Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Co/799/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109228909 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7109228909.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v právnej veci navrhovateľky : N. I., nar. X.X.XXXX, bytom Š.B., M. S. X, zast. advokátskou kanceláriou Hodor, Advokátska kancelária, s.r.o. Košice, ulica Hlavná 77, proti odporcovi : Rapid life životná poisťovňa, a.s., IČO: XX XXX XXX, Košice, ul. Garbiarska 2, zast. advokátom JUDr. Gabrielom Gulbišom, Košice, ulica Němcovej 22, v konaní o určenie platnosti poistnej zmluvy, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 10C/457/2009-346 z 25.marca 2014 r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa (ďalej len súd) určil, že zrušenie poistnej zmluvy UDP - K číslo XXXXXXXXXX uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom dňa 19.7.2001 ku dňu 16.05.2008 na základe oznámenia žalovaného zo dňa 20.06.2008 je neplatné (výrok I.). Ďalej určil, že poistná zmluva UDP - K číslo XXXXXXXXXX uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom dňa 19.7.2001 je platná a naďalej trvá (výrok II.). Zaviazal odporcu, ktorý zaplatí navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 713,35 € pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia a to do 3 dní (výrok III.). Návrhom zo dňa 21.12.2009 odporca predložil súdu návrh na prerušenie konania podľa § 109 odsek 1 písmeno b) a c) O.s.p. a na predloženie predbežnej otázky na rozhodnutie Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev. Ako dôvod uviedol tú skutočnosť, že rozhodnutím Súdneho dvora, v rámci ktorého podá výklad Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev a Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk v rozsahu odporcom navrhovaných prejudiciálnych otázok, môže byť priamo rozhodnuté súdne konanie vedené pred týmto súdom. Súd o tomto jeho návrhu na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods.1 písm. b) rozhodol uznesením číslo konania 10C/457/2009-204 zo dňa 13.9.2010 tak, že tento zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal odporca včas odvolanie o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením číslo konania 3Co/309/2010-229 zo dňa 28.1.2011 tak, že potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa a toto nadobudlo v spojitosti s uznesením KS v KE právoplatnosť dňa 14.3.2011. O návrhu odporcu na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods.1 písm. c) O.s.p. súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozhodol uznesením číslo konania 10C/457/2009 - 234 zo dňa 4.7.2011 tak, že zamietol tento návrh na prerušenie konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.8.2011. Podaním zo dňa 3.10.2011 doručeným súdu dňa 4.10.2011 odporca predložil súdu návrh dohody o urovnaní medzi spoločnosťou Rapid life životná poisťovňa a.s. a navrhovateľkou. Z obsahu tejto dohody z článku 5 označeného ako urovnanie je zrejmé, že na základe obojstranného súhlasu účastníci tejto dohody o urovnaní upravujú touto dohodou o urovnaní práva medzi nimi sporné vyplývajúce z poistnej zmluvy číslo XXXXXXXXXX uzavretej medzi poistiteľom a poistníkom dňa 9.7.2001 takým spôsobom, že poistná zmluva číslo XXXXXXXXXX uzavretá medzi poistiteľom a poistníkom dňa 9.7.2001 je platná a účinná a poistný vzťah založený touto poistnou zmluvou trvá. 2. Výška poistného plnenia pre prípad dožitia prestavuje 7 402,2107 €, 3. Súčasťou poistnej zmluvy číslo XXXXXXXXX zo dňa 9.7.2001 sú Všeobecné podmienky poistiteľa zo dňa 14.10.1999. Navrhovateľka v podaní zo dňa 20.10.2011, ktoré bolo súdu doručené toho istého dňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu k vyjadreniu odporcu vo vzťahu k nemožnosti plnenia a vo vzťahu k prechodným a záverečným ustanoveniam Zákona o poisťovníctve uviedla, že s právnou argumentáciou odporcu v týchto podaniach nemožno súhlasiť, dokonca si sám odporca v týchto podaniach odporuje, pretože vo svojich predchádzajúcich podaniach v tejto veci tvrdil, že nebyť rozhodnutia Národnej banky SR, žalovaný by s prepočtom v poistných zmluvách UDP - K pristúpiť nemusel a rozhodnutie Ústavného súdu SR o neústavnosti dohľadu vykonávaného Národnou bankou SR by podľa žalovaného znamenalo, že žalobca - navrhovateľka a odporca zotrvávajú v pôvodnom poistno-právnom vzťahu podľa pôvodnej poistnej zmluvy. Podľa názoru právneho zástupcu navrhovateľky nedošlo k objektívnej nemožnosti plnenia tak, ako to predpokladá ustanovenie § 575 odsek 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko nenastala taká zmena objektívneho práva, ktorá by znamenala zákaz poskytovania právnej služby a nemožnosť plnenia zo strany odporcu nenastala ani po vykonaní dohľadu NBS. Dňa 9.7.2001 bol navrhovateľkou podpísaný Návrh na uzavretie poistnej zmluvy pre produkt UDP - K + pripoistenie pre úraz. Z poistky zo dňa 19.7.2011 vystavenej odporcom bolo zistené, že odporca uzavrel s navrhovateľkou poistnú zmluvu UDP - K číslo : XXXXXXXXXX, kde poistníkom je navrhovateľka a poisteným : L. I., začiatok poistenia bol stanovený na 10.7.2001, koniec na 10.7.2016, poistné bolo platené ročne, poštovou poukážkou s dobou platenia poistného 10 rokov a s poistnou dobou 15 rokov. Výška poistného pre prípad smrti a dožitia bola stanovená na sumu 13 693,- Sk (454,52 €) a poistná suma pre prípad smrti na sumu 180 000,- Sk (5974,91 €) a pre prípad dožitia 271 595,- Sk (9 015,30 €). Z protokolu z dohľadu vykonaného NBS v Prvej česko - slovenskej poisťovni Rapid, a.s. č. ODO - XXXXX/XXXX z októbra 2007 predloženého odporcom z časti