Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Sp/12/2008 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1008200454 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1008200454.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Peťovskou, PhD., v právnej veci navrhovateľky: R. F., Q.. XX.XX.XXXX, U. Š. XXX/X, XXX XX Y., zast. JUDr. Milanom Škultétym, so sídlom AK, I.. XX. G. Č.. X, XXX XX U., proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Bratislave, Trenčianska 55, 821 09 Bratislava, za účasti: 1/ Slovenský pozemkový fond, U. XX, XXX XX U., 2/ BYTOVÉ DRUŽSTVO KRÍŽNA, Z.: XXXXXXXX, Y. Y. X. XX, XXX XX U., zast. JUDr. Petrom Bežom, U. Q.. J..U. XX, U., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 11.02.2008, č.j.: XXXX/XX/ XXXX/XXXX/D, M..: XXX/XX, takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie odporcu zo dňa 11. februára 2008, č.j.: XXXX/XX/XXXX/XXXX/D, zn.: XXX/ XX z r u š u j e podľa § 250q ods. 2 O.s.p. v spojitosti s ust. § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie. Navrhovateľke súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľka domáhala postupom podľa tretej hlavy, piatej časti O.s.p. preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 11. februára 2008, č.j.: XXXX/XX/XXXX/XXXX/D, zn.: XXX/XX, ktorým týmto rozhodnutím odporca o reštitučnom nároku R. F. uplatnenom na bývalom Pozemkovom úrade Bratislava - mesto dňa 21.05.1992 vo vzťahu ku nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v pôvodnom kat. úz. Bratislava - Staré Mesto a vedenej v PK vl.č. XXXX (XXXXX) ako parc.č. XXXX/X (XXXXX), dom č.p. XXX/a s dvorom o výmere XXX (XXX m2) rozhodol tak, že R. F., nespĺňa podmienky uvedené v § 4 ods. 2 písm. c/ zákona č. 229/1991 Zb. a preto sa jej nenavracia vlastnícke právo k uvedenému pozemku a ani nepriznáva právo na náhradu za predmetné nehnuteľnosti z dôvodu, že táto si uplatnila nárok na nehnuteľnosti svojho právneho predchodcu T. X. ako pôvodného vlastníka nehnuteľnosti v čase, keď tento úradne ešte nebol vyhlásený za mŕtveho a potom do 31.12.1992 bol pôvodný vlastník oprávnenou osobou podľa § 4 ods. 1 zákona na uplatnenie si reštitučného nároku. Navrhovateľka svoj opravný prostriedok dôvodila tým, že nesprávny bol právny názor odporcu vychádzajúci z vydaného rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 19.05.1993, č.k. XXNc XXX/ XXXX-X, ktorým konajúci súd právoplatne dňom 24.11.2011 vyhlásil T. X. za mŕtveho ku dňu 19.05.1993. V danom prípade má navrhovateľka za to, že dátum ktorý súd ustálil ako dátum úmrtia neobstojí a súd mal vedieť a navrhovateľku aj poučiť, že pokiaľ sa jej otec T. X. stal nezvestný ako účastník druhej svetovej vojny za mŕtveho mal byť vyhlásený ku dňu, ku ktorému bol podľa došlých správ ešte nažive (§ 17 ods. 1 dekrétu prezidenta Slovenskej republiky, ktorým sa upravujú ustanovenia o vyhlásení za mŕtveho). A potom tento mal byť vyhlásený za mŕtveho najneskoršie k 30.04.1947, pričom podľa judikatúry sa má v takýchto prípadoch za dátum smrti považovať 08.05.1945, teda dátum skončenia druhej svetovej vojny. Navrhovateľka pripomenula, že účelom reštitučného zákona je zmierniť krivdy a nie spôsobovať ďalšie, ako to v prípade rozhodnutia o reštitučnom nároku navrhovateľky sa stalo, keď je nepochybné, že T. X. ako nezvestný účastník druhej svetovej vojny si takúto žiadosť už podať nemohol. Z uvedeného dôvodu navrhovateľka žiadala, aby o jej opravnom prostriedku rozhodol sám správny orgán vyhovením žiadosti a pre prípad, že by tak neučinil, aby vec bola postúpená súdu na preskúmanie napadnutého rozhodnutia s následným jeho zrušením a vrátením veci odporcovi na ďalšie konania. Odporca vo svojom písomnom stanovisku k podanému opravnému prostriedku dňa 25.03.2008 zotrval na dôvodoch svojho rozhodnutia s poukazom na to, že neprináleží do právomoci správneho orgánu konajúceho vo veciach reštitučných nárokov zasahovať do kompetencie súdov, rozhodovať o vyhlásení osôb za mŕtvych a ani do ich povinností poskytovať účastníkom konania zákonné poučenie. Nie je v právomoci odporcu dosiahnuť zmenu rozsudku súdu o vyhlásení T. X. za mŕtveho v zmene dátumu, ku ktorému bol otec navrhovateľky vyhlásený za mŕtveho. Z uvedeného dôvodu potom odporca navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Za vecne správne a zákonné rozhodnutie považuje aj v konaní zúčastnená osoba Slovenský pozemkový fond, ktorý so zrušením napadnutého rozhodnutia v rámci autoremedúry správnym orgánom potom ako bola opravným uznesením Okresného súdu I. v Bratislave zo dňa 08.11.2011, č.k. XPXX/XXXX-XXX, p.p. dňa 24.11.2011, vykonaná oprava v dátume vyhlásenia T. X., nar. XX.XX.XXXX za mŕtveho ku dňu 09.05.1945 nesúhlasil, a to z dôvodu, že tu nie je splnená podmienka predpokladaná ust. § 57 Správneho poriadku. Z uvedeného ustanovenia totiž vyplýva, že správny orgán autoremedúrou svoje rozhodnutie zruší, ak v plnom rozsahu odvolaniu účastníka konania vyhovie. Keďže odvolateľka R. F. vo svojom odvolaní žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a priznať jej reštitučnému nároku úspech, pričom správny orgán ďalšie podmienky pre úspešné uplatnenie nároku, tak ako mu bolo skôr NS SR (rozsudok č.k. XSžo X. XX/XXXX zo dňa 29.09.2006) neskúmal, potom má zúčastnená osoba zato, že autoremedúrou napadnuté rozhodnutie nie je možné zrušiť a rozhodnutie o opravnom prostriedku preto nechala na úvahu súdu. Zúčastnená osoba v konaní U. D. X. sa s opravným prostriedkom navrhovateľky plne stotožnila. