Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Sd/62/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201103 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7014201103.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Jurajom Tymkom, v právnej veci navrhovateľa N. H., bytom J.. I.. Š. XX, G. T. D., zastúpeného Mgr. Jurajom Berčom, advokátom, so sídlom Zimná 59, Spišská Nová Ves, proti odporcovi Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, v konaní o invalidnom dôchodku, takto r o z h o d o l : Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. za použitia § 250l ods. 2 O.s.p. z r u š u j e rozhodnutie odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.08.2014 a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania 284,08 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu navrhovateľa Mgr. Juraja Berča, advokáta, Zimná 59, Spišská Nová Ves. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.08.2014 odporca podľa § 112 ods. 1 a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z. zamietol žiadosť navrhovateľa o zvýšenie sumy invalidného dôchodku, ktorou na základe rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 20C/64/2003-373 z 18. decembra 2009 o priznaní náhrady za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti v období od 24. januára 2002 do 31. decembra 2002 žiadal zhodnotiť na nárok na invalidný dôchodok a jeho sumu vyšší vymeriavací základ v kalendárnom roku 2001 ako bol zamestnávateľom uvedený na pôvodnom evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca citoval ustanovenie § 112 ods. 1, § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a uviedol, že neformálnou žiadosťou z 13. februára 2013 navrhovateľ požiadal o zvýšenie sumy jeho invalidného dôchodku. Ako dôvod na zvýšenie poberaného invalidného dôchodku navrhovateľ v prílohe predložil právoplatný rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 20C/64/2003-373 z 18. decembra 2009. Podľa uvedeného rozsudku súd zaviazal bývalého zamestnávateľa navrhovateľa MS - Bau, spol. s.r.o. Prešov zaplatiť navrhovateľovi sumu 27 223,13 eur ako náhradu za stratu zárobku počas pracovnej neschopnosti za obdobie od 24. januára 2002 do 31. decembra 2002. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca ďalej uviedol, že Sociálnej poisťovni žiadny právny predpis nedovoľuje zmeniť navrhovateľov vymeriavací základ dosiahnutý v roku 2001 na základe údajov, ktoré použil znalec ako podklad pre vypracovanie znaleckého posudku pri určení náhrady za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti za obdobie od 24. januára 2002 do 31. decembra 2002. Konštatoval, že doby zamestnania a vymeriavacie základy Sociálna poisťovňa na nárok na dôchodok hodnotila podľa údajov uvedených na evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia vyhotovených a predložených zamestnávateľmi. Poukázal na to, že podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia vyhotoveného zamestnávateľom MS - Bau, spol. s.r.o. Prešov dňa 26. februára 2003 bol navrhovateľ u tohto zamestnávateľa zamestnaný od 06. augusta 2001 do 31. januára 2003. V období od 06. augusta 2001 do 31. decembra 2001 navrhovateľ získal vymeriavací základ 34.091,- Sk a v kalendárnom roku 2002 získal vymeriavací základ 5.240,- Sk a 342 dní vylúčiteľných dôb. Ďalej uviedol, že počet 342 dní vylúčiteľných dôb zodpovedá obdobiu odo dňa vzniku navrhovateľovho pracovného úrazu, t.j. od 24. januára 2002 do 31. decembra 2002 tak, ako údaje na evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia potvrdil zamestnávateľ. Kalendárne roky 2001 a 2002 neboli zohľadnené pre výpočet priemerného mesačného zárobku, nakoľko v rozhodujúcom období navrhovateľ získal päť výhodnejších kalendárnych rokov, z ktorých bol vypočítaný jeho priemerný mesačný zárobok. