Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Sp/8/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200242 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7013200242.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Evou Baranovou, v právnej veci navrhovateľov: 1. Drevona Holding, a.s., Vyhonská 1, Bratislava, zastúpenej advokátom JUDr. Jozefom Mižákom, Košice, Škultétyho 1, 2. Z.. A. S., Z. XX, H., 3. P.. Z. K., Ž. X/B, C., proti odporcovi Okresnému úradu Košice, odboru pozemkovému a lesnému, Popradská 78, Košice, za účasti: 1. A. E., F. XX, X. E., 2. A. E., E. XXX/ XX, E., 3. Z. K., F. XXX, X. E., 4. M. H., Z. XX/XX, E. - Z., 5. Z. E., S. D. XXX/XX, E. - Z., 6. Drevona, a.s., Vyhonská 1, Bratislava, 7. JUDr. Oliver Korec, advokát, správca konkurznej podstaty úpadcu Drevona, a.s., Záhradnícka 9, Bratislava, 8, Gestor De Inversiones Siglo XXI., s.r.o., Rozvojová 2, Košice, 9. P.. A. Š., Z. XXXX/XX, C., v konaní o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu Obvodného pozemkového úradu Košice - mesto zo 14.12.2012 č. 229/210/2012-Kl, takto r o z h o d o l : Podľa § 250q ods.3 O.s.p. z r u š u j e rozhodnutie odporcu (bývalého Obvodného pozemkového úradu Košice - mesto) zo dňa 14.12.2012 č. 229/210/2012-Kl z dôvodov uvedených v § 250j ods.2 písm.d) O.s.p. za použitia ustanovenia § 250l ods.2 O.s.p. a v r a c i a ho odporcovi na ďalšie konanie. Navrhovateľovi v 1. rade p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v sume 178,07 eur, ktorú je odporca povinný zaplatiť do rúk právneho zástupcu navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Právny predchodca odporcu rozhodnutím zo 14.12.2012 č. 229/210/2012-Kl podľa ustanovenia § 9 ods.4 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pôde“) rozhodol vo veci oprávnenej osoby Z. E., Q.. H., ktorá zomrela dňa 07.03.2012 a v čase uplatnenia reštitučného nároku ako oprávnená osoba podľa ustanovenia § 4 ods.1 zákona o pôde spĺňala podmienky uvedené v § 6 ods.1 písm.p), a po ktorej boli zistení dedičia: A. E., F. XX, A. E., E. XXX/XX, E., Z. K., Q.. E., bytom F. XXX, M. H.X., Q.. E., bytom Z. XX/XX, E., Z. E., Q.. E., bytom S. D. XXX/XX, E., tak, že týmto dedičom po oprávnenej osobe priznal vlastnícke právo k nehnuteľnosti podľa pôvodného stavu nachádzajúcej sa v katastrálnom území E. zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. XXXX, parc.č. XXXX, ktorej podľa geometrického plánu č. 92/2008 zo dňa 25.03.2008 overeného Správou katastra Košice zo dňa 18.04.2008 pod č. 372/08 vedené v katastri nehnuteľností ako parc.č. KN-C XXX/XXX ostatná plocha t.č. vedenej na č. XXXXX na P.. Z. K., parc.č. KN-C XXX/XXX ostatná plocha teraz vedená na LV č. XXXXX na Z.. A. S., parc.č. KN-C XXX/XXX ostatná plocha teraz vedená na LV č. XXXXX na Z.. A. S., a to každému z dedičov v podiele 13/420-in. V odôvodnení rozhodnutia odporca uviedol, že dňa 09.12.1992 pod sp. zn. 2028/92 si na bývalom Pozemkovom úrade Košice - mesto uplatnila Z. E. ako oprávnená osoba podľa § 4 ods.1 zákona o pôde nárok na vydanie nehnuteľnosti vedenej v pozemnoknižnej vložke č. XXXX parcela č. XXXX, druh pozemku roľa kat. územie E.. Táto nehnuteľnosť bola vyvlastnená na výstavbu výrobne Kovo- Drevo pre obchodný podnik Drevona na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia OBNV, odboru výstavby a zveľaďovania v Košiciach z 28.07.1977 č. výst. 2572/666/77-Go pôvodnému vlastníkovi Z. H. (predtým H.) - otcovi oprávnenej osoby vlastníkovi podielu 13/28-in a E. H., Q.. E. - matke oprávnenej osoby vlastníčke podielu 13/28-in. Predmetným vyvlastňovacím rozhodnutím bola nehnuteľnosť vyvlastnená za finančnú náhradu, ale v čase keď došlo k vyvlastneniu, bol pôvodný vlastník Z. H. mŕtvy. Z. H., ktorý zomrel XX.XX.XXXX v čase vyvlastnenia nebol vlastníkom tejto nehnuteľnosti a v dôsledku toho došlo v tomto prípade k prechodu vlastníckeho práva prevzatím nehnuteľnosti bez právneho dôvodu podľa § 6 ods.1 písm.p) zákona o pôde. Pri zisťovaní povinnej osoby a spôsobe využitia nehnuteľnosti správny orgán vychádzal z identifikácie parciel, ktorú vydal Okresný úrad Košice IV., odbor katastrálny dňa 11.09.2000 pod č. 393/2000. Ku dňu účinnosti zákona bola parcela č. KN XXX/X, ktorá bola vytvorená z pôvodnej mpč. XXXX zapísanej v PKV č. XXXX kat. územia E. vo vlastníctve spoločnosti Drevona š.p. Z obsahu listinných dôkazov, ktoré správny orgán vo veci zaobstaral, vyplynulo, že na podklade rozhodnutia č. 330 o privatizácii časti štátneho podniku Drevona, š.p., ktoré vydalo Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku SR pod spisom č. KM-29/96 z 09.02.1996 došlo k realizácii privatizačného projektu š.p. Drevona vedeného v evidencii MSPNM SR pod č. 375 tak, že (v zmysle zápisu v obchodnom registri) bola založená akciová spoločnosť Drevona, a.s., IČO: 36 003 735, a to zakladateľskou listinou zo dňa 23.05.1996 a rozhodnutím zakladateľa podľa § 154 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. podpísaním akcií a prijatím stanov, v súlade so zákonom č. 92/1991 Zb. v znení zákona č. 92/1992 Zb. a jeho neskorších zmien a doplnkov. V zakladateľskej listine na č. listu 4 Základné imanie v odseku 1 sa konštatuje, že predmetom nepeňažného vkladu zakladateľa je čas majetku slúžiace na prevádzkovanie podniku Drevona, š.p., ako i všetky práva, povinnosti, záväzky (i neznáme), okrem práv podľa § 16 zákona č. 92/1991 