Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Sp/13/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200325 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7014200325.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Juditou Jurákovou v právnej veci navrhovateľa: T. X., A.S. X, R., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Kancelária Prešov, Slovenská 40, Prešov, o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. sp. : 2N 7791/13, 2N 415/14 KaPO, R.z.: 9319/2014, zo dňa 19.2.2014 takto
r o z h o d o l :
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie odporcu č.sp.: 2N 7791/13, 2N 415/14 KaPO, R.z.: 9319/2014 zo dňa 19.2.2014 podľa ust. § 250j ods.2, písm.c/, d/ O.s.p. a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie.
Účastníkom sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Odporca napadnutým rozhodnutím nepriznal navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci. Navrhovateľ v žiadosti uviedol, že chce dať dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci súdneho konania vedenom na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 3 CoP 58/2012 zo dňa 22.8.2012.
V dôvodoch rozhodnutia odporca citoval ust. § 3 ods. 1, § 6 ods. 1, § 6a ods. 1, § 8 zákona č. 327/2005 Z.z., ako aj podklady, z ktorých vychádzal pri vyhodnocovaní opodstatnenosti žiadosti navrhovateľa, týkajúcich sa konania vo veci samej, zmeny opatrovníckeho konania vo vzťahu k jeho bratovi J. X., špecifikovaných podrobne v napadnutom rozhodnutí.
Odporca sa ďalej zaoberal dovolacími dôvodmi podľa ust. § 236 ods. 1 a 2, § 237, § 238 ods. 1 - 5, § 240 ods. 1 a 2, § 241 ods. 1-4, § 242 ods. 1-3, § 243, § 243a ods. 1-3, § 243b ods. 1-6, § 243c, § 2543d ods. 1-2 O.s.p. Citoval tiež rozsudok NS SR sp. zn. 6 Sžo 36/2011 zo dňa 22.8.2012. V ďalšom vyhodnocoval dovolanie navrhovateľa a zistil, že dovolanie nie je opodstatnené, resp. nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť tohto konania.
Navrhovateľ podal v zákonnej lehote opravný prostriedok proti vyššie uvedenému rozhodnutiu odporcu, ktorý tiež neobsahoval konkrétne právne dôvody, pre ktoré sa obrátil na preskúmavacie konanie na súd a súčasne tiež bol súdom vyzvaný na odstránenie vád podaného opravného prostriedku. Navrhovateľ doplnil svoje podanie dňa 5.5.2014, ktoré sa v podstate vzťahovalo na postup súdu pri nevyhovení návrhu navrhovateľa na zmenu opatrovníka, na základe právoplatného rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3 CoP 58/2012 zo dňa 22.8.2012, dovolanie podal v zákonnej lehote.
K opravnému prostriedku sa vyjadril odporca dňa 7.9.2015, navrhol rozhodnutie potvrdiť. Uviedol, že navrhovateľ sa vyjadruje k právnym dôvodom iných súdnych orgánov a považuje ich za subjektívne, citoval tiež rozhodnutie NS SR č.sp. 2 Sžo 39/2013 zo dňa 24.9.2014.
Súd preskúmal rozhodnutie odporcu podľa ust. § 250l a nasl. O.s.p., ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa so všetkými podkladmi, ktoré boli súčasťou administratívneho spisu a dospel k záveru, že rozhodnutie odporcu nemá dostatočné podklady k tomu, aby sa mohol prijať záver o zrejmej bezúspešnosti dovolacieho konania, s poukazom na ust. § 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 327/2005 Z.z., bez ohľadu na predložené judikáty Najvyššieho súdu SR.
Podľa ust. § 121 O.s.p., netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie. Obdobne to platí aj pre ust. § 46, § 47 ods. 3 Správneho poriadku, teda v konaní o poskytnutie alebo neposkytnutie právnej pomoci žiadateľovi o takúto právnu pomoc. Správne orgány nemajú kompetenciu vyhodnocovať dovolacie dôvody, ale iba skúmať, či bola splnená podmienka pre priznanie uvedeného nároku podľa ust. § 6 ods. 1 písm. a/ až c/ zák.č. 327/2005 Z.z. v znení nesk. predpisov a tiež vyhodnotiť ust. § 8 cit. zákona, ako správny orgán posúdil aj zrejmú bezúspešnosť dovolania žiadateľa.
