuálneho výpisu z obchodného registra, je zrejmé, že spoločnosť GESTORA DE INVERSIONES SIGLO XXI s.r.o. - IČO 36 722 448 nezmenila svoje sídlo a naďalej sídlo na ulici Rozvojová 2, Košice.“ Odporca majúc za to, že uplatnený nárok je v súlade so zákonom a všetky skutočnosti sú doložené platnými dokladmi a sú splnené podmienky zákona pre priznanie vlastníctva dedičom po oprávnenej osobe podľa § 9 ods. 4 zákon rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti jeho rozhodnutia. Včas podaným návrhom zo dňa 24.01.2013, doručeným odporcovi dňa 29.01.2013 sa navrhovatelia spoločným návrhom domáhali zrušenia rozhodnutia odporcu uvedeného v záhlaví tohto rozsudku. V žalobe namietali, že rozhodnutie správneho orgánu je zmätočné. Ďalej uviedli, že: „Rozhodnutie správneho orgánu je zmätočné a nezákonné aj ohľadne stanovenia povinnej osoby. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. o pôde (ďalej aj len zákon o pôde) sú povinnými osobami štát alebo právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona nehnuteľnosti držia..... V druhom odseku § 5 je špecifikované, čo sa rozumie pod držbou nehnuteľnosti. Konštrukcia § 5 zákona o pôde je teda taká, že povinnú osobu je treba zisťovať vždy vo väzbe na dátum XX.XX.XXXX. Správny orgán v napadnutom rozhodnutí správne zistil, že ku dňu účinnosti zákona boli nehnuteľnosti vo vlastníctve štátneho podniku DREVONA a napriek tomu nesprávne ustálil, že povinnou osobou je DREVONA a.s.. Vo svojom rozhodnutí pritom správne uviedol, že FNM SR vydal rozhodnutie o privatizácii časti podniku DREVONA a.s., pričom tento svoj nesprávny názor odvodil od zakladateľskej listiny spoločnosti DREVONA a.s.. Osobou, ktorá ku dňu účinnosti zákona o pôde nehnuteľnosti držala však bol štátny podnik DREVONA. V tejto súvislosti treba spomenúť stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu ČR z 19.12.1995 zn. Cpjn 36/95 publikované pod číslom 16/1996 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk číslo 4/1996. Konkrétne je v tomto stanovisku vyslovená názor, že povinnou osobou v prípade, keď vo väzbe na privatizáciu zostal zachovaný pôvodný štátny podnik, je treba za povinnú osobu považovať tento štátny podnik. DREVONA a.s., ktorá je podľa správneho orgánu povinnou osobou, však bola založená až v roku 1996 (dňa XX.XX.XXXX), t.j. ku dňu účinnosti zákona o pôde nehnuteľnosti nedržala, nakoľko v tom čase ešte neexistovala. Existoval tu však štátny podnik a tento existoval ešte aj v čase založenia spoločnosti DREVONA a.s., keďže išlo o privatizáciu iba časti majetku štátneho podniku. V stanovisku je ďalej vyslovený názor, že privatizácia podľa zákona číslo 92/1191 Zb. neznamená univerzálnu sukcesiu, naopak právny nástupca privatizovaného subjektu predstavuje dielčieho sukcesora, a preto ak zanikne povinná osoba na základe privatizačného projektu, potom pozemky nemožno vydať a do úvahy prichádza len náhrada. Tieto názory vychádzajú z uvedeného stanoviska sú plne použiteľné aj na tento prípad s poukazom n blízku právnu úpravu, keď navyše zákon číslo 229/191 Zb. bol zákonom federálnym, t.j. prijatým za existencie spoločného štátu - ČSFR. Je teda zrejmé, že správny orgán ohľadne stanovenia povinnej osoby dospel k nesprávnemu názoru, pričom DREVONA š.p. existuje ešte aj v súčasnosti ako š.p. v likvidácii. Nemožno tiež obísť skutočnosť, že v danom prípade pochybil štát, resp. jeho orgány a to či už pri samotnej privatizácii, keď nehnuteľnosti, na ktoré boli uplatnené reštitučné nároky, zaradil do privatizácie a v podstate tento majetok legálne nadobudol tretí subjekt. Samotná spoločnosť DREVONA a.s. požiadala FNM SR o vyjadrenie k existencii uplatnených reštitučných nárokov a FJM SR listom zo dňa 28.11.2001 tejto spoločnosti oznámil, že na predmetné nehnuteľnosti neboli uplatnené v zákonom stanovenej lehote reštitučné nároky. Uvedený list prikladáme ako dôkaz vyvracajúci tvrdenia správneho orgánu v súvislosti s odkazom na § 5 ods. 3 zákona o pôde. Ak teda bol povinnou