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca ďalej citoval ustanovenie § 16 ods. 1 písm. d/ zákona NR SR č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení účinnom od 31. decembra 1996 a uviedol citované zákonné ustanovenie bolo s účinnosťou od 01. januára 1997 zrušené zákonom č. 376/1996 Z. z.. Konštatoval, že údaje o dobe zamestnania, vymeriavacích základoch a vylúčiteľných dobách za kalendárne roky 2001 a 2002, uvedené zamestnávateľom MS - Bau, spol. s.r.o. Prešov na evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia z 26. februára 2003 sú vyhotovené v súlade s príslušnými právnymi predpismi. V závere napadnutého rozhodnutia odporca uviedol, že dňa 08. novembra 2013 mu Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov predložila oznámenie spoločnosti MS - Bau, spol. s.r.o. Prešov zo 06. novembra 2013, v ktorom zamestnávateľ oznámil, že na opravu jeho vymeriavacieho základu v roku 2001 neexistuje zákonný dôvod, a preto trvá na správnosti údajov uvedených na pôvodnom evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia. Navrhovateľ sa včas podaným opravným prostriedkom domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia odporcu a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. Poukázal na napadnuté rozhodnutie odporcu a uviedol, že dňa 18.12.2009 vydal Okresný súd Prešov rozsudok sp. zn. 20C/64/2003, pričom v tejto právnej veci bol navrhovateľom Ján Benko a odporcom bol MS - Bau, spol. s.r.o. Prešov. Predmetom konania bola náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti. Uvedeným súdnym rozhodnutím bol MS - Bau, spol. s.r.o. Prešov zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi sumu 27 223,13 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 27 223,13 eur od 11.03.2003 až do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti uvedeného rozsudku, pričom vedľajším účastníkom tohto konania bola aj Sociálna poisťovňa, teda odporca v tomto konaní. Navrhovateľ konštatoval, že jednou z podstatných skutočností vyplývajúcich z vyššie uvedeného rozhodnutia je to, že súd mal v tomto konaní za preukázané, a to znaleckým posudkom č. 23/2008 podaným Ing. Katarínou Krajkovičovou, že priemerný hrubý mesačný zárobok navrhovateľa v poslednom štvrťroku 2001, teda v mesiacoch október, november, december 2001 predstavoval sumu 2 604,39 eur. Na základe priemernej hrubej mesačnej mzdy za uvedené rozhodné obdobie mala byť navrhovateľovi doplatená náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti od 24.01.2002 do 31.12.2002 vo výške 27 223,13 eur s príslušným úrokom z omeškania, čo sa aj stalo. Poukázal na to, že Sociálna poisťovňa ako vedľajší účastník má a aj mala k dispozícii vyššie uvedený rozsudok aj znalecký posudok, na základe ktorých aj plnila. V podanom opravnom prostriedku navrhovateľ ďalej uviedol, že v dôsledku pracovného úrazu navrhovateľa zo dňa 24.01.2002, pre ktorý bol aj práceneschopný, bol mu priznaný invalidný dôchodok. Výška invalidného dôchodku sa však odvíja aj od skutočností a informácií, ktoré evidoval a ktoré predkladal príslušnému štátnemu orgánu bývalý zamestnávateľ navrhovateľa, obchodná spoločnosť MS - Bau, spol. s.r.o. Prešov. Uviedol, že hrubá mesačná mzda uvedená bývalým zamestnávateľom bola 232,36 eur, pričom skutočná hrubá priemerná mesačná mzda za obdobie október až december 2001 bola 2 604,39 eur. V dôsledku toho bola aj náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti v období od 24.01.2002 do 31.12.2002 vyššia o 27 223,13 eur. Konštatoval, že dňa 11.02.2013 adresoval Sociálnej poisťovni prvú žiadosť o prepočítanie invalidného dôchodku a zároveň o vyplatenie dlžného rozdielu, na čo Sociálna poisťovňa žiadala o zabezpečenie nového opraveného evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia za rok 2001, keďže bývalý zamestnávateľ predložil Sociálnej poisťovni nesprávny evidenčný list, kde bol nižší vymeriavací základ. Bývalý zamestnávateľ však navrhovateľovi vôbec neposkytol súčinnosť a odmietal s ním komunikovať, čo navrhovateľ Sociálnej poisťovni aj oznámil. Ďalšou odpoveďou Sociálnej poisťovne na žiadosť navrhovateľa zo dňa 27.03.2013 bolo opäť, aby si navrhovateľ od bývalého zamestnávateľa vyžiadal správny evidenčný list, na základe ktorého bude možné prepočítať sumu invalidného dôchodku v súlade so zákonom o sociálnom poistení, čím Sociálna poisťovňa zjavne navrhovateľov nárok v plnej miere uznala a odvolávala sa len na chýbajúci správny evidenčný list od bývalého zamestnávateľa. Poukázal na to, že následne Sociálna poisťovňa vydala napádané rozhodnutie, v ktorého odôvodnení uvádza, že „Sociálnej poisťovni žiadny právny predpis nedovoľuje zmeniť vymeriavací základ dosiahnutý v roku 2001 na základe údajov, ktoré použil znalec ako podklad pre vypracovanie znaleckého posudku pri určení náhrady za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti za obdobie od 24. januára 2002 do 31.12.2002.