Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/324/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215212671 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7215212671.3 Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloletého P. P. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov MUDr. X. Č. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v O. na S. X. č. XX zastúpenej JUDr. Ivetou Rajtákovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Štúrovej ul. č. 20 a MUDr. P. P. nar. X.X.XXXX bývajúceho v O. na S. ul. č. XX zastúpeného JUDr. Katarínou Habiňákovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Štúrovej ul. č. 20 v konaní o zmenu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia o odvolaní matky a otca proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 19.10.2015 č.k. 27P 167/2015-77 takto r o z h o d o l : M e n í uznesenie tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamieta. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zaviazal otca predbežne prispievať na výživu mal. P. P. výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa mesačne k rukám matky maloletého odo dňa nariadenia predbežného opatrenia do budúcna vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred. V prevyšujúcej časti návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. V odôvodnení uviedol, že bolo začaté konanie na návrh matky dieťaťa 6.5.2015 o zverenie maloletého do jej výlučnej starostlivosti a určenie výživného zo strany otca vo výške 600 € mesačne. Matka prostredníctvom právnej zástupkyne návrhom doručeným súdu 22.9.2015 žiadala o nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd zaviazal otca prispievať na výživu mal. P. 350 € mesačne splatným do 15. dňa v mesiaci k jej rukám od októbra 2015. Návrh odôvodnila najmä tým, že o jej návrhu na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktorý podala 6.5.2015, nebolo doposiaľ rozhodnuté, mal. P. je od 28.3.2015 v jej osobnej starostlivosti a výlučne ona zabezpečuje všetky jeho potreby. Otec doposiaľ na výživu maloletého neprispel žiadnou sumou. Maloletý je žiakom 3. ročníka gymnázia na Alejovej ulici v Košiciach, v súvislosti s jeho stravou, ošatením, obutím a hygienickými potrebami vznikajú každý mesiac pravidelne sa opakujúce výdavky, na ktoré otec nijakým spôsobom neprispieva. Uviedla, že za školskú jedáleň uhrádza priemerne 35 € mesačne, za mesačník na hromadnú dopravu 10 €, príspevok na stužkovú 20 €, mobil 30 €, vreckové 50 €, výživové doplnky a lieky približne 40 až 70 € mesačne, okrem toho v súvislosti so štúdiom maloletého vynakladá ročne približne 300 €, na oblečenie a obuv má nepravidelné výdavky a taktiež v oblasti športových potrieb a zabezpečenia IT techniky nevyhnutnej pre jeho štúdium uhrádza poplatky podľa aktuálnych potrieb dieťaťa. Uviedla, že pomery otca boli preskúmané v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 25P 331/2010, v ktorom konaní z dokazovania vyplynulo, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletého tak, aby mohol umožniť maloletému viesť plnohodnotný život. Ďalej uviedla, že je v záujme dieťaťa, aby úžitok z vyživovacej povinnosti otca mu nebol odpieraný do rozhodnutia súdu vo veci samej, keďže o existencii vyživovacej povinnosti otca voči nemu nemožno mať žiadne pochybnosti. Konajúci súd poukázal na predchádzajúce rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. P. rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.zn. 27P 72/2013 zo 16.5.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 6.6.2014, ktorým súd zmenil rozsudok Okresného súdu Košice - okolie sp.zn. 9C 120/2008 z 12.1.2009 a rozsudok Okresného súdu Košice II sp.zn. 25P 301/2010 z 13.3.