Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 12CoE/642/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7203894714 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7203894714.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Okresný úrad Košice, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, so sídlom Komenského 52, Košice (pôvodne Okresný úrad Košice II, Odbor dopravy a cestného hospodárstva, Popradská 74, Košice) proti povinnému : B. Y., P.. XX.XX.XXXX, Y. I. XX, U., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom, Exekútorský úrad so sídlom v Košiciach, Moyzesova 34, pod sp.zn. EX 1478/2003, o vymoženie 16,59 eura, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 28.05.2014, č. k. 37Er/1098/2003-7, takto r o z h o d o l : V r a c i a vec súdu prvého stupňa na rozhodnutie o náhrade trov konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil a povinnému uložil povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 48,28 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení uviedol, že dňa 19.12.2013 doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty. Súd po oboznámení sa s obsahom spisu, ako aj listinných dôkazov v ňom založených zistil, že rozhodnutie Okresného úradu Košice II, Odboru dopravy a cestného hospodárstva, č.k.: DC - 02/00023-2/Sk zo dňa 14.01.2002 (exekučný titul) nadobudlo právoplatnosť dňa 22.02.2002 a vykonateľnosť dňa 22.02.2002. Posledný deň trojročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie exekúcie (§ 88 zákona o priestupkoch) pripadol na deň 22.02.2005. Počnúc dňom 23.02.2005 došlo k zániku práva oprávneného na vymáhanie predmetnej pohľadávky. Na základe uvedeného uzavrel, že rozhodnutie Okresného úradu Košice II č.k.: DC - 02/00023-2/Sk zo dňa 14.01.2002, ako rozhodnutie štátneho orgánu vydané v správnom konaní, nadobudlo vykonateľnosť dňa 22.02.2002, t.j. ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie prešla už stanovená trojročná lehota na uskutočnenie jeho výkonu a preto z toho dôvodu zaniklo právo oprávneného vyplývajúce mu z exekučného titulu voči povinnému. Vzhľadom na uvedené súd exekúciu podľa ust. § 57 ods.1, písm. f/ Exekučného poriadku zastavil. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 200 ods. 2, § 196 Exekučného poriadku a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a súdnemu exekútorovi priznal trovy spolu vo výške 48,28 eur. Povinnosťou uhradiť exekútorovi trovy exekúcie zaviazal povinného, pretože mal za to, že oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie. Rozhodnutie Okresného úradu Košice II č.k.: DC - 02/00023-2/Sk zo dňa 14.01.2002 (exekučný titul) nadobudlo vykonateľnosť dňa 22.02.2002. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie 08.09.2003, a teda do uplynutia prekluzívnej lehoty zostával súdnemu exekútorovi ešte dostatok času na vykonanie exekúcie. Súd ma teda za to, že vzhľadom na exekučný proces a samotnú výšku vymáhanej pohľadávky tak konal oprávnený v dostatočnom časovom predstihu a teda svojim konaním nemohol zaviniť zastavenie exekúcie, teda oprávnený nemohol predvídať, že nebude možné exekučné konanie dokončiť pred uplynutím prekluzívnej lehoty. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie povinný. Uviedol, že si je vedomý toho, že svojim konaním nezavinil zastavenie exekúcie. Poukázal na to, že zmenil adresu svojho trvalého bydliska a z uvedeného dôvodu nebol exekútorom vyrozumený o predmetnej pohľadávke. Doba na vymoženie pohľadávky skončila a preto žiada vymáhať trovy súdneho exekútora od oprávneného. Podľa obsahu odvolania odvolací súd posúdil, že povinný podal odvolanie len proti výroku o trovách konania. Súdny exekútor ani oprávnený sa k odvolaniu povinného nevyjadrili. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) skôr, než pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého uznesenia skúmal, či v konaní boli dané podmienky, za splnenia ktorých môže vo veci konať a dospel k záveru, že vec mu bola predložená nedôvodne. Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník. Zákonný sudca vo veci o odvolaní povinného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka postupom podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Podľa § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona. Podľa § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného do 31.10.2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného od 01.11.2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie. Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca. Ako vyplýva z citovaného ust. § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak. Týmto osobitným zákonom je zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ktorý rozhodovanie o zastavení exekúcie a trovách exekúcie upravuje v ust. § 57 a nasl. Ust. § 58 ods. 6 v znení účinnom do 31. októbra 2013 pripúšťalo možnosť podania odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí o zastavení exekúcie podľa ust. § 57. S účinnosťou od 1. novembra 2013 došlo k zmene tohto ustanovenia tak, že proti takémuto výroku už odvolanie nie je prípustné. Napadnuté uznesenie však vydala vyššia súdna úradníčka a proti rozhodnutiu zamestnanca súdu povereného sudcom je prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje vždy sudca (čl. 142 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Ustanovenie § 374 ods. 4 O.s.p. upravuje v prípade odvolania proti rozhodnutiu vydanému v občianskom súdnom konaní súdnym úradníkom alebo justičným čakateľom autoremedúrou, ktorou sudca, ktorý by inak bol zákonným sudcom vo veci, môže odvolaniu celkom vyhovieť. Táto úprava je v súlade s čl. 142 Ústavy SR, lebo rešpektuje povinnosť sudcu rozhodnúť o odvolaní, ktoré vydal zamestnanec súdu poverený sudcom. V prípade podania odvolania v odvolacej lehote oprávnenou osobou proti rozhodnutiu súdneho úradníka, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa, sa rozhodnutie podaním odvolania zrušuje zo zákona a následne je povinný rozhodnúť sudca súdu prvého stupňa. Keďže v predmetnej veci napadnuté uznesenie, kde proti výroku o náhrade trov exekúcie odvolanie nie je prípustné, vydal vyšší súdny úradník, došlo podaním odvolania k zrušeniu tohto rozhodnutia vo výroku o trovách exekúcie zo zákona a o náhrade trov konania má opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého stupňa. Vzhľadom na uvedené odvolací súd v tejto časti vrátil vec súdu prvého stupňa na rozhodnutie o náhrade trov konania. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.