Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Saz/53/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201435 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Styková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7014201435.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, samosudkyňou JUDr. Evou Stykovou, v právnej veci navrhovateľa: F. T. (T.) A., Z. XX.XX.XXXX V. H. B., H. Q., B. Ľ. J. (Ď. E. „.), B. Š. X., B. Z., D. V. - Q. V., B. C. L., X. K. X. V. H. B.L., X. Q., B., naposledy umiestnený v X. K. V. J., Q. J. (Ď. E. „.), zastúpený opatrovníčkou F.. T. A., V.H. Q. H. H. Q. A. D., proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporcu ČAS: MU-240-33/PO-Ž-2014 zo dňa 04.11.2014, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu ČAS: MU-240-33/PO-Ž-2014 zo dňa 04.11.2014. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Odporca napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-240-33/PO-Ž-2014 zo dňa 04.11.2014 podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle navrhovateľovi neudelil azyl a podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle (ďalej len „zákon o azyle“) mu neposkytol doplnkovú ochranu na území SR. Navrhovateľ požiadal o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR dňa 06.08.2014 v ÚPZC Sečovce z dôvodu obavy o život. So žiadateľom bol za účelom zdôvodnenia jeho prvej žiadosti o udelenie azylu vykonaný vstupný pohovor a doplňujúci pohovor, pri ktorých uviedol, že z krajiny pôvodu vycestoval dňa 05.05.2014 za pomoci prevádzača do D. a potom až na územie SR. Navrhovateľ uviedol, že v roku 2012 ukončil štúdium na univerzite F.. C.. C. v meste Q. a pracoval ako obchodný zástupca firmy L. XXXX E.., o čom predložil fotografie s kolegami z práce v roku 2011. Od roku 2005 bol členom študentskej vetvy politickej strany B. Z. X. (ďalej len „B.“), ktorej názov je B. Z. Q., v ktorej bol od roku 2011 tajomníkom na organizovanie činností strany a vlastnil aj členský preukaz a volebnú identifikačnú kartu, ktorú mu zobrali prevádzači. O udelenie azylu požiadal navrhovateľ z dôvodu, že v krajine pôvodu je proti nemu vedené policajné stíhanie za dve vraždy, ktoré nespáchal. Prvá vražda sa stala 15.12.2013, kedy bol zabitý vodca miestnej strany T. E. menom Z. D.. Dňa 16.12.2013 sa cez vzdialeného bratranca dozvedel, že je obvinený z jeho vraždy a preto sa skrýval u strýka menom J. v obci C., v okrese Q.. Druhá vražda sa stala v septembri 2013, kedy bol zavraždený vodca vetvy T. E. (ďalej len „T.“) menom R. X. C. a on v polovici januára 2004 sa telefonicky dozvedel od svojho príbuzného menom K. R., že je obvinený z jeho vraždy a preto od januára 2014 býval u tohto maminho brata v obci O., okres Q., kde nemal problémy, ale žil v strachu. Pokúsil sa vyjednávať s pozostalými, aby stiahli jeho meno zo zoznamu obvinených, s čím nesúhlasili a nakoniec sa rozhodol, že najlepšie bude opustiť krajinu pôvodu. Za účelom potvrdenia výpovedí navrhovateľ predložil deväť kusov fotografií zo svojej stránky na facebooku, ku ktorým bol vypočutý počas doplňujúceho pohovoru. Jednalo sa prevažne o fotografie z firemných osláv v roku 2011, na fotografiách číslo 1 a 2 bol odfotený počas mítingu opozičnej strany B. v meste Q. začiatkom decembra 2013. Na fotografii č. 4 sa nachádza so svojimi kolegami z práce v meste J. B., okres Q., pri príležitosti štátneho sviatku oslobodenia B. dňa 16.12.2013, k čomu odporca dodal, že žiadateľ počas pohovoru uviedol, že dňa 16.12.2013 odišiel z domu a skrýval sa u svojho strýka menom J.. Nepredložil žiadne doklady totožnosti. Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že všetky skutočnosti uvedené navrhovateľom boli počas konania objektívne vyhodnotené, komplexne posúdené a žiadosť individuálne preskúmavaná v súlade so spoločným stanoviskom Európskej únie o harmonizovanom prístupe k pojmu „utečenec“ zo dňa 04.02.1996. Za účelom posúdenia aktuálnej situácie v B. boli využité informácie z analýz Odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce Migračného úradu č. p. MÚ-ODZS-2014/000365-002 zo dňa 13.10.2014. Z nich je zrejmé, že parlamentné voľby v B. v decembri 2008 obnovili demokraciu v krajine po takmer dvoch rokoch vojenskej