Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/827/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7208212951 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7208212951.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Adriány Murínovej v právnej veci žalobcu Š. K., K. Z. C., U. Č.. XX, zastúpeného JUDr. Ivanom Husárom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Vojenská č. 14, proti žalovanej E. A.U., K. O., U. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Pavlom Gombosom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Moldavská cesta č. 21/A, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 02.07.2014 č.k. 13C/68/2008-154 takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a vyslovil, že žalovanej náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.
Týmto rozsudkom rozhodol súd prvého stupňa o návrhu žalobcu na určenie, že je vlastníkom K. Č.. X G. A. Z. U. V. A. Č.A. XXX, G. U. Č.. XX Z. C. Q. O. A. A. Č. Q. J. U. V. Z. Z. A. O. XXX/XXXXX-T..
Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že účastníci mali uzatvoriť dňa 06.09.20000 kúpnu zmluvu, na základe ktorej mal žalobca ako predávajúci odpredať žalovanej ako kupujúcej do výlučného Z. K. Č.. X G. A. Z. U. V. A. Č. XXX Z. C. G. F. U. Č.. XX. Súd ďalej vychádzal zo zistenia, že účastníci kúpnu zmluvu podpísali a ich podpisy boli úradne overené notárkou JUDr. Vierou Ogurčákovou a následne vklad vlastníckeho práva bol povolený Okresným úradom Košice II dňa 14.09.2000. Žalobca podpisom kúpnej zmluvy potvrdil, že ako predávajúci prevzal aj dohodnutú kúpnu cenu od kupujúcej.
Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd prvého stupňa k záveru, že návrh žalobcu na určenie jeho vlastníckeho práva k spornému bytu nie je dôvodný. Vykonaným dokazovaní nemal súd za preukázanú neplatnosť žalobcom a žalovanou uzavretej kúpnej zmluvy ani pre nedostatok vážnosti vôle u žalobcu, ani pre omyl vo vôli žalobcu. Z úradnej povinnosti súd skúmal aj ďalšie náležitosti prípadnej neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy a dospel k záveru, že zmluva bola uzavretá určite a zrozumiteľne, predmet plnenia bol možný, účastníci boli spôsobilí na právne úkony, uzavretá zmluva neodporuje zákonu, ani ho neobchádza a ani sa neprieči dobrým mravom a bola dodržaná aj písomná forma, keďže predmetom predmetom právneho úkonu bol prevod nehnuteľností, t.j. súd nezistil ani žiaden iný dôvod, pre ktorý by kúpna zmluva bola neplatná. Podľa názoru súdu z viacerých skutkových zistení na základe vykonaného dokazovania vyplynulo presvedčenie, že žalobca vedome podpísal kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva svojho bytu. Nasvedčuje tomu, že dňa 14.04.2000 podpísal splnomocnenie pre M. M., aby ho zastupoval vo veci prevodu vlastníctva bytu, dňa 09.05.2000 podpísal
žalobca zmluvu o budúcej zmluve o predaji bytu A. M.. Aj keď žalobca tvrdil, že si myslel, že podpisuje pracovnú zmluvu, nevedel odpovedať na otázku, aké práce mal podľa tejto pracovnej zmluvy vykonávať a pritom dojednanie druhu práce je jednou zo základných - podstatných náležitostí pracovnej zmluvy. Tvrdil síce, že mu nebola zaplatená kúpna cena dohodnutá v kúpnej zmluve, avšak prevzatie kúpnej ceny potvrdil a súčasne v priebehu konania bol ochotný mimosúdne dohodnúť a obsahom mimosúdnej dohody malo byť odkúpenie predmetného bytu od žalovanej za cenu 3.500,- eur, t.j. dosiahol by sa tak pôvodný stav. Keďže v konaní neboli preukázané žalobcom tvrdené dôvody neplatnosti kúpnej zmluvy a súd nezistil žiaden dôvod, aby sa jednalo o neplatný právny úkon, žalobný návrh žalobcu na určenie jeho vlastníctva k spornému bytu v celom rozsahu zamietol.
Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 142 v spojení s § 150 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovel, prípadne rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že podľa jeho názoru súd nesprávne právne vec posúdil a súčasne dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ak dospel k záveru, že zo skutkových okolností prípadu nie je možné vyvodiť nevážnosť jeho vôle uzavrieť kúpno-predajnú zmluvu jeho bytu. Podľa jeho názoru existencia vážnosti jeho vôle k uzavretiu kúpnej zmluva vyplynula z viacerých skutočností. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že tesne po podpise kúpnej zmluvy tvrdil, že nemal záujem svoj byt predať a vo veci podal aj trestné oznámenie. Sprostredkovanie predaja bytu pre žalovaného zabezpečoval svedok B. A. Q. M. M.. A. M. M. O. U. O.