“ Následne Sociálna poisťovňa uviedla, že „údaje o dobe zamestnania, vymeriavacích základoch a vylúčiteľných dobách za kalendárne roky 2001 a 2002, uvedené zamestnávateľom MS - Bau, spol. s.r.o. Prešov na evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia z 26. februára 2003, sú vyhotovené v súlade s príslušnými právnymi predpismi.“ Poukázal na to, že Sociálna poisťovňa si sama protirečí v tomto rozhodnutí, keď po prvé uvádza, že nemá prostriedok sama zmeniť vymeriavací základ a po druhé ich považuje za správne. Uviedol, že nežiada od Sociálnej poisťovne, aby si sama menila vymeriavacie základy, vymeriavacie základy boli bezpochyby preukázané, pričom žiada, aby pri prepočte invalidného dôchodku vychádzala z jasne preukázaných skutočností a nie z chybných údajov v evidenčnom liste. Konštatoval, že sama Sociálna poisťovňa v odôvodnení svojho rozhodnutia sa opiera o § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a nastolil otázku, či sa dostatočne nezistilo, že sa dávka vypláca navrhovateľovi v nižšej sume ako mu patrí. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 195 a § 196 zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré hovoria o tom, aké podklady a akým spôsobom si môže Sociálna poisťovňa zaobstarať, aké má možnosti pri vykonávaní dokazovania v rámci zisťovania skutočností rozhodujúcich okrem iného aj pre určenie výšky dôchodku. Navrhovateľ ďalej uviedol, že ak by konajúci súd ponechal v platnosti napádané rozhodnutie Sociálnej poisťovne, nastal by taký stav, že výška príjmu navrhovateľa pre účely stanovenia náhrady za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti by bola diametrálne odlišná od výšky príjmu pre účely stanovenia invalidného dôchodku, čo nemôže nastať. Z vyššie uvedených dôvodov navrhovateľ žiadal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie odporcu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania vo výške 284,08 eur za dva úkony právnej pomoci. Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 23.10.2014 poukázal na dôvody napadnutého rozhodnutia a poznamenal, že Sociálnej poisťovni žiadny právny predpis nedovoľuje zmeniť vymeriavací základ navrhovateľa, ktorý dosiahol v roku 2001 na základe údajov, ktoré použil znalec ako podklad pre vypracovanie znaleckého posudku pri určení náhrady za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti za obdobie od 24. januára 2002 do 31. decembra 2002. Poukázal na ustanovenie § 112 ods. 1, § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a konštatoval, že Sociálna poisťovňa hodnotila doby zamestnania a vymeriavacie základy na nárok na dôchodok podľa údajov uvedených na evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia vyhotovených a predložených zamestnávateľmi. Uviedol, že v období od 06. augusta 2001 do 31. decembra 2001 navrhovateľ získal vymeriavací základ 34.091,- Sk a v kalendárnom roku 2002 vymeriavací základ 5.240,- Sk a 342 dní vylúčiteľných dôb. Ďalej uviedol, že Sociálnej poisťovni, ústredie, bol dňa 08. novembra 2013 predložený Sociálnou poisťovňou, pobočka Prešov oznámenie spoločnosti MS - Bau, spol. s.r.o. Prešov zo 06. novembra 2013, v ktorom zamestnávateľ oznámil, že na opravu vymeriavacieho základu navrhovateľa v roku 2001 neexistuje zákonný dôvod, a preto trvá na správnosti údajov uvedených na pôvodnom evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia. V závere písomného vyjadrenia odporca uviedol, že nakoľko Sociálnej poisťovni nebol do dnešného dňa predložený žiadny dôkaz (predovšetkým evidenčný list dôchodkového zabezpečenia), ktorý by preukázal, že navrhovateľ získal iné vymeriavacie základy za rok 2001, ako sú uvedené na evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia zo dňa 26. februára 2003 a Sociálna poisťovňa je povinná vychádzať z evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia predložených zamestnávateľmi, mal za to, že Sociálna poisťovňa postupovala vo veci prehodnotenia invalidného dôchodku navrhovateľa správne a v súlade s platnými právnymi predpismi o sociálnom poistení (zabezpečení). Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporcu, oboznámení sa s dávkovým spisom odporcu dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa zo dňa 26.08.2014 je dôvodný. Na pojednávaní súdu dňa 13. februára 2015 právna zástupkyňa navrhovateľa zotrvala na dôvodoch uvedených v podanom opravnom prostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu a poukázala hlavne na ustanovenia § 195 a § 196 zákona č. 461/2003 Z. z. a taktiež na právoplatný rozsudok Okresného súdu Prešov. Ďalej uviedla, že nevie prečo odporca vo svojom vyjadrení, ako aj odôvodení napadnutého rozhodnutia považuje výlučne za správne údaje, len ktoré sú uvedené v evidenčnom liste, pričom sám odporca žiadal jednak bývalého zamestnávateľa navrhovateľa, ako aj samotného navrhovateľa o predloženie opravených evidenčných listov dôchodkového poistenia. Poukázala na to, že z rozsudku Okresného súdu Prešov vyplýva, aký príjem mal navrhovateľ v roku 2001 a teda pokiaľ tento príjem by odporca zhodnotil, resp. vychádzal pri výpočte invalidného dôchodku navrhovateľa, tento dôchodok by bol vyšší. Ďalej poukázala na ustanovenie § 238 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého má Sociálna poisťovňa v dôsledku protiprávneho konania možnosť uplatniť voči tretej osobe náhradu škody. Uviedla, že Sociálna poisťovňa je povinná pred vydaním rozhodnutia postupovať tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel si zaobstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Zástupkyňa odporcu poukázala na dôvody uvedené v písomnom vyjadrení odporcu zo dňa 23.10.2014. Uviedla, že pre výpočet dôchodku je pre Sociálnu poisťovňu smerodajný evidenčný list dôchodkového zabezpečenia, ktorý je vypracovaný zamestnávateľom poistenca a v prípade, ak tieto údaje v evidenčnom liste sa preukážu za nesprávne, je zamestnávateľ oprávnený vyhotoviť opravný evidenčný list. Vzhľadom na to, že v danom prípade bývalý zamestnávateľ navrhovateľa neopravil evidenčný list z dôvodu, že nie je na to zákonný dôvod, preto ani odporca nemohol vychádzať z iných údajov, ako na to poukazuje právna zástupkyňa navrhovateľa, a teda z údajov vyplývajúcich z rozsudku Okresného súdu Prešov, ktoré údaje boli vypracované znalcom a boli použité na výpočet straty na zárobku navrhovateľa. Z uvedených dôvodov preto navrhla napadnuté rozhodnutie odporcu ako vecne správne potvrdiť. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že odporca rozhodnutím zo dňa 01.07.2003 priznal navrhovateľovi čiastočný invalidný dôchodok od 24.01.2003. Čiastočný invalidný dôchodok bol vymeraný z III. pracovnej kategórie a bol vypočítaný z priemerného mesačného zárobku upraveného pre výpočet dôchodku na sumu 3.928,- Sk, ktorý bol určený z piatich najvýhodnejších kalendárnych rokov rozhodujúceho obdobia 1994, 1996, 2000, 1995 a 1997. Doby zamestnania a vymeriavacie základy odporca hodnotil podľa údajov uvedených na evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia vyhotovených a predložených zamestnávateľmi. Navrhovateľ žiadosťou zo dňa 11.02.2013 a 27.03.2013, požiadal odporcu o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Ako dôvod na zvýšenie sumy predložil právoplatný rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 20C/64/2003-373 zo dňa 18.12.2009, ktorý zaviazal bývalého zamestnávateľa navrhovateľa MS - Bau, spol. s.r.o. Prešov zaplatiť navrhovateľovi sumu 27 223,13 eur ako náhradu za stratu zárobku počas pracovnej neschopnosti za obdobie od 24.01.2002 do 31.12.2002. V konaní bol určený iný priemerný hrubý zárobok