osobou stanovenou ku dňu účinnosti zákona DREVONA š.p., tak tento štátny podnik, resp. jeho zriaďovateľ (štátny orgán) bol povinný s nehnuteľnosťami až do ich vydania oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára a odo dňa účinnosti zákona nemohol tieto previesť do vlastníctva iného. Jednoznačne teda pochybili štátne orgány Slovenskej republiky, včítane správneho orgánu, ktorý keby vydal rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote v zmysle správneho poriadku a nie až po 20 rokoch, nedošlo by k tejto situácii, keď nehnuteľnosti nemožno vydať oprávnenej osobe, nakoľko ich dnes nevlastní povinná osoba. Pokiaľ je vedená DREVONA a.s. ako povinná osoba, poznamenávame, že táto s predmetnými nehnuteľnosťami nenakladala. Predmetné pozemky i keď boli predmetom záložného práva, ktoré si uplatnil štát, boli štátom vložené d základného imania spoločnosti DREVONA a.s.. Neskôr sa predmetné pozemky stali predmetom vlastníckeho vzťahu DREVONA Holding, a.s. a to cestou exekučného konania. Pokiaľ je povinnou osobou DREVONA a.s., táto nikdy nekonala v rozpore so zákonom, čiže s nehnuteľnosťami nenakladala, a ani ich nepreviedla do vlastníctva iného. Ak sa takýto skutok stal, tak tieto úkony vykonal štát tým, že ich vložil do základného imania spoločnosti DREVONA a.s. a to už založené (teda zaťažené záložným právom), pričom získal finančné prostriedky predajom akcií spoločnosti DREVONA a.s.. Neskôr štát vykonal exekučné konanie v prospech Štátnej konsolidačnej banky, za čo opätovne získal finančné prostriedky. Týmto úkonom sa vlastníkom stala spoločnosť DREVONA Holding, a.s.. Poznamenávame, že DREVONA a.s. vznikla na základe zakladateľskej listiny, nie je univerzálnym právnym nástupcom ani spoločnosti DREVONA n.p. a ani DREVONA š.p., ktorým by výzva na navrátenie nehnuteľnosti prináležala.“ Ďalej citujúc ust. § 5 ods. 3 zákona tvrdili, že: „Povinná osoba bola odo dňa účinnosti reštitučného zákona, t.j. od 24.06.1991 povinná nakladať s nehnuteľnosťami „oprávnenej osoby“ so starostlivosťou riadneho hospodára (obsah starostlivosti riadneho hospodára ustanovovalo ustanovenie § 8 zákona Slovenskej národnej rady č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva v znení neskorších predpisov účinné do 01.09.2005, pričom odo dňa účinnosti reštitučného zákona nemohla povinná osoba, pod sankciou absolútnej neplatnosti takéhoto právneho úkonu, previesť nehnuteľnosť do vlastníctva iného. Je však potrebné rozlišovať medzi prevodom vlastníckeho práva a prechodom vlastníckeho práva. O prechod vlastníckeho práva ide v prípadoch autoritatívnych výrokov súdov alebo iných orgánov. V prípade exekučného konania ide jednoznačne o prechod vlastníckeho práva, a nie o prevod spadajúci pod § 5 ods. 3 zákona o pôde. Upozorňujeme tiež na vyjadrenie správneho orgánu na strane 6 o možnosti žiadať náhradu od Fondu národného majetku SR pri vydaní nehnuteľnosti v prospech oprávnených osôb. S takýmto postupom pri iných pozemkoch sme sa obrátili na FNM SR so žiadosťou, ktorej nebolo vyhovené a to i napriek skutočnosti, že štát za predmetné pozemky získal finančné prostriedky a to až dvakrát!! Nehnuteľnosti boli navyše predmetom dražby, pričom navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené (§ 61 Exekučného poriadku). Poukaz na § 5 ods. 3 zákona o pôde je nesprávny, keďže povinná osoba nie sú ani navrhovatelia a ani spoločnosť DREVONA a.s., ale štátny podnik DREVONA, ktorý navyše nevykonal žiadny právny úkon, ktorý by bol postihnutý neplatnosťou. O takejto neplatnosti si navyše správny orgán ani správny súd nemôže urobiť úsudok sám, nakoľko na to nemá právomoc. Jediné všeobecný súd môže určiť neplatnosť právneho úkonu a to aj v prípade absolútnej neplatnosti.