nedostatok vyplýva, že skupina dohľadu zistila, že kalkulačné vzorce nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv a kalkulačné vzorce niektorých produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, ktoré sa PČSP zaväzuje plniť v prípade nastania poistnej udalosti. Listom zo dňa 15.2.2008 adresovanom odporcovi NBS uložila odporcovi do 10 pracovných dní odo dňa doručenia tohto listu prijať opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov uvedených v Protokole z dohľadu, predovšetkým nedostatkov zistených v oblasti dostatočnosti tvorby technických rezerv a v tej istej lehote predložiť NBS správu o prijatých opatreniach, v lehote do 31.3.2008 bol odporca povinný splniť tieto prijaté opatrenia a v lehote do 10.4.2008 bol odporca povinný predložiť NBS písomnú správu o splnení prijatých opatrení. Tieto lehoty boli na základe žiadosti odporcu predlžené. Z notárskej zápisnice N 29/2008, Nz 23331/2008, NCRIs 23161/2008 napísanej na Notárskom úrade v Košiciach dňa 2.6.2008 povereným notárskym kandidátom N.. G. R. vyplýva, že hlavným problémom medzi dohľadom a Prvou česko - slovenskou poisťovňou, a.s. je otázka kalkulácie poistného a nadväzne na to otázka tvorby technických rezerv. Poistné bolo poisťovňou počítané poistnou udalosťou na smrť, pričom správne malo byť počítané z vyššej poistnej sumy na dožitie pri produkte s názvom UDP - K a to je chybné z poistno-matematického pohľadu. Ide o nízke nesprávne kalkulované poistné pri produkte UDP - K. Táto skutočnosť vyplýva aj z listu NBS zo dňa 08.02.2012 adresovanom Krajskému súdu v Bratislave, ktorý predložil sám odporca, kde je uvedené, že NBS nikdy explicitne neuložila poisťovni Rapid prepočítať výšku poistného pri všetkých existujúcich poistných zmluvách, avšak uložila jej povinnosť prijať a splniť také opatrenia, ktoré by odstránili nedostatok v kalkulácii produktov UDP - K a Kapitál a tým umožnili správnu tvorbu technických rezerv na životného postenie. Nesprávny poistno-matematický postup poisťovne Rapid bolo potrebné revidovať, nesprávne kalkulácie prepočítať a podľa vykonaného prepočtu prijať opatrenia, ktoré by odvrátili riziko nesprávnej tvorby technickej rezervy na životné poistenie. NBS v tomto liste ďalej uviedla, že poisťovňa Rapid sa s tým mohla vysporiadať napríklad zmenou zmluvných záväzkov poisťovne Rapid voči poisteným na základe osobitných dohôd, pričom zmena zmluvného záväzku je dvojstranným právnym aktom a podľa § 493 Občianskeho zákonníka nemožno tento vzťah meniť bez súhlasu jeho strán, pokiaľ Občiansky zákonník nestanovuje inak, teda k zmene je potrebný súhlas oboch strán. Ďalšou možnosťou podľa NBS bol prevod dotknutých poistných zmlúv na inú poisťovňu alebo prefinancovanie nesprávne nakalkulovaných poistných produktov UDP - K a Kapitál z vlastného zdroja poisťovne Rapid za cenu straty. Listom zo dňa 19.5.2009 oznámila navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu odporcovi, že neuznáva zánik poistenia, toto oznámenie je právne bezvýznamné, poistná zmluva je naďalej platná, trvá a naďalej trvajú aj vzájomné práva povinnosti účastníkov dojednané v tejto poistnej zmluve. Poukázala na to, že ako klientka nikdy nepožiadala o zrušenie poistnej zmluvy, preto jej nie je zrejmé, z akého dôvodu odporca v oznámení o zániku poistenia uplatňuje dôvod uvedený v článku 11 ods.2 Všeobecných poistných podmienok. Ako klientka nemala pri uzavretí poistenia žiadnu možnosť ovplyvniť spôsob výpočtu výšky poistného alebo súlad výpočtu výšky poistného so všeobecne záväznými predpismi upravujúcimi podmienky poskytovania poistného. Ako klientka nemôže niesť žiadnu zodpovednosť a ani následky za nesúlad výpočtu poistného s právnymi predpismi či už vo forme vzniku povinnosti na platenie vyššieho poistného alebo vo forme zániku poistenia. V znaleckom posudku č. 4/2000 vyhotovenom spoločnosťou AUDIT - POL s.r.o. a predloženom odporcom, v bode 2.4.1 je uvedené, že porovnaním s hodnotou technickej rezervy na životné poistenie vo výške 584 961 tis. Sk uvedenej v hlavnej účtovnej knihe Prvej česko-slovenskej poisťovne a.s. zostavenej k 31.3.2007 skupina dohľadu identifikovala nedostatočnosť vytvorenej technickej rezervy na životné poistenie Prvej česko-slovenskej poisťovne, a.s. k uvedenému dňu vo výške minimálne 318 501 tis. Sk. Ďalej sa v znaleckom posudku v bode 2.5. uvádza, že možno uviesť, že v priebehu rozhodného obdobia nedošlo v Prvej česko-slovenskej poisťovni, a.s. k vzniku skutočnej škody v dôsledku nesprávneho určenia výšky poistného v produkte UDP - K. Z bodu 3 tohto znaleckého posudku vyplýva, že poisťovni v dôsledku rozdielu medzi pôvodným predpisom poistného v produkte UDP - K a novým predpisom poistného ušiel zisk a tiež zisk z dôvodu disponibilného kapitálu, ktorý bolo možné použiť na nákup štátnych dlhopisov. Súd citoval § 788 ods.1, 2, 3, 4 O.z., § 790 písm.b/ O.z., § 801, § 802, § 804, § 493, § 497, § 570 ods.1 O.z., § 53 ods.1, § 54 ods.1, 2 O.z. ako aj § 37 ods.1, 3 O.z., lebo podľa ust. § 39 Obč.zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom a aj podľa § 49a Obč.zák. právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným. Napokon súd dôvodil, že podľa § 70a zák. č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve v znení do 30.3.2008 Poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne, ktoré vykonávali poisťovaciu činnosť podľa doterajších predpisov, sú povinné zosúladiť svoje právne pomery s ustanoveniami tohto zákona najneskôr do 30.apríla 2005 s výnimkou ustanovenia § 4 ods. 12 a § 31 ods. 8, s ktorými sú povinné tieto subjekty zosúladiť svoje právne pomery najneskôr do 20.marca 2007. Z čl. 5 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie označenom ako Zánik poistenia bodu 1 vyplýva, že ak poisťovňa v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka odmietne plniť pre vedomé porušenie povinnosti pravdivo a úplne odpovedať na písomné dotazy poisťovne, poistenia zanikne dňom odmietnutia plnenia. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že títo dňa 9.7.2007 uzavreli v zmysle ust. § 788 ods.1 a nasl. poistnú zmluva číslo XXXXXXXXXX s dobou poistenia 15 rokov do 10.7.2016 so skrátenou dobou platenia poistného 10 rokov. Takisto nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že poistná suma pre prípad smrti bola stanovená na 5 974,90 € a pre prípad dožitia sa konca poistnej doby dňa 10.7.2016 na 9 015,30 €. Poistné bolo uhrádzané ročne bolo stanovené vo výške 552,97 € (16.659,- Sk) a poisteným z tohto poistného vzťahu bol L. I.. V konaní ostalo sporným a pre rozhodnutie vo veci podstatným to, či medzi účastníkmi konania ako zmluvnými stranami zmluvy o poistení č. XXXXXXXXXX došlo k zániku poistenia. Súd skúmal platnosť zmluvy o poistení, ktorá je predmetom tohto konania z hľadiska jej prípadnej absolútnej neplatnosti, na ktorú je povinný súd prihliadať zo svojej úradnej povinnosti a skonštatoval, že v tomto konaní nebol zistený žiaden dôvod absolútnej neplatnosti tejto zmluvy, nakoľko táto nie je v rozpore so žiadnym ustanovením Občianskeho zákonníka ani v rozpore s iným zákonom platným v čase jej uzavretia, súd nezistil, ani že by táto zmluva svojim účelom zákon obchádzala a z vykonaného dokazovania nevyplynulo ani to, že by tu boli iné dôvody neplatnosti zmluvy podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich neplatnosť právnych úkonov a keďže v čl. 11 ods.2 Všeobecných poistných podmienok sú upravené podmienky a čas zániku poistnej zmluvy s vyplatením odbavného tak, že takúto zmluvu možno ukončiť len na žiadosť poistníka. V konaní bolo výsluchom navrhovateľky zistené, že táto nikdy neadresovala odporcovi taký úkon, ktorého obsahom by bol prejav jej vôle smerujúci k zrušeniu poistnej zmluvy, ba práve naopak navrhovateľka už v liste zo dňa 7.5.2005 (č.l. 112 spisu) po tom, čo jej bolo doručený zo strany odporcu prepočet a zvýšenie poistného deklarovala svoju vôľu zostať s odporcom v nezmenenom právnom vzťahu tak, že vyhlásila, že trvá naďalej na presnom a nezmenenom znení poistnej zmluvy z roku 2001. Jednostranný právny úkon odporcu zo dňa 20.6.2008 (č.l. 11 spisu) označený ako Oznámenie o zániku poistenia tak podľa názoru súdu nemá oporu v ňom uvedenom ustanovení čl. 11 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok a ani v iných článkoch Všeobecných poistných podmienok a ani v žiadnom ustanovení Občianskeho zákonníka , ba práve naopak, súd takýto právny úkon odporcu vyhodnotil ako úkon, ktorý je nedovolený. K zániku poistenia nedošlo ani z dôvodu nezaplatenia poistného v zmysle ust. § 802 ods.1 Občianskeho zákonníka, čo ani žiadnym z účastníkov nebolo tvrdené. Súd ani nezistil, že by k zániku poistenia došlo v zmysle ust. § 802 ods.1 Občianskeho zákonníka. Nebolo zistené, že by odporca ako poistiteľ od poistnej zmluvy odstúpil z dôvodu vedomého porušenia povinností uvedených v ustanovení § 793 Obč.zák. (povinnosť poistníka odpovedať pravdivo a úplne na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúceho sa dojednávania poistenia). Taktiež nedošlo k zániku poistenia ani odmietnutím poistenia zo strany odporcu v zmysle ust. § 800 ods. 2 Obč.zák. a k zániku poistenia nedošlo ani inak ako je uvedené v ustanoveniach § 800 až § 802 Obč.zák. tak, ako to tvrdí odporca, keď odporca tvrdí, že slovné spojenie obsiahnuté v ustanovení § 801 Občianskeho zákonníka „poistenie zanikne aj tak“ podľa odporcu vyplýva, že výpočet možných spôsobov skončenia poistenia nie je v zákone uvedený taxatívnym spôsobom (podľa odporcu nejde o numerus clausus spôsobov zániku poistenia) podľa odporcu tam uvedené spôsoby skončenia poistného vzťahu sú len demonštratívne. Súd sa nestotožnil s touto jeho argumentáciou. Tieto ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujú zánik poistenia tak, že ich nie je možné rozširovať. Slovné spojenie uvedené v ustanovení § 801 „poistenie zanikne aj tak“, je potrebné vykladať v súvislosti s predchádzajúcim ustanovením § 800 Obč.zák., v ktorom je upravený zánik poistenia výpoveďou, pričom ustanovenie § 801 Obč.zák. nadväzuje na ustanovenie § 800 a upravuje ďalší spôsob zániku poistenia (okrem výpovede) a to nezaplatenie poistného za prvé poistné obdobie alebo nezaplatenia jednorazového poistného do 3 mesiacov odo dňa jeho splatnosti. Nedošlo k zrušeniu poistnej zmluvy ani odstúpením od zmluvy v zmysle ust. § 497 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenie bolo prevzaté do Všeobecných poistných podmienok do článku 3 bodu 8 týchto poistných podmienok, podľa ktorých v môže poisťovňa ako aj poistník v prvých dvoch mesiacoch od uzavretia zmluvy odstúpiť od poistnej zmluvy bez udania dôvodu. Takisto ani nedošlo k zrušeniu poistenia v zmysle ust. § 570 ods. 1 Obč.zák., podľa ktorého ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom, pretože navrhovateľka neprijala žiadnu z odporcom ponúkaných zmien poistných podmienok, čo nakoniec aj vyplýva z listu navrhovateľky odporcovi zo dňa 7.5.2008, súd zistil, že k zániku poistenia nedošlo ani na základe vzájomnej dohody účastníkov konania o zrušení poistnej zmluvy tak, ako je to uvedené v ustanovení § 572 ods. 2 Obč.zák. V danom prípade mal súd za to, že nejde o objektívnu nemožnosť plnenia. Je