Zb. V špecifikácii tohto majetku je uvedená i predmetná parcela č. XXXX kat. územie E. - A. vo vyvlastnenej výmere 4746 m2. Vlastníctvo parcely XXX/X kat. územie E. - A., ktorá bola vytvorená aj z častí pôvodných mpč. parciel XXXX, XXXX, XXXX/X a iných, potvrdzuje aj v spise založený výpis z listu vlastníctva č. XXXX, na ktorom ako vlastník je uvedená Drevona, a.s., Vyhonská 1, IČO: 36 003 735. Na základe uvedeného správny orgán dospel k záveru, že povinnou osobou je spoločnosť Drevona a.s., ako stále právne existujúci subjekt zapísaný v obchodnom registri, a to aj s prihliadnutím na znenie § 3 ods.2 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, ktorý výslovne uvádza, že nadobúdateľ privatizovaného majetku sa stáva povinnou osobou v zmysle reštitučných predpisov. Povinná osoba vo svojom stanovisku zo dňa 10.09.2001, a tiež vo vyjadrení, ktoré zaslala ako odpoveď na výzvu oprávnenej osobe zo dňa 01.09.1993, nesúhlasila s vydaním vyvlastnenej parcely č. XXXX, lebo je podľa jej názoru zastavaná. Dňa 07.02.2002 spoločnosť Drevona Holding, a.s. (ako spoločnosť personálne prepojená s povinnou osobou) v pozícii účastníka konania, ktorú nadobudla titulom zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na príslušnom LV, doručila správnemu orgánu polohopisné a výškopisné zameranie týkajúce sa pozemkov parc.č. XXX/X s tým, že predmetné zameranie dokazuje, že účel vyvlastnenia bol naplnený. Správny orgán vykonal šetrenie k zastavanosti parcely C-KN XXX/X kat. územie A. Z. pri riešení pri riešení reštitučného nároku uplatneného na parcelu č. mpč. XXXX/X, o ktorom bolo rozhodnuté bývalým Okresným úradom Košice IV., odborom pozemkovým, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva ako právnym predchodcom správneho orgánu rozhodnutím z 02.01.2003 č. 1/2003-Kl, a toto rozhodnutie bolo rozsudkami Krajského súdu v Košiciach a Najvyššieho súdu SR potvrdené s tým, že žiadna zastavanosť predmetnej parcely C-KN XXX/X nebola zistená a tento stav naďalej trvá aj v čase vydania rozhodnutia. O skutočnosti, že vydaniu nehnuteľností nebránia žiadne skutočnosti uvedené v § 11 ods.1 svedčí aj vyhotovený geometrický plán, z ktorého je zrejmé, že sa na predmetnom pozemku nenachádzajú žiadne stavby, ktoré by bránili poľnohospodárskemu využitiu. Vzhľadom na ustanovenie § 5 ods.3 zákona o pôde všetky prevody vlastníctva, ku ktorým došlo po 24.06.1991, t.j. po nadobudnutí účinnosti zákona sú neplatné, a prevod vlastníckeho práva na iný subjekt nebráni priznaniu vlastníckeho práva oprávneným osobám. Vzhľadom na tieto skutočnosti správny orgán rozhodnutím zo 14.05.2008 č. 229/41/2008-Kl priznal oprávnenej osobe vlastnícke právo k parcele č. C-KN XXX/XXX ostatná plocha o výmere 1397 m2, parc.č. XXX/XXX ostatná plocha o výmere 850 m2 a parc.č. XXX/XXX ostatná plocha o výmere 1461 m2 po pôvodnom vlastníkovi Z. H.. V čase vydania rozhodnutia bola vlastníkom parc.č. XXX/XXX spoločnosť Gestor De Inversiones Siglo XXI., s.r.o., s ktorou správny orgán koná ako s účastníkom správneho konania. Spoločnosť Drevona Holding, a.s. (ako účastník konania z titulu zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na príslušnom LV v čase rozhodovania o reštitučnom nároku) podala návrh na preskúmanie uvedeného rozhodnutia. Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo 14.05.2010 č.k. 7Sp/12/2008-60 rozhodnutie správneho orgánu potvrdil, pričom konštatoval, že oprávnená osoba, ktorou v predmetnom konaní bola Z. E., Q.. H., po uplatnení svojho nároku na vydanie nehnuteľnosti, podaním z 09.12.1992 v pozícii legitímneho očakávania vo vzťahu k včas uplatnenému nároku. Na odvolanie Drevony Holding, a.s. Najvyšší súd SR svojím rozsudkom z 03.10.2011 č.k. 3Sž/201/2010 zmenil rozsudok krajského súdu tak, že rozhodnutie správneho orgánu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Podľa listov vlastníctva parcela C-KN XXX/XXX (z ktorej je novo vytvorená parc. C-KN XXX/XXX) zapísaná na LV č. XXXXX kat. územie A. Z., bola postupne prevedená zo spoločnosti Drevona Holding, a.s., na P.. Z. K. dobrovoľnou dražbou zo dňa 03.08.2011, teda v čase prebiehajúceho súdneho konania vo veci uplatneného reštitučného nároku. Parcelu C-KN XXX/XXX (z ktorej je novo vytvorená parcela č. C-KN 449/501) zapísanú na LV XXXXX kat. územie A. Z., ktorú získala P.. Z. K. v dobrovoľnej dražbe vedenej na majetok spoločnosti Drevona Holding, a.s. dňa 28.01.2008, predala dňa 17.04.2009 Z.. A. S., teda v čase prebiehajúceho súdneho konania vo veci uplatneného reštitučného nároku Z. E.. Parcelu C-KN XXX/X (z ktorej je novo vytvorená parcela C-KN XXX/XXX) zapísanú na LV č. XXXXX kat. územie A. Z., ktorú získal P.. A. Š. na základe exekučnej dražbe vedenej na majetok spoločnosti Drevona Holding, a.s., predal dňa 17.04.2009 Z.. A. S., teda v čase prebiehajúceho súdneho preskúmavacieho konania vo veci uplatneného reštitučného nároku. Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku konštatoval, že úsudok o aplikácii ústavného princípu legitímneho očakávania a jeho porušenia v exekučnom konaní Okresného súdu Bratislava III. sp. zn. 49Er/3834/2007-89 nemožno urobiť bez toho, aby vydražiteľ nehnuteľnosti P.. A. Š., a následne kupujúci Z.. A. S., mali procesnú možnosť vyjadriť sa k veci v administratívnom konaní. Najvyšší súd SR v rozsudku ďalej uviedol, že vzhľadom na článok 20 ods.1 Ústavy SR sa odporca (t.j. správny orgán) dostatočným a zrozumiteľným spôsobom vysporiadal najmä so zmenou vlastníka a prechodom vlastníckych práv k parcele XXX/X kat. územie A. Z. na základe vykonanej dražby dňa 18.03.2008, a následne prevodom týchto nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17.04.2009 na Z.. A. S., ktoré v súlade so zákonom odôvodní. Odporca v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že ku skutočnostiam zmeny vlastníka a vlastníckych práv z povinnej osoby na ďalšie subjekty a ich následný prevod na základe exekučnej dražby, a potom ďalší predaj, je príslušný vyslovovať právne názory jedine súd. Správny orgán je oprávnený konať len v medziach zákona, a v prípade, ak je zistené formálne splnenie všetkých podmienok a náležitostí potrebných pre vydanie určitého rozhodnutia pred vydaného zákonom, má povinnosť také rozhodnutie vydať, pričom v odôvodnení vyššie skutočnosti skonštatuje, že boli podkladom jeho rozhodnutia. Správny poriadok a príslušné reštitučné predpisy upravujúce danú problematiku neposkytujú správnemu orgánu priestor „na špekulovanie“, a právne úvahy ku skutočnostiam, ktoré sú mimo rámca kompetencie a možností ich ovplyvňovania či hodnotenia zo strany správneho orgánu. Z uvedeného dôvodu podľa názoru odporcu nie je jeho povinnosťou ani kompetenčnou možnosťou vyjadrovať sa k následným prevodom nehnuteľností, ktoré sú predmetom reštitučného konania, uskutočneným v čase účinnosti zákona bez ohľadu na formu tohto nakladania. Keďže akékoľvek nakladanie je ex lege v zmysle textu zákona neplatné. Odporca má za to, že v prípade tohto reštitučného konania jednotlivé fyzické osoby, ktoré postupne nadobúdali vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam (bez ohľadu na právny titul nadobudnutia) konali účelovo, a tieto osoby sú alebo boli navzájom prepojené minimálne členstvom v orgánom rôznych obchodných spoločností. Zároveň odporca uviedol, že priznaním vlastníctva na podklade tohto rozhodnutia sa nenarúša ani zásada nemožnosti navrátenia do pôvodného stavu platná podľa exekučného poriadku, nakoľko vlastnícke právo sa nevracia „povinnej osobe“ za majetok, v ktorej bola vedená exekučná dražba, ale týmto rozhodnutím sa priznáva titulom naplnenia zákonných podmienok oprávneným osobám v zmysle príslušného reštitučného zákona. Odporca ďalej poukázal na už spomenutý privatizačný zákon č. 92/1991 Zb., ktorý v ustanovení § 3 ods.3 rieši situáciu, keď je privatizovaný majetok neskôr podľa reštitučných predpisov „vydávaný“ z rúk nadobúdateľa tohto majetku, a to tak, že takej osobe prináleží podľa zákona právo na náhradu od Fondu národného majetku SR, resp. od Slovenského pozemkového fondu. Podľa názoru odporcu analogicky je toto ustanovenie uplatniteľné na všetky osoby, ktoré sú na podklade právoplatného reštitučného rozhodnutia v pozícii subjektu, ktorý vydáva nehnuteľnosť v prospech oprávnených osôb. Dňa 23.07.2012 bolo správnemu orgánu doručené oznámenie o úmrtí oprávnenej osoby a okruh dedičov, ktorí vstúpili do konania na základe predloženého osvedčenia o dedičstve z 12.07.2012 č. 39D/251/2012, Dnot 83/2012. Z odôvodnení rozhodnutia sa ďalej uvádza, že všetci účastníci konania, vrátane povinnej osoby, boli vyzvaní správnym orgánom v zmysle 33 ods.2 Správneho poriadku, aby sa pred vydaním rozhodnutia vyjadrili k podkladom, ktoré má správny orgán k dispozícii k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhli ich doplnenie. Na základe výzvy odporcu dedičia oprávnenej osoby uviedli, že trvajú na vydaní parcely č. XXXX z PKV XXXX dnes vedenej ako parcely C-KN XXX/XXX, XXX/X, XXX/XXX, kat. územie A. Z. rovnakým dielom v zmysle dedičského konania. Dňa 09.11.2012 sa osobne dostavila na správny orgán jedna z dedičiek Z. E., ktorá žiadala doplniť do zápisnice, že dedičia trvajú na vydaní len parcely č. XXXX z pozemnoknižnej vložky č. XXXX kat. územie E., dnes vedenej ako parcely XX/XXX podľa geometrického plánu ako XXX/XXX o výmere 1397 m2 parc.č. XXX/X podľa geometrického plánu ako XXX/XXX o výmere 850 m2 a parc.č. XXX/XXX podľa geometrického plánu ako parc.č. XXX/XXX o výmere 1461 m2 rovným dielom na dedičov v zmysle dedičského konania. Správca konkurznej podstaty úpadcu Drevona, a.s. v odpovedi na výzvu správneho orgánu uviedol, že z listín, ktoré predložil úpadca v konkurznom konaní, boli predmetné nehnuteľnosti ešte pred vyhlásením konkurzu na úpadcu Drevona, a.s. predané v rámci exekučného konania EX 915/2000 vedeného súdnym exekútorom JUDr. Rastislavom Horským, a preto predmetné nehnuteľnosti nikdy netvorili predmet konkurznej podstaty. Predmetná exekúcia bola vykonaná s vopred udeleným písomným súhlasom záložného veriteľa Konsolidačná banka Bratislava. Z uvedených dôvodov správca konkurznej podstaty neuplatňuje žiadne nároky v predmetnom správnom konaní. Pokiaľ ide o prípadné nároky tretích osôb voči konkurznej podstate alebo voči úpadcovi, tieto musia byť uplatnené voči správcovi zákonom predpísanou formou. Drevona, a.s. v konkurze správnemu orgánu na výzvu oznámila, že vyjadrovať sa môže len správca konkurznej podstaty. Zároveň zaslali správnemu orgánu listinu týkajúcu sa exekúcie EX 915/2000, z ktorej vyplýva, že na základe tejto exekúcie parcely č. XXX/X o výmere 2400 m2 parc.č. XXX/X o výmere 38098 m2 parc.č. XXX/X o výmere 4160 m2, parc.