“ Ďalej poukázali na ust. § 9 ods. 1 prvú vetu zákona, ktorá zo strany pôvodnej oprávnenej osoby nebola dodržaná, na ust. § 3 ods. 1, 2, 3 zákona o správnom konaní č. 71/1967 Zb. (správny poriadok v príslušnom slovnom tvare), ďalej na ust. § 18 ods. 1, 2, § 19 ods. 1, 2, 3, 4 správneho poriadku, na judikatúru Európskej komisie, resp. Európskeho súdu pre ľudské práva, na účel zákona, na ust. § 11 ods. 1 písm. d/ a ods. 2 zákona, ust. § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku, z ktorých vyvodili, že vydaniu nehnuteľností v danom prípade bráni aj to, že sa nejedná o druh pozemku ostatná pôda, ale sa jedná o zastavané plochy a nádvoria. Odporcovi vytýkali, že nezistil spoľahlivo skutkový stav veci a svoje rozhodnutie oprel o nedostatočné podklady. Taktiež odporcovi vytýkali, že navrhovateľom nedal možnosť sa pred vydaním napadnutého rozhodnutia vyjadriť k jeho úplnému podkladu v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku. A v poslednom rade namietali, že odporca vôbec nerešpektoval v odôvodnení rozhodnutia spomínaný rozsudok NS SR sp.zn. 3Sžo 201/2010 z 03.10.2011, ktorým bol nepochybne viazaný a podľa ktorého sa mal dostatočným a zrozumiteľným spôsobom vysporiadať so zmenou vlastníka a prechodom vlastníckych práv a následne prevodom nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy. Odporca (na strane 6 rozhodnutia) uviedol, že na takéto závery nie je kompetentný a právne názory v tejto otázky môže vysloviť len súd. Otázkami prechodu vlastníckeho práva sa vôbec nezaoberal, pričom práve táto otázka je pre navrhovateľov kľúčová, keďže nehnuteľnosti viackrát zmenili vlastníka a exekúcie, resp. dražby začali veľmi dávno, pričom tu možno vidieť jasné pochybenie štátu - viď bod 1 návrhu. Navrhovatelia odmietajú účelové konanie, ktoré sa im snaží pridať odporca nekonajúci vo veci takmer 2 desaťročia a ktorý naopak koná účelovo v prospech dedičov oprávnenej osoby. Nesúhlasili teda s tým, ako sa odporca vysporiadal s prechodmi a prevodmi vlastníckeho práva, resp. namietali, že sa s touto otázkou zaoberal vcelku veľmi povrchne. Odporca mal dať odpoveď aj na otázku, kto vráti navrhovateľom vynaložené prostriedky, pričom ako už bolo uvedené, štát spôsobil aj pre oprávnenú osobu túto nepríjemnú situáciu a ešte na to aj zarobil. K opravnému prostriedku navrhovateľov sa vyjadril odporca podaním doručeným súdu dňa 28.02.2013, pričom uviedol, že návrh na preskúmanie ako opravný prostriedok predložili účastníci konania, z ktorých žiadny nie je povinnou osobou v zmysle zákona, ku ktorej sa vzťahujú samotné napadnuté rozhodnutia správneho orgánu, pričom povinná osoba, ktorou je spoločnosť DREVONA, a.s., opravný prostriedok proti predmetným rozhodnutiam správneho orgánu nepodala. Odporca ďalej vo vyjadrení uviedol, že: „O reštitučnom nároku v rozsahu podielu patriacemu otcovi oprávnenej osoby rozhodol právny predchodca tunajšieho úradu - Obvodný pozemkový úrad Košice - mesto rozhodnutím č. 229/41/2008- Kl zo dňa 14.05.2008, ktorým oprávnenej osobe priznal vlastnícke právo k časti pôvodnej parcely XXXX z PKV č. XXXX katastrálne územie G., podľa geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa 25.03.2008, ktorý overila Správa katastra Košice dňa 18.04.2008 pod č. XXX/XX ako parcely C-KN č. XXX/XXX o výmere XXXX m2, č. XXX/XXX o výmere XXX m2 a č. XXX/XXX o výmere XXXX m2. Krajský súd v Košiciach svojím Rozsudkom č. 7Sp/12/2008-60- 7008201052 zo dňa 14.05.2010 potvrdil predmetné rozhodnutie správneho orgánu. Proti Rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. 7Sp/12/2008-60- 7008201052 zo dňa 14.05.2010 podala spoločnosť DREVONA Holding a.s. z pozície účastníka konania ale nie ako povinná osoba dňa 06.07.2010 odvolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného odvolania svojim Rozsudkom č. 3Sž/201/2010 o dňa 03.10.2011 zmenil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. 7Sp/12/2008-60 zo dňa 14.05.2010 tak, že rozhodnutie správneho orgánu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní sa mal správny orgán vysporiadať s prechodom vlastníckych práv k parcele č. XXX/X k.