nepochybné, že odporca sa uzavretou poistnou zmluvou zaviazal na plnenie peňažného charakteru (poistné plnenie), a teda nešlo o záväzok osobnej povahy. Po uzavretí poistnej zmluvy nedošlo ani k zmene právnej úpravy poistenia, ktorá by nedovoľovala vyplatiť dohodnuté poistné plnenie z uzavretej poistnej zmluvy, plnenie z predmetnej poistnej zmluvy teda je v zmysle zákona možné. Skutočnosť, že odporca až dodatočne, po uzavretí poistnej zmluvy zistil, že výšku poistného vypočítal a navrhol nesprávne, v rozpore s poistno-matematickými normami alebo metódami, je irelevantná. Poistná zmluva je svojim charakterom spotrebiteľskou zmluvou. Poistený teda nemá reálnu možnosť ovplyvňovať jej obsah a je nútený akceptovať návrh poisťovne, ako aj všeobecné poistné podmienky v tom rozsahu, ako sú mu zo strany poisťovne predložené. V danom prípade teda neboli zistené ani preukázané žiadne prekážky právneho charakteru alebo faktická nemožnosť plniť pre objektívne príčiny. Pokiaľ by aj bolo preukázané, že orgán štátu, ktorý schvaľoval konkrétne vzorce produktov, je zodpovedný za dôsledky spôsobené nesprávnou kalkuláciou, pre odporcu by to neznamenalo zánik nároku zo zmluvy, ktorou je viazaný, ale vznik jeho nároku voči štátu na náhradu škody (vzniknutej po splnení jeho záväzkoch voči poistníkovi), resp. ušlého zisku, čo však nebolo predmetom tohto konania. Súd má jednoznačne za to, že odporca je povinný aj napriek výsledkom kontroly orgánu dohľadu a tvrdenej nemožnosti plnenia zotrvať v poistnom vzťahu s navrhovateľkou za podmienok, aké boli dohodnuté, čo nepochybne je plne v súlade so základnými princípmi právnej istoty (zásadou pacta sunt servanda). Súd poukázal na to, že v čase uzavretia poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX toto ustanovenie zákona - § 31a zákona č. 95/2002 Z.z. nebolo účinné a na to, že v našom štáte platí princíp zákazu retroaktivity, teda zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov, resp. ich ustanovení, teda zákaz spätného pôsobenia neskoršej právnej normy do minulosti a teda právne normy majú pôsobiť a pôsobia do budúcnosti. Je tomu tak aj v tomto prípade. Súd s prihliadnutím na tento princíp dospel k záveru, že aj napriek tomu, že po uzavretí poistnej zmluvy došlo k zmene právnej úpravy, ktorá sa dotkla spôsobu výpočtu poistného poisťovateľom , nie je v zmysle princípu zákazu retroaktivity prípustné, aby táto skutočnosť ovplyvnila obsah predtým riadne a platne uzavretej zmluvy medzi účastníkmi konania. Keďže navrhovateľka neakceptovala odporcom alternatívne navrhnuté riešenie zmeny obsahu zmluvy, t.j. návrh na zmenu pôvodne uzavretej zmluvy, účastníci konania sú v tomto prípade viazaní svojimi prejavmi vôle obsiahnutými v poistnej zmluve zo dňa 9.7.2002. Zároveň súd k tejto obrane odporcu doplnil, že aj keď ustanovenie §31a zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve stanovilo poisťovniam povinnosť určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť jej záväzkov vrátane dostatočnej tvorby technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia, neznamená to však, že pred účinnosťou tohto ustanovenia odporca nemal povinnosť určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých jeho záväzkov. Práve naopak ako odporca vo svojich podaniach uviedol v roku 1995 Ministerstvo financií SR ako dozorný orgán nad poisťovníctvom jej schválilo kalkuláciu poistnej sadzby UDP-K v rámci obchodného plánu. Táto kalkulácia bola označená za správnu aj v roku 1999 (uvedené v protokole o kontrole zo dňa 4.6.1999) a za správnu bola označená aj Úradom pre finančný trh dňa 13.02.2003 (protokol o vykonanom dohľade). Odporca bol toho názoru, že pri kalkulácii produktu UDP-K, t.j. pri stanovení poistného postupoval v súlade so takým vzorcom, ktorý bol aprobovaný a opakovane verifikovaný orgánom dohľadu nad poisťovníctvom, lebo zmluvný vzťah založený predmetnou poistnou zmluvou vznikol dňa 9.7.2002, kedy ustanovenie § 31a zák. č. 95/2002 Z.z. ešte nebolo účinné. K základným princípom právneho štátu patrí aj princíp právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok. Súčasťou tohto princípu právnej istoty je i zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov, resp. ich ustanovení, teda zákaz retroaktivity (zákaz spätného pôsobenia neskoršej normy do minulosti). V zásade majú právne normy pôsobiť do budúcnosti a nie do minulosti. Aj v tomto prípade bolo potrebné vec posúdiť podľa platných noriem a pravidiel a teda s prihliadnutím na vyššie uvedený princíp má súd za to, že napriek tomu, že po uzavretí predmetnej poistnej zmluvy došlo k zmene právnej úpravy, ktorá sa dotkla spôsobu výpočtu poistného poisťovateľom, nie je prípustné, aby sa táto skutočnosť dotkla a teda aby ovplyvnila obsah predtým riadne a platne uzavretej zmluvy medzi účastníkmi konania. Súd mal za to, že tvrdenie odporcu o tom, že plnenie poistného, ktoré nie je kryté poistným je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko ho zaväzuje k povinnosti, ktorá je oproti jeho právam nezaslúžená, neadekvátna a nevyvážená je v nedôvodné. Práve naopak, súd s ohľadom na princíp zmluvného práva „pacta sund servanda - zmluvy sa majú dodržiavať“, vzhľadom na zásadu odlišnosti verejno-právnej a súkromnoprávnej regulácie právnych vzťahov ako aj na základe predchádzajúcich právnych záverov súd dospel k záveru, že plnenie z predmetnej poistnej zmluvy tak, ako bolo dohodnuté, neodporuje dobrým mravom zakotveným v ustanovení § 3 ods. 1 Obč.zák., a preto plnenie poskytnuté z predmetnej poistnej zmluvy nebude v rozpore s dobrými mravmi, preto konštatoval, že k