č. XXX/XX o výmere 338 m2 evidované na LV č. XXXX kat. územie E. - A. prestali by majetkom Drevony, a.s. Ostatní účastníci konania (P.. K., Z.. S., P.. Š.) na výzvu správneho orgánu nereagovali. Výzva správneho orgánu zaslaná spoločnosti Gestor De Inversiones Siglo XXI., s.r.o., so sídlom na ulici Rozvojová 2, Košice, sa vrátila správnemu orgánu s označením, že adresát je na uvedenej adrese neznámy. Podľa aktuálneho výpisu z obchodného registra je zrejmé, že táto spoločnosť nezmenila svoje sídlo, a naďalej sídli na ulici Rozvojová 2, Košice. Odporca majúc za to, že uplatnený nárok je v súlade so zákonom, a všetky skutočnosti sú doložené platnými dokladmi, a sú splnené podmienky zákona pre priznanie vlastníctva dedičom po oprávnenej osobe podľa § 9 ods.4, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti jeho rozhodnutia. Navrhovatelia v 1., 2. a 3. rade spoločným návrhom z 24.01.2013 sa domáhali preskúmania rozhodnutia odporcu zo 14.12.2012 č. 229/210/2012-Kl z dôvodu nezákonnosti postupu odporcu, tiež z dôvodu, že nie sú splnené hmotno-právne zákonné podmienky na priznanie vlastníctva a na zbavenie vlastníctva navrhovateľov v 2. a v 3. rade. Vytýkali odporcovi nehospodárnosť, keď rozhodol o jednom nároku dvoma rozhodnutiami vydanými v ten istý deň s odôvodnením, že jedno rozhodnutie sa týka podielu po matke, a druhé podielu po otcovi oprávnenej osoby. V návrhu ďalej namietali zmätočnosť a nezákonnosť rozhodnutia ohľadom stanovenia povinnej osoby. Konštatovali, že správny orgán správne zistil, že ku dňu účinnosti zákona boli nehnuteľnosti vo vlastníctve štátneho podniku Drevona, a napriek tomu nesprávne ustálil, že povinnou osobou je Drevona, a.s. Vo svojom rozhodnutí pritom správne uviedol, že FNM SR vydal rozhodnutie o privatizácii časti podniku Drevona š.p. Správny orgán dospel k nesprávnemu záveru, že povinnou osobou je Drevona, a.s., pričom tento svoj nesprávny názor odvodil od zakladateľskej listiny tejto akciovej spoločnosti. Osobou, ktorá ku dňu účinnosti zákona o pôde nehnuteľnosti držala, bol š.p. Drevona, ktorý existoval ešte aj v čase založenia spoločnosti Drevona, a.s., keďže išlo o privatizáciu iba časti majetku štátneho podniku. Aj podľa stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu ČR z 19.12.1995 zn. Cpjn 36/95 publikované pod č. 16/1996 Zb. o súdnych rozhodnutí a stanovísk č. 4/1996 bol vyslovený názor, že povinnou osobou v prípade, keď vo väzbe na privatizáciu zostal zachovaný pôvodný štátny podnik, je treba za povinnú osobu považovať tento štátny podnik. V tomto stanovisku sa tiež uvádza, že privatizácia podľa zákona č. 92/1991 Zb. neznamená univerzálnu subcesiu, naopak, právny nástupca privatizovaného subjektu predstavuje dielčieho sukcesora, a preto ak zanikne povinná osoba na základe privatizačného projektu, potom pozemky nemožno vydať a do úvahy prichádza len náhrada. Tieto názory súd plne použiteľné aj na tento prípad a s poukazom na blízku právnu úpravu, keď navyše zákona č. 229/1991 Zb. bol zákonom federálnym. Je zrejmé, že správny orgán ohľadne stanovenia povinnej osoby dospel k nesprávnemu názoru, pričom Drevona š.p. existuje ešte aj v súčasnosti ako štátny podnik v likvidácii. Navrhovatelia ďalej konštatovali, že v danom prípade pochybil štát, resp. jeho orgány pri samotnej privatizácii, keď nehnuteľnosti, na ktoré boli uplatnené reštitučné nároky, zaradil do privatizácie, a v podstate tento majetok legálne nadobudol tretí subjekt. Samotná spoločnosť Drevona, a.s. požiadala FNM SR o vyjadrenie k existencii uplatnených reštitučných nárokov a FNM SR listom zo dňa 28.11.2001 tejto spoločnosti oznámil, že na predmetné nehnuteľnosti neboli uplatnené v zákonom stanovenej lehote reštitučné nároky. Navrhovatelia v návrhu tvrdili, že Drevona, a.s. ako povinná osoba s predmetnými nehnuteľnosťami nenakladala. Predmetné pozemky, i keď boli predmetom záložného práva, ktoré si uplatnil štát, boli štátom vložené do základného imania spoločnosti Drevona, a.s. Neskôr sa predmetné pozemky stali predmetom vlastníckeho vzťahu Drevona Holding, a.s., a to cestou exekučného konania. Pokiaľ je povinnou osobou Drevona, a.s., táto nikdy nekonala v rozpore so zákonom, čiže s nehnuteľnosťami nenakladala, ani jej ich nepreviedla do vlastníctva iného. Tieto úkony vykonal štát tým, že pozemky vložil do základného imania spoločnosti Drevona, a.s. ako už založené, t.j. zaťažené záložným právom, pričom získal finančné prostriedky predajom akcií spoločnosti Drevona, a.s. Neskôr štát vykonal exekučné konanie v prospech štátnej konsolidačnej banky, za čo opätovne získal finančné prostriedky. Týmto úkonom sa vlastníkom stala spoločnosť Drevona Holding, a.s. Navrhovatelia ďalej citujú ustanovenie § 5 ods.3 zákona o pôde, poukázali na to, že je potrebné rozlišovať medzi prevodom vlastníckeho práva a prechodom vlastníckeho práva. O prechod vlastníckeho práva ide v prípade autoritatívnych výrokov súdu, alebo iných orgánov. V prípade exekučného konania ide jednoznačne o prechod vlastníckeho práva, a nie o prevod spadajúci pod § 5 ods.3 zákona o pôde. Navrhovatelia ďalej uviedli, že nehnuteľnosti boli navyše predmetom dražby, pričom navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčení (§ 61 Exekučného poriadku). Poukaz na § 5 ods.3 zákona o pôde je nesprávny, keďže povinná osoba nie sú ani navrhovatelia a ani spoločnosť Drevona, a.s., ale štátny podnik Drevona, ktorý navyše nevykonal žiadny právny úkon, ktorý by bol postihnutý neplatnosťou. O neplatnosti takého úkonu si navyše správny orgán, ale správny súd nemôže urobiť úsudok sám, pretože na to, nemá právomoc. Jedine všeobecný súd môže určiť neplatnosť právneho úkonu, a to aj v prípade absolútnej neplatnosti. Ďalej navrhovatelia konštatovali, že oprávnená osoba Z. E. si uplatnila dňa 08.12.1992 nárok na vydanie nehnuteľnosti, ktorý doručila na Pozemkový úrad Košice - mesto dňa 09.12.1992, pričom si uplatnila nárok na vydanie nehnuteľnosti uvedenej v pozemnoknižnej vložke č. XXXX parc.