Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Co/841/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110230516 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Soga ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7110230516.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne G. E., R. H. L., W. XX, zastúpenej JUDr. Danicou Holováčovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Poštová 14, na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci zo dňa 6. 3. 2012, proti žalovanej: 1.B. G., R. H. L., Q. X, X. D. Č., R. H. L., Q. X, o 40.000 eur s prísl., o odvolaní žalovaného D. Č. proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 20. 05. 2014 č.k. 10C/270/2010-200 r o z h o d o l : Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa preskúmavaným rozsudkom uložil žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni 40.000 eur so 6 % úrokom z omeškania z tejto sumy od 02. 07. 2005 do zaplatenia, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej uložil žalovaným v 1. a 2. rade zaplatiť spoločne a nerozdielne trovy konania 3.701,12 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, spoločne a nerozdielne zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Košice I súdny poplatok 2.400 eur na do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Žalovaní v 1. a 2. rade svoju povinnosť vrátiť žalobkyni pôžičku od spoločnosti Maxima Finance, s. r.o. do 01. 07. 2005 v plnej výške nesplnili, a preto v dôsledku toho byt, ktorý bol vo vlastníctve žalobkyne a jej syna, prepadol v prospech veriteľa. Žalobkyňa poskytla žalovaným finančnú pôžičku v dôvere vybudovanej na základe dlhoročných vzťahov, pričom verila, že túto pôžičku skutočne uhradia, preto byt, ktorým ručila za uvedenú pôžičku jej zostane. Porušením zmluvnej povinnosti žalovaných vyplývajúcej z uzavretej ústnej dohody medzi žalobkyňou a žalovanými, vznikla žalobkyni škoda vo výške 40.000 eur, keďže táto suma zodpovedá hodnote predmetného bytu k 01. 07. 2005. Pokiaľ žalovaní tvrdili, že dohoda medzi nimi a žalobkyňou nebola taká, ako tvrdila žalobkyňa, ale že jej mali v prípade nevrátenia peňazí zabezpečiť iný adekvátny byt, súd prvého stupňa k tejto obrane neprihliadol, keďže dospel k záveru, že žalovaní si nesplnili svoju povinnosť vrátiť peniaze a preto spôsobili žalovanej škodu vo výške 40.000 eur. Z uvedeného dôvodu súd s poukazom na ust. § 420 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka žalobe vyhovel. Proti tomuto rozsudku sa včas odvolal žalovaný D. Č.. Odvolanie smeruje proti všetkým výrokom napadnutého rozsudku. Predovšetkým namietal zmätočnosť a neúplnosť označenia záhlavia predmetného rozsudku, kde pri označení žalobkyne chýba jej dátum narodenia, ďalej namietal aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobkyne, pretože už z jej návrhu na vydanie platobného rozkazu vyplýva, že žalobkyňa spolu so synom D. E. poskytla žalovanej v 1. rade určité plnenie. Teda počas celého konania muselo byť súdu zrejmé, že žalobkyňa neúplne a nedostatočne označila okruh účastníkov na strane žalobcu. Pokiaľ ide o výšku hodnoty nehnuteľnosti vychádzal z toho, že suma nebola žiadnym spôsobom verifikovaná ani preukázaná, a preto má za to, že rozhodnutie bolo vydané bez náležitého zistenia výšky hodnoty nehnuteľnosti. Namietal ďalej, že konajúci súd na poslednom pojednávaní v predmetnej veci, t.j. 20. 05. 2014 síce uznesením v zmysle § 120 ods. 4 vyhlásil dokazovanie za skončené, avšak nedal priestor a nevyzval účastníkov konania na záverečné reči, resp. na záverečné zhrnutie a prednesy účastníkov. Súčasne žalovaný v 2. rade vzniesol námietku premlčania uplatnenej pohľadávky, pretože z obsahu žaloby je zrejmé, že splatnosť ňou uplatnenej pohľadávky nastala dňa 01. 07. 2005, pričom návrh bol podaný na súde dňa 13. 12. 2010. Preto poukázal na ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka o premlčaní nároku na náhradu škody. Z vyššie uvedených dôvodov navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne zmeniť a žalobu zamietnuť a priznať aj trovy konania. Žalovaná B. G. vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu sa v celom rozsahu k podanému odvolaniu pripojila, vrátane námietky premlčania a odvolacieho návrhu. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že žalovaný v 2. rade pri svojom výsluchu dňa 04. 04. 2008 na Okresnom riaditeľstve PZ Košice, Úrad justičnej a kriminálnej polície, odbor justičnej polície uznal základ aj výšku nároku a toto uznanie je súčasťou zápisnice z výsluchu žalovaného, a preto s poukazom na ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka je potom premlčacia lehota predĺžená o 10 rokov a začala plynúť dňa 05. 04. 2008. Pokiaľ ide o ostatné odvolacie námietky, tieto považuje za neopodstatnené. Krajský súd na základe podaného odvolania vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že konaním a rozhodnutím súdu prvého stupňa došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom a preto s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mi vracia na ďalšie konanie. Podľa ust. § 118 ods. 4 O.s.p. ak sa pojednávanie neodročuje, pred jeho skončením súd vyzve účastníkov, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Na záver súd uznesením vyhlási dokazovanie za skončené. Z obsahu spisu vyplýva, že na pojednávaní konanom dňa 20. 05. 2014, na ktorom boli prítomní účastníci a právna zástupkyňa žalobkyne, po vykonaní prednesov súd dal poučenie účastníkom podľa § 120 ods. 4 O.s.p., t.j. poučil účastníkov o povinnosti označenia a predloženia všetkých dôkazov do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, pretože na neskôr predložené dôkazy súd nebude prihliadať. Po tomto poučení účastníci uviedli, že nemajú ďalšie návrhy na dokazovanie. Po vyjadrení účastníkov, že nemajú ďalšie návrhy na dokazovanie súd dokazovanie uzavrel. Následne vyhlásil rozsudok v mene Slovenskej republiky. Z takto protokolovanej zápisnice vyplýva, že súd prvého stupňa odňal účastníkom právo na záverečnú reč, ktorou by účastníci zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu, ako aj k právnej stránke veci. Takýmto konaním súdu prvého stupňa bola účastníkom odňatá možnosť konať pred súdom, keďže právo na záverečné vyjadrenia a zhodnotenie dokazovania je jedným zo základných práv účastníkov v občianskom súdnom konaní. Keďže týmto postupom súdu prvého stupňa bola účastníkom odňatá možnosť konať pred súdom, teda vyjadriť v záverečnej reči svoje zhodnotenie zisteného skutkového stavu a dokazovania, ako aj právne posúdenie veci, odvolací súd podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. rozsudok zrušil. Úlohou súdu prvého stupňa bude vo veci nariadiť pojednávanie, na ktorom súd prvého stupňa vykoná úkony vyplývajúce mu z ust. § 118 ods. 1, 2 a 4 O.s.p. a len potom vo veci rozhodnúť. Povinnosťou súdu prvého stupňa bude zaoberať sa aj vznesenou námietkou premlčania, ktorú žalovaný v 2. rade vzniesol v podanom odvolaní a ku ktorému sa žalovaná v 1. rade pripojila. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.