vlády, avšak konfrontačná a násilná politická kultúra neprešla zásadnou reformou a parlamentné voľby 05.01.2014 boli poznačené žalostnou úrovňou násilia a zastrašovania a narušením hospodárstva a boli bojkotované opozičnou stranou B.. Počas pouličného násilia došlo k úmrtiam podobne ako v roku 2013, a to aj v rámci vnútorných konfliktov v T. a B.. Ďalej odporca uviedol, že do roku 2008 neexistoval formulár žiadosti o členstvom v B. a odporca sa ďalej nezaoberal štandardizovanými členskými dokumentami B. od roku 2008. Na základe výpovede navrhovateľa a všetkých dostupných informácií považoval odporca za zrejmé, že navrhovateľ nesplnil zákonom ustanovené podmienky na udelenie azylu na území SR, s citovaním § 2 písm. d/ zákona o azyle o pojme prenasledovanie a § 2 písm. e/, § 8 zákona o azyle, ako aj Ženevského dohovoru z roku 1951. Odporca poukázal na to, že z výpovede žiadateľa je zrejmé, že voči nemu nebolo vyvíjané závažné alebo opakované konanie, spôsobujúce ohrozenie života alebo slobody alebo iné konanie, spôsobujúce psychický nátlak, podporované alebo trpené štátnymi orgánmi krajiny pôvodu a preto nesplnil zákonné podmienky pre udelenie azylu. Okrem toho nečelil žiadnemu útoku na svoju osobu. K výpovedi žiadateľa, že bol obvinený z dvoch vrážd, pričom ani jednu nespáchal, vyplýva, že do odchodu z krajiny pôvodu nebol zadržaný políciou, väznený ani vypočúvaný, mal možnosť požiadať súd o prehodnotenie svojho trestného stíhania pri zastúpení právnym zástupcom. V B. pôsobí celý rad organizácií, z ktorých má osobný poradný štatút MVO ODHIKAR. Svoj problém mohol riešiť v rámci B., keď od januára 2014 až do odchodu z krajiny pôvodu býval u maminho brata menom K. R., kde nemal problémy. Odporca vzhľadom na to, že u navrhovateľa neboli splnené podmienky pre udelenie azylu, posúdil podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany z pohľadu definície vážneho bezprávia podľa § 2 písm. f/ zákona o azyle, Z výpovede navrhovateľa vylúčil hrozbu vážneho bezprávia v podobe mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania, alebo trestu. Odporca sa rovnako venoval aj skutočnosti, či by v prípade návratu navrhovateľa mohol byť reálne, vážne a individuálne ohrozený na živote alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu a dospel k záveru, že je možné vylúčiť v prípade navrhovateľa takéto skutočnosti. Odporca sa napokon vo svojom rozhodnutí vyjadril k písomnému stanovisku splnomocnenej právnej poradkyne. Konštatovala, že pri rozhodovaní o medzinárodnej ochrane by sa mali okrem iného zvážiť aj praktiky a činnosť policajných zložiek v krajine, rovnako tak účinnosť a fungovanie súdnictva a garancie spravodlivosti v krajine pôvodu žiadateľa. S týmto stanoviskom sa správny orgán nestotožnil, pretože žiadateľ neuviedol žiadne konkrétne obavy o svoj život, políciou do odchodu z krajiny pôvodu zadržaný nebol, nebol väznený, ani vypočúvaný. V súvislosti s policajným stíhaním za dve vraždy nebolo preukázané, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia v zmysle zákona o azyle. Vzhľadom na to, že žiadateľ nesplnil podmienky pre udelenie azylu, uvedené v § 8 alebo 10 zákona o azyle, nebol mu udelený azyl na území SR a podľa § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle mu nebola poskytnutá doplnková ochrana. Včas podaným opravným prostriedkom zo dňa 01.12.2014 sa navrhovateľ domáhal zrušenia rozhodnutia odporcu a vrátenia veci na ďalšie konanie z dôvodu, že odporca nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne posúdil. Dôvody obavy o život opísal počas pohovorov. Ako dôvod, pre ktorý sa rozhodol o odchod z B. uviedol skutočnosť, že sú proti nemu vedené tri stíhania za spáchanie dvoch vrážd, ktoré nespáchal. Svoje tvrdenia sa snažil dokázať predložením fotografií, ktoré majú potvrdzovať jeho aktivity v B.. Od svojho príchodu na územie SR bol v ÚPZC v Sečovciach, takže nemohol získať viac, či iné dôkazy. Mal za to, že odporca sa nedostatočne zaoberal politickou situáciou v krajine pôvodu a jeho prípadom vzhľadom na špecifickosť azylového konania, v ktorom je žiadateľ v dôkaznej núdzi a ak možno predpokladať, že došlo alebo by mohlo dôjsť k porušeniu základných ľudských práv a slobôd žiadateľa