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu a jeho postup predchádzajúci vydaniu rozhodnutia a dospel k záveru, že správny orgán v konaní o reštitučnom nároku sa plne neriadil základnými zásadami správneho konania tak ako sú tieto uvedené v § 3 Správneho poriadku, všeobecnej procesnej normy aplikovateľnej pre reštitučné konania, a to osobitne zásady aktívnej súčinnosti správneho orgánu s účastníkmi konania vyplývajúcej s ustanovenia § 3 ods. 2 podľa ktorej tejto zásady musia správne orgány poskytovať účastníkom pomoc a poučenia tak, aby pre neznalosť predpisov neutrpeli v konaní újmu. A potom je tu dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia pre vadu konania ako to predpokladá ustanovenie § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.). Podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. oprávnenou osobou je štátny občan Slovenskej republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. ak osoba, ktorej nehnuteľnosť prešla v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v § 6 zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami, pokiaľ sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky a majú trvalý pobyt na jej území, fyzické osoby v tomto poradí: a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený pri dedičskom konaní, ktorý nadobudol celé dedičstvo, b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol vlastníctvo, ale iba v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti nehnuteľnosti, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený iba k tejto časti nehnuteľnosti, c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti, d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1, e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými jeho deti. Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí alebo ho zruší a vráti na ďalšie konania. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne. Podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že konaní správneho orgánu bola zistená taká veda, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V danej preskúmavacej veci súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu a opravného uznesenia Okresného súdu Bratislava I, č.k. XP XX/ XXXX-XXX zo dňa 08.11.2011, p.p. 24.11.2011, dospel k záveru, že odporca sa v danom prípade pri vydaní rozhodnutia o uplatnení reštitučnom nároku navrhovateľky riadne a celkom neriadil základnými zásadami správneho konania, tak ako sú tieto upravené v § 3 Správneho poriadku a predstavujú záväzné pravidlá správania sa a konania správnych orgánov v ich daných právomociach. Jedná sa o základné pravidlá konania plniace jednak funkciu záväzného právneho nástroja pre postup správneho orgánu s následkom, že ich nerešpektovanie alebo opomenutie predstavuje vadu konania, ktorá podľa svojej závažnosti môže viesť až k zrušeniu rozhodnutia. V danom prípadne súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho postupu konajúceho správneho orgánu musí skonštatovať, že odporca sa riadne zásadou aktívnej súčinnosti obsiahnutou v ustanovení v § 3 ods. 2 Správneho poriadku neriadil, keď neposkytol žiadateľke poučenie v otázke nesprávnosti súdneho rozhodnutia o vyhlásení pôvodného vlastníka predmetných nehnuteľností T. X. za mŕtveho spočívajúcej v dátume vyhlásenia tohto za mŕtveho. Správnemu orgánu konajúcemu vo veciach reštitučných žiadostí z jeho rozhodovacích činností totiž muselo byť známe, že v prípade nezvestných účastníkov druhej svetovej vojny nemožno za dátum vyhlásenia za mŕtveho označiť dátum uplynutia zákonnej jednoročnej lehoty ale, že takáto osoba má byť vyhlásená za mŕtvu najneskôr ku dňu 30.04.1997, neskoršie súdmi ustálené ako deň ukončenia druhej svetovej vojny. Z tohto dôvodu je nepochybné, že právny predchodca navrhovateľky nesprávne právne vyhlásený za mŕtveho si ani nemohol reštitučnú žiadosť uplatniť a potom takýto postup správneho orgánu nemožno považovať ani za súladný s účelom reštitučného zákona. Keďže odporca takto vo veci nepostupoval, potom bolo potrebné, aby súd napadnuté rozhodnutie odporcu pre túto vadu konania podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Bude preto povinnosťou správneho orgánu po vrátení veci, riadiac sa právnym názorom súdu, ktorým je správnym orgán podľa § 250j ods. 7 O.s.p. viazaný, a tiež skôr vo veci vysloveným názorom SR, aby predmetnú reštitučnú žiadosť kompletne posúdil a o tejto veci vydal nové rozhodnutie plne rešpektujúce požiadavky preskúmateľnosti tak ako tieto vyplývajú z ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnej navrhovateľke súd náhradu trov nepriznal, keď táto sa náhrady trov konania vyjadrením jej právneho zástupcu výslovne vzdala. Poučenie: Proti tomuto rozsudku v merite veci odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozsudku v časti o náhrade trov konania je možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Najvyšší súd SR písomne v 2 vyhotoveniach.