č. XXXX druh pozemku roľa kat. územie E., ktorý bol vyvlastnený na výstavbu výrobne Kovo-Drevo pre obchodný podnik Drevona na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia OBNV, odboru výstavby a zveľaďovania v Košiciach z 28.07.1977 č. výst. 2572/666/77-Go pôvodnému vlastníkovi Z. H. otcovi oprávnenej osoby vlastníkovi podielu 3/28-in a E. H., Q.. E. matke oprávnenej osoby vlastníčke podielu 13/28-in. Uplatnený nárok presne identifikovala vo svojej žiadosti, čo znamená, že si v zákonnej lehote uplatnila len nárok na vydanie parcely, ktorý bola súčasťou parcely č. XXX/X. O vrátenie iných nehnuteľností - pozemkov, v zákonnej lehote nepožiadala a napriek tomu o nich odporca účelovo a tendenčne na ťarchu navrhovateľov v 2. a v 3. rade rozhodol. Súčasní dedičia oprávnenej osoby totiž žiadajú väčší rozsah navrátenia nehnuteľností, než o ktorý pôvodne oprávnená osoba v zákonnej lehote požiadala a odporca im nezákonným rozhodnutím aj vyhovel. Účelové doplnenie zápisnice zo strany súčasných dedičov po oprávnenej osobe iba potvrdzuje skutočnosť, že v zákonnej lehote bola požiadaná len výmera 158 m2 na vydanie a ďalšia výmera, resp. ďalšie nehnuteľnosti neboli obsahom reštitučného nároku. Navrhovatelia ďalej poukázali na tú skutočnosť, že vyvlastnené pozemky predstavovali v čase vyvlastnenia roľu pre poľnohospodárske využitie. V súčasnosti sú to zastavané plochy a nádvoria. Takýto stav dlhodobo pretrváva a zastavanosť vylučuje akékoľvek reálne poľnohospodárske využitie pozemkov. Tvrdili, že došlo k naplneniu vyvlastňovacieho zámeru, keď sa na pozemkoch, ktoré sú predmetom rozhodnutia, dodnes nachádzajú pozostatky skladového objektu, ktorý však bol zničený požiarom dňa 03.02.1997. O zastavanosti (v čase účinnosti zákona o pôde) svedčia aj rozhodnutia Miestneho úradu mestskej časti Košice - Juh o určení súpisných čísel pre postavené budovy. Predmetný objekt bol v tej dobe prenajatý spoločnosti STEFALEX, spol. s r.o. Košice, o čom navrhovatelia predložili dôkaz, a to čestné prehlásenie dlhodobého zamestnanca spoločnosti Drevona, a.s. a Drevona, š.p. Prekážkou k tomu, aby pozemky, ktoré sú predmetom rozhodnutia, boli poľnohospodársky využívané, bránia aj dve vyjadrenia útvaru Hlavného architekta Mesta Košice, z ktorých vyplýva, že predmetná lokalita je určená ako polyfunkčné územie pre občiansku vybavenosť a zariadenia ľahkej výroby a skladov. Poľnohospodárske využitie týchto pozemkov je týmto vylúčené. Navrhovatelia vytýkali, že odporca nezistil spoľahlivo skutkový stav veci a svoje rozhodnutie oprel o nedostatočné podklady, že nedal možnosť navrhovateľom pred vydaním napadnutého rozhodnutia vyjadriť sa k jeho úplnému podkladu v zmysle § 33 ods.2 Správneho poriadku a že odporca vôbec nerešpektoval v odôvodnení rozhodnutia spomínaný rozsudok Najvyššieho súdu SR z 03.10.2011 č.k. 3Sžo/201/2010, ktorým bol nepochybne viazaný, a podľa ktorého sa mal dostatočným a zrozumiteľným spôsobom vysporiadať so zmenou vlastníka a prechodom vlastníckych práv, a následne prevodom nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy. Odporca uviedol, že na také závery nie je kompetentný a právne názory v tejto otázke môže vysloviť len súd. Otázkami prechodu vlastníckeho práva sa vôbec nezaoberal, pričom práve táto otázka je pre navrhovateľov kľúčová, keďže nehnuteľnosti viackrát zmenili vlastníka a exekúcie, resp. dražby začali veľmi dávno, pričom tu možno vidieť jasné pochybenie štátu. Poukázali na to, že odporca koná účelovo v prospech dedičov oprávnenej osoby. Nesúhlasili s tým, ako sa odporca vysporiadal s prechodmi a prevodmi vlastníckeho práva, resp. namietali, že sa touto otázkou zaoberalo vcelku povrchne. Odporca mal dať odpoveď aj na otázku, kto vráti navrhovateľom vynaložené prostriedky, pričom ako už bolo uvedené, štát spôsobil aj pre oprávnenú osobu túto nepríjemnú situáciu, a ešte aj na tom zarobil. K opravnému prostriedku navrhovateľov sa odporca písomne vyjadril, pričom uviedol, že opravný prostriedok predložili účastníci konania, z ktorých žiadny nie je povinnou osobou v zmysle zákona o pôde, pričom povinná osoba Drevona, a.s. opravný prostriedok nepodala. Ďalej odporca uviedol, že po zrušení rozhodnutia zo 14.05.2008 č. 229/41/2008-Kl Najvyšším súdom SR, sa mal podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR správny orgán vysporiadať s prechodom vlastníckych práv k parcele č. XXX/X kat. územie A. Z. na základe vykonanej dražby, a následne prevodom nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy na Z.. A. S.. Ďalej Najvyšší súd SR poukázal na skutočnosť, že P.. A. Š. B. Z.. A. S., ktorým svedčal originálny vlastnícky titul, musia mať procesnú možnosť vyjadriť k veci v správnom konaní. Rovnako ako v odôvodnení svojho rozhodnutia, odporca uviedol, že nie je kompetentný, a ani povinný vyjadrovať sa k následným prevodom nehnuteľností, ktoré sú predmetom