o azyl, musí to správny orgán zohľadniť v pochybnostiach v jeho prospech (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/2/2012). Rovnako namietal skutočnosť, že sa odporca v napadnutom rozhodnutím vôbec nezaoberal možným trestom, ktorý by mu hrozil v prípade, že by bol B. orgánmi uznaný vinným zo spáchania dvoch vrážd. Rovnako odmietal možnosť svoju situáciu riešiť vnútorným presídlením v rámci krajiny, rovnako ako svoje problémy nemohol riešiť ani spoľahnutím sa na orgány činné v trestnom konaní, prípadne rozhodovanie súdov, ktoré aj podľa vedomostí odporcu sú skorumpované a nepracujú vždy v záujme spravodlivosti. Odporca svojim podaním zo dňa 23.12.2014 sa písomne vyjadril k opravnému prostriedku navrhovateľa. Vo svojom vyjadrení odporca po stručnom opísaní skutkového stavu uviedol, že po podaní opravného prostriedku opätovne preskúmal navrhovateľovu žiadosť o udelenie azylu a dospel k názoru, že navrhovateľovi sa nepodarilo preukázať skutočnosti, ktoré by ho oprávňovali na poskytnutie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany. Námietky uvádzané v opravnom prostriedku sa odporcovi javili ako účelové a irelevantné. Odporca navrhol rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Navrhovateľ dňa 29.12.2014 svojvoľne a bez udania dôvodu opustil X. K. V. J. a odporcovi nie je známe miesto jeho súčasného pobytu, dňa 05.01.2015 bol vyradený z evidencie v zmysle správy od Migračného úradu zo dňa 08.01.2015. Krajský súd v Košiciach rozhodol vec na základe súhlasu účastníkov konania bez pojednávania podľa ustanovenia § 250f zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len „O.s.p.“) ako vecne a miestne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky v platnom znení) a za použitia ustanovenia § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. V zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. V zmysle § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Azyl predstavuje medzinárodnoprávnu ochranu osôb, ktoré majú v krajine svojho pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôžu alebo nechcú vrátiť do tohto štátu. Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom presne vymedzené a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd. Udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané na existenciu prenasledovania žiadateľa v krajine pôvodu, ako skutočnosti definovanej v ustanovení § 2 písm. f) citovaného zákona alebo na odôvodnené obavy z prenasledovania zo zákonom uznaných dôvodov, pričom za prenasledovanie v zmysle citovaného ustanovenia a § 8 zákona o azyle je nutné považovať len také ohrozenie života, či slobody alebo porušovanie ľudských práv, ktoré je trpené, podporované či prevádzané štátnou mocou, príp. aj neštátnymi subjektmi, ak možno preukázať, že štát nie je schopný alebo ochotný poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím. Právo na azyl navyše nemožno považovať za právo nárokové; ani Ústava Slovenskej republiky, Listina základných práv a slobôd, ani medzinárodné zmluvy o ľudských právach, ktorými je Slovenská republika viazaná, nezaručujú, že právo azylu musí byť žiadateľovi poskytnuté. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku. K výroku o neudelení azylu navrhovateľovi krajský súd zdôrazňuje, že predpokladom udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle je existencia opodstatnených obáv z prenasledovania z dôvodov uvedených v tomto zákonnom ustanovení. Podľa názoru súdu k naplneniu a preukázaniu konania, ktoré zákon o azyle definuje ako prenasledovanie (§ 2 písm. d/ bod 1), okrem všeobecných predpokladov (objektívna situácia) musí pristúpiť aj individuálne konanie subjektov, smerujúce voči konkrétnej osobe - navrhovateľovi. V prejednávanej veci však faktor prenasledovania alebo jeho hrozby nebol naplnený. Žiaden štátny orgán nevykonal voči navrhovateľovi žiadne kroky administratívneho, trestného, či iného postihu. Iba za predpokladu naplnenia týchto predpokladov môže dôjsť k splneniu ďalšej podmienky udelenia azylu, teda k opodstatnenosti prezentovaných obáv, čo v danom individuálnom prípade nebolo preukázané. Odporca sa vo svojom rozhodnutí podrobne zaoberal dôvodmi žiadosti navrhovateľa o udelenie