Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Sd/13/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200201 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7016200201.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Evou Baranovou, v právnej veci navrhovateľa N. H., bytom G. T. D., J.. I.. Š. XX, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Barabásom, so sídlom Werferova 1, proti odporcovi Sociálnej poisťovni, ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, o výšku invalidného dôchodku, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu z 27.01.2016 č. XXX XXX XXXX X. Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Odporca napadnutým rozhodnutím podľa § 259 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. (ďalej iba „zákon o sociálnom poistení“) a § 37 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zamietol navrhovateľovu žiadosť z 11.02.2013 o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. V odôvodnení rozhodnutia odporca uviedol, že rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 20.02.2015 č.k. 9Sd/62/2014-58 bolo z dôvodu uvedeného v § 250j ods.2 písm.a) Občianskeho súdneho poriadku za použitia ustanovenia § 250l ods.2 O.s.p. zrušené rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 12.08.2014, ktorým bola zamietnutá navrhovateľovi žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku a vec bola vrátená Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie. Podľa právneho názoru krajského súdu evidenčný list dôchodkového poistenia je nedielnou a dôležitou súčasťou pre výpočet dôchodkovej dávky. Zamestnávateľ je preto povinný viesť evidenciu zamestnanca na účely sociálneho poistenia a stavebného dôchodkového sporenia. Zákon tento podklad nevymedzuje ako jediný pre rozhodnutie. Za stavu, keď v inom konaní za pomoci znaleckého dokazovania bola preukázaná rozdielna výška priemernej hrubej mzdy za obdobie október, november a december 2001 ako deklaruje zamestnávateľ v evidenčnom liste, pričom tá bola potvrdená právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Prešov z 18.12.2009 č.k. 20C/64/2003-373, podľa názoru krajského súdu nemožno túto skutočnosť obísť a na ňu neprihliadať. V ďalšom konaní bola Sociálna poisťovňa viazaná právnym názorom súdu. Neformálnou žiadosťou z 11.02.2013 navrhovateľ žiadal o zvýšenie sumy invalidného dôchodku a zhodnotenie pre nárok na invalidný dôchodok a jeho sumu, vyšší vymeriavací základ v kalendárnom roku 2001, ako bol zamestnávateľom uvedený na pôvodnom evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia. Ako dôvod na zvýšenie poberaného invalidného dôchodku u navrhovateľa v prílohe predložil právoplatný rozsudok Okresného súdu Prešov, ktorým súd zaviazal bývalého zamestnávateľa navrhovateľa I.- H., G..M..B.., C. zaplatiť sumu 27.223,13 eur ako náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti za obdobie 24.01.2002 do 31.12.2002. Navrhovateľovi bol rozhodnutím z 01.07.2003 priznaný čiastočný invalidný dôchodok podľa § 37 ods.1 písm.b) zákona o sociálnom zabezpečení v sume 3.594,-- Sk mesačne, ktorý sa podľa § 263 ods.1 zákona o sociálnom poistení považuje po 31.12.2003 za invalidný dôchodok podľa tohto zákona. Odporca v odôvodnení ďalej uviedol, že v zmysle rozsudku krajského súdu preskúmal všetky predložené dôkazy, evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia/poistenia, a predovšetkým posúdil znalecký posudok č. 23/2008 vypracovaný v konaní č. 20C/64/2003 pred Okresným súdom v Prešove súdnou znalkyňou V.. Y. Y. vo veci náhrady straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti, ako možný podklad pre vydanie