navrhovateľa za posledný štvrťrok 2001 - október, november, december 2001, pričom súd pri výpočte vychádzal zo znaleckého posudku č. 23/2008 vypracovaného znalkyňou Ing. Katarínou Krajkovičovou. Listom zo dňa 21.03.2013 odporca upovedomil navrhovateľa, že ten je povinný sa obrátiť na predchádzajúceho zamestnávateľa a požiadať ho o vydanie nového opravného evidenčného listu, na základe ktorého bude možné prepočítať sumu invalidného dôchodku v súlade s § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.. Listom zo dňa 17.04.2013 požiadal odporca Sociálnu poisťovňu, pobočku Prešov o spoluprácu pri zisťovaní správneho vymeriavacieho základu navrhovateľa za rok 2001 a o zabezpečenie opraveného evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia za obdobie od 06.08.2001 do 31.01.2003, kedy bol navrhovateľ zamestnaný u zamestnávateľa MS - Bau, spol. s.r.o. Prešov. Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov v liste zo dňa 11.06.2013 odporcovi uviedla, že sa jej nepodarilo zabezpečiť potvrdenie o vymeriavacom základe navrhovateľa, nakoľko zamestnávateľ im na výzvu zo dňa 29.04.2013 a 27.05.2013 neodpovedal. Listom odporcu zo dňa 20.06.2013 bol o vyššie uvedených skutočnostiach navrhovateľ upovedomený a zároveň bol dopytovaný, aby ak môže uvedené skutočnosti preukázať vlastnými dôkazmi, tieto predložil (pracovná zmluva, platový dekrét, výplatné pásky,...). Listom zo dňa 21.10.2013 požiadal odporca Sociálnu poisťovňu, pobočku Prešov, aby v prípade zistenia opraveného evidenčného listu postupovala v zmysle § 231 ods. 1 písm. k/ zákona č. 461/2003 Z. z.. Listom zo dňa 07.11.2013 upovedomila Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov odporcu o oznámení bývalého zamestnávateľa navrhovateľa, doručeného dňa 06.11.2013, ktorý v liste v krátkosti uviedol, že na opravu vymeriavacieho základu nie je zákonný dôvod. Rozhodnutím NS RS č. 1Sžnč/1/2014 zo dňa 23.07.2014 bola odporcovi uložená povinnosť vo veci o zmene výšky invalidného dôchodku vedenom pod č. XXX XXX XXXX X a začatom na základe žiadosti navrhovateľa zo dňa 11.02.2013 do 2 mesiacov rozhodnúť. Následne vydal odporca napadnuté rozhodnutie, pričom vychádzal z pôvodného evidenčného listu dôchodcovského zabezpečenia vyhotoveného zamestnávateľom MS - Bau, spol. s.r.o. Prešov zo dňa 26.02.2003, podľa ktorého bol navrhovateľ zamestnaný od 06.08.2001 do 31.01.2003. V období od 06.08.2001 do 31.12.2001 získal navrhovateľ vymeriavací základ 34 091 a v kalendárnom roku 2002 vymeriavací základ 5 240 a 342 dní vylúčiteľných dôb. Počet 342 dní vylúčiteľných dôb zodpovedá obdobiu odo dňa vzniku pracovného úrazu navrhovateľa, t.j. od 24.01.2002 do 31.12.2002 tak, ako údaje na evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia potvrdil zamestnávateľ. Kalendárne roky 2001 do 2002 neboli zohľadnené pre výpočet priemerného mesačného zárobku, nakoľko podľa odporcu v rozhodujúcom období získal navrhovateľ päť výhodnejších kalendárnych rokov, z ktorých bol vypočítaný priemerný mesačný zárobok. Z priloženého rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 20C/64/2003-373 zo dňa 18. decembra 2009 (st. 16) vyplýva, že sa súd zaoberal vyčíslením náhrady za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti navrhovateľa, pričom v danom prípade pre vyčíslenie náhrady, bolo potrebné prv určiť priemerný hrubý zárobok za posledný štvrťrok 2001 - október, november, december 2001. Súd pri výpočte vychádzal zo znaleckého posudku č. 23/2008 vypracovaného znalkyňou Ing. Katarínou Krajkovičovou, pričom na základe výpočtov, priemerný hrubý mesačný zárobok navrhovateľa v poslednom štvrťroku 2001, teda v mesiacoch október, november, december 2001 predstavoval sumu 2 604,39 eur. Hrubá mesačná mzda uvedená bývalým zamestnávateľom bola 232,36 eur plus cestovné. Na základe novo určenej hrubej mesačnej mzdy uvedenej v rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 20C/64/2003-373 zo dňa 18. decembra 2009, bola za uvedené rozhodné obdobie navrhovateľovi doplatená náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti od 24.01.2002 do 31.12.2002 vo výške 27 233,13 eur s prísl.. Navrhovateľ na základe vyššie uvedeného namieta, že výška jeho invalidného dôchodku, ktorá mu bola vyplácaná, má byť pod vplyvom uvedených skutočností vyššia. Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len „peňažná náhrada“) a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 01. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 01. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými. Nárok na dôchodok vznikol navrhovateľovi 16.12.2002, teda mu bol priznaný v zmysle § 37 ods. 1 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Podľa § 37 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, občan je čiastočne invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a) jeho telesné alebo duševné schopnosti dosahujú polovicu schopností na výkon sústavného zamestnania u zdravých občanov, alebo b) je schopný vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok, ktoré ustanoví Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom, alebo c) má značne sťažené všeobecné životné podmienky; zdravotné, postihnutia značne sťažujúce všeobecné životné podmienky ustanoví Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom. Podľa § 37 ods. 10 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, hrubým zárobkom občana na zistenie poklesu zárobku je hrubý zárobok uvedený v § 12 ods. 2, neobmedzený podľa osobitného predpisu. 7aa) Odmena za prácu vykonávanú na základe dohody o pracovnej činnosti sa započítava do hrubého zárobku, aj keď činnosť vykonávaná na základe takejto dohody nezakladá účasť na dôchodkovom zabezpečení. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, hrubým zárobkom je vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie ustanovený osobitným predpisom. 1) Vykonávací predpis ustanoví, v ktorých prípadoch je hrubým zárobkom pevne určená suma a výšku tejto sumy. Hrubým zárobkom nie je príjem dosiahnutý výkonom profesionálnej služby, ak policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby vykonával profesionálnu službu v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok alebo ak policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok. Podľa § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka a) priznala v nižšej sume, ako patrí, b) vypláca v nižšej sume, ako patrí, c) odoprela neprávom alebo d) priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí. Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podľa § 195 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Podľa § 195 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. Podľa § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Podľa § 196 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ako dôkaz použiť výpoveď svedkov, ktorých pred výpoveďou poučí o ich povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej výpovede. Podľa § 196 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, 96a) ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok. Podľa § 231 ods. 1 písm. j/ zákona č. 461/2003 Z. z., zamestnávateľ je povinný, viesť o svojich zamestnancoch evidenciu na účely sociálneho poistenia a predložiť túto evidenciu pobočke do troch dní od uplatnenia nároku na dávku alebo od skončenia pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu k zamestnávateľovi. Podľa § 232 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu zamestnanca na účely sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom; táto evidencia sa vedie od vzniku sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia zamestnanca po celé obdobie, počas ktorého toto poistenie a sporenie trvá. Podľa § 232 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., evidencia musí obsahovať tieto údaje: a) priezvisko vrátane všetkých predošlých priezvisk, meno, dátum a miesto narodenia, stav a miesto trvalého pobytu a údaj o tom, či je zamestnanec štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50% účasť na majetku zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50% účasť na majetku zamestnávateľa, b) identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby, c) deň