Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 25Sd/152/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200773 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5015200773.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci navrhovateľa: M. O., nar. XX. XX. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXX, bytom F., Z. XXXX/X, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o zhodnotenie obdobia výkonu služby, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16. júla 2015 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. júla 2015 podľa § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení zamietla žiadosť navrhovateľa o zhodnotenie obdobia výkonu služby od 1. augusta 1974 do 30. júna 1989 a doby základnej vojenskej služby od 2. októbra 1968 d 28. februára 1969. Proti rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom žiadal s poukazom na § 255 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, aby mu odporkyňa obdobie od 1. augusta 1974 do 30. júna 1989 započítala ako zamestnanie v zmysle § 6 ods. 1 písm. c) a § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. a § 60 ods. 2 a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Poukázal na to, že po skončení služby bol mu priznaný podľa zákona č. 100/1970 Zb. príspevok za službu, ktorý od nadobudnutia účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. sa považuje za výsluhový dôchodok. Žiadal napadnuté rozhodnutie ako nezákonné zrušiť. Odporkyňa v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku uviedla, že navrhovateľovi podľa potvrdenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-10849/33-2013 zo dňa 23. septembra 2013 bol od 1. júla 2002 podľa § 38 zákona č. 328/2002 Z. z. priznaný výsluhový dôchodok. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a pre jeho výšku bola navrhovateľovi zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 2. októbra 1968 do 28. februára 1969 v I. kategórii funkcií a doba trvania služobného pomeru v Zbore väzenskej a justičnej stráže od 1. augusta 1974 do 30. júna 1989 v I. kategórii funkcií. Nakoľko v zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií získal navrhovateľ 15 rokov a 123 dní a nebol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e) Zákona o sociálnom zabezpečení, nárok na zníženie dôchodkového veku mu nevznikol, a preto jeho žiadosť bola zamietnutá. Navrhovateľ dobu výkonu základnej vojenskej služby od 1. septembra 1964 do 30. júna 1968 a obdobie výkonu služby od 1. augusta 1974 do 30. júna 1989 získal v takom rozsahu, ktorý mu založil nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z., nie je možné považovať toto obdobie dôchodkového poistenia na účely určenia sumy starobného dôchodku. Odporkyňa ďalej poukázala na § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z., podľa ktorého sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Navrhovateľovi teda naďalej podľa odporkyne patrí starobný dôchodok, ktorý mu bol priznaný od 29. novembra 2009 na základe splnenia všetkých požadovaných podmienok ku dňu dovŕšenia 62 rokov veku. Na základe uvedeného žiadala, aby súd napadnuté rozhodnutie zo dňa 16. júla 2015 ako vecne správne potvrdil. Na pojednávaní zotrval navrhovateľ na písomne podanom opravnom prostriedku. Uviedol, že žiadosťou zo dňa 12. júna 2015 nežiadal odporkyňu o prepočet výšky priznaného výsluhového dôchodku. Uvedenou žiadosťou žiadal o prepočet výšky starobného dôchodku, lebo odporkyňa pre účely výšky starobného dôchodku mu nezapočítala ako zamestnanie služby od 1. 7. 1974 do 31. 7. 1989 (teda 15 rokov a 119 dní), hoci v zmysle § 6 ods. 1 písm. e) Zákona o sociálnom zabezpečení k 30. 6. 1989 na dôchodkovom zabezpečení boli zúčastnení aj príslušníci Zborov nápravnej výchovy a podľa § 8 ods. 1 písm. e) Zákona o sociálnom zabezpečení účinného k 30. 6. 1989 zamestnaním sa rozumie aj služba príslušníkov Zborov nápravnej výchovy, preto pre účely výpočtu výšky starobného dôchodku, malo byť započítaných namiesto 25 rokov a 220 dní, 40 rokov a 339 dní. Zástupkyňa odporkyne poukázala na podrobné písomné vyjadrenie vo veci zo dňa 21. 8. 2015 a vzhľadom k nemu navrhla napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 16. júla 2015 potvrdiť ako vecne správne. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, i konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 250l a nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný. Písomnou žiadosťou zo dňa 2. decembra 2009 požiadal navrhovateľ odporkyňu o starobný dôchodok. V žiadosti o dôchodok uviedol, že je poberateľom výsluhového dôchodku pod č. GR ZVJS-10849/33. Na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok bol navrhovateľovi rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 14. januára 2010 priznaný odporkyňou starobný dôchodok od 29. novembra 2009 v sume 125,40 € mesačne. Navrhovateľ voči uvedenému rozhodnutiu opravný prostriedok nepodal. Ďalší nárok na starobný dôchodok si navrhovateľ uplatnil písomnou žiadosťou z 9. októbra 2013. Dôchodok žiadal priznať od 9. októbra 2010. Jeho žiadosť o starobný dôchodok k 9. októbru 2010 bola podľa § 65 a § 274 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. a § 21 a § 174 Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zamietnutá. Z dávkového spisu vyplýva, že navrhovateľovi bol podľa potvrdenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-10849/33-2013 zo dňa 23. septembra 2013 bol podľa § 38 zákona č. 328/2002 Z. z. priznaný výsluhový dôchodok od 1. júla 2002. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a pre jeho výšku bola navrhovateľovi zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 2. októbra 1968 do 28. februára 1969 v I. kategórii funkcií a doba trvania služobného pomeru v Zbore väzenskej a justičnej stráže od 1. augusta 1974 do 30. júna 1989 v I. kategórii funkcií. Odporkyňa teda správne na základe rozhodnutia o priznaní výsluhového dôchodku, resp. na základe potvrdenia riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže o počte skončených rokov služby policajta, hodnotených na účely výsluhového dôchodku podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z. z. rozhodla o priznaní starobného dôchodku podľa Zákona o sociálnom poistení. Pre výšku starobného dôchodku správne nezhodnotila do doby dôchodkového poistenia tú dobu policajnej služby, ktorá bola zhodnotená v osobitnom systéme na účely výsluhového dôchodku. Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že rozhodnutie odporkyne zo dňa 16. júla 2015 je vydané v súlade so zákonom, o zákonnosti postupu odporkyne nemal pochybnosti, preto napadnuté rozhodnutie ako zákonné potvrdil v súlade s ust. § 250q ods. 2 O.s.p.. Odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov a podľa výsledku konania navrhovateľovi právo na náhradu trov nevzniklo, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva) v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že, a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.