rozhodnutia. Podľa znaleckého posudku výpočet mzdy v mzdovom liste navrhovateľa za rok 2001 je štandardný a vychádza zo stanovenej základnej mzdy 7.000,-- Sk (hrubá mzda), pričom po odpočítaní zákonných odvodových povinností a preddavkov na daň zo závislej činnosti je vyčíslená čistá mzda k výplate. Uvedená hrubá mzda je východiskom pre výpočet zákonných odvodových povinností a preddavkov na daň zo závislej činnosti v Slovenskej republike. Podľa znaleckého posudku vyčíslenie náhrady za stratu na zárobku na základe údajov čerpaných z hlásení zamestnávateľa SRN možno považovať za matematické. Hrubá mzda uvedená v hláseniach sa podľa predložených pokladom a z výplaty cestovných náhrad, ktoré pre účely výpočtu priemerného zárobku v zmysle platných predpisov SR by nemali byť zohľadnené. Na základe mzdového listu, ktorý obsahuje všetky predpísané náležitosti, bola i mzda zúčtovaná, hrubá mzda v ňom uvedená tvorila vymeriavací základ pre zákonné odvodové povinnosti a výška vyčíslenej čistej mzdy bola i skutočne vyplácaná navrhovateľovi. V znaleckom posudku je zároveň uvedené, že v pracovnej zmluve je dohodnuté vyplácanie mesačnej mzdy vo výške 7.000,-- Sk a cestovných náhrad v zmysle platných predpisov. Hrubý zárobok zamestnanca v SRN a jeho vyčíslenie bolo potrebné len v súvislosti s vyčíslením náhrady za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti. Odporca konštatoval, že mu žiadny právny predpis nedovoľuje zmeniť vymeriavací základ navrhovateľa dosiahnutý v roku 2001 na základe údajov, ktoré použil znalec ako podklad pre vypracovanie znaleckého posudku pri určení náhrady za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti za obdobie od 24.01.2002 do 31.12.2002. I doby zamestnania a vymeriavacie základy odporca hodnotil na nárok na dôchodok podľa údajov uvedených na evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia vyhotovených a potvrdených zamestnávateľmi. Podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia vyhotoveného zamestnávateľom I.-H., G.. G. M..B.., C. dňa 26.02.2003 bol odporca u tohto zamestnávateľa zamestnaný od 06.08.2001 do 31.01.2003. V období od 06.08.2001 do 31.12.2001 získal vymeriavací základ 34.091,-- Sk a v kalendárnom roku 2002 navrhovateľ získal vymeriavací základ 5.240,-- Sk a 342 dní vylúčených dôb. Počet dní vylúčených dôb zodpovedá obdobiu odo dňa vzniku pracovného úrazu navrhovateľa, t.j. od 24.01.2002 do 31.12.2002 tak, ako údaje na evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia potvrdil zamestnávateľ. Pre výpočet priemerného mesačného zárobku neboli zohľadnené kalendárne roky 2001 a 2002, lebo navrhovateľ v rozhodujúcom období získal 5 výhodnejších kalendárnych rokov, z ktorých bol vypočítaný jeho priemerný mesačný zárobok. Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na ustanovenie § 16 ods.1 písm.b) zákona č. 274/1994 Z.z. o sociálnom poistení účinnom od 31.12.1996, podľa ktorého je vymeriavacím základom na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie zamestnancov náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti patriaca za pracovný úraz alebo chorobu z povolania, a náhrada za stratu na služobnom príjme po skončení neschopnosti na službu. Toto ustanovenie bolo s účinnosťou od 01.01.1997 zrušené zákonom č. 376/1996 Z.z. Odporca ďalej konštatoval, že údaje o dobe zamestnania, vymeriavacích základov a vylučiteľných dobách, za kalendárne roky 2001 a 2002 uvedené zamestnávateľom navrhovateľa na evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia z 26.02.2003 sú vyhotovené v súlade s právnymi predpismi. Zamestnávateľ navrhovateľa oznámil pobočke Sociálnej poisťovni