reštitučného konania, a ktoré boli uskutočnené v čase po nadobudnutí účinnosti zákona bez ohľadu na formu týchto prevodov, alebo dispozícií, keďže akékoľvek nakladanie s nehnuteľnosťami je ex lege v zmysle § 5 ods.3 zákon o pôde neplatné. Rovnako ako v rozhodnutí, aj vo vyjadrení konštatoval, že priznaním vlastníctva na podklade napadnutých rozhodnutí, sa nenarúša ani zásada nemožnosti navrátenia do pôvodného stavu uvedená v exekučnom poriadku, nakoľko vlastnícke právo sa „nevracia“ tomu subjektu, na majetok ktorého bola pôvodne vedená exekučná dražba, ale týmto rozhodnutím sa priznáva vlastnícke právo k nehnuteľnostiam titulom naplnenia zákonných podmienok oprávneným osobám v zmysle reštitučného zákona. Prevody vlastníckeho práva, či iné nakladanie s nehnuteľnosťami podliehajúcimi reštitučným nárokom na iný subjekt v zmysle textu reštitučného zákona, nebránia priznaniu vlastníckeho práva oprávnenej osobe. Odporca konštatoval, že v intenciách rozsudku Najvyššieho súdu SR vyzval všetkých účastníkov správneho konania v zmysle § 33 ods.2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, aby sa vyjadrili k podkladom rozhodnutia, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhli doplnenie. Na výzvu správneho orgánu okrem dedičov po oprávnenej osobe reagovali iba správca konkurznej podstaty úpadcu Drevona, a.s. a spoločnosť Drevona Holding, a.s., ktorá splnomocnila P. N., bytom U. X, E. k nahliadnutiu do spisu vo veci uplatneného reštitučného nároku na parcelu mpč. XXXX z PKV č. XXXX kat. územia E.. Žiadny z účastníkov napriek výzve nepredložili žiadne nové dôkazy, listiny, alebo vyjadrenia k veci. Dňa 05.11.2012, resp. 08.11.2012 boli na vedomie doručené žiadosti účastníkov konania - Z.. A. S. a P.. Z. K. adresované Správe katastra Košice, v ktorých vyjadrili svoj nesúhlas so zápisom obmedzujúcej poznámky na LV č. XXXXX kat. územie A. Z. a LV č. XXXXX kat. územie A. Z.. Žiaden z účastníkov konania nenamietal v predchádzajúcom konaní o opravnom prostriedku na Krajskom súde v Košiciach alebo v konaní na Najvyššom súde SR tzv. zastavanosť predmetnej pôvodnej parcely. Podľa grafickej identifikácie parcely a aj z geometrického plánu je zrejmé, že na predmetnej pôvodnej parcele sa nenachádzajú, a ku dňu účinnosti zákona ani nenachádzali žiadne stavby. Navrhovateľmi uvádzané stavby so súpisným číslom XXXX boli postavené na parcelách XXX/ XX, XXX/XXX B. XXX/XX, ktoré síce boli odčlenené od parc.č. XXX/X, ale stoja mimo pôvodnej parcely. Existenciu akýchkoľvek iných stavieb na predmetnom pozemku nepotvrdila ani Správa katastra Košice. K ďalším namietaným tvrdeniam navrhovateľov odporca uviedol, že Fond národného majetku SR nebol orgán, ktorý by mal zákonom zverenú kompetenciu evidovať uplatnené reštitučné nároky podľa zákona o pôde, prípadne o ich uplatnení vydávať potvrdenia a podobne. Nemôže byť teda na ujmu oprávnenej osobe, resp. jej dedičov, že tento subjekt vydal potvrdenie, podľa ktorého údajne na parc.č. XXXX z PKV č. XXXX kat. územie E. nebol uplatnený reštitučný nárok. Z týchto dôvodov navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie potvrdil. Dedičia oprávnenej osoby vo svojom vyjadrení z 08.05.2014 navrhli, aby súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil. Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s administratívnym spisom a listinnými dôkazmi dodatočne doloženými účastníkmi konania, a dospel k záveru, že návrh navrhovateľov je dôvodný. Predovšetkým je opodstatnená námietka navrhovateľov, že odporca sa neriadil dôsledne právny názorom Najvyššieho súdu SR, ak na strane 6 preskúmavaného rozhodnutia odmietol rešpektovať právny názor Najvyššieho súdu SR, ktorým vo svojom rozsudku zo dňa 03.10.2011 č.k. 3Sžo/201/2010, ktorým rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo 14.05.2010 č. 7Sp/12/2008-60 tak, že zrušil napadnuté rozhodnutie právneho predchodcu odporcu zo 14.05.2008 č. 229/41/2008-Kl a vrátil ho právnemu predchodcovi odporcu na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR na strane 6 - 8 tohto rozsudku okrem iného uviedol: „Najvyšší súd SR ako súd odvolací identifikoval ako rozhodujúcu spornú právnu otázku, či oprávnenej osobe možno priznať reštitučný nárok k nehnuteľnostiam, ku ktorým vlastnícke právo povinnej osoby prešlo v dôsledku dražby na iný subjekt, a to s prihliadnutím na skutočnosť, keď navrátenie do predošlého stavu v exekučnom konaní je vylúčené (§ 61 Exekučného poriadku). Odvolací súd z administratívneho spisu odporcu zistil, že Z. E. si dňa 09.12.1992 uplatnila ako oprávnená osoba podľa § 4 ods.1 zákona o pôde reštitučný nárok na vydanie nehnuteľnosti vedenej v pozemnoknižnej vložke č. XXXX kat. územie E. ako parc.č. XXXX. Uvedená nehnuteľnosť bola vyvlastnená za náhradu na výstavbu výrobne Kovo-Drevo pre obchodný podnik Drevona vyvlastňovacím rozhodnutím bývalého KNV odboru výstavby a zveľaďovania v Košiciach č. výst. 2572/666/77-Go zo dňa 28.07.1997 pôvodnému vlastníkovi Z. H.X. (S. H.) - otcovi navrhovateľky a vlastníkovi podielu 13/28- in. Z. H. v čase vydania vyvlastňovacieho rozhodnutia (vydané dňa 28.07.1977) bol už mŕtvy (zomrel dňa 31.05.1976). Vlastníctvo k nehnuteľnosti dňom smrti Z. H. teda prešlo na dedičov, Z. E. (oprávnená osoba) a jej dvoch súrodencov po 1/3 (rozhodnutie Štátneho notárstva Košice - mesto č. D 89/79-28), a preto k prevzatiu nehnuteľností došlo bez právneho dôvodu v zmysle § 6 ods.1 písm.p) zákona. Z pôvodnej mpč. parc.