Dovolacie dôvody správny orgán nemôže vyhodnocovať vo veci samej, ale len vo vzťahu k zákonu č. 327/2005 Z.z.
Podľa ust. § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci v materiálnej núdzi v znení nesk. predpisov, ďalej len „ZoPPP“
písm. a/, fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak jej príjem nepresahuje 1,4 násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,
písm. b/, nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a
písm. c/, hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.
Podľa ust. § 8 cit. zákona, pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či žiadateľ je schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.
Skutkový stav nezisťuje správny orgán, iba zhromažďuje žiadateľom tvrdené dôkazy a ich spôsobilosť pre zmenu právoplatného odvolacieho rozhodnutia súdu, vyhodnocuje nadriadený súd a nie Centrum právnej pomoci.
Samotné dovolacie dôvody, môžu niekedy pred dovolacím súdom priniesť účastníkovi konania úspech vtedy, ak dovolací súd zistí, že boli odňaté práva účastníkovi konať na nezávislom a nestrannom súde, v zmysle čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.
Centrum právnej pomoci /odporca/ v danom prípade napr. uviedol aj ust. § 6a ZoPPP, ale jej jednotlivé ustanovenia bližšie v rozhodnutí neodôvodnil, aj keď na to by podmienky mohli byť splnené. Nielen advokát môže žiadateľa zastupovať, ale aj samotné centrum, pričom takúto správnu úvahu do rozhodnutia neuviedol.
Súd tiež upozorňuje, že ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci, môže centrum v prípadoch podľa § 6a ods. 1 poskytnúť právnu pomoc aj bez úhrady finančnej účasti.
Účelom zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby
na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, v azylových veciach alebo v konaní o administratívnom vyhostení podľa osobitného predpisu a prispieť k predchádzaniu vzniku právnych sporov /§ 1 cit. zákona/.
Z podaní navrhovateľa, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise je zrejmé, že navrhovateľ sa absolútne sám nevie brániť, jeho podania sú chaotické, právne nadväzujú na právoplatné rozhodnutia súdov, avšak mu uniká obsah súdnych rozhodnutí, na základe ktorých sa nevie správne orientovať, aby dosiahol účel svojich opravných prostriedkov alebo podaných žalôb na súde. Neznamená to však, že by v dôsledku splnenia niektorých z podmienok podľa ust. § 6, § 6a a § 8 ZoPPP by sa nemohol úspešnejšie brániť v súdnych konaniach, čo mu doposiaľ umožnené nebolo. Predložené rozhodnutie NS SR č.sp. 2 Sžo 39/2013 sa týkalo iba aplikácie zrejmej bezúspešnosti iba vzhľadom k ust. § 138 O.s.p., čo v danom prípade je nepoužiteľné.
Podľa ust. § 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.
Vzhľadom na zákonné ustanovenie § 8 ZoPPP, v ďalšom konaní správny orgán iba zhromaždí tvrdenia navrhovateľa, ktoré však vo veci samej nebude vyhodnocovať, pretože tvrdenia v týchto dokumentoch obsiahnutých patrí do kompetencie NS SR. Podmienky, za ktorých by mohol poskytnúť právnu pomoc vyhodnotí aj z hľadiska ust. § 6a cit. zákona.
Na základe vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu, súd zrušil napadnuté rozhodnutie odporcu podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c/, d/, v nadväznosti na ust. § 250q ods. 2 prvá veta O.s.p. V ďalšom konaní je správny orgán viazaný právnym názorom súdu /§ 250r O.s.p./.
Účastníkom sa nepriznalo právo na náhradu trov konania, s poukazom na ust. § 250l ods. 2, § 142 ods. 1, § 246c ods. 1 O.s.p., keďže im žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie /§ 250s O.s.p./.