v Prešove, že neexistuje zákonný dôvod na opravu vymeriavacieho základu v roku 2001, a preto trval na správnosti údajov uvedených na pôvodnom evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia. Z týchto dôvodov žiadosť navrhovateľa o zvýšenie sumy invalidného dôchodku zamietol. Návrh na preskúmanie rozhodnutia odporcu, ktoré je podľa jeho názoru nezákonné z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že správny orgán v rozpore s ustanovení § 250r O.s.p. nerešpektoval právny názor súdu, ako aj z dôvodu nedostatočnosti napádaného rozhodnutia, ktoré je naviac v rozpore s doterajším postupom a tvrdeniami odporcu. Žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a odporcovi ho vrátil na ďalšie konanie a zaviazal ho na náhradu trov právneho zastúpenia. Navrhovateľ v opravnom prostriedku uviedol, že krajský súd v rozsudku č. konania 9Sd/62/2014-58 zo dňa 25.02.2015 zaviazal odporcu znovu rozhodnúť vo veci invalidného dôchodku s prihliadnutím na znalecký posudok č. 23/2008 s vypracovaným znaleckým posudkom V.. Y. Y., pričom tým odpadá otázka dôležitosti evidenčných listov. Krajský súd taktiež považoval predmetný znalecký posudok za jeden z dôkazov, z ktorých môže Sociálna poisťovňa pri svojom rozhodnutí. Znalecký posudok bol vypracovaný v už právoplatne skončenom konaní vedenou na Okresnom súde Prešove pod č. 20C/64/2013 o náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti. V tomto konaní bolo preukázané, že pôvodné evidenčné listy, ktorý predložil zamestnávateľ navrhovateľa, sú nesprávne a túto skutočnosť odporca, následne aj rešpektoval, a snažil sa sám získať správne evidenčné listy. Navrhovateľ zdôraznil, že jednou z podstatných skutočností je to, že súd mal v tomto konaní za preukázané, že priemerný hrubý mesačný zárobok navrhovateľa v poslednom štvrťroku 2001, teda v mesiacoch október, november, december 2001 predstavoval sumu 2.604,39 eur. Odporca ako vedľajší účastník mal k dispozícii rozsudok okresného súdu aj znalecký posudok, na základe ktorých bola navrhovateľovi doplatená náhrada za stratu na zárobku. Podľa právneho názoru Krajského súdu v Košiciach č. konania 9Sd/62/2014 sa mal odporca opierať aj o citovaný znalecký posudok, z ktorého vyplýva priemerný hrubý mesačný zárobok navrhovateľa dôležitý na prepočítanie invalidného dôchodku. Odporca v napadnutom rozhodnutí však nerešpektoval právny názor krajského súdu, v rozhodnutí len konštatoval, že uvedený rozsudok vykonal, nezrozumiteľne z neho vyňal len časť, ktorá mu vyhovovala, bez toho, aby sa zaoberal podstatnými závermi tohto znaleckého posudku. V napadnutom rozhodnutí naďalej zohľadnil iba nesprávne evidenčné listy, ktorých nesprávnosť aj sám uvádzal v predchádzajúcich konaniach. Odporca konštatoval, že v priebehu konania o prepočítanie invalidného dôchodku, odporca sám viackrát uznal, že evidenčné listy, ktorými disponuje od bývalého zamestnávateľa navrhovateľa, sú nesprávne a deklaroval, že sa snaží zabezpečiť opravné evidenčné listy. Odporca tak zjavne navrhovateľov nárok v plnej miere uznal a odvolával sa len na chýbajúci správny evidenčný list od bývalého zamestnávateľa. V napadnutom rozhodnutí sa však odvoláva na tie isté pôvodné evidenčné listy, ktorých správnosť bola vyvrátená v konaní pred Okresným súdom v Prešove. Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že ak by súd ponechal v platnosti napádané rozhodnutie Sociálnej poisťovne, nastal by taký stav, že výška príjmu navrhovateľa pre účely stanovenia náhrady za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti by bola diametrálne odlišná od výšky príjmu pre účely stanovenia invalidného dôchodku. Odporca navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Konštatoval, že v zmysle rozsudku krajského súdu podrobne preskúmal všetky predložené dôkazy, evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia (poistenia), a predovšetkým znalecký posudok č. 23/2008 vypracovaný pre Okresný súd Prešov v konaní č. 20C/64/2003 vo veci náhrady straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti. Poukázal na to, že Sociálnej poisťovni žiadny právny predpis nedovoľuje zmeniť vymeriavací základ dosiahnutý v roku 2001 na základe údajov, ktoré použil znalec ako podklad pre vypracovanie znaleckého posudku pri určení náhrady za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti za obdobie od 24.01.2002 do 31.12.2002. Doby zamestnania a vymeriavacie základy Sociálna poisťovňa na nárok na dôchodok zhodnotila podľa údajov uvedených na evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia vyhotovených a potvrdených zamestnávateľmi. Podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia vyhotoveného zamestnávateľom navrhovateľa dňa 26.02.2003 navrhovateľ bol u tohto zamestnávateľa zamestnaný od 06.08.2001 do 31.01.2003. V tomto období od 06.08.2001 do 31.12.2001 získal vymeriavací základ 34.091,-- Sk a v kalendárnom roku 2002 získal vymeriavací základ 5.240,-- Sk z 342 vylučiteľných dôb, ktoré zodpovedajú obdobiu odo dňa vzniku jeho pracovného úrazu, t.j. od 24.01.2002 do 31.12.2002, tak ako údaje na evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia potvrdil zamestnávateľ. Súd podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s dávkovým spisom, znaleckým posudkom č. 23/2008 vo veci náhrady straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti vyhotoveným V.. Y. Y. znalkyňou pre Okresný súd Prešov v konaní č. 20C/64/2003 a dospel k záveru, že navrhovateľa nie je dôvodný. Predmetom súdneho preskúmania je rozhodnutie odporcu, ktorý zamietol navrhovateľovu žiadosť z 11.02.2013 o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Navrhovateľovi bol invalidný dôchodok priznaný rozhodnutím z 01.07.2003, a to čiastočný invalidný dôchodok podľa § 37 ods.1 písm.b) zákona o sociálnom zabezpečení, ktorý sa podľa § 263 ods.1 zákona o sociálnom poistení považuje po 31.12.2003 za invalidný dôchodok podľa tohto zákona. Navrhovateľ neformálnou žiadosťou žiadal o prepočítanie invalidného dôchodku s poukazom na právne argumenty vyslovené v konaní pred Okresným súdom v Prešove č. 20C/64/2003 o náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti. Okresný súd vo svojom rozsudku deklaroval, že bývalý zamestnávateľ navrhovateľa mu vyplácal priemerný hrubý mesačný zárobok vyšší ako evidoval, a z ktorej odvádzal príslušné odvody. Hrubá mesačná mzda uvedená bývalým zamestnávateľom mala byť podľa navrhovateľa v sume 232,36 eur, ale skutočná hrubá priemerná mesačná mzda za obdobie október až december 2001 mala byť podľa zistení okresného súdu zohľadnená vo výške 2.604,39 eur. Okresný súd vychádzal zo znaleckého posudku č. 23/2008 vyhotovený vo veci náhrady straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti. Z obsahu rozsudku Okresného súdu Prešov, aj znaleckého vyplýva, že navrhovateľ vykonával práce na území SRN, kam ho zamestnávateľ vysielal v zmysle zmluvy o dielo uzatvorenej medzi zamestnávateľom navrhovateľa a obchodným partnerom SRN. Znalec v posudku konštatoval, že podľa mzdového listu navrhovateľa za rok 2001 navrhovateľ mal hrubú mzdu 7.000,-- Sk, pričom po odpočítaní zákonných odvodových povinností a preddavkov na daň zo závislej činnosti, je vyčíslená čistá mzda k výplate. Hrubá mzda 7.000,-- Sk bola východiskom pre výpočet zákonných odvodových povinností a preddavkov na daň zo závislej činnosti v SR. Čistá mzda podľa výplatných listín je vypočítaná v súlade so zákonom č. 