Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 10Sp/2/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201367 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7014201367.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci navrhovateľky POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava, proti odporcovi Okresnému úradu Michalovce, katastrálnemu odboru, S. Chalupku č.18, za účasti E. Y., bývajúcej Y. P. Č..XX, v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. V 3326/2013 - Zm-El zo dňa 06.11.2013 takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozhodnutie Okresného úradu v Michalovciach, katastrálny odbor č. V 3226/2013- Zm-El zo dňa 06.11.2013.
Navrhovateľke n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
Navrhovateľka je povinná zaplatiť súdny poplatok 35,- eur na účet Krajského súdu v Košiciach č.ú. SK9381800000007000146773, vedený v peňažnom ústave Štátna pokladnica Bratislava, v lehote do 10 dní od právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Odporca rozhodnutím č. V 3224/2013-Zm-El zo dňa 06.11.2013 podľa § 31 ods.3 zákona NR SR č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (katastrálny zákon) zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa zmluvy o zriadení záložného práva č. 365/2013 - ŠTE uzavretej dňa 20.09.2013 medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a E. Y. ako záložcom (ďalej len „záložná zmluva“). Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľnosti na LV č. XXX kat. úz. P., obec P., okres Michalovce v podielovom spoluvlastníctve záložcu v jednej štvrtine k celku, a to parciel reg. „. evidovaných na mape určeného operátu č. X/X - orná pôda o výmere 3689 m2, č. XXX - orná pôda o výmere 1234 m2, č. XXX - trvalé trávne porasty o výmere 3734 m2, č. XXX - orná pôda o výmere 824 m2, č. XXX - orná pôda o výmere 2683 m2 a č. XXX - orná pôda o výmere 7287 m2.
Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že prílohu návrhu na vklad tvorí zmluva o zriadení záložného práva uzavretá dňa 20.09.2013 medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a E. Y. ako záložným dlžníkom zastúpeným ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom v Bratislave, Povraznícka č. 18, v zastúpení Petra Mamojku, predsedu združenia. Ďalej uviedol, že správny orgán je povinný pri rozhodovaní o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom. Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do formulárovej dohody (pretlače a teda dlžník - záložca nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody), v danom prípade teda bola obmedzená možnosť voľby splnomocniteľa - záložcu zvoliť si zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne hájil jeho záujmy, keďže splnomocnenec bol už v tejto dohode o splnomocnení vopred vpísaný. Takúto dohodu o splnomocnení nie je možné považovať za individuálne dohodnutú, nakoľko bola vopred navrhnutá a pripravená (a ponúknutá zo strany
navrhovateľa účastníkovi konania pri uzatváraní úverovej zmluvy č. 900302717 zo dňa 10.12.2012, na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa voči účastníkovi konania). K výberu splnomocnenca nedošlo z vôle účastníka konania, ale z vôle záložného veriteľa - navrhovateľky. Účastník konania ako spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť výber iného zástupcu (splnomocnenca), čo v konečnom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Naviac z obsahu dohody o plnomocenstve ani nevyplýva, že by splnomocnenec mal na základe dohody poskytnúť splnomocniteľovi právnu pomoc a obhajobu jeho práv, skôr naopak, splnomocnenec má hájiť práva veriteľa voči splnomocniteľovi, čo nie je účelom právneho úkonu. Z uvedených dôvodov preto správny orgán považoval dohodu o splnomocnení za neprijateľnú podmienku a teda za neplatnú podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Ďalej neplatnosť záložnej zmluvy vyvodzoval aj zo skutočnosti, že podľa jej obsahu záložné právo sa zriaďuje na zabezpečenie všetkých pohľadávok veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere zo dňa 10.12.2012, najmä na zabezpečenie istiny spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok od omeškania až do zaplatenia. Prílohu návrhu na vklad však zmluva o úvere netvorila. Účelom záložného práva je zabezpečovať pohľadávku, preto záložné právo nemôže samo o sebe existovať a je závislé čo do vzniku i čo do trvania na pohľadávke, ktorú má zabezpečovať. Pohľadávka sa pritom musí v zmluve o zriadení záložného práva určiť. Pri peňažnej pohľadávke takýmto určením je obvykle jej vyčíslenie (suma), čo v prípade predloženej záložnej zmluvy absentuje. V závere poukázal na to, že konanie splnomocnenca pri uzavretí záložnej zmluvy v mene dlžníčky sa vymyká z rámca pôsobnosti a cieľov združenia (podľa obsahu jeho stanov). Konštatoval, že záložná zmluva je z uvedených dôvodov podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom. Poukázal na rozhodovaciu prax všeobecných súdov Slovenskej republiky a právne názory vyslovené v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 17/2007 zo dňa 12.12.2007 a rozsudkoch Krajského súdu v Žiline sp. zn. 29Sp/11/2012 , Krajského súdu v Nitre sp. zn. 19Sp/7/2012 a Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Sp/4/2013.
Proti tomuto rozhodnutiu navrhovateľka podala včas opravný prostriedok zo dňa 13.12.2013, v ktorom žiadala zrušiť preskúmavané rozhodnutie odporkyne a vrátiť jej vec na ďalšie konanie. Uviedla, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Rozpor v záujmoch musí pritom reálne existovať, nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Samotné zastupovanie je pritom bezplatné, pričom ide o samostatný právny úkon medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a od jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán pritom nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Tvrdila, že dohodu o splnomocnení nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, a teda sa na ňu nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V závere uviedla, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil.
Odporca vo vyjadrení k návrhu zo dňa 11.11.2014 zotrval na dôvodoch uvedených v napadnutom rozhodnutí a rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad záložného práva žiadal potvrdiť.
Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s jeho administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný.