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 8CoP 192/2013 z 30.1.2013 tak, že maloleté deti P. P. a H. (nar. 28.6.2001) boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov s právom oboch rodičov deti zastupovať a spravovať ich majetok, pričom výživné zo strany rodičov súd neurčil. Konajúci súd právne posúdil vec podľa § 102, § 75, § 76 ods. 1 písm.a/ O.s.p., § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine a dospel k záveru, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia je čiastočne dôvodný, pretože sú splnené podmienky pre jeho nariadenie, nakoľko maloletý s otcom nežije v spoločnej domácnosti od 28.3.2015 z dôvodu nerealizovania striedavej osobnej starostlivosti, žije s matkou a otec sa na výžive maloletého žiadnym spôsobom nepodieľa napriek jeho zákonnej vyživovacej povinnosti vyplývajúcej z § 62 Zákona o rodine. Z tohto dôvodu vydal predbežné opatrenie, ktorým určil vyživovaciu povinnosť otca voči mal. P., a to v zákonnom minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa. Uviedol, že takto určená vyživovacia povinnosť otca voči maloletému je v jeho záujme, aby až do času, kým nebude rozhodnuté vo veci samej otec prispieval na jeho výživu v nevyhnutnej miere a konečná výška výživného bude určená po riadne vykonanom dokazovaní v konečnom rozhodnutí, kde súd zohľadní schopnosti, majetkové pomery a zárobkové možnosti oboch rodičov a tiež odôvodnené potreby maloletého. Vzhľadom na uvedené návrh matky v prevyšujúcej časti zamietol. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie obaja rodičia maloletého prostredníctvom svojich právnych zástupcov. Otec navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie a návrh na predbežné opatrenie zamietol, pretože neboli splnené podmienky pre vydanie predbežného opatrenia, najmä z dôvodu, že si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému plní podľa svojich možností a schopností, i keď sa dostal do omeškania, nakoľko očakával, či sa k nemu maloletý vráti alebo nie. Rešpektuje vôľu maloletého, i keď sa domnieva, že zabezpečovanie starostlivosti zo strany matky nebude adekvátne k správaniu sa maloletého. Poukázal na to, že spätne uhradil v októbri 2015 (9.10.2015) výživné 600 € a od 14.10.2015 prispieva po 100 € mesačne, ktorú vyživovaciu povinnosť bude plniť až do rozhodnutia súdu vo veci samej. Zároveň k odvolaniu predložil výpisy z banky o úhrade výživného. Matka navrhla, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa a predbežne zaviazal otca prispievať na výživu maloletého 350 € mesačne splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred. Poukázala na to, že mal. P. je v jej osobnej starostlivosti od 28.3.2015 a prvá platba výživného od otca spolu za 6 mesiacov bola uhradená až 12.10.2015. Vzhľadom na uvedené je dôvodné predpokladať, že toto oneskorené plnenie vyživovacej povinnosti otcom bolo vyvolané až jej návrhom na nariadenie predbežného opatrenia a naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov vyplýva práve z uvedeného správania sa otca, kedy nenariadením predbežného opatrenia by hrozilo, že otec bude realizovať svoju vyživovaciu povinnosť svojvoľne z hľadiska časového, ako aj rozsahu výživného. Vyjadrila názor, že vzhľadom na náklady a odôvodnené potreby maloletého vo veku 17 rokov je výška výživného 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa mesačne (27,126 €) nedostatočná a rozhodne nepredstavuje zákonom predpokladanú nevyhnutnú mieru uspokojenia odôvodnených potrieb dieťaťa. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že vytvorenie priestoru dieťaťu na rozhodnutie, komu chce byť zverené do osobnej starostlivosti, nie je dôvodom na prerušenie vyživovacej povinnosti rodiča k nemu. Plnenie vyživovacej povinnosti vyžaduje od povinného disciplinovanosť a pravidelnosť z dôvodu spotrebného charakteru výživného. Zmyslom ust. § 76 ods. 1 písm.a/ O.s.p. je zabezpečenie výživy od povinného, ak nastane situácia, že výživa dieťaťa je ohrozená. Na vydanie takéhoto rozhodnutia pritom postačí osvedčenie, že osoba povinná poskytovať výživné je rodičom a osvedčenie schopností a možností povinného. Pri nariaďovaní predbežných opatrení v konaniach starostlivosti súdu o maloletých nie je potrebné zdôvodňovať nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, pretože postačuje zdôvodnenie potreby dočasnej úpravy pomerov dieťaťa v jeho záujme. Poukázala na charakter inštitútu predbežného