azylu, respektíve doplnkovej ochrany, na ktoré krajský súd poukazuje a s týmito sa stotožňuje. Tieto skutočnosti potom vyhodnotil z hľadiska kritérií uvedených v zákone o azyle a Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951. Z uvedených dôvodov po právnej stránke neboli splnené predpoklady udelenia azylu navrhovateľovi v zmysle zákona o azyle. Krajský súd pri posudzovaní rozhodnutia odporcu poukazuje na skutočnosť, že odporca správne vyhodnotil výpoveď navrhovateľa vo všetkých dôvodoch jeho odchodu z krajiny pôvodu. Krajský súd zdôrazňuje, že za prenasledovanie v zmysle § 8 zákona o azyle je nutné považovať len také ohrozenie života, či slobody, ktoré je trpené, podporované, či prevádzané štátnou mocou, pričom problémy so súkromnými osobami nemôžu byť dôvodom pre udelenie azylu, pokiaľ politický systém v krajine pôvodu dáva občanom možnosť domáhať sa ochrany svojich práv pred štátnymi orgánmi (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Sža 21/2010). K dôvodu žiadosti navrhovateľa o udelenie azylu, že v krajine pôvodu je proti nemu vedené trestné stíhanie pre dve vraždy, ktoré nespáchal, krajský súd zdôrazňuje, že útek pred spravodlivosťou nemôže byť považovaný za legitímny dôvod na opustenie krajiny, v ktorej je žiadateľ o azyl na území SR, prípadne doplnkovej ochrany, obvinený z trestného činu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/5/2014 zo dňa 26.03.2014). Správny orgán následne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vyhodnotil i riziko vážneho bezprávia u navrhovateľa v intenciách ustanovenia § 2 písm. f) zákona o azyle tak, ako to definuje platná a účinná právna úprava. S ohľadom na zaobstarané informácie o krajine pôvodu navrhovateľa a samotné výpovede navrhovateľa v konaní, tieto vyhodnotil tak, že navrhovateľovi v prípade návratu do krajiny pôvodu nehrozí žiadne vážne bezprávie tak, ako to definuje ustanovenie § 2 písm. f) zákona o azyle. Zmyslom a účelom doplnkovej ochrany je poskytnúť subsidiárnu ochranu a možnosť legálneho pobytu na území SR tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale u nich by bolo (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyle) neúnosné, neprimerané, či inak nežiaduce požadovať ich vycestovanie. Hoci sa aplikácia tohto inštitútu doplnkovej ochrany viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate žiadateľa do krajiny pôvodu, teda čiastočne k iným skutočnostiam, nastávajúcim v odlišnom čase než v prípade aplikácie inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o udelenie, či neudelenie doplnkovej ochrany, do značnej miery určujúce tvrdenia samotného žiadateľa, z nich je potrebné vychádzať (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/36/2008 zo dňa 10.02.2009). Týmto skutočnostiam odporca venoval dostatočnú pozornosť a vykonal dokazovanie okrem výsluchu navrhovateľa aj obsahom správ o krajine pôvodu, ktorých podstatnú časť v rozhodnutí s uvedením zdrojov aj uviedol. V prejednávanej veci odporca rozhodol o žiadosti navrhovateľa na základe náležite zisteného skutkového stavu a vec správne právne posúdil, keďže navrhovateľ svoju žiadosť o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR odôvodnil existenciou dôvodov, ktoré nemožno považovať za dôvody relevantné pre udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR, t. j. za dôvody uvedené v § 8, § 10, § 13a alebo § 13b zákona o azyle. Sám navrhovateľ napokon spochybnil svoj záujem o medzinárodnú ochranu na území SR, keď pred skončením azylového konania opustil pobytový tábor a jeho súčasný pobyt nie je známy. Z toho dôvodu mu bola pre azylové konanie ustanovená opatrovníčka. Z uvedených dôvodov bolo napadnuté rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 2 zákona o azyle ako vecne správne potvrdené. Podľa názoru krajského súdu, v preskúmavanej veci bol dostatočne zistený skutkový stav veci a navrhovateľom uvedené skutočnosti boli odporcom správne a logicky vyhodnotené a následne správne právne posúdené. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ, ani opatrovníčka, neboli v konaní úspešní, preto nemajú právo na náhradu trov konania. Odporcovi náhrada trov konania nepatrí, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.