Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Sd/77/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014201130 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:8014201130.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Juditou Jurákovou v právnej veci navrhovateľa: L. V., I. XX, G., proti odporcovi: SOCIÁLNA POISŤOVŇA ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o starobný dôchodok, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutia odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6.8.2014, rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6.11.2014 a rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.12.2014. Účastníkom sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6.8.2014 bol navrhovateľovi priznaný starobný dôchodok podľa ust. § 65, § 274 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení nesk. predpisov, ďalej len “ZoSP“, § 1 Opatrenia MPSVaR SR č. 344/2011 Z.z., č. 329/2012 Z.z., č. 329/2013 Z.z. a § 24 ods. 1 a 6 z.č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, v sume 268,20 EUR s účinnosťou od 1.1.2014. Z rozhodnutia odporcu vyplýva, že navrhovateľovi bola výška starobného dôchodku vypočítaná v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128, ďalej podľa § 65 ods. 1, § 66 ods. 1, 8, § 82, § 274 ods. 1, § 255 ods. 3 ZoSP, § 9 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 21 a 24 ods. 1, 6 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, výpočet starobného dôchodku podrobne špecifikovaný v napadnutom rozhodnutí. Odporca dňa 6.11.2014 vydal rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X podľa ust. § 65, § 274, § 82 a § 293ce ZoSP, § 1 Opatrenia MPSVaR SR č. 404/2010 Z.z., č. 344/2011 Z.z., č. 329/2012 Z.z., č. 329/2013 Z.z., ktorým zvýšil starobný dôchodok o 0,50 EUR, t.j. na sumu 268,70 EUR. Špecifikácia spôsobu výpočtu je podrobne uvedená v tomto rozhodnutí. Odporca dňa 17.12.2014 vydal rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X, v ktorom bol stanovený starobný dôchodok na 292,10 EUR podľa § 66 ods. 3, 8 a § 82 ZoSP a § 1 Opatrenia MPSVaR č. 295/2014 Z.z. Navrhovateľ prvýkrát podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu odporcu zo dňa 6.8.2014 a uviedol v ňom, že nesúhlasí s krátením sumy starobného dôchodku v sume 439,40 EUR. Okrem služby v Policajnom zbore odpracoval cca 18 rokov v civilnom zamestnaní. Tvrdil, že na neho sa nevzťahuje Dohovor o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128. Rovnako aj po vydaní rozhodnutia zo dňa 6.11.2014 žiadal prepočet výšky starobného dôchodku z tých istých dôvodov, ako pri podaní prvého opravného prostriedku. Doplnil svoje predchádzajúce podania s tým, že sa nepovažuje za chránenú osobu podľa zák.č. 419/1991 Zb., čiastka 79, čl. 33. Odporca sa vyjadril k opravnému prostriedku navrhovateľa dňa 21.11.2014. Uviedol, že napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6. augusta 2014 bol navrhovateľovi podľa § 65, § 274 a § 82 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a podľa § 24 ods.1 a 6 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách priznaný starobný dôchodok v sume 235,90 EUR mesačne od 2. augusta 2010. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6. novembra 2014 bolo zmenené rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6. augusta 2014. V zmysle rozhodnutia č. 55 Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 5/2011, ak je príspevok za službu, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia, považovaný za výsluhový dôchodok, môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru. Pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok. Sociálna poisťovňa stanovila výšku starobného dôchodku tak, že najskôr určila sumu starobného dôchodku za všetky doby poistenia, t.j. obdobie dôchodkového poistenia vrátane doby služby zhodnotenej na nárok na príspevok. Následne určila sumu starobného dôchodku patriacu len za obdobie dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy príspevku, koeficientom, ktorý vyjadruje pomer medzi dĺžkou obdobia dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy príspevku za celé roky, a dĺžkou obdobia dôchodkového poistenia vrátane služby zhodnotenej na nárok na príspevok. Suma určená za obdobie dôchodkového poistenia vrátane doby služby zhodnotenej na nárok na príspevok bola potom krátená o sumu, ktorá zodpovedá obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy príspevku za celé kalendárne roky. Dohovor bol Československou socialistickou republikou ratifikovaný 11. januára 1990 a vyhlásený pod č.416/1991 Zbierky zákonov. Uvedený Dohovor má charakter medzinárodnej zmluvy, ktorá priamo zakladá právo fyzických osôb na zachovanie nároku na starobný dôchodok, a preto na jeho vykonanie nebolo potrebné prijať osobitný zákon; príslušné ustanovenia uvedeného Dohovoru majú prednosť pred zákonmi o sociálnom zabezpečení (poistení), preto je ním Sociálna poisťovňa viazaná pri určení sumy starobného dôchodku poistenca, ktorý je poberateľom výsluhového príspevku, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, za tú istú sociálnu udalosť, ktorou je prežitie zákonom stanoveného dôchodkového veku na vznik nároku na starobný dôchodok. Podľa čl.33 Dohovoru (uverejnený v Zbierke zákonov č. 416/1991, čiastka 79), ak má občan nárok na dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, môžu sa tieto dávky krátiť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávky, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. Z uvedeného vyplýva, že v prípade nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného systému ako aj osobitného systému sociálneho zabezpečenia je možné v zmysle citovaného dohovoru starobný dôchodok zo všeobecného systému krátiť. V prípade navrhovateľa nastala situácia, že má nárok na starobný dôchodok a tiež na výsluhový príspevok, ktorý bol prekvalifikovaný na výsluhový dôchodok. Ide teda o dve dávky, ktoré patria za tú istú udalosť, ktorou