Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/78/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200834 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7015200834.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Valérie Mihalčínovej v právnej veci žalobkyne: M. O., U. D. XXX/X, G., práv. zast.: JUDr. Mária Bauerová, advokátka, Lidické námestie 3, Košice proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, Bratislava, v konaní o žalobe žalobkyne proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 05.05.2015 č. 2015/73643/13752/SSZOSK takto
r o z h o d o l :
Žalobu z a m i e t a.
Žalobkyni právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto rozsudku zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 26.02.2015 č. KE2/OSP23/ZAM/2015/41042, ktorým tento žalobkyňu pre nespoluprácu s úradom podľa § 36 ods. 2 písm. b), ods. 3, ods. 5 písm. e) zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) vyradil z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu, že žalobkyňa sa v určenom termíne dňa 11.02.2015 nedostavila na úrad a nepreukázala vážne dôvody v zmysle ust. § 36 ods. 4 zákona. Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobkyni dňa 23.05.2015.
Včas podanou žalobou zo dňa 14.07.2015, podanou osobne na Krajskom súde v Košiciach v ten istý deň, sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného. Žalobkyňa, citujúc ust. § 36 ods. 4 písm. c) zákona a ust. § 36 ods. 4 písm. d) zákona, v žalobe tvrdila, že cit.: „Prvostupňový správny orgán (Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice) porušil ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku, keď nedal žalobkyni ako účastníkovi správneho konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohla k veci vyjadriť. Žalobkyňa sa dňa 17.02.2015 dostavila na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice (ďalej aj ako „ÚPSVaR Košice“) s cieľom vysvetlenia a preukázania dôvodov, pre ktoré sa nemohla dostaviť na ÚPSVaR Košice v určenom termíne dňa 11.02.2015. Zamestnanci prvostupňového správneho orgánu žalobkyňu však odmietli vypočuť a neumožnili sa jej podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku pred vydaním rozhodnutia č.k. KE2/OSP23/ZAM/2015/41042 zo dňa 26.02.2015 k veci vyjadriť. Žalobkyňa tiež poukazuje, že rozhodnutie ÚPSVaR Košice č.k. KE2/OSP23/ ZAM/2015/41042 zo dňa 26.02.2015 a rozhodnutie žalovaného č. 2015/73643/13752/SSZOSK zo dňa 05.05.2015 sú nedostatočne odôvodnené. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu sa len uvádza, že žalobkyňa nespolupracuje s úradom tým, že sa v určenom termíne dňa 11.02.2015 nedostavila na ÚPSVaR Košice, Oddelenie sprostredkovania zamestnania, Popradská 74, Košice, za účelom preukázania aktívneho hľadania zamestnania a že v zákonom stanovenej lehote nepredložila žalobkyňa vážne dôvody upravené v § 36 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia neuvádza, prečo námietky
žalobkyne uvedené v odvolaní nepovažuje za také, ktoré by bolo možné považovať za vážny dôvod v zmysle § 36 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti, na základe ktorého by nedostavenie sa žalobkyne na úradom stanovený termín kontaktu mohlo byť ospravedlnené resp. prečo jej tvrdenia a ktoré z nich nepovažuje za relevantné pre meritum veci. Žalobkyňa má za to, že nedostavenie sa na úrad v určenom termíne dňa 11.02.2015 bolo možné ospravedlniť, nakoľko u žalobkyne sa jednalo o vážny dôvod podľa § 36 ods. 5 písm. e) v spojitosti s § 36 ods. 4 písm. c) a d) zákona o službách zamestnanosti. Žalobkyňa bola práceneschopná od 11.02.2015. Tretím pracovným dňom na preukázanie dočasnej pracovnej neschopnosti bol deň 16.02.2015. V ten deň však žalobkyňa musela sprevádzať svoju mamu na akútne ošetrenie. Sprevádzanie blízkej osoby (mamy) na akútne ošetrenie spolu s dočasnou práceneschopnosťou žalobkyňa dokladovala úradu v zákonnej lehote dňa 17.02.2015. Napriek týmto skutočnostiam správne orgány (prvostupňový aj dovolací) žalobkyňou v zákonných lehotách preukázané vážne dôvody podľa § 36 ods. 4 písm. c) a d) zákona o službách zamestnanosti neakceptovali. Žalobkyňa zároveň poukazuje, že správne orgány mali tiež možnosť v zmysle § 36 ods. 4 písm. e) zákona o službách zamestnanosti žalobkyňou uvedené námietky (dôvody posúdiť ako vážne, avšak týmto posúdením sa ani nezaoberali napriek tomu, že odvolací orgán (žalovaný) pripustil, na str. 3 posledný odsek napádaného rozhodnutia, že nedostavenie sa žalobkyne na úradom stanovený termín by bolo možné ospravedlniť.“ Na základe vyššie uvedeného navrhla žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 26.02.2015 zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnila právo na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia o výške 296,44 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný sa k žalobe žalobkyne vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 07.09.2015, ktoré bolo doručené právnej zástupkyni žalobkyne dňa 28.09.2015 a v ktorom v plnom rozsahu zotrval na správnosti dôvodov svojho rozhodnutia, na ktorého obsah poukázal, pričom k tvrdenému porušeniu ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku uviedol, že úrad nariadil ústne pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 17.02.2015, z ktorého bola spísaná zápisnica, z ktorej vyplýva, že žalobkyňa sa vyjadrila k zisteným podkladom pred vydaním rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia, čo následne potvrdila svojím podpisom a k tvrdeniu žalobkyne o nedostatočnom a zrozumiteľnom odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že v žalovanom rozhodnutí sa dostatočne vyjadril ku všetkým námietkam žalobkyne uvedeným v jej odvolaní, preto tieto námietky považuje za neopodstatnené, a preto navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Súd na základe ustanovení § 244 a nasl. O.s.p., podľa ust. § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa, po vypočutí účastníkov konania dospel k záveru, že žalobe žalobkyni nie je možné priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“), (§ 244 ods. 2 O.s.p.).
Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.).
Podľa ust. § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá,
uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí (§ 249 ods. 2 O.s.p.).
Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 O.s.p.).
Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).
Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).
Podľa ust. § 36 ods. 2 písm. b) zákona úrad vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom zistenia nespolupráce s úradom.
Podľa ust. § 36 ods. 5 písm. e) zákona za nespoluprácu uchádzača o zamestnanie s úradom podľa ods. 2 písm. b) sa považuje nedostavenie sa na úrad alebo miesto určené úradom na účely podľa § 34 ods. 6 a 8 bez vážnych dôvodov podľa odseku 4 písm. b) až e).
Podľa ust. § 36 ods. 4 písm. c) zákona za vážny dôvod podľa odseku 5 písm. a) až e) a h) sa považuje dočasná pracovná neschopnosť uchádzača o zamestnanie, ktorej začiatok a skončenie sa úradu preukazuje potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti do 3 pracovných dní odo dňa vystavenia potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti a pracovným dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, skončenie dočasnej pracovnej neschopnosti preukazuje uchádzač o zamestnanie osobne.
Podľa ust. § 34 ods. 6 zákona uchádzač o zamestnanie je povinný aktívne si hľadať zamestnanie a aktívne hľadanie zamestnania osobne preukazovať úradu v termíne a na mieste určenom úradom.
Podľa ust. § 34 ods. 8 zákona uchádzač o zamestnanie je povinný na účel ponuky vhodného zamestnania alebo ponuky niektorého z aktívnych opatrení na trhu práce byť k dispozícií úradu do troch pracovných dní odo dňa vyzvania úradom, formou vyzvania si uchádzač o zamestnanie dohodne s úradom. Vyjadrenie zamestnávateľa o prijatí alebo neprijatí uchádzača o zamestnanie do ponúknutého vhodného zamestnania je uchádzač o zamestnanie povinný doručiť úradu v termíne určenom úradom.
Z obsahu administratívneho spisu žalovaného a súdneho spisu vyplynulo, že žalobkyňa bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie úradom dňa 01.01.2015 na základe žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie zo dňa 07.01.2015. V januári 2015 pri podaní žiadosti bola žalobkyňa poučená o právach a povinnostiach evidovaného uchádzača o zamestnanie vyplývajúcich zo zákona, čo potvrdila svojím podpisom dňa 07.01.2015. Ďalej z administratívneho spisu žalovaného, ako aj zo zhodných tvrdení účastníkov súdneho preskúmacieho konania vyplýva, že navrhovateľka sa mala dňa 11.02.2015 dostaviť na úrad za účelom preukázania a hľadania si zamestnania podľa § 34 ods. 6 a 8 zákona, čo potvrdila svojím podpisom dňa 16.01.2015 do záznamu úradu. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobkyňa sa na úrad práce dňa 11.02.2015 nedostavila. Preto úrad dňa 26.02.2015 vydal rozhodnutie č. KE2/OSP23/ZAM/2015/41042, ktorým žalobkyňu vyradil z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 11.02.2015 podľa § 36 ods. 2 písm. b), ods. 3, ods. 5 písm. e) zákona.