č. XXXX zapísanej v pkn.vl. č. XXXX kat. územie E. bola vytvorená parcela KN č. XXX/X. Podľa identifikácie parciel zo dňa 16.12.1992 č. 122/92 ku dňu účinnosti zákona o pôde, t.j. ku dňu 24.06.1991 bola uvedená parcela vo vlastníctve spoločnosti Drevona, š.p. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že časť parcely C-KN XXX/X povinná osoba previedla na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18.01.2007 č. V-383/2007 na spoločnosť Gestor De Inversiones Siglo XXI., s.r.o., so sídlom v Košiciach a ku dňu 14.05.2008 (vydania rozhodnutia) bola vedená ako parcela č. C-KN XXX zapísaná na LV č. XXXXX kat. územie A. Z.. Dňa 25.03.2008 doručila oprávnená osoba M.K. odporcovi list označený ako vec: vylúčenie veci z exekúcie EX 584/07, ktorého prílohou boli kópie listín, z ktorých vyplýva, že žiadala Exekútorský úrad, súdneho exekútora Juraja Rastislava Horského, so sídlom v Bratislave a Okresný súd Bratislava III. (aj s ďalšími oprávnenými osobami, ktoré si uplatnili reštitučný nárok na vedľajšie parcely) o vylúčenie veci - parcely C-KN XXX/X z exekúcie EX 584/07 (exekučné konanie začalo dňa dňa 19.11.2007) z dôvodu, že na parcelu č. XXX o výmere 13067 m2 zapísanú na LV č. XXXXX okres E. P.., okres E. - A., kat. územie A. Z., si uplatnila reštitučný nárok. Zo spisu ďalej vyplýva, že uznesením Okresného súdu Bratislava II. č. 49Er/3834/2007-89 EX 584/2007 zo dňa 02.05.2008 bol schválený príklep udelený vydražiteľovi Ing. J. Š. a námietkam proti príklepu nebolo vyhovené. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.05.2008. O reštitučnom nároku rozhodol odporca rozhodnutím č. 229/41/2008-Kl zo dňa 14.05.2008 tak, že oprávnenej osobe Z. E., Q.. H. priznal vlastnícke právo k nehnuteľnosti v kat. území E., pôvodne zapísanej v pkv. č. XXXX ako parcela č. XXXX - roľa, terajší stav podľa geometrického plánu č. 92/2008 zo dňa 25.03.2008, ktorý overila Správa katastra Košice dňa 18.04.2008 pod č. 372/08 ako kat. územie A. Z., parcela KN-C č. XXX/XXX ostatná plocha o výmere 1397 m2, parcela KN-C č. XXX/XXX ostatná plocha o výmere 850 m2, parcela KN-C č. XXX/XXX ostatná plocha o výmere 1461 m2. V konaní nebola spornou existencia reštitučného titulu podľa § 6 ods.1 písm.t) zákona o pôde, a ani to, že oprávnená osoba si uplatnila nárok riadne a včas do 09.12.1992. Vzhľadom na tieto okolnosti možno konštatovať stav legitímneho očakávania u oprávnenej osoby. Spornou bola otázka, či oprávnenej osobe možno priznať reštitučný nárok k nehnuteľnostiam, ku ktorým vlastnícke právo povinnej osoby prešlo v dôsledku dražby (podľa § 61 Exekučného poriadku na vrátenie do predošlého stavu v exekučnom konaní, je vylúčené), a následne aj kúpnou zmluvou na iný subjekt. Za konanie pozemkového úradu o navrátenie vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods.1, 2 a 3 zákona o pôde platia všeobecné predpisy o správnom konaní, teda ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), a to § 14 Správneho poriadku ustanovujúci okruh účastníkov správneho konania. Povinnosťou pozemkového úradu pri rozhodovaní je postupovať podľa jednotlivých ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. o právnom konaní (Správny poriadok) a pri ich aplikácii vychádzať zo základných zásad správneho konania (§ 3). Správny orgán je viazaný zásadou zákonnosti (§ 3 ods.1), v intenciách ktorej je povinný v konaní a pri rozhodovaní zachovať procesné predpisy, ako aj predpisy hmotno-právne. Musí postupovať v konaní tak, aby zabezpečoval ochranu práv fyzických osôb a právnických osôb, a súčasne dôsledne vyžadoval plnenie ich povinností v nadväznosti na ochranu záujmov štátu a spoločnosti. Ide o presadzovanie cieľov hmotno-právnej úpravy v konkrétnej veci. Podľa § 32 ods.1, 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe, alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladom pre rozhodnutie určuje správny orgán. Čo sa týka konštatovania odporcu, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia nemal vedomosť o schválení príklepu vydražiteľovi, s tým sa nemôže odvolací súd stotožniť. Odporcovi totiž už z výpisu z katastra nehnuteľností zo dňa 23.02.2008 muselo byť zrejmé, že parc.č. XXX/X o výmere 13067 m2 zastavaná plocha (vytvorená aj z časti pôvodnej mpč. parcely XXXX, na ktorú bol uplatnený reštitučný nárok) vo vlastníctve Drevony Holding, a.s., Vyhonská 1, Bratislava, bol vydaný exekučný príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľností, preto mal urobiť potrebné úkony (nielen navrhovateľ, ako to správne uvádza krajský súd v rozhodnutí) smerujúce k tomu, aby zabránil navrhovateľovi chrániť záujmy iného subjektu, a tým aj vykonaniu dražby. Tým, že tak nekonal, nepriamo spôsobil, že vznikol stav, ktorým dochádza k stretu dvoch vlastníckych práv. Reštitúcia je originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva, rovnako ako vydraženie veci v exekučnej dražbe. Odporca sa musí ústavne konformným spôsobom vyporiadať s tým, že priznaním vlastníckeho práva napadnutým rozhodnutím súčasne dochádza k pozbaveniu vlastníckeho práva nadobudnutého inou osobou (P.. A. Š.) v exekučnom konaní. Vzhľadom na túto skutočnosť musia byť účastníkmi správneho konania pred odporcom aj P.. A. Š. a Z.. A. S.