É. E. A. V. Z. U. Ž.Q. B. A. a sprostredkovaním predaja bytu žalobcu chcel takýmto spôsobom svoj dlh žalovanej uhradiť. Z uvedeného je teda zrejmé, že medzi oboma svedkami existovalo prepojenie a že týmto sprostredkovaním predaja sa mal svedok M. zbaviť dlhu, ktorý mal voči otcovi žalovanej. Nakoľko dohodnutá kúpna cena za byt nezodpovedala trhovým cenám za nehnuteľnosti v danom čase. Za sumu 77.830,- eur by uvedený sporný byt by neodpredal, pretože uvedená suma nezodpovedala trhovej hodnote bytu. Taktiež poukázal na skutočnosť, že v tom čase nemali inú nehnuteľnosť ani nemal reálnu možnosť iným spôsobom si zabezpečiť náhradné bývanie a je preto nelogické, aby pristúpil k predaju bytu a stratil tak strechu nad hlavou. Naviac tvrdil, že nedostal ani žiadnu kúpnu cenu za byt. Je síce pravdou, že v kúpnej zmluve sa uvádza, že prevzal kúpnu cenu pri podpise kúpnej zmluvy, avšak s prihliadnutím, že uvedenú zmluvu ani nečítal a žiaden príjmový pokladničný doklad o úhrade kúpnej ceny neexistuje. Jeho údajná úhrada kúpnej ceny je viac ako nepravdepodobná. Vzhľadom na uvedené preto zastáva názor, že možno dospieť k záveru, že na jeho strane absentovala vôľa uzavrieť kúpnu zmluvu a preto je uzavretá kúpna zmluva podľa § 37 Občianskeho zákonníka neplatná. Zastáva názor, že je právne neopodstatnené, či žalovaná vedela o tom, že jeho prejav vôle nie je vážny a že v danom prípade existuje nezhoda medzi vôľou a jej prejavom na jeho strane. Uvedený právny názor súdu považuje za nesprávne právne posúdenie. Podľa žalobcu platí, že nemôže byť na prospech žalovanej to, že omyl na jeho strane bol vyvolaný svedkom M. a jej otcom a nie priamo jej osobou. Jej otec konal nepochybne v jej mene a v jej prospech a preto uvedenie jeho do omylu osobami konajúcemu v jej záujme nemôže žalovanú zvýhodňovať takým spôsobom, že zmluva nemôže byť považovaná za relatívne neplatnú z dôvodu, že samotná žalovaná omyl na strane žalobcu nevyvolala. Uzavretú kúpnu zmluvu považuje za neplatnú aj z dôvodu, že žalobca bol pri jej podpise uvedený do omylu. Uplatnenú námietku premlčania považuje za spornú a v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko sa žalobou včas domáhal aj vyslovene relatívne neplatnosti právneho úkonu, ak k späťvzatiu návrhu pristúpil iba z dôvodu prísľubu uvedenia veci do pôvodného stavu, čo sa do dnešného dňa nestalo.
Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci ak dospel k záveru, že v konaní neboli preukázané žalobcom tvrdené dôvody neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorý následne aj správne právne potvrdil ak žalobu zamietol. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkov ani právneho vzťahu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré použil súd prvého stupňa poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
K odvolaniu žalobcu je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné ak vychádza z názoru, že na jeho strane absentovala vôľa uzavrieť kúpnu zmluvu a preto uzavretú kúpnu zmluvu s poukazom na ust. § 37 Občianskeho zákonníka treba považovať za neplatnú.
V prejednávanej veci je nesporné, že žalobca uzatvoril so žalovanou kúpnu zmluvu predmetom ktorej bol prevod sporného bytu a uvedenú kúpnu zmluvu aj vlastnoručne pred notárom podpísal. Jednostranná vedomá nezhoda vôle a jej prejavu môže mať povahu vnútornej výhrady, alebo jednostranného predstierania určitej vôle, ktorú nemá, prípadne má vôľu inú. Vo všetkých týchto prípadoch ide síce o právny úkon neplatný pre nedostatok vážnosti vôle, avšak účastník, ktorý predpokladal, že ide o úkon učinený vážne, sa ho môže dovolať tak, ako keby bol platný, a to vzhľadom k zásade upravenej v § 3 Občianskeho zákonníka a zásade nemo turpitudinem suam allegus auditur, lebo zostalo v konaní nepreukázané, že žalovaná o prítomnom nedostatku zrejmej zhode vôle a jeho prejavu vedela. Navyše je potrebné uviesť, že z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplynulo tvrdenie žalobcu, že jeho vôľa smerovala k uzavretiu pracovnej zmluvy a nie zmluvy kúpnej. Je nesporné, že žalobcovi bola k podpisu u notára predložená kúpna zmluva, s ktorou mal možnosť sa oboznámiť a ktorú aj podpísal s tým, že v Čl. VIII ods. 3 zmluvy účastníci prehlásili, že ich zmluvná voľnosť nie je obmedzená, predmetom zmluvy sú oprávnení nakladať, túto si prečítali, porozumeli jej a že je prejavom ich slobodnej a vážnej vôle, neučinenej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok a názory súhlasu byť viazaný jej obsahom, podpísaným spôsobom podpisujú.
Ohľadom tvrdenia žalobcu, že bol uvedený pri podpise zmluvy do omylu je potrebné uviesť, že rozdiel medzi neplatnosťou zmluvy podľa ust. § 37 Občianskeho zákonníka a práva od zmluvy odstúpiť podľa ust. § 48 Občianskeho zákonníka spočíva v tom, že neplatnosť právneho úkonu vyjadrená v § 37 jej neplatnosťou absolútnou od začiatku bez ohľadu na to, či sa niekto absolútnej neplatnosti dovolal a je nerozhodné, či došlo k vydaniu súdneho rozhodnutiu určujúceho, že právny úkon je neplatný; naproti tomu v prípadoch, v ktorých účastník právneho úkonu konal v omyle vada prejavu vôle tu nezakladá neplatnosť úkonu, ale tu daná účastníkovi možnosť od zmluvy odstúpiť a právny úkon sa od začiatku ruší.
Právne následky omylu podľa ust. § 49 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 49a je možné uplatniť iba vtedy, ak ide o omyl, ktorý vyvolal druhý účastník zmluvy alebo ktorý musel byť tomuto účastníkovi známy; musí tu ísť o účastníka, ktorý stojí na druhej strane právneho úkonu než účastník, ktorý sa omylu dovoláva ako dôvodu pre odstúpenie od zmluvy.
Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalobcom uvádzané odvolacie dôvody, preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p., podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník, v danom prípade žalovaná, ktorá si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila a žalobca v odvolacom konaní úspech nemal, preto odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.
Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.