Na pojednávaní súdu dňa 12.01.2015 navrhovateľka nebola prítomná, pričom bola na pojednávanie riadne a včas predvolaná. Listom zo dňa 05.01.2015 doručeným súdu elektronickou poštou so zaručeným elektronickým podpisom oznámila svoju neúčasť na pojednávaní a požiadala o prejednanie veci a rozhodnutie v jej neprítomnosti. Na pojednávaní súdu nebol prítomný ani odporca, ktorý bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný a svoju neúčasť ospravedlnil listom zo dňa 16.12.2014, v ktorom požiadal o prejednanie veci a rozhodnutie v neprítomnosti ich zástupcu. Účastník konania
na pojednávaní nebol prítomný, na pojednávanie bol predvolaný zásielkou uloženou na pošte dňa 15.12.2014, ktorú si nevyzdvihol a súdu bola vrátená dňa 08.01.2015. Súd v súlade s ustanovením § 250d ods.2 O.s.p. aplikovaným na základe § 250l ods.2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania.
Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľka ako veriteľ uzavrela s dlžníčkou E. Y. dňa 10.12.2012 zmluvu o úvere č. 900302717. Veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníčke úver vo výške 500,- eur spolu s príslušenstvom, pričom zmluva o úvere netvorí prílohu návrhu na zápis záložného práva do katastra nehnuteľností a ani nie je súčasťou spisu administratívneho orgánu. Dlžník zároveň dohodou o splnomocnení zo dňa 11.12.2012 splnomocnil občianske združenie ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom v Bratislave, Povraznícka č.18 na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Dohoda o splnomocnení je podpísaná dlžníčkou E. Y. ako splnomocniteľom a Petrom Mamojkom, predsedom občianskeho združenia ProHelp ako splnomocnencom.
Dňa 20.09.2013 bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva č. 365/2013-Šte medzi navrhovateľkou a dlžníkom zastúpeným ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, predmetom ktorej jej zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľky k vyššie označeným nehnuteľnostiam. Záložné právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok, ktoré vznikli a v budúcnosti vzniknú na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 10.12.2012.
Podľa článku 1 ods.1 Ústavy SR Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.
Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v článku 20.
Podľa § 28 ods.2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods.1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení (§ 28 ods.3 katastrálneho zákona).
Podľa § 31 ods.1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods.3 katastrálneho zákona).
Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods.1 Občianskeho zákonníka).
Podľa § 31 ods.1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Pri zápise vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností vkladom (§ 28 a nasl. katastrálneho zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods.1 katastrálneho zákona. V prípade, ak zmluvu o zriadení vecného práva (záložné právo) uzavrie zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenie), je povinnosťou správy katastra rozhodujúcej o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.
Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľky a so zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že predmetná dohoda o splnomocnení medzi dlžníčkou E. Y. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom nie je platne uzavretá. Súd sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľky, podľa ktorého právny úkon (dohoda o splnomocnení) bol urobený slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne. Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do vopred predtlačeného formulára, dlžník teda nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom na vopred stanoveného splnomocnenca v dohode o splnomocnení bola obmedzená slobodná vôľa splnomocnenca, ktorý by v mene dlžníka uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil jeho záujmy, chýba teda základná zložka právneho úkonu, a to slobodný prejav vôle pri výbere zástupcu. Skutočnosť, že dohoda o splnomocnení bola dlžníkom podpísaná v ten istý deň ako úverová zmluva, nasvedčuje tomu, že uzavretie úverovej zmluvy bolo podmieňované podpísaním dohody o splnomocnení a je otázne, či by vôbec úver bol poskytnutý bez uzavretia dohody o splnomocnení v znení vopred pripravenom na formulári bez možnosti dlžníka meniť jej podmienky. Podľa názoru súdu sa tak dlžníčka uzavretím dohody o splnomocnení reálne vopred vzdala práva na účinnú právnu ochranu, a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy o úvere v spojení s obsahom dohody o splnomocnení, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľné a v rozpore s dobrými mravmi.
Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka. Za takejto situácie preto občianske združenie ProHelp nebolo oprávnené na základe neplatnej dohody o plnomocenstve uzavrieť záložnú zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníčky.
Súd sa stotožňuje s námietkou navrhovateľky, podľa ktorej dohodu o splnomocnení nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, avšak tento právny názor odporcu nemá za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Súd nad rámec opravného prostriedku dodáva, že ako správny možno hodnotiť aj záver odporcu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia o absolútnej neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva z dôvodu, že v uvedenej zmluve nie je presne špecifikovaná zabezpečovaná pohľadávka veriteľa, a zmluva ( v bode II. ) iba všeobecne odkazuje na výšku veriteľom poskytnutej istiny a jej príslušenstva. Z obsahu zmluvy však nevyplýva konkrétna výška zabezpečovanej pohľadávky veriteľa (t.j. navrhovateľky v tomto konaní) a to tak vo vzťahu k istine, ako aj príslušenstva pohľadávky, naviac za stavu, keď zmluva o úvere navrhovateľkou nebola predložená nie je ani súčasťou administratívneho spisu odporu a súdu z obsahu administratívneho spisu ani nebolo známe, v akom rozsahu účastníčka konania (záložca) plnila záložnému veriteľovi svoj dlh ku dňu uzavretia zmluvy o zriadení záložného práva.
Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods.2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu ako vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 250k ods.1 O.s.p. s použitím § 250l ods.2 O.s.p. tak, že navrhovateľke, ktorá nemala v konaní úspech, právo na náhradu trov nepriznal. Odporca si právo na náhradu trov konania neuplatnil.
Neúspešnej navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods.4 druhá veta v spojení s § 5 ods.1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. v sume 35,- eur (položka č. 10e sadzobníka súdnych poplatkov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.