Žalobkyňa v odvolaní proti tomuto rozhodnutiu tvrdila, že z ťažkej rodinnej situácie mala neskoršie následky, a to nervové zrútenie, na základe čoho nebola schopná riešiť bežné veci každodenného života a z tejto rodinnej situácie mala neskôr zdravotný problém aj jej matka, ktorá dňa 16.02.2015 zo zdravotných problémov skončila v X. D. U.. A. v G., ktorú žalobkyňa do tejto nemocnice doprevádzala a z uvedeného dôvodu sa nedostavila na úrad dňa 16.02.2015. K svojmu odvolaniu pripojila potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti uchádzača o zamestnanie, ktoré bolo vystavené ešte dňa 11.02.2015 O.. V. Š., ako aj čestné vyhlásenie svojej matky O. O., v ktorom táto vyhlásila, že žalobkyňa bola dňa 16.02.2015 od rána jej doprovodom z dôvodu zdravotných ťažkostí. Z potvrdenia o dočasnej pracovnej
neschopnosti vystavenom dňa 11.02.2015 O.. V. Š. vyplýva, že žalobkyňa bola práceneschopná od 11.02.2015 do 17.02.2015.
Ako z vyššie uvedeného vyplýva, predmetom súdneho preskúmacieho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného, ktorým rozhodnutím žalovaný vyradil žalobkyňu z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu nespolupráce s úradom.
Právne vzťahy pri poskytovaní služieb zamestnanosti, ku ktorým patrí aj vedenie evidencie uchádzačov o zamestnanie a taktiež ich vyradenie z evidencie, upravuje zákon vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami.
K žalobnej námietke žalobkyne, v zmysle ktorej prvostupňový správny orgán porušil ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku, pretože nedal žalobkyni ako účastníkovi správneho konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohla k veci vyjadriť, súd uvádza, že v obsahu administratívneho spisu žalovaného sa nachádza zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 17.02.2015, pričom v tejto zápisnici bolo žalobkyni, ako to vyplýva z jej obsahu, umožnené vyjadriť sa k zisteným podkladom pred vydaním rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia a žalobkyňa ako dôvod nedostavenia sa na úrad dňa 11.02.2015 uviedla zdravotné ťažkosti spôsobené zlým psychickým stavom a z toho dôvodu nebola schopná dostaviť sa na termín a ani neskôr. Uvedenú zápisnicu žalobkyňa podpísala dňa 17.02.2015 o 8:10 hod.. Preto súd túto žalobnú námietku žalobkyne nemohol akceptovať, a preto ju považoval za nedôvodnú.
V obsahu administratívneho spisu žalovaného sa totiž nachádza aj potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti uchádzača o zamestnanie s pečiatkou úradu dňa 17.02.2015, kedy, ako to vyplýva aj zo zhodného tvrdenia účastníkov súdneho preskúmacieho konania, žalobkyňa doručila toto potvrdenie úradu, ktoré potvrdenie bolo vystavené dňa 11.02.2015 O.. V. Š., praktickým lekárom pre dospelých, a ktoré žalobkyňa podľa ust. § 36 ods. 4 písm. c) zákona mala doručiť do 16.02.2015 vrátane. Zo záznamu o kontaktoch uchádzača o zamestnanie vyplýva, že príslušná zamestnankyňa úradu dňa 17.02.2015 odporučila žalobkyňu vyradiť z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 11.02.2015 z dôvodu nespolupráce s úradom práce, pretože žalobkyňa v lehote 3 pracovných dní odo dňa vystavenia potvrdenia (11.02.2015 do 16.02.2015 vrátane) toto potvrdenie úradu nepreukázala.
Z čestného prehlásenia O. O., ako aj z k tomuto čestnému prehláseniu pripojenému nálezu zo 16.02.2015 vyplýva, že O. O. dňa 16.02.2015 bola vyšetrená O.. M. B., lekárom vnútorného lekárstva Oddelenia urgentného príjmu, ktorý nález bol vytlačený dňa 16.02.2015 o 11:26 hod.. Z čestného prehlásenia a nálezu vyplýva, že tieto dokumenty boli doručené úradu dňa 18.02.2015.
K žalobnej námietke žalobkyne, že napadnuté rozhodnutia sú nedostatočne odôvodnené, súd uvádza, že v odôvodnení prvostupňového správneho orgánu je uvedené, prečo úrad považuje konanie žalobkyne za nespoluprácu s úradom, a teda nedostavenie sa v určenom termíne dňa 11.02.2015 na úrad za účelom preukázania aktívneho hľadania zamestnania a je tam uvedené aj to, že preto, lebo žalobkyňa nepredložila v zákonom stanovenej lehote doklad, ktorým by preukázala vážne dôvody upravené v ust. § 36 ods. 4 zákona a v poslednom rade je tam uvedený deň vyradenia žalobkyne z evidencie uchádzačov o zamestnanie v zmysle zákona. Podľa názoru súdu, ako prvostupňový správny orgán, tak aj druhostupňový správny orgán, ktorý podrobnejšie, reagujúc na odvolacie námietky žalobkyne, svoje rozhodnutie zdôvodňuje, vychádzajúc pritom z obsahu administratívneho spisu žalovaného, ktorý obsah je v súlade s obsahom odôvodnenia žalovaného, dostatočne vysvetlil žalobkyni, prečo bola z evidencie úradu vyradená, a to podľa názoru súdu zrozumiteľným spôsobom.