zániku záväzkovo-právneho vzťahu založeného poistnou zmluvou medzi účastníkmi konania v danom prípade nedošlo žiadnym zo spôsobov predpokladaných zákonom, poistný vzťah teda naďalej trvá (koniec poistného vzťahu bol dojednaný k 31.1.2013). Na základe zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia veci, súd dospel k záveru, že predmetná poistná zmluva nezanikla žiadnym zo spôsobov upravených v Občianskom zákonníku a nezanikla ani z dôvodov podľa VPP, je to riadna a platná právna zmluva, ktorá v čase rozhodnutia súdu existuje a jej účastníci sú jej obsahom viazaní, a že predmetná poistná zmluva je platná. Súd preto vychádzajúc z vyššie uvedeného žalobe v celom rozsahu vyhovel. Súd považuje ešte za potrebnú uviesť, prečo nevykonal dôkazy navrhnuté odporcom v podaní zo dňa 21.12.2009 a to, oboznámenie sa so spisom MF SR správny spis č.j. 52/1024/1995, lebo vykonanie takéhoto dôkazu by bolo bez právneho významu pre rozhodnutie vo veci určenia platnosti/ neplatnosti skončenia poistného vzťahu a jeho vykonaním by súd dospel len k záveru o zodpovednosti Ministerstva financií SR za schválenie nesprávnych vzorcov na výpočet poistného a za povolenie produktu poistno- matematicky nesprávne určeným poistným predávať, ale táto otázka nemá vplyv na rozhodnutie vo veci o ďalšom trvaní/netrvaní právneho vzťahu. Súd navrhovateľke priznal náhradu trov právneho zastúpenia nasledovne: - odmenu za 2 úkony právnej služby v r. 2009 (prevzatie a prípravu zastupovania, podanie žaloby dňa 5.11.2009 ) vo výške 2 x po 53,49 € + režijný paušál vo výške 2x 6,95 €; - odmena za 2 úkony právnej služby v roku 2010 (podanie zo dňa 15.3.2010 a podanie zo dňa 27.10.2010) - 2 x 55,49 € + režijný paušál 2 x 7,21 €; - za 3 úkony v roku 2011 (za účasť na pojednávaní dňa 14.10.2011, vyjadrenie zo dňa 20.10.2011; podanie vyjadrenie k námietke odporcu na nedostatok právomoci konajúceho súdu dňa 12.08.2011) 3 x po 58,69 € + režijný paušál vo výške 3 x 7,41 € ; - za 1 úkon v roku 2012 - účasť na pojednávaní dňa 3.2.2012 - 1 x 58,69 € + režijný paušál 1 x 7,63 €; - za 1 úkon v roku 2013 - podanie vo veci samej dňa 30.1.2013 - 60,07 € + 1 režijný paušál vo výške 7,81 €; - za 2 úkony právne služby v roku 2014 (právna porada dňa 14.3.2013 a účasť na pojednávaní dňa 14.03.2013) - 2 x 61,87 € + režijný paušál 2 x 8,04 € Spolu náhrada trov priznal navrhovateľke v ním uvedenej výške 713,35 € , čo predstavuje aj náhradu trov konania (§ 142 ods.1 O.s.p.). V odvolaní namietal odporca, že podľa § 205 ods.2 písm.c/, d/ a f/ O.s.p. súd nezistil správne skutkový stav vo veci, neposúdil dobre naliehavý právny záujem vo veci ako aj namietal nesprávne vyhodnotenie výšky poistného plnenia odporcu navrhovateľke pre prípad dožitia sa konca poistnej doby dňa 10.7.2016, ktorá je sporná. Navrhovateľka odkúpnu hodnotu stanovenú na sumu 2 163,94 € v roku 2008 prijala, v rozpore s takto prejavenou vôľou, ktorú odporca považoval za súhlas osoby so zánikom poistného vzťahu, navrhovateľka považovala poistný vzťah za pretrvávajúci aj naďalej. Nie je to v súlade so zdravou logikou, žiadne plnenie, ktoré uvádza odvolateľ potom odporcovi nevrátila, ak by ho vrátila navrhovateľka, odvtedy by ho tento mohol považoval za vrátenie plnenia so všetkými následkami, eventuálne aj s návrhom obnovenia poistnej zmluvy. Aj v ďalších desiatkach sporov odporca preukázal, že orgánu verejnej moci - NBS zasiahol v rokoch 2007-2008 do poistno-matematických výpočtov výšky poistného pri produkte ÚDP-K poskytovaného odporcom práve od roku 1996 a konštatoval nesprávny výpočet, preto navrhoval každému klientovi pri tomto poistnom produkte tieto tri alternatívy, aby sa mohli klienti vrátane navrhovateľa slobodne, ale aj zodpovedne voči sebe samému rozhodnúť o zotrvaní v poistnom vzťahu podľa preferovaných kritérií. Ďalej ako aj v ďalších sporoch už rozhodovaných odvolacím súdom, odporca poukazoval na regulovanie poistného štátom, ingerenciu štátneho orgánu vo forme priameho zásahu do poistných súkromnoprávnych vzťahov odporcu, nezvratný vplyv na poistný vzťah pritom mali kontrolné závery Národnej banky Slovenska. Odporca nemohol ani predvídať, že poistno-matematický vzorec výpočtu poistného je nesprávne schválený štátnym orgánom a v tomto omyle zotrval až do tretej kontroly vykonanej Národnou bankou Slovenska u neho v roku 2007-2008. Tak aj v ďalších sporoch poukázal odporca na nesprávnosť záverov NBS o zistenom nedostatku v určení výšky poistného na základe poistno-matematickej metódy, prepočet poistného poškodil odporcu a zmenené poistné prostredie ako aj zmena právnych predpisov podľa názoru súdu, ak nemali žiaden vplyv na poistný vzťah, tento záver považoval odporca za neprimeraný a nerovnocenný, bolo mu odňaté právo na spravodlivé a vyvážené rozhodnutie. Podľa právnej doktríny analyzujúcej poistnú zmluvu z pohľadu dobovej právnej úpravy pri niektorých druhoch zmluvy o verejný záujem na ich vyváženosti je tak veľký, že bol vytvorený osobitný úrad (ide o regulované zmluvy, ktoré predstavujú medzistupeň medzi súkromným a verejným právom. O.i. namietal, že štátom stanovená výška poistného sa preniesla do obsahu poistnej zmluvy (orgán štátnej správy nad poisťovníctvom nepostupoval podľa § 9, § 11 zák. č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve). Omyl tretieho subjektu teda štátu nastal, ak v zmysle absolútnej neodbornosti v postupe príslušného orgánu verejnej moci nemôže byť poškodený odporca. Potreba odstrániť rozpor medzi obsahom poistnej zmluvy a všeobecne záväzným právnym predpisom vyvolala snahu odporcu o zosúladenie obsahu poistnej zmluvy. Uplatnenie