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a priemernom zárobku v platnom znení. Rozhodujúce je konštatovanie znalca, že hrubá mzda uvedená na výplatných listinách v SR tvorila vymeriavací základ pre zákonné odvodové povinnosti a výška vyčíslenej čistej mzdy bola i skutočne vyplácaná zamestnancovi, t.j. navrhovateľovi. Podľa § 16 ods.1 zákona č. 274/1994 Z.z., ktorý bol účinný do 31.12.2003, vymeriavacím základom na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie zamestnancov je: a) príjem za vykonanú prácu dosiahnutý v rozhodujúcom období v zamestnaní zakladajúcom účasť na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení a podliehajúci dani z príjmov fyzických osôb podľa osobitných predpisov, b) príjem dosiahnutý v rozhodujúcom období v zamestnaní zakladajúcom účasť na nemocenskom poistení, ktorý nepodlieha dani z príjmov fyzických osôb len preto, že: 1. tak stanovujú predpisy o zavedení dvojitého zdanenia, alebo 2. nedosahuje zdaniteľnú výšku, c) náhrada mzdy za dovolenku na zotavenie, náhrada mzdy za sviatok, a náhrada mzdy pri prekážkach v práci podľa osobitných predpisov, náhrada mzdy plynúca z neplatného rozviazania pracovného pomeru. Podľa § 12 ods.2 prvá veta zákona o sociálnom zabezpečení hrubým zárobkom je vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie ustanovený osobitným predpisom. Bolo zistené, že príjem 7.000,-- Sk bol hrubým príjmom navrhovateľa podliehajúcim dani z príjmov fyzických osôb, a z neho boli plnené všetky odvodové povinnosti. Táto skutočnosť je preto rozhodujúcou pre určenie vymeriavacieho základu. Iné čiastky boli zamestnávateľom navrhovateľa vykazované ako brutto mzda pre potreby plnenia povinností vyžadovaných príslušnými úradmi SRN, ale navrhovateľovi bola vyplácaná vo forme cestovných náhrad, ktoré nie je možné započítať do vymeriavacieho základu. Odporca preto postupoval správne a v súlade so zákonom, keď vychádzal z evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia, ktoré vyhotovil zamestnávateľ navrhovateľa. Nepostupoval v rozpore s právnym názorom vysloveným v rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. 9Sd/62/2004-58, keďže opätovne preskúmal a vyhodnotil predmetný znalecký posudok, ktorý tak ako to uviedol krajský súd, treba považovať za ďalší dôkaz, ktorý však podlieha k rovnakému hodnoteniu v súvislosti s ostatnými dôkazmi ako každý iný dôkaz. Vyhodnotenie tohto dôkazu podľa názoru súdu bolo v súlade so zákonom. Námietka navrhovateľa, že odporca nerešpektoval právny názor krajského súdu, nie je dôvodná, pretože v spomínanom rozsudku krajský súd neuviedol výslovne, že je potrebné vychádzať výlučne zo záverov znaleckého posudku. Rovnako ani námietka, že rozhodnutie nie je riadne odôvodnené, nie je opodstatnená, pretože rozhodnutie obsahu všetky náležitosti uvedené v ustanovení § 209 ods.4 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala. Znalecký posudok, na ktorý sa navrhovateľ odvoláva, bol vyhotovený pre účely náhrady za stratu na zárobku pri pracovnom úraze, a jeho závery nie je možné použiť pre prepočet invalidného dôchodku. Z uvedených dôvodov súd rozhodnutie odporcu ako zákonné podľa § 250q ods.3 O.s.p. potvrdil. Podľa § 492 ods.1 zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok) konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, súd mu preto nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodol podľa § 250q ods.1 O.s.p. s použitím § 250l ods.2 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.