je staroba. Sú preto splnené podmienky na krátenie podľa čl. 33 Dohovoru. Podľa článku 7 ods.5 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi. Podľa čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky v znení účinnom od 1. júla 2001 medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom. Dohovor o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) bol Československou socialistickou republikou ratifikovaný 11. Januára 1990 len pokiaľ ide o časť III a v Zbierke zákonov bol vyhlásený pod č. 416/1991 Zb. Podľa článku 2 Dohovoru každý členský štát, pre ktorý je v platnosti tento Dohovor, bude vykonávať a) časť I; b) aspoň jednu z častí II, III a IV; c) príslušné ustanovenia častí V a VI a d) časť VII. Časť III Dohovoru č. 128 sa týka starobných dôchodkov. Príslušné ustanovenia Dohovoru majú prednosť pred zákonom a sú priamo záväzné aj pre Sociálnu poisťovňu. Sociálna poisťovňa vo svojej rozhodovacej činnosti je povinná aplikovať Dohovor, a to priamo bez potreby osobitného zákona. Sociálnu poisťovňu o takomto postupe poučil Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudkoch, napr. č. 4So/189/2007 z 29. mája 2008, 4So/133/2009 zo 7. decembra 2009, 9So/77/2011 z 30. mája 2012. Zachovanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní vykonávaných v služobnom pomere do I. a II. kategórie funkcií je možné zabezpečiť len po zohľadnení doby služby a počas nej dosiahnutých osobitných vymeriavacích základov, i keď už raz boli zhodnotené v inej dávke sociálneho zabezpečenia z osobitného systému sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky, ktorou je v prípade navrhovateľa výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok. Podľa dôvodovej správy k zákonu č.222/2003 Z.z. o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) plní funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia v sume zodpovedajúcej dobe trvania služobného pomeru, či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý vznikne nárok dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení). Vnútroštátne zákonodarstvo Slovenskej republiky pri rozhodovaní o sume starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) neupravilo, akým spôsobom zabezpečiť od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) poskytnutie sumy starobného dôchodku len za doby zabezpečenia (poistenia), ktoré sa prekrývajú s dobou výkonu služby, za ktorú už bol poskytnutý výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok. Preto je možné na zachovanie predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) za tú istú dobu výkonu služby zohľadnenú v dvoch dávkach sociálneho zabezpečenia (poistenia) aplikovať Dohovor. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutia odporcu podľa ust. § 250l a nasl. O.s.p. a zistil, že opravný prostriedok v rozsahu, v akom v ňom uviedol navrhovateľ svoje námietky, neboli opodstatnené. Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť napadnutých rozhodnutí, v intenciách tej námietky navrhovateľa, ktorá sa vzťahovala na aplikáciu Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, čl. 33, časť III, č. 128, ktorá sa vzťahuje na starobné dôchodky. Uvedený dohovor je aplikáciou nadnárodných predpisov vzťahujúcich sa na dávky sociálneho poistenia z dôvodu, že priama úprava dôchodkov, ktoré prichádzajú do úvahy po skončení obdobia služobných pomerov profesionálnych vojakov, policajtov a i., vnútroštátna právna úprava neobsahuje. V tomto smere sa preto úprava dôchodkov, ich výpočet posudzuje v zmysle uvedeného dohovoru, s odkazom na vyvíjajúcu sa judikatúru, obsiahnutú aj v právnych záveroch rozhodnutí NS SR, napr. č.sp. 9So 138/2011 a i. Z právnych úprav, týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpečenia rôznych skupín poistencov jednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia /zabezpečenia/ príslušníkov ozbrojených zborov sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia /zamestnania/ pre dávky dôchodkového poistenia. Z pôsobnosti zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení sú vylúčení príslušníci ozbrojených zborov a ozbrojených síl len za obdobia dôchodkového poistenia, v ktorých vykonávali službu v ozbrojených zboroch a ozbrojených silách, z tohto dôvodu ďalšie obdobia, ak došlo k výkonu pracovnej činnosti podľa všeobecného systému sociálneho poistenia, tieto obdobia sa započítavajú do doby zamestnania zo všeobecného systému sociálneho poistenia, avšak, nie je možné započítať celú dobu zamestnania, preto sa kráti vypočítaná suma starobného dôchodku spôsobom, ako to bolo definované v napadnutých rozhodnutiach. Rozhodným obdobím pre výpočet starobného dôchodku navrhovateľa boli roky 1986 - 1989, výsluhový dôchodok navrhovateľa po dovŕšení dôchodkového veku pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia /poistenia/ má charakter dávky v starobe, preto námietka odporcu, že sa necíti byť chránenou osobou, či inou osobou podľa čl. 22 dohovoru, nie je správna. Podľa čl. 33 dohovoru starobný dôchodok navrhovateľa môže Sociálna poisťovňa krátiť, a to primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby policajta rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku. Iným postupom by určitá kategória poistencov v systéme vnútroštátnych poisťovacích a zabezpečovacích systémov bola znevýhodnená v porovnaní s poistencami vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Dňa 29.10.2014 nebolo vydané rozhodnutie odporcu, ako to uviedol zástupca odporcu na pojednávaní, preto súd v zápisnici z pojednávania opravil dátum posledného rozhodnutia odporcu z dátumu 29.10.2014 na 17.12.2014. Na základe vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu, súd rozhodnutie odporcu potvrdil, podľa ust. § 250q ods. 2 prvá veta O.s.p. Účastníkom sa nepriznala náhrada trov konania, keďže im žiadne nevznikli /navrhovateľ ani nebol v konaní úspešný/, s poukazom na ust. § 250l ods. 2, § 250k ods. 1 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.