opatrenia, účelom ktorého je rýchla a účinná ochrana práv, preto súd prvého stupňa nepochybil, keď predbežné opatrenie na základe jej návrhu nariadil. Nariadenie predbežného opatrenia určením výživného pre mal. P. je nevyhnutné na zabezpečenie jeho istoty, že aspoň jeho základné životné potreby budú pravidelne otcom uspokojované a nebude vydaný jeho svojvôli, navyše, keď si otec výšku a čas úhrady výživného zvolil svojvoľne. Vzhľadom na uvedené považuje odvolanie otca za neopodstatnené. Kolízny opatrovník sa k odvolaniam rodičov nevyjadril a otec maloletého sa nevyjadril k odvolaniu matky. Podľa ust. § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1). Podľa ust. § 76 ods. 1 písm.a/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby platil výživné v nevyhnutnej miere. Podľa ust. § 102 ods. 1 vety prvej O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Predbežné opatrenie predstavuje jeden zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a to z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. O.s.p.). Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná právna úprava (§ 115 ods. 1 O.s.p. a contrario, § 75 ods. 7 O.s.p.) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu. Ak by v konaní o nariadenie predbežného opatrenia bolo potrebné trvať na požiadavke riadneho vykonania a hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto procesného inštitútu zmarený, pretože základnými znakmi predbežných opatrení sú ich dočasnosť a provizórnosť. Najmä atribút provizórnosti je potrebné mimoriadne vyzdvihnúť, lebo už zo samotného označenia „predbežné opatrenie“ vyplýva, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi účastníkmi a že nariadením predbežného opatrenia nezískava jeden z účastníkov silnejšie postavenie, nezískava práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len dočasne a hlavne predbežne upravuje určitý okruh vzťahov. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie podľa ust. § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k odlišnému právnemu názoru ako súd prvého stupňa, pokiaľ ide o predbežné určenie vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom. Z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ani zo skutočností zistených súdom prvého stupňa nevyplýva potreba nariaďovať predbežné opatrenie a otca maloletého zaviazať prispievať na jeho výživu, pretože matka neosvedčila naliehavosť potreby predbežnej úpravy vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu. Odvolací súd zdôrazňuje, že nariadeným predbežným opatrením podľa ust. § 76 ods. 1 písm.a/ O.s.p. možno povinnej osobe uložiť povinnosť platiť výživné len v nevyhnutnej miere tak, aby to postačovalo aspoň na uhrádzanie nevyhnutných životných nákladov oprávneného. Z obsahu spisu pritom vyplýva, že priemerný čistý mesačný príjem matky za obdobie od septembra 2014 do augusta 2015 bol 1.692,67 € a príjem otca za rovnaké obdobie 328,88 € mesačne. Rodičia zároveň zabezpečujú striedavú osobnú starostlivosť o ďalšie dieťa, a to mal. H.. Odvolací súd zastáva názor, že aj keď osobnú starostlivosť o mal. P. zabezpečuje výlučne matka, uspokojenie odôvodnených potrieb maloletého nie je bezprostredne ohrozené, a to vzhľadom na deklarovaný mesačný príjem matky, z ktorého dokáže maloletému zabezpečiť potrebnú výživu v nevyhnutnom rozsahu. Navyše otec maloletého si dodatočne splnil vyživovaciu povinnosť v rozsahu po 100 € mesačne, ktorú mieni plniť aj naďalej do rozhodnutia súdu vo veci samej, ktorý rozsah výživného spolu s podielom matky nepochybne postačuje na uspokojenie nevyhnutných potrieb dieťaťa. Predbežným opatrením nemožno prejudikovať výrok konečného rozhodnutia vo veci samej, preto definitívny rozsah vyživovacej povinnosti otca k maloletému určí súd v konaní vo veci samej po tom, čo vykoná dokazovanie za účelom zistenia životnej úrovne otca a matky a ich osobných a majetkových pomerov a následne určí výživné podľa kritérií určovania rozsahu výživného rodičov k deťom vyplývajúcich z ustanovení Zákona o rodine. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.