Ý.. Ako osoby, ktorým svedčí originálny vlastnícky titul, musia mať v tomto konaní možnosť uplatniť námietky voči napadnutému rozhodnutiu. Aj na odporcu sa vzťahuje povinnosť ústavne konformného výkladu podľa článku 152 ods.4 Ústavy SR v spojení s článkom 20 Ústavy SR. Najvyšší súd SR súhlasí s argumentáciou krajského súdu, že s poukazom na nález Ústavného súdu SR č. PL.ÚS 10/04-27 zo dňa 06.02.2008 oprávnená osoba, ktorou je v konaní Z. E., Q.. H., bola po uplatnení si svojho nároku na vydanie nehnuteľnosti podaním zo dňa 09.12.1992, v pozícii legitímneho očakávania. Účelom tohto princípu (legitímneho očakávania) je ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali. Úsudok o aplikácii ústavného princípu legitímneho očakávania a jeho porušenia v exekučnom konaní Okresného súdu Bratislava III. sp. zn. 49Er/3834/2007-89 však nemožno urobiť bez toho, aby vydražiteľ nehnuteľnosti P.. A. Š., a následný kupujúci Z.. A. S., mali procesnú možnosť vyjadriť sa k veci v administratívnom konaní pred odporcom. Táto procesná možnosť, vyjadriť sa k veci nebola zachovaná, a bez dodržania tohto procesného postupu nie je možné záver o porušení princípu legitímneho očakávania urobiť. Povinnosť uplatňovania zákonom ústavne konformným spôsobom v zmysle článku 152 ods.4 Ústavy SR sa vzťahuje na odporcu v reštitučnom konaní a rovnako platila i pre exekučné konanie Okresného súdu Bratislava III. sp. zn. 49Er/3834/2007. Vzhľadom na článok 20 ods.1 Ústavy SR právo vlastniť majetok (sa odporca dostatočným a zrozumiteľným spôsobom vysporiada najmä so zmenou vlastníka a prechodom vlastníckych práv k parcele č. XXX/X kat. územie A. Z. na základe vykonanej dražby dňa 18.03.2008 na P.. A. Š.), následne prevodom týchto nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17.04.2009 na Z.. A. S., ktoré je v súlade so zákonnom odôvodnení“. Z uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu SR vyplýva, že je sporné, či oprávnenej osobe, resp. dedičom po oprávnenej osobe možno priznať reštitučný nárok k nehnuteľnostiam, ku ktorým vlastnícke právo povinnej osoby prešlo v dôsledku dražby (podľa § 61 Exekučného poriadku na vrátenie do predošlého stavu v exekučnom konaní je vylúčené), a následne aj kúpnou zmluvou na iný subjekt. Najvyšší súd SR svojím rozsudkom uložil odporcovi povinnosť dostatočným a zrozumiteľným spôsobom sa vysporiadať najmä so zmenou vlastníka a prechod vlastníckych práv k predmetnej parcele č. XXX/X, kat. územie A. Z. na základe vykonanej dražby dňa 18.03.2008 na P.. A. Š., následne prevodom týchto nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17.04.2009 na Z.. A. S., ktoré bol odporca v súlade so zákonom povinný odôvodniť. Podľa § 250ja ods.4 Občianskeho súdneho poriadku súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané právnym názorom odvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Odporca tento právny názor Najvyššieho súdu SR napadnutým rozhodnutím nerešpektoval a toto bola aj jedna z námietok uvedených v opravnom prostriedku navrhovateľov. Vzhľadom na citované ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku súd musel napadnuté rozhodnutie odporcu zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie v súlade s ustanovením § 250q ods.3 O.s.p. z dôvodov uvedených v § 250j ods.2 písm.d) O.s.p. za použitia ustanovenia § 250l ods.2 O.s.p. ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov v uvedenom smere bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia. Podľa § 250l ods.2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 247 ods.1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Z citovaných ustanovení vyplýva, že námietka navrhovateľov v 1. a v 3. rade, že Drevona, a.s. označená v napadnutom rozhodnutí ako povinná osoba podľa zákona o pôde, nemá postavenie povinnej osoby, je neoprávnená, pretože odporcu o tom, kto oprávnenou osobou, sa netýka práv a povinností navrhovateľov. Navrhovatelia v 1. - 3. rade majú v konaní postavenie účastníkov konania podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, pretože po uplatnení reštitučného nároku došlo k ďalším prevodom a prechodom nehnuteľností, ku ktorým bolo uplatnené reštitučné právo na navrhovateľov. Pre úplnosť súd tiež poukazuje na to, že reštitučným titulom v napadnutom rozhodnutí je titul uvedený v § 6 ods.1 písm.p) zákona o pôde, a preto v preskúmavanom prípade nemá význam posudzovanie, či bol splnený účel vyvlastnený alebo za vyvlastnenú nehnuteľnosť bola vyplatená náhrada. V ďalšom konaní je odporca povinný v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR zrozumiteľným spôsobom vysporiadať sa so zmenou vlastníka a prechodom vlastníckych práv k parcele č. XXX/X kat. územie A. Z. na základe vykonanej dražby, a následne prevodom týchto nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17.04.2009. Navrhovateľ v 1. rade, ktorý bol zastúpený advokátom, si uplatnil právo na náhradu trov konania za dva úkony právnej služby á 66,-- eur a režijný paušál 7,81 eur (rok 2013) a 8,58 eur (rok 2016) a 20 %-nú DPH (29,68 eur), spolu 178,07 eur. Uvedenú sumu je povinný zaplatiť odporca právnemu zástupcovi navrhovateľa v 1. rade JUDr. Jozefovi Mižakovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľ si uplatnil aj sumu 70,-- eur za zaplatený súdny poplatok, ktorým súd navrhovateľovi nepriznal, pretože konanie je oslobodené od súdneho poplatku a súdny poplatok nebol zaplatený. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.).