ú. M. O. na základe vykonanej dražby a následne prevodom nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy na O.. M. A.. Ďalej Najvyšší súd SR poukázal na skutočnosť, že L.. M. Š. ako aj O.. M. A., ktorým svedčal originálny vlastnícky titul musia mať procesnú možnosť vyjadriť sa k veci v správnom konaní. Správny orgán v napadnutých rozhodnutiach v ich odôvodnení k otázke vysporiadania sa s právnymi aspektmi kauzy, na ktoré poukazoval Najvyšší súd SR uviedol, že pokiaľ ide o odôvodnenie rozhodnutia vo vzťahu ku skutočnostiam zmeny vlastníka a vlastníckych práv (k nehnuteľnostiam podliehajúcim režimu reštitučných predpisov) z povinnej osoby na ďalšie subjekty a ich následný prevod na základe exekučnej či dobrovoľnej dražby a potom ďalší prevod /predaj/, nie je v kompetenčnej moci správneho orgánu vysloviť k týmto otázkam nejaký hodnotiaci právny názor a teda „vysporiadať sa“ s určitou skutočnosťou alebo otázkou spôsobom nejakej právnej špekulácie a podobne. Správny orgán je oprávnený konať len v medziach zákona v prípade ak je zistené formálne splnenie všetkých podmienok a náležitostí potrebných pre vydanie určitého rozhodnutia predvídaného zákonom, správny orgán má povinnosť takéto rozhodnutie vydať a v odôvodnení rozhodnutia uviesť skutočnosti rozhodné pre jeho vydanie. Správny poriadok a príslušné reštitučné predpisy upravujúce danú problematiku neposkytujú správnemu orgánu priestor na „špekulovanie“ a právne úvahy ku skutočnostiam, ktoré sú mimo rámca kompetencie a možnosti ich ovplyvňovania či hodnotenia zo strany správneho orgánu. Vzhľadom na uvedené má správny orgán za to, že nie je povinnosťou ani kompetenčnou možnosťou správneho orgánu vyjadrovať sa k následným prevodom nehnuteľností (ktoré sú predmetom reštitučného konania) uskutočneným v čase po nadobudnutí účinnosti zákona bez ohľadu na formu týchto prevodov alebo dispozícií (predaj, dobrovoľná dražba, exekučná dražba), keďže akékoľvek nakladanie s nehnuteľnosťami je ex lege v zmysle textu zákona neplatné - § 5 ods. 3 zákona. Správny orgán už v napádaných rozhodnutiach uviedol, že má za to, že v prípade tohto reštitučného konania jednotlivé fyzické osoby, ktoré postupne nadobúdali vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam (bez ohľadu na právny titul nadobudnutia) konali účelovo, a tieto osoby sú (boli) navzájom prepojené minimálne členstvom v orgánoch rôznych obchodných spoločností (overiteľné podľa Výpisov z obchodného registra) a ich prepojenosť je zrejmá aj s ohľadom na spoločný Návrh nimi podaný, ktorým sa domáhajú preskúmania napadnutých rozhodnutí. V intenciách Rozsudku Najvyššieho súdu SR správny orgán vyzval všetkých účastníkov správneho konania v zmysle § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, aby sa vyjadrili k podkladom rozhodnutia, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhli ich doplnenie. Na výzvu správneho orgánu okrem dedičov po oprávnenej osobe reagovali iba správca konkurznej podstaty úpadcu DREVONA, a.s. a spoločnosť DREVONA Holding, a.s., ktorá splnomocnila L. S. bytom T. X, G. k nahliadnutiu do spisu vo veci uplatneného reštitučného nároku na parc. mpč. XXXX z PKV č. XXXX pôvodné k.ú. G.. Žiadny z účastníkov napriek výzve správneho orgánu v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku nepredložil žiadne nové dôkazy, listiny alebo vyjadrenie k veci. Dňa 05.11.2012 resp. 08.11.2012 boli na vedomie doručené správnemu orgánu žiadosti účastníkov konania - O.. M. A. a L.. O. Z. adresované Správe katastra Košice (M. A.), v ktorých vyjadrili svoj nesúhlas so zápisom obmedzujúcej poznámky na LV č. XXXXX k.ú. M. O. a LV č. XXXXX k.