Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/309/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215212671 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7215212671.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloletého P. P. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov P.. X. Č. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na S. X. Č.. XX v O. a P.. P. P. nar. X.X.XXXX bývajúceho na S. J. Č.. XX Q. O. v konaní o nariadenie predbežného opatrenia o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 12.5.2015 č.k. 27P 167/2015-17 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje uznesenie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením z 12.5.2015 č.k. 27P 167/2015-17 zamietol návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadala zveriť maloletého P. P. nar. 24.2.1998 do jej osobnej starostlivosti. Zároveň žiadala, aby súd po vykonanom dokazovaní zrušil striedavú starostlivosť určenú rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 27P 72/13 zo 16.5.2014 a zveril maloletého P. do osobnej starostlivosti matky a určil výživné otca pre maloletého 600 Eur mesačne od podania návrhu do budúcna. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého dieťaťa. Uviedla, že nariadenie predbežného opatrenia by bolo predovšetkým v prospech maloletého, ktorý po vážnom konflikte s otcom sa vrátil do domácnosti matky a zdôraznila, že v dôsledku výrazného narušenia vzťahov medzi otcom a maloletým striedavá starostlivosť sa nerealizuje od 28.3.2015. K tejto situácii došlo predovšetkým zavinením otca a jeho správaním k maloletému, ktorý ho v marci 2015 vyhodil z domu, čo malo na maloletého veľmi negatívny vplyv, prišiel domov „rozhodený“ a odvtedy tam odmieta ísť. Uviedla, že syn má 17 rokov, je veľmi inteligentný a vie, že podľa rozsudku má ísť k otcovi každé dva týždne, no nedokázal odísť, bol opäť v zlom psychickom stave, nespal, nechcel jesť, hnačkoval, dokonca nechcel ísť k otcovi zobrať si svoje veci. Od marca 2015 je v reálnej starostlivosti matky a otec na jeho výživu neprispieva. Otec sa k odvolaniu matky nevyjadril. K návrhu matky podal kolízny opatrovník správu o prešetrení pomerov kde uviedol, že 6.5.2015 sa na oddelenie dostavil maloletý P. P., ktorý k veci striedavej osobnej starostlivosti uviedol, že od 28.3.2015 sa nerealizuje potom, čo ho otec vyhodil z domu. Maloletý pred kolíznym opatrovníkom zdôraznil, že s otcom počas celého roka 2014 mal časté konflikty, ktoré v decembri 2014 vyústili do štádia, kedy k otcovi na dva týždne už nechcel ísť. Vyjadril svoju vôľu byť zverený do výlučnej osobnej starostlivosti matky, u ktorej od 28.3. žije a matka zabezpečuje od toho času všetky jeho potreby. Konštatoval, že si je vedomý toho, že do striedavej osobnej starostlivosti rodičov boli s bratom zverení na základe ich vyjadrenia, pričom v čase tohto rozhodnutia si myslel, že toto riešenie bude pre všetkých riešením najlepším, pretože s otcom mal vždy dobrý vzťah. U maloletého H. striedavá osobná starostlivosť je bezkonfliktná, maloletý sa na túto formu starostlivosti nesťažuje, je spokojný u matky aj u otca. Podľa § 76 ods. 1 písm. b/ predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. podľa ust. § 74 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Účelom predbežného opatrenia je predovšetkým rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Jeho nariadenie predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby nebolo vážnejšej pochybnosti o jeho potrebe. Predbežné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov ani tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná je ponechaná na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať u účastníka konania nariadením predbežného opatrenia. Osvedčenie nároku ako podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia je treba posudzovať vždy so zreteľom na nárok uplatnený vo veci samej. Predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní slúžiacim na dočasné zabezpečenie ochrany porušených a ohrozených práv účastníkov konania, pričom jeho použitie je namieste ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Práve táto naliehavosť je príčinou, že súd môže o nariadení predbežného opatrenia rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Len v prípadoch bezprostredného ohrozenia zdravia dieťaťa či iného závažného dôvodu, je namieste predbežným opatrením rozhodnúť pred rozhodnutím v merite veci. V konaniach starostlivosti súdu o maloleté deti nevyhnutnosť vydať navrhované predbežné opatrenie sa posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletého dieťaťa, ktorý je prioritný. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že v prejednávanej veci neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia v súlade s návrhom matky, pretože nebola preukázaná potreba dočasne upraviť pomery účastníkov a nebola osvedčená ani danosť práva (nároku), pretože nebolo preukázané, že maloletému dieťaťu hrozí bezprostredná ujma, preto uznesenie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Základnými znakmi predbežných opatrení sú ich dočasnosť a provizórnosť. Najmä atribút provizórnosti je potrebné mimoriadne vyzdvihnúť, lebo už zo samotného označenia „predbežné opatrenie“ vyplýva, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi subjektmi, že nariadením predbežného opatrenia nezískava jeden z účastníkov silnejšie postavenie, nezískava práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním dočasne a hlavne predbežne upravuje určitý okruh vzťahov. Odvolací súd predovšetkým zdôrazňuje, že skutočnosti uvádzané matkou v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a v odvolaní proti zamietajúcemu uzneseniu súdu prvého stupňa budú nepochybne relevantné pre rozhodnutie vo veci samej, nie však pre okamžitý zásah súdu formou nariadenia predbežného opatrenia a ďalej zdôrazňuje, že obidvaja rodičia majú k maloletým deťom rovnaké práva a povinnosti, ktoré sú limitované právami a povinnosťami druhého rodiča a zamietnutie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nemá za následok silnejšie postavenie jedného z rodičov. Odvolací súd pripúšťa vychádzajúc z doterajších podaní matky a vyjadrenia maloletého na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, že vzťahy medzi otcom a maloletým sú v súčasnosti narušené, avšak súčasne poukazuje na skutočnosť, že u mladšieho syna naďalej prebieha striedavá osobná starostlivosť v zmysle posledného rozhodnutia a medzi týmto synom a otcom nedochádza k žiadnemu výraznému narušeniu vzťahu, naopak je nepochybné, že tento vzťah je bezproblémový. Je preto dôvodné predpokladať, že k narušeniu vzťahu medzi otcom a maloletým P. došlo v súvislosti s jeho vekom, kedy sa nachádza v prechodnom období medzi maloletým dieťaťom a dospelým mužom, a preto názory otca a syna môžu byť výrazne rozdielne. Je však nepochybné, že zo strany otca napriek tomu, že nedochádza k výkonu striedavej starostlivosti už od marca 2015, nedochádza k žiadnym negatívnym prejavom, ani vynucovaniu si styku s maloletým a ani k žiadnemu fyzickému ani psychickému ohrozeniu zdravia dieťaťa. Bude v záujme obidvoch rodičov ale aj maloletého vzťahy do budúcna zosúladiť, zmierniť a dospieť do takého štádia, kedy budú spolu riadne komunikovať a riešiť ďalšie výchovné problémy do budúcnosti. Odvolací súd preto zdôrazňuje nevyhnutnosť rozumného postoja obidvoch rodičov a potrebu minimalizovať vzájomnú neznášanlivosť a jej dopad na psychiku predovšetkým maloletého dieťaťa. Bude predovšetkým na nich, aby svojim správaním, najmä svojou vzájomnou úctou a toleranciou vytvárali bezkonfliktné prostredie pre výkon svojich rodičovských práv a povinností. Pretože ani v štádiu odvolacieho konania nebola zistená naliehavá potreba nariadiť predbežné opatrenie v súlade s návrhom matky, odvolací súd vychádzajúc z vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a pretože sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa, v odôvodnení svojho uznesenia sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia v súlade s § 219 ods. 2 O.s.p. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.