vzniku pracovného pomeru a skončenia pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu k zamestnávateľovi, d) vymeriavací základ zamestnanca neobmedzený podľa § 138 ods. 6, e) obdobie, počas ktorého sa zamestnancovi prerušuje nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti a starobné dôchodkové sporenie, f) obdobie materskej dovolenky, obdobie rodičovskej dovolenky. Uvedené povinnosti je zamestnávateľ povinný podľa § 231 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, plniť na tlačivách alebo inou formou, ktorých obsah a spôsob zasielania určí Sociálna poisťovňa. Tlačivom na účely dôchodkového poistenia je „Evidenčný list dôchodkového poistenia“. Na evidenčnom liste sa uvádzajú údaje potrebné na účely dôchodkového poistenia nielen podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, ale aj podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Sociálna poisťovňa totiž musí mať k dispozícii príslušné údaje na určenie sumy dôchodku podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, i po tomto dátume z dôvodov, ktoré vyplývajú z ustanovenia § 261 ods. 1, § 273 ods. 2 a § 274 zákona č. 461/2003 Z. z.. Evidenčné listy sú rozhodujúce podklady na rozhodovanie o dôchodkových dávkach, pretože obsahujú údaje, podľa ktorých sa určuje nárok na dôchodok a jeho suma. Ich význam spočíva v tom, že sú podkladom na rozhodovanie o dávkach značného finančného rozsahu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že evidenčný list dôchodkového poistenia je nedielnou a dôležitou súčasťou pre výpočet dôchodkovej dávky. Zamestnávateľ je preto povinný viesť evidenciu zamestnanca na účely sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia. Na druhej strane, zároveň zákon tento podklad pre rozhodnutie nikde nevymedzuje ako jediný podklad pre rozhodnutie. Totižto aj na konania o dôchodkových dávkach sa vzťahujú ustanovenia § 195 a § 196 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v zmysle ktorých dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb, pričom netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že aj samotný odporca listom zo dňa 20.06.2013 dopytoval navrhovateľa, aby ak je to možné namietané skutočnosti preukázal vlastnými dôkazmi (pracovná zmluva, platový dekrét, výplatné pásky,...). Za stavu, kedy v inom konaní, za pomoci znaleckého dokazovania bola preukázaná rozdielna výška priemernej hrubej mzdy navrhovateľa za obdobie október, november a december 2001, ako deklaruje zamestnávateľ v evidenčnom liste, pričom tá bola potvrdená právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 20C/64/2003-373 zo dňa 18. decembra 2009, nemožno túto skutočnosť obísť a na ňu neprihliadať. Neobstojí ani námietka odporcu, že kalendárne roky 2001 do 2002 neboli zohľadnené pre výpočet invalidného dôchodku, nakoľko ten nemôže prejudikovať ako sa pod vplyvom nových skutočností zmení príp. nezmení výška dôchodkovej dávky. Pokiaľ odporca v napadnutom rozhodnutí, ako aj v písomnom vyjadrení poukázal na ustanovenie § 16 ods. 1 písm. d/ zákona NR SR č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení účinnom od 31. decembra 1996, podľa ktorého je vymeriavacím základom na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie zamestnancov, náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti patriaca za pracovný úraz alebo chorobu z povolania a náhrada za stratu na služobnom príjme po skončení neschopnosti na službu, pričom citované ustanovenie bolo s účinnosťou od 01. januára 1997 zrušené zákonom č. 376/1996 Z. z., je potrebné uviesť nasledovné. Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 20C/64/2003-373 zo dňa 18. decembra 2009, ktorého predmetom konania bola náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti navrhovateľa, nadobudol právoplatnosť dňa 03.12.2010, pokiaľ ide o výrok, ktorým bol MS - Bau, spol. s.r.o. zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi sumu 27 223,13 eur s príslušenstvom. Jednou z podstatných skutočností vyplývajúcich z uvedeného rozsudku je, že súd mal v konaní za preukázané, a to znaleckým posudkom č. 23/2008 vypracovaným Ing. Katarínou Krajkovičovou, že priemerný hrubý mesačný zárobok navrhovateľa v poslednom štvrťroku 2001, teda v mesiacoch október, november, december 2001 predstavoval sumu 2 604,39 eur. Z uvedeného vyplýva, že znalkyňou vo vypracovanom posudku bol preukázaný iný priemerný hrubý mesačný zárobok navrhovateľa v poslednom štvrťroku 2001, ako ho vykazoval zamestnávateľ navrhovateľa v evidenčnom liste, pričom súd takto preukázaný priemerný hrubý mesačný zárobok navrhovateľa použil len pre výpočet náhrady za stratu na zárobku navrhovateľa. V danom prípade by však vymeriavacím základom pre výpočet invalidného dôchodku navrhovateľa nebola náhrada za stratu na zárobku, ako sa mylne domnieva odporca, pokiaľ poukazuje na zrušenie § 16 ods. 1 písm. d/ zákona NR SR č. 274/1994 Z. z., ale podkladom pre vymeriavací základ pre výpočet invalidného dôchodku by bol priemerný hrubý mesačný zárobok navrhovateľa preukázaný znaleckým posudkom č. 23/2008, ktorý vypracovala znalkyňa Ing. Katarína Krajkovičová. Podľa názoru súdu uvedený znalecký posudok, z ktorého je preukázaný priemerný hrubý mesačný zárobok navrhovateľa za posledný štvrťrok 2001, možno považovať za dôkaz v zmysle § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., ktorý môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci. Tak ako už bolo vyššie uvedené, aj na konania o dôchodkových dávkach sa vzťahujú ustanovenia § 195 a § 196 zákona č. 461/2003 Z. z., a preto pokiaľ odporca v napadnutom rozhodnutí uviedol, že doby zamestnania a vymeriavacie základy na nárok na dôchodok hodnotil podľa údajov uvedených na evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia vyhotovených a predložených zamestnávateľmi, pričom odporcovi žiadny právny predpis nedovoľuje zmeniť navrhovateľov vymeriavací základ dosiahnutý v roku 2001 na základe údajov, ktoré použil znalec ako podklad pre vypracovanie znaleckého posudku pri určení náhrady za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti od 24. januára 2002 do 31. decembra 2002, takýto záver nemá podľa názoru súdu oporu vo vyššie citovaných zákonných ustanoveniach. Z vyššie uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že rozhodnutie odporcu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto napadnuté rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. za použitia § 250l ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní je odporca viazaný právnym názorom súdu (§ 250r O.s.p.). Navrhovateľ bol v konaní úspešný, preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 za použitia § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku si uplatnil náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 284,08 eur za dva úkony právnej pomoci. Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovní dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa ods. 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takémuto účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V predmetnej veci bol rozsudok vyhlásený dňa 20. februára 2015, pričom právna zástupkyňa navrhovateľa, ako aj navrhovateľ zobrali termín vyhlásenia rozsudku na vedomie na pojednávaní súdu dňa 13. februára 2015. Právny zástupca navrhovateľa vyčíslil ďalšie trovy právneho zastúpenia v sume 886,02 eur s DPH až dňa 09.03.2015 a uvedené vyčíslenie trov právneho zastúpenia doručil súdu dňa 12.03.2015, z čoho je zrejmé, že trovy konania právny zástupca navrhovateľa nevyčíslil najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia, ako to vyplýva z ustanovenia § 151 ods. 1 O.s.p.. Z vyššie uvedených dôvodov súd priznal navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia tak, ako si ich uplatnil a vyčíslil v podanom opravnom prostriedku. Trovy právneho zastúpenia boli priznané za dva úkony právnej služby podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (prevzatie a príprava zastúpenia - 134 eur, žaloba o preskúmanie rozhodnutia zo dňa 26.08.2014 - 134 eur, režijný paušál 2 x 8,04 eur), spolu 284,08 eur. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.