ú. M. O.. Žiaden z účastníkov konania nenamietal v predchádzajúcom konaní o opravnom prostriedku na Krajskom súde v Košiciach alebo v konaní pred Najvyšším súdom SR tzv. „zastavanosť“ predmetnej pôvodnej parcely. K otázke predložených čestných prehlásení dedičov po oprávnenej osobe správny orgán uvádza, že vo vyvlastňovacom rozhodnutí Obvodného národného výrobu, odboru výstavby a zveľaďovania, G. - M. č. Vyst. XXXX/XXX/XX-B. zo dňa 28.07.1977 sa uvádza, že náhradu za vyvlastnené nehnuteľnosti je spoločnosť Drevona, obchodný podnik v Žiline povinná uhradiť na voľný účet vyvlastnených v Slovenskej štátnej sporiteľni v G.. Vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od vyvlastnenia nehnuteľnosti ako aj sumu, ktorú by dediči po oprávnenej osobe mali každý vrátiť v zmysle § 6 ods. 4 zákona v prípade preukázania jej vyplatenia (v prepočte na menu Euro vo výške 4,60 eur), správny orgán ani písomne nežiadal od dedičov po oprávnenej osobe predloženie čestných prehlásení. Skutočnosť, že tieto čestné prehlásenia boli zo strany dedičov predložené až po výzve správneho orgánu na vyjadrenie sa k podkladom pred vydaním rozhodnutia podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, nemá vplyv na výrok napadnutých rozhodnutí. Aj v prípade, ak by tieto čestné prehlásenia doložené neboli, správny orgán by postupoval rovnako t.j. reštitučný nárok a jemu zodpovedajúce priznanie vlastníckeho práva je dané vzhľadom na splnenie podmienky zákona pre priznanie nároku v zmysle § 6 ods. 1 písm. n/ zákona - vyvlastnenie bez vyplatenia náhrady. Pre kvalifikáciu tohto reštitučného titulu (vyvlastnenie bez vyplatenia náhrady) nie je rozhodujúce či vo vyvlastňovacom rozhodnutí sa formálne konštatovalo vyvlastnenie nehnuteľností za náhradu, ale či za vyvlastnené nehnuteľnosti bola vyplatená náhrada t.j. či bola oprávnenej osobe aj reálne poukázaná (odovzdaná) príslušná finančná čiastka. Finančná náhrada mala byť vyplatená priamo pôvodnej vlastníčke, ktorej pobyt bol známy a dôkaz, že tak zo strany vyvlastňujúcemu orgánu, resp. príslušného finančného ústavu došlo, nie je možné vzhľadom na veľký časový odstup a uplynutie príslušných skartačných lehôt zabezpečiť, v dôsledku čoho sa vo všetkých druhovo podobných veciach takáto skutočnosť (v intenciách reštitučných predpisov primárne sledujúcich zmiernenie majetkových krívd) objektivizuje na prospech oprávnených osôb. Ďalej k namietaným tvrdeniam navrhovateľov správny orgán uvádza, že Fond národného majetku Slovenskej republiky nebol orgán (subjekt), ktorý by mal zákonom zverenú kompetenciu evidovať uplatnené reštitučné nároky podľa zákona 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, prípadne o ich (ne)uplatnení vydávať potvrdenia a podobne. Nemôže byť teda na ujmu oprávnenej osobe resp. jej dedičov, že tento subjekt vydal potvrdenie, podľa ktorého údajne na par. č. XXXX z PKV č. XXXX katastrálne územie G. nebol uplatnený reštitučný nárok. Záverom správny orgán uvádza, že štátny zamestnanec správneho orgánu - L. nemá žiadny príbuzenský pomer s dedičkou po oprávnenej osobe O. G. a ide len o zhodu priezviska. Vzhľadom na to, že uplatnený reštitučný nárok zo strany oprávnenej osoby spĺňa všetky predpoklady stanovené zákonom pre priznanie vlastníctva dedičom po oprávnenej osobe podľa § 9 ods. 4, rozhodol správny orgán tak ako je uvedené v napadnutých rozhodnutiach.“ Preto z vyššie uvedených dôvodov odporca navrhol svoje rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Súd na základe ustanovení § 244 a nasl. O.s.p., podľa ust. § 250m a nasl. O.s.p. preskúmal opravným prostriedkom navrhovateľov napadnuté rozhodnutie odporcu a za súhlasu účastníkov konania (§ 250f O.s.p.) po oboznámení sa s administratívnym spisom odporcu, ktorý je pripojený k inej veci tunajšieho súdu vedenej pod sp.zn. 2Sp 8/2013, dňa 06.02.2015 vyhlásil rozsudok, ktorým napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil a vrátil ho odporcovi na ďalšie konanie z ďalej uvedených dôvodov. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“), (§ 244 ods. 2 O.s.p.). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.). Podľa ustanovenia § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí (§ 249 ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Podľa ust. § 250ja ods. 4 O.s.p. súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané právnym názorom odvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Podľa ust. § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (§ 32 ods. 2 správneho poriadku). V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a z ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia (§ 47 ods. 3 správneho poriadku). V danom preskúmavanom prípade ako to vyplýva z vyššie citovaného obsahu napadnutého rozhodnutia odporcu, obsahu opravného prostriedku navrhovateľov, ako aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 03.10.2011 sp.zn. 3Sžo 201/2010, aj keď odporca vykonal dokazovanie ohľadom okruhu dedičov po pôvodnej oprávnenej osobe O. G., rod. D., neriadil sa dôsledne právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako mu to ukladá ust. § 250ja ods. 4 O.s.p., ak na strane 6 napadnutého rozhodnutia odmietol rešpektovať právny názor Najvyššieho súdu SR, ktorý vo svojom rozsudku zo dňa 03.10.2011 sp.zn. 3Sžo 201/2010, ktorým rozsudkom zmenil skorší rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 14.05.2010 č.k. 7Sp 12/2008-60 tak, že skoršie napadnuté rozhodnutie právneho predchodcu odporcu zo dňa 14.05.2008 č. 229/41/2008-KI. zrušil a vrátil vec odporcovi (v skutočnosti jeho právnemu predchodcovi) na ďalšie konanie s vysloveným právnym názorom, kde Najvyšší súd SR na strane 6 až 8 tohto rozsudku okrem iného uviedol: „Najvyšší súd ako súd odvolací identifikoval ako rozhodujúcu spornú právnu otázku, či oprávnenej osobe možno priznať reštitučný nárok k nehnuteľnostiam, ku ktorým vlastnícke právo povinnej osoby prešlo v dôsledku dražby na iný subjekt, a to s prihliadnutím na skutočnosť, keď navrátenie do predošlého stavu v exekučnom konaní je vylúčené (§ 61 Exekučného poriadku). Odvolací súd z administratívneho spisu odporcu zistil, že O. G. si dňa 09.12.1992 uplatnila ako oprávnená osoba podľa § 4 ods. l zákona o pôde reštitučný nárok na vydanie nehnuteľnosti vedenej v pozemkovoknižnej vložke (ďalej len pkv) č. XXXX. kat. úz. G. ako parc. č. XXXX. Uvedená nehnuteľnosť bola vyvlastnená za náhradu na výstavbu výrobne Kovo-Drevo pre obchodný podnik Drevona vyvlastňovacím rozhodnutím ObNV, odboru výstavby a zveľaďovania v Košiciach č. Výst. XXXX/XXX/XX-B. zo dňa 28.07.1997 pôvodnému vlastníkovi O. D. (predtým D.) - otcovi navrhovateľky a vlastníkovi podielu XX/XX. O. D. v čase vydania vyvlastňovacieho rozhodnutia (vydané dňa 28.07.1077) bol už mŕtvy (zomrel dňa XX.XX.XXXX). Vlastníctvo k nehnuteľnosti dňom smrti O. D. teda prešlo na dedičov, O. G. (oprávnená osoba) a jej dvoch súrodencov po X/X-ine (rozhodnutie Štátneho notárstva Košice - mesto č. W. XX/XX-XX), a preto k prevzatiu nehnuteľnosti došlo bez právneho dôvodu v zmysle § 6 ods. 1 písm. p/ zákona. Z pôvodnej m.p.č. parcely č. XXXX. zapísanej v pkn. vl. č. XXXX. kat. úz. G. bola vytvorená parcela KN č. XXX/X. Podľa identifikácie parciel zo dňa 16.12.1992 č. XXXX/XX ku dňu účinnosti zákona o pôde, t.j. ku dňu 24.06.1991, bola uvedená parcela vo vlastníctve spoločnosti Drevona š.p. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že časť parcely Y. G. XXX/X povinná osoba previedla na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18.01.2007 č. S.-XXX/XXXX na spoločnosť Gestora De Inversiones Siglo XXI s.r.o., so sídlom Košice a ku dňu 14.05.2008 (vydania rozhodnutia) bola vedená ako parcela č. Y. G. XXX zapísaná na LV č. XXXXX k.ú M. O.. Dňa 25.03.2008 doručila oprávnená osoba O.. G.. odporcovi list, označený ako „Vec: Vylúčenie veci z exekúcie I. XXX/XX“, ktorého prílohou boli kópie listín, z ktorých vyplýva, že žiadala exekútorský úrad, súdneho exekútora JUDr. Rastislav Horský so sídlom v Bratislave a Okresný súd Bratislava III (aj s ďalšími oprávnenými osobami, ktoré si uplatnili reštitučný nárok na vedľajšie parcely) o vylúčenie veci - parcely C-KN C XXX/X z exekúcie I. XXX/XX (exekučné konanie začalo dňa 19.11.2007) z dôvodu, že na parcelu č. XXX o výmere XX XXXm2 zapísanú na LV č. XXXXX okres G. L., obec G. - M., katastrálne územie M. O. si uplatnila reštitučný nárok. Zo spisu ďalej vyplýva, že uznesením Okresného súdu Bratislava II č. 49Er 3834/2007-89 I. XXX/XXXX zo dňa 02.05.2008 bol schválený príklep udelený vydražiteľovi L.. M.. Š.. a námietkam proti príklepu nebolo vyhovené. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.05.2008. O reštitučnom nároku rozhodol odporca rozhodnutím č. 229/41/2008-Kl zo dňa 14. mája 2008 tak, že oprávnenej osobe O. G. rod. D. priznal vlastnícke právo k nehnuteľnosti v kat. úz. G., pôvodne zapísanej v pkv. č.XXXX ako parcela č. XXXX - roľa, terajší stav podľa geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa 25.03.2008, ktorý overila Správa katastra Košice dňa 18.04.2008 pod č. XXX/XX ako kat. úz. M.É. O., parcela KN-C č. XXX/XXX ostatná plocha o výmere XXXX m2, parcela KN-C č. XXX/XXX ostatná plocha o výmere XXX m2, parcela KN-C č. XXX/XXX ostatná plocha o výmere XXXX m2. V konaní nebola spornou existencia reštitučného titulu podľa § 6 ods. 1 písm. p/ zákona o pôde a ani to, že oprávnená osoba si uplatnila nárok riadne a včas dňa 09. decembra 1992.Vzhľadom na tieto okolnosti možno konštatovať stav legitímneho očakávania u oprávnenej osoby. Spornou bola otázka, či oprávnenej osobe možno priznať reštitučný nárok k nehnuteľnostiam, ku ktorým vlastnícke právo povinnej osoby prešlo v dôsledku dražby (podľa § 61 Exekučného poriadku navrátenie do predošlého stavu v exekučnom konaní je vylúčené) a následne aj kúpnou zmluvou na iný subjekt. Pre konanie pozemkového úradu o navrátenie vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 1, 2 a 3 zákona o pôde platia všeobecné predpisy o správnom konaní, teda ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len správny poriadok), a to § 14 Správneho poriadku, ustanovujúci okruh účastníkov správneho konania. Povinnosťou pozemkového úradu pri rozhodovaní je postupovať podľa jednotlivých ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) a pri ich aplikácii vychádzať zo základných zásad správneho konania (§ 3). Správny orgán je viazaný zásadou zákonnosti (§ 3 ods. 1), v intenciách ktorej je povinný v konaní a pri rozhodovaní zachovať procesné predpisy, ako aj predpisy hmotnoprávne. Musí postupovať v konaní tak, aby zabezpečoval ochranu práv fyzických osôb a právnických osôb a súčasne dôsledne vyžadoval plnenie ich povinností v nadväznosti na ochranu záujmov štátu a spoločnosti. Ide o presadzovanie cieľov hmotnoprávnej úpravy v konkrétnej veci. Podľa § 32 ods. l, 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Čo sa týka konštatovania odporcu, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia nemal vedomosť o schválení príklepu vydražiteľovi, s tým sa nemôže odvolací súd stotožniť. Odporcovi totiž už z výpisu z katastra nehnuteľností zo dňa 23.02.2008 muselo byť zrejmé, že na parc. č.XXX/X o výmere XXXXXm2 - zastavaná plocha (vytvorená aj z časti pôvodnej mpč. parcely XXXX, na ktorú bol uplatnený reštitučný nárok) vo vlastníctve Drevony Holding, a.s., Víhonská 1 Bratislava, bol vydaný exekučný príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľností, preto mal urobiť potrebné úkony (nielen navrhovateľ ako to správne uvádza krajský súd v rozhodnutí) smerujúce k tomu, aby zabránil navrhovateľovi chrániť záujmy iného subjektu a tým aj vykonaniu dražby. Tým, že tak nekonal, nepriamo spôsobil, že vznikol stav, ktorým dochádza k stretu dvoch vlastníckych práv. Reštitúcia je originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva, rovnako ako vydraženie veci v exekučnej dražbe. Odporca sa musí ústavne konformným spôsobom vyporiadať s tým, že priznaním vlastníckeho práva napadnutým rozhodnutím súčasne dochádza k pozbaveniu vlastníckeho nadobudnutého inou osobou (L.. M. Š.) v exekučnom konaní. Vzhľadom na túto skutočnosť musia byť účastníkmi správneho konania pred odporcom i L.. M. Š. a O.. M. A.. Ako osoby, ktorým svedčí originálny vlastnícky titul musia mať v tomto konaní možnosť uplatniť námietky voči napadnutému rozhodnutiu. Aj na odporcu sa vzťahuje povinnosť ústavne konformného výkladu podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR v spojení s článkom 20 Ústavy SR. Najvyšší súd súhlasí s argumentáciou Krajského súdu, že s poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL.ÚS 10/04-27 zo dňa 06.02.2008 oprávnená osoba, ktorou je v konaní O. G., rod. D. bola po uplatnení si svojho nároku na vydanie nehnuteľností podaním zo dňa 09.12.1992 v pozícii legitímneho očakávania. Účelom tohto princípu (legitímneho očakávania) je ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali. Úsudok o aplikácii ústavného princípu legitímneho očakávania a jeho porušenia v exekučnom konaní Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 49 Er 3834/2007-89 však nemožno urobiť bez tohto, aby vydražiteľ nehnuteľnosti L.. M. Š. a následný kupujúci O.. M. A. mali procesnú možnosť vyjadriť sa k veci v administratívnom konaní pred odporcom. Táto procesná možnosť, vyjadriť sa k veci, im musí byť zachovaná a bez dodržania tohto procesného postupu nie je možné záver o porušení princípu legitímneho očakávania urobiť. Povinnosť uplatňovania zákonov ústavne konformným spôsobom v zmysle čl. 152 ods.4 Ústavy SR sa vťahuje na odporcu v reštitučnom konaní a rovnako platila i pre exekučné konanie Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 49Er 3834/2007. Vzhľadom na čl. 20 ods. 1 Ústavy SR (právo vlastniť majetok) sa odporca dostatočným a zrozumiteľným spôsobom vysporiada najmä so zmenou vlastníka a prechodom vlastníckych práv k parcele č. XXX/X. kat. úz. M. O. na základe vykonanej dražby dňa 18.03.2008 (na L.. M. Š.), následne prevodom týchto nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17.04.2009 na O.. M. A., ktoré v súlade so zákonom odôvodní.“ Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku teda ustálil, že spornou bola otázka, či oprávnenej osobe, resp. dedičom po oprávnenej osobe možno priznať reštitučný nárok k nehnuteľnostiam, ku ktorým vlastnícke právo povinnej osoby prešlo v dôsledku dražby (podľa § 61 Exekučného poriadku navrátenie do predošlého stavu v exekučnom konaní je vylúčené) a následne aj kúpnou zmluvou na iný subjekt. Najvyšší súd SR svojím rozsudkom uložil odporcovi povinnosť dostatočným a zrozumiteľným spôsobom sa vysporiadať najmä so zmenou vlastníka a prechodom vlastníckych práv k predmetnej parcele č. XXX/ X, kat. územia M. O. na základe vykonanej dražby dňa 18.03.2008 na L.. M. Š., následne prevodom týchto nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17.04.2009 na O.. M. A., ktoré bol odporca v súlade so zákonom povinný odôvodniť. Pretože odporca tento právny názoru Najvyššieho súdu SR napadnutým rozhodnutím nerešpektoval, čo bolo aj podstatným bodom opravného prostriedku navrhovateľov a svoje rozhodnutie dostatočne v uvedenom smere neodôvodnil, a pretože aj súd I. stupňa je právnym názorom Najvyššieho súdu SR rovnako ako správny orgán viazaný, súd vzhľadom na vyššie citované ust. § 250ja ods. 4 O.s.p. musel napadnuté rozhodnutie odporcu zrušiť a vrátiť ho odporcovi na ďalšie konanie v súlade s ust. § 250q ods. 2 O.s.p. a podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p. ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov v uvedenom smere, bez toho aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia. Úlohou odporcu v ďalšom konaní, ako to vyplýva z právneho názoru Najvyššieho súdu SR, teda bude dostatočným a zrozumiteľným spôsobom vysporiadať sa so zmenou vlastníka a prechodom vlastníckych práv k parcele č. XXX/X, kat. územia M. O. na základe vykonanej dražby dňa 18.03.2008 (na L.. M. Š.), následne prevodom týchto nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17.04.2009 na O.. M. A., ktoré v súlade so zákonom odporca v zmysle právneho názoru Najvyššieho súdu SR vysloveného v jeho rozsudku zo dňa 03.10.2011 sp.zn. 3Sžo 201/2010 odôvodní. Úspešní navrhovatelia ani ďalší účastníci konania si právo na náhradu trov konania neuplatnili, preto súd účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal (§ 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.).