Pokiaľ ide o podstatnú námietku žalobkyne tvrdenú v žalobe a spočívajúcu v tom, že 3. pracovným dňom na preukázanie dočasnej pracovnej neschopnosti žalobkyne bol deň 16.02.2015, v ktorý deň žalobkyňa musela sprevádzať svoju mamu na akútne ošetrenie a toto spolu s dočasnou pracovnou neschopnosťou žalobkyne dokladovala úradu v zákonnej jednodňovej lehote dňa 17.02.2015 v zmysle ust. § 36 ods. 4 písm. d) zákona, tak súd nemôže túto žalobnú námietku akceptovať, pretože podľa žalobkyňou v žalobe citovanom ust. § 36 ods. 4 písm. c) zákona sa za vážny dôvod považuje dočasná pracovná neschopnosť uchádzača o zamestnania, ktorej začiatok a skončenie sa úradu preukazuje potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti do 3 pracovných dní odo dňa vystavenia potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti. Túto dočasnú pracovnú neschopnosť žalobkyňa osobne a do 3 pracovných dní
úradu nepochybne nepreukázala, pretože na úrad sa dostavila dňa 17.02.2015, kedy až úradu doručila potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, a 3. pracovným dňom bol deň 16.02.2015.
Žalobkyňa sa mylne domnieva, že sprevádzanie blízkej osoby v zmysle ust. § 36 ods. 4 písm. d) zákona sa viaže k termínu 16.02.2015, teda k 3. pracovnému dňu, v ktorom žalobkyňa ešte mohla úradu predložiť osobne potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti.
Podľa právneho názoru súdu potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti uchádzača o zamestnanie, ktoré sa považuje za vážny dôvod pre ospravedlnenie nedostavenia sa na úrad v úradom určenom termíne podľa ust. § 36 ods. 4 písm. c) zákona, sa však viaže v prejednávanom prípade na deň 11.02.2015 a nie na 3. pracovný deň, ktorý v tomto prejednávanom prípade bol 16.02.2015.
Jednoducho povedané, pokiaľ by žalobkyňa teoreticky osobne doručila na úrad doklad o sprevádzaní blízkej osoby (mamy) na akútne ošetrenie dňa 12.02.2015 o tom, že dňa 11.02.2015 by bola bývala sprevádzala blízku osobu na akútne ošetrenie, jedine v takom prípade by úrad mohol nedostavenie sa žalobkyne na úradu práce dňa 11.02.2015 ospravedlniť.
Pokiaľ teda žalovaný nepovažoval tento doklad o sprevádzaní blízkej osoby za vážny dôvod v zmysle ust. § 36 ods. 4 písm. c) zákona, podľa názoru súdu postupoval v súlade so zákonom.
K poslednej námietke žalobkyne vytýkajúcej žalovanému, že mal možnosť v zmysle § 36 ods. 4 písm. e) zákona dôvody žalobkyne posúdiť ako vážne, avšak týmto posúdením sa ani nezaoberal napriek tomu, že na str. 3 v poslednom odseku žalovaný údajne pripustil, „že nedostavenie sa žalobkyne na úradom stanovený termín by bolo možné ospravedlniť“, tak súd v súlade s napadnutým žalovaným rozhodnutím uvádza, že bolo by možné nedostavenie sa žalobkyne na úrad ospravedlniť len vtedy, ako to žalovaný v žalovanom rozhodnutí uvádza cit.: „Ak by žalobkyňa predložila potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti za splnenia podmienok uvedených v ust. § 34 ods. 4 písm. c) zákona, podľa ktorého uchádzač o zamestnanie preukazuje začiatok a skončenie dočasnej pracovnej neschopnosti úradu potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti do 3 pracovných dní odo dňa vystavenia potvrdenia o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti dňom nasledujúcim po skončení, pričom skončenie dočasnej pracovnej neschopnosti preukazuje uchádzač o zamestnanie osobne.“
Z posledne uvedeného vyplýva, že žalobkyňa v žalobe len vyňala časť z kontextu celej vety na str. 3 v poslednom odseku rozhodnutia žalovaného, pretože z celého kontextu vety pripustenie posúdenia podľa § 36 ods. 4 písm. e) zákona nepripadalo do úvahy.
Preto z vyššie uvedených dôvodov súd nemohol akceptovať žalobné námietky žalobkyne, a preto žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj postup žalovaného považoval za postup, ktorý bol v súlade so zákonom, a preto žalobu žalobkyne podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.
Žalobkyni ako neúspešnej účastníčke súdneho preskúmacieho konania súd právo na náhradu trov konania v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. nepriznal.
Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.). Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.