neadekvátneho plnenia zo zmluvy uzavretej podľa O.z. z pohľadu uhradenej ceny vznikne byť všeobecnými súdmi za určitých okolností posudzované aj ako hraničiace s dobrými mravmi. Prvostupňový rozsudok poskytol právnu ochranu v situácii, v ktorej odporca porušuje povinnosti uvedené vo všeobecne záväznom právnom predpise. Občiansky zákonník účinný ku dňu zániku zmluvy vyslovene neobsahuje takú právnu úpravu, ktorá by umožňovala v prípade synalagmatickej odplatnej zmluvy, aby jednu z podstatných obsahových náležitostí určil orgán verejnej moci. Odporca poukázal na priliehavejšie právne riešenie skutkovej situácie špecifickej pre prípad, ktoré ponúkajú Princípy európskeho zmluvného práva, najmä v čl. 6:105 v spojení s čl. 6:106. Na moderný koncept právnej úpravy súkromného európskeho zmluvného práva zareagovala aj právna úprava česká inak. Skutkovo podobný prípad nebol predmetom konania ani pred najvyšším súdom (rozhodnutie NS SR 1 Cdo 115/2010 odôvodňuje sa, že dovolací súd v prejednávanej veci dosial nerozhodol, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Podľa právnej úpravy Občianskeho zákonníka prelomiť zásadu pacta sunt servanda zánikom zmluvného vzťahu po tom, čo k dohode zmluvných strán o úprave zmluvného vzťahu nedošlo je závažnou otázkou, a preto žiadajú pre prípad zásadného právneho významu pripustiť dovolanie podľa § 238 ods.3 O.s.p. V prípade, ak v podmienkach jednotného právneho poriadku Slovenskej republiky mohol by byť obsah zmluvného vzťahu v súlade so súkromnoprávnou úpravou podľa OZ zároveň aj v rozpore s právnou úpravou podľa predpisov z oblasti verejného práva bez právnych dôsledkov na obsah a trvanie takéhoto zmluvného vzťahu. Ďalej za podstatnú považuje otázku, že poisťovňa v poistnej zmluve, ktorej jednotlivé obsahové náležitosti a časti poistnej zmluvy reguloval orgán štátnej správy nad poisťovníctvom s nadobudnutím účinnosti do 1.5.2004, mala aj po 30.4.2005 určené štátom poistno-matematické poistné podmienky, že výška poistného nezabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých jej záväzkov a či za týchto novovzniknutých a oboma zmluvnými stranami nepredvídateľných podmienok mohla zaniknúť taká poistná zmluva v dôsledku čiastočnej následnej nemožnosti podľa § 575 Obč.zák. v spojení s § 70a ods.1 zák. č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v prípade poistnej udalosti vzniknutej po 30.4.2005. O.i. namietal aj rozpor určenia poistného a záväzku z poistenia v časti poistného plnenia pre prípad dožitia sa konca poistnej doby. Preto je jeho návrh podľa § 238 ods.3 O.s.p. dôvodný na pripustenie dovolania a namieta aj priznanie trov konania v prospech právneho zást. navrhovateľa, ktorý je nesprávny, žiadal zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo nepriznať náhradu trov konania. V podanom vyjadrení, navrhovateľka žiadala potvrdiť napadnutý rozsudok bez pripustenia dovolania ako vecne správny a priznať navrhovateľke trovy odvolacieho konania vo výške 61,87 € + režijný paušál. Odporkyňa v celom odvolaní poukazuje na rozpor so zásadami zdravej logiky, navrhovateľka už v roku 2009 oznámila listom odporcovi, že neuznáva zánik poistenia a že vzájomne uzavretá PZ je platná aj naďalej a trvá. Následne navrhovateľka podala aj žalobu o určenie platnosti a trvania PZ na súde. Je zrejmé, že sumu, ktorú poukázala odporkyňa navrhovateľke, nepovažovala ona za plnenie na základe zaniknutej PZ. O.i. vo vyjadrení sa poukazuje, že nejde o právne významné skutočnosti v odvolaní, lebo protokol o vykonanom dohľade ešte zo dňa 28.5.2003 bod II ods.3, skupina dohľadu mala zistiť, že investičné životné poistenie pre prípad smrti alebo dožitia bolo ponúkané PČSP (pôvodné obchodné meno odporkyne) naďalej s technickou úrokovou mierou 16% p.a., a to aj napriek tomu, že v správe aktuára, predloženej úradu sa uvádza, že technická úroková miera klesla na 4%. Výnos z umiestnenia prostriedkov technických rezerv bol 6%. Odporkyňa stále nesprávne tvrdí, že nebyť záverov NBS o nedostatku určení výšky poistného v roku 2007 by nikdy svojvoľne neprikročila k navrhovaným zmenám v poistných vzťahoch. Odporúčanie NBS prijať vhodné opatrenie na odstránenie zistených nedostatkov, na základe ktorého sa odporkyňa sama rozhodla zvýšiť poistné a uvedené potvrdzuje aj stanovisko NBS zo 30.4.2008, označujúce tvrdenia odporkyne o uložení povinnosti zvýšiť poistné za nepravdivé a zavádzajúce, znamená, že odvolanie je nedôvodné. V protokole o dohľade č. ODO-12990/2007 je uvedené, že skupina dohľadu NBS nemohla overiť správnosť algoritmu žalovanej na výpočet poistného a technických rezerv, pretože jej nebol odporkyňou v informačnom systéme ani sprístupnený. Preto objektívne sa vyvracajú tvrdenia odporkyne o zmluvných vzťahoch účastníkov konania v dôsledku vonkajších účastníkmi konania neovplyvniteľných okolností, a že tieto zmluvné strany nemohli predvídať. Podľa odporkyne právny vzťah medzi ňou a navrhovateľkou zanikol podľa § 575 ods.1 OZ v dôsledku neskoršej zmeny právnych predpisov. Podľa odporkyne účinky opatrenia NBS na odstránenie nedostatkov zistených v poistných zmluvách UDP-K, vydaného na základe doplneného ust. § 31a zák. č. 95/2002 Z.z. znamenali, že poskytnutie poistnej služby sa stalo protiprávne a teda objektívne dodatočne nemožné, a preto sa mohla domnievať, že poistenie zaniklo. Navrhovateľka ale navrhuje potvrdiť rozsudok, lebo nedošlo k objektívnej nemožnosti plnenia tak ako to predpokladá § 575 ods.1 OZ (nenastala taká zmena objektívneho práva, ktorá by znamenala zákaz poskytovania poistnej služby). Nemožnosť plnenia zo strany odporkyne (ust. § 31a bolo doplnené do zákona č. 95/2002 Z.z. v roku 2004), a preto nenastala nemožnosť plnenia ani po vykonaní dohľadu NBS, keďže v protokole o kontrole nie je odporkyni nariadené, aby postupoval tak, že určí navrhovateľke vyššie poistné pri zachovaní pôvodnej poistnej zmluvy, zníži poistnú sumu pri zachovaní pôvodného poistného alebo vypovie poistnú zmluvu pre prípad neakceptovania navrhovateľkou jedného z predchádzajúcich variantov. Odporkyňa svojim výkladom a zdôvodnením svojho postupu vychádza z retroaktívneho výkladu zákona o poisťovníctve. Ak by bol tento názor správny, potom by k spätnému prehodnoteniu zmlúv museli pristúpiť všetky poisťovne. Odporkyňa sa odvoláva aj na čl. 6:105 Princípov európskeho zmluvného práva, k tomu navrhovateľka musí uviesť, že nedošlo k naplneniu ani jednej z vyššie uvedených hypotéz právnych noriem, lebo nebola určená treťou osobou (štátnym orgánom) ani nebola odporkyňou určená zjavne neprimerane, lebo poistné udalosti zo zmlúv s rovnakými zmluvnými náležitosťami ako u navrhovateľky boli odporkyňou do roku 2008 bez ďalšieho likvidované v dohodnutej výške poistného plnenia pre prípad vzniku poistnej udalosti. Podľa čl. 6:111 ods.1 PEZP je strana povinná plniť svoje záväzky aj vtedy, ak sa plnenie stane zaťažujúce, či už z dôvodu nárastu nákladov plnenia alebo z dôvodu poklesu hodnoty prevzatého plnenia, vzhľadom na tieto Princípy európskeho zmluvného práva, navrhovateľka poukázala na výstižné odôvodnenie prvostupňového súdu, lebo tieto môžu byť uplatnené, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú, čo sa v danom prípade nestalo. O.i. treba pripomenúť, že navrhovateľke sa nejaví spravodlivé, aby medzi zmluvnými stranami daného poistného vzťahu a ak odporkyňa na základe jedných informácií prezentovaných navrhovateľkou dosiahla súhlas navrhovateľky s uzatvorením poistnej zmluvy s konkrétnymi zmluvnými dojednaniami a teda na základe iných informácií a skutočností nezávisí od konania alebo opomenutia navrhovateľky sa súdnou cestou domáha nútenej zmeny pôvodnej dojednaných podmienok poistnej zmluvy. Ide o slabšiu stránku poistnej zmluvy, o ktorej nemožno rozumne požadovať, čo by i len sčasti sa vyznala v poistno-matematických metódach a poistnej politike subjektu, s ktorým v dobrej viere na základe jeho návrhov (adhéznych zmlúv) vstúpila do zmluvného vzťahu. Tak ako aj uviedol Krajský súd v Košiciach v potvrdzujúcom uznesení v tejto právnej veci pri odvolaní proti zamietnutiu návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods.2 písm.c/ O.s.p., ktorý podal návrh odporca, ak on pristúpil k určitému právnemu aktu, urobil tak spôsobom, pre ktorý sa rozhodol bez ohľadu na právomoc NBS určenej jej zákonom. Navrhovateľka uvádza, že ÚS SR na neverejnom zasadnutí senátu konanom dňa 31.8.2010 rozhodol vo veci vedenej pod sp.zn. IV. ÚS 300/2010 o sťažnosti odporcu, ktorou namietal porušenie základných práv podľa čl. 46 ods.1 a čl. 48 ods.1 ÚSR tak, že sťažnosť odporcu ako zjavne neopodstatnenú odmietol (išlo o rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, ktorý potvrdil uznesenie Okresného súdu Martin o zamietnutí návrhu odporcu na prerušenie konania o určenie platnosti právneho úkonu (poistnej zmluvy). Z toho teda vyplýva, že ak poistné zmluvy sú adhéznymi zmluvami, ktoré spotrebiteľ poistné zmluvy nemôže ovplyvniť, preto navrhovateľka ako každý iný záujemca sa nemôže vyznať v matematických metódach a v poistnej politike subjektu, čo je samozrejmé konštatované aj v dôvodoch rozsudku súdu prvého stupňa a navrhovateľka odporcovi dokonca oznámila 19.5.2009, že neuznáva zánik poistenia a že vzájomne uzavretá poistná zmluva je platná aj naďalej a naďalej trvá, následne navrhovateľka podala aj žalobu o určenie platnosti a trvania poistnej zmluvy na súde, nikdy teda navrhovateľka sumu, ktorú jej poukázala odporkyňa nepovažovala za plnenie na základe zaniknutej poistnej zmluvy, zvyšok je len špekulácia. Odvolací súd postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu uvedenom v § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a zistil, že rozsudok je vecne správny, odvolací súd sa s dôvodmi uvedenými v rozsudku súdu prvého stupňa stotožňuje v celom rozsahu, lebo sú správne a zákonné a so skutočnosťami namietanými v odvolaní sa vyrovnal už prvostupňový súd (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p. a podľa § 156 ods. 3 O.s.p. rozsudok verejne vyhlásil). Podľa čl. 152 ods.4 Ústavy, zavedenej zákonom č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Z ust. čl. 46 ods.1 Ústavy SR vyplýva, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne SR. Podľa § 212 ods.3 O.s.p., na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O. s. p. Súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O. s. p., preto tento odvolací dôvod tiež nie je v prejednávanej veci daný nie je povinný doplňovať dokazovanie súd podľa § 120 ods.4 O.s.p., ak dôkazy nemôžu zvrátiť skutkový stav. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 205 ods.2 písm. f) O. s. p.] je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania). Súd vec správne právne posúdil, jeho rozsudok je presvedčivý. Zákonná úprava obsiahnutá v ust. § 120 O.s.p. rešpektuje zásadné rozdiely medzi sporovým a nesporovým konaním. Okrem toho akceptuje tú skutočnosť, že vzhľadom k odporcovmu návrhu na dokazovanie, je takýto návrh nadbytočný. Súd prvého stupňa vysvetlil v rozsudku argumenty, pre ktoré vyhovel žalobe, ďalej argumenty, na základe ktorých je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke plnenie ako aj logické postupy pri vyhodnotenie dôkazov a dôvody sú presvedčivé. Napokon je treba poukázať na protokol NBS č.ODO-12990/2007 z 29.10.2007, kde z tohto protokolu nevyplýva zákonný zákaz pre odporcu plniť za dohodnutých podmienok pri vzniku poistnej udalosti z už existujúcich poistných vzťahov, či vo všeobecnosti príkaz pre odporcu akýmkoľvek spôsobom sa dotknúť podmienok už existujúcich záväzkovo-právnych vzťahov. Pri princípe retroaktivity právnej normy, z toho teda vyplýva že nová úprava v § 31a zák. č. 186/2004 Z.z. od 15.4.2004 zaväzovala odporcu určením novej výšky poistného na základe poistno-matematických metód zmluvných vzťahoch s jeho klientmi a to len profuturo (do budúcna), t.j. ad momentum účinnosti zákona a nepredstavuje zásadne pre odporcu objektívnu právnu nemožnosť plnenia z poistných zmlúv uzavretých pred účinnosťou tohto zákona. V ostatných podrobných dôvodoch a argumentoch súdu prvého stupňa odvolací súd potom odkazuje na presvedčivé dôvody rozsudku tohto súdu. Je treba poukázať aj na výstižné vyjadrenie zo strany navrhovateľky, ktoré sa podrobne zaoberá tak neprípustnosťou dovolania ako aj doterajším riešením iných vecí pri sťažnostiach odporkyne na Ústavnom súde SR (31.8.2010 rozhodol US SR pod sp.zn. IV. ÚS 300/2010 o sťažnosti odporkyne tak, že sťažnosť odporkyne ako zjavne neopodstatnenú odmietol). O.i. aj odvolací súd v tejto veci rozhodujúc v konaní o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods.2 písm.c/ O.s.p., uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods.1, 2 O.s.p. ako vecne správne. Je preto právne významné len posúdenie správnosti postupu odporcu voči navrhovateľke, negatívne dôsledky podnikateľskej činnosti v oblasti poisťovníctva s väzbou na kontrolný štátny orgán prenášať na slabšiu stranu, t.j. navrhovateľku, išlo jednoznačne o bezdôvodné ukončenie platného poistného vzťahu. Ďalej je zrejmé, že odporkyňa si je vedomá neistých odvolacích námietok, pretože sama vedie konanie o náhradu škody voči NBS, konkrétne však konanie neuvádza odporkyňa. O.i. podľa čl. 6:111 ods.1 Princípov európskeho zmluvného práva je práve odporkyňa povinná plniť svoje záväzky aj vtedy, ak sa plnenie stane zaťažujúce atď, teda ani z tohto dôvodu nie je možné pripustiť dovolanie na nastálené otázky odporkyňou odvolacím súdom. Ak aj podáva návrh odporkyňa na prerušenie konania, je treba poukázať aj na uznesenie Najvyššieho súdu 3 Cdo 33/2012 z 29.3.2012, kde jednoznačne pri podávaní návrhov na prerušenie konania podľa § 109 ods.1 písm.c/ O.s.p., nemožno takéto zamietnutie návrhu považovať za odňatie možnosti konať pred súdom, lebo aj súdny dvor pri rozhodnutí o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy (čl. 267 ZFEÚ, predtým čl. 234 ZES) a vtedy by išlo o relevantnú otázku, keď je výsledok procesu tvorenia názoru odvolacieho súdu v súvislosti s právnou úpravou, ktorá aplikácia prichádza do úvahy vtedy, ak ani odvolací súd a ani doterajšia judikatúra najvyššieho súdu nedospela k inému názoru, ale práve k názoru svedčiacemu o potrebe výkladu komunitárneho práva na rozhodnutie v riešenej veci. Preto ani odvolací súd neakceptoval návrh odporkyne na prerušenie konania a vzhľadom na záver súdu prvého stupňa o dôvodnosti uplatneného nároku ohľadne dôvodu zániku poistného vzťahu medzi účastníkmi, nie je možné vyhodnotiť postup súdu prvého stupňa, ktorý neprerušil konanie v zmysle § 109 ods.1 písm.c/ O.s.p. inak, než ako zákonné. Takýto právny záver je správny a navrhovateľkin názor je správny a odporkyňou uplatnený dôvod otázky zásadného právneho významu pre prípustnosť dovolania nie je preto relevantný a ani samozrejme naplnený (pozri aj judikatúru Ústavného súdu SR IV.ÚS 206/08). Podobne aj plnením doplatenia peňažnej sumy z poistnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi sa zaoberal aj Krajský súd v Košiciach vo veci 6Co/35/2011 a uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo 33/2012 dovolanie podané odporkyňou Rapid life životná poisťovňa, a.s. bolo zamietnuté. Odvolací súd o.i. nemohol pripustiť dovolanie vo veci vzhľadom na to, že už išlo o riešené právne vzťahy Najvyšším súdom SR, keď pri tejto judikatúre je treba poukázať na rozsudok sp.zn. 2Cdo 229/2013 z 30.septembra 2014, lebo dovolanie je upravené v OSP ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu a len tento odvolací súd rozhoduje, či sú splnené procesné podmienky pre vyslovenie pripustenia dovolania. V žiadnom prípade nepripustením dovolania nemôže dôjsť k odňatiu možnosti konať pred súdom u odporcu. Poistná zmluva je platná a aj prípadné pochybenie dozorného orgánu nad poisťovníctvom pri schvaľovaní obchodného plánu poisťovacej činnosti odporcu, ktorého súčasťou boli aj kalkulácie s väzbou na poistné sadzby UDP-K a následný prípadný nesprávny úradný postup vo väzbe na poistné podmienky tohto orgánu nie je pre posúdenie nároku navrhovateľa významné podľa § 238 ods.3 O.s.p. Poistenie sa spravuje všeobecnými poistnými podmienkami odporkyne z 21.5.2001. Skutkový stav sa nemenil ani v priebehu odvolacieho konania, preto ak odporkyňa mala poistno-matematické chyby v kalkulácii poistnej sadzby, ktorá vznikla nezákonným rozhodnutím, prípadne postupom štátu, z uvedeného dôvodu to ale neznamená, že je treba pripustiť dovolanie v riešenej veci a ani v detailne podanom návrhu odporkyne, ktoré návrhy nie sú zásadnou právnou otázkou. Odvolací súd podľa § 224 ods.1, § 142 ods.1 (§ 151) O.s.p. nepriznal úspešnej navrhovateľke trovy odvolacieho konania, lebo tieto nie sú účelné (aj bez vyjadrenia by musel odvolacie konanie vykonať). Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.