Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/30/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201597 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:6014201597.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Valérie Mihalčínovej v právnej veci žalobcu: VOLMAX, s.r.o., Ibrányiho 1255/28, Kráľovský Chlmec, práv. zast.: JUDr. Peter Pandy, advokát, Advokátska kancelária, L. Kossutha 99, Kráľovský Chlmec, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o správnej žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 24.09.2014 č. 1100303/1/423475/2014/4897, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Návrh žalobcu na odklad vykonateľnosti rozhodnutia z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalovaný ako orgán príslušný podľa zákona č. 333/2011 Z.z. v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Mol zo dňa 25.06.2014, ktorým bol podľa § 68 ods. 5, 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní, ďalej len „DP“, vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2012 v sume 92.222,62 eur. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že správca dane Daňový úrad Košice vykonal u platiteľa dane z pridanej hodnoty VOLMAX s.r.o., Ibrányiho 1255/28, Kráľovský Chlmec, IČO: 45342555, DIČ: 2022940084, IČ DPH: SK2022940084 (ďalej len „VOLMAX s.r.o.“) daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2012, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/MihP zo dňa 12.11.2013, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole daňovému subjektu doručený dňa 21.11.2013. Daňový subjekt dňa 10.12.2013 predložil správcovi dane písomné vyjadrenie k protokolu. Správca dane dňa 13.06.2014 spísal so splnomocneným zástupcom daňového subjektu zápisnicu o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/MihP, ktorej hlavným predmetom bolo oboznámenie daňového subjektu s výsledkami preverovania v rámci vyrubovacieho konania. Dňa 25.06.2014 správca dane vydal rozhodnutie č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/ XXXX/Mol, ktorým vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2012 v sume 92.222,62 eur. Správca dane nepriznal nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty v sume - 3.808,63 eur a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť v sume 88.413,99 eur. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie predmetného rozhodnutia boli závery správcu dane o porušení § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov“). Kontrolou predložených dokladov správca dane zistil, že daňový subjekt VOLMAX s.r.o. odpočítal daň v celkovej sume 92.222,62 eur z 21 faktúr vyhotovených spoločnosťou H., N..V..Q.., N. XX, Š., IČO: XXXXXXXX, DIČ: XXXXXXXXXX za dodávky kryštálového cukru a gumového granulátu J. K. V.. Správca dane pri daňovej kontrole nevychádzal len z faktúr a dokladov, ktoré mu predložil daňový subjekt VOLMAX s.r.o. a z tvrdení jeho konateľa, ale vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či údaje uvedené na dokladoch odrátajú skutočnosti tak, ako nastali. Správca dane zistil, že spoločnosť H., N..V..Q.., ktorá mala dodávať tovar daňovému subjektu VOLMAX s.r.o., nemala žiadnych zamestnancov ani majetok, nebola odberateľom žiadnych energií (voda, elektrina, plyn). Správca dane (prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií) zistil, že konateľ spoločnosti H., N..V..Q.. - M. O., nar. XX.XX.XXXX v rumunskom registri obyvateľstva neexistuje. Jeho deklarovaná adresa pobytu nie je skutočná, na tejto adrese sa nenachádzajú žiadne byty, je tam dom, v ktorom je malý obchod, v súčasnosti zatvorený. Maďarské daňové subjekty nepriznali dodanie tovaru do iného členského štátu, konkrétne pre spoločnosť H., s.r.o. v zdaňovacom období II. štvrťrok 2012. Spoločnosť H., N..V..Q.. nepreukázala, že daň na vstupe zaúčtovala, nepreukázala, že odpočítala daň, nepreukázala, že prijala zdaniteľné plnenia, nepreukázala, že sa deklarované zdaniteľné plnenia uskutočnili, nepredložila k daňovej kontrole odberateľské a dodávateľské faktúry vrátane objednávok a dokladov o preprave. Odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov považoval správca dane za neoprávnené z dôvodu, že faktúry vystavené formálne dodávateľom s náležitosťami podľa § 71 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov nezakladá zásadnú podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých faktúr, aj s ohľadom na skutočnosť, že nebolo preukázané skutočné dodanie tovaru daňovému subjektu VOLMAX s.r.o. od spoločnosti H., N..V..Q.. Správca dane za účasti splnomocneného zástupcu daňového subjektu vypočul F.. Z. P., ktorý mal byť kontaktnou osobou vo vzťahu so spoločnosťou H., N..V..Q.. a ktorý správcovi dane potvrdil, že v období mesiacov apríl 2012 až jún 2012 bol konateľom spoločnosti Y. N..V..Q.. K obchodnému vzťahu so spoločnosťou VOLMAX s.r.o. uviedol, že s konateľom spoločnosti VOLMAX s.r.o. - s S. V. sa pozná osobne, pomáhal mu pri založení spoločnosti, podnikaní, vybavovaní priestorov a pri ubytovaní. Za spoločnosť VOLMAX s.r.o. nevystupoval, nemal splnomocnenie na zastupovanie spoločnosti. Keďže zo zákona vyplýva povinnosť pre zahraničnú osobu, ktorá je konateľom slovenskej s.r.o., za účelom získania povolenia na dlhodobý pobyt, že spoločnosť musí vykazovať obraty a zisk, F.. P. mu ponúkol obchodnú možnosť zúčastniť sa na obchode s cukrom. F.. P. uviedol, že úlohou spoločnosti VOLMAX s.r.o. bolo vykázať zisk, nakúpiť tovar od spoločnosti H., N..V..Q.. a predať ho spoločnosti Y. N..V..Q.. Ďalej uviedol, že tovar - cukor bol uskladnený v L. Ž., M..N.. v N.. Spoločnosti VOLMAX s.r.o. a následne aj Y. N..V..Q.. kupovali tovar na sklade v N., žiadnu dopravu nezabezpečovali, tovar sa predal na sklade bez prepravy. Správca dane uvedenú výpoveď F.. P. vyhodnotil tak, že F.. P.Č. potvrdil, že spoločnosť VOLMAX s.r.o. vykonávala činnosť nie za účelom podnikania, nešlo o vykonávanie bežných obchodných transakcií za účelom dosahovania zisku z podnikania, ale za účelom dosiahnutia výhody - za účelom získania povolenia na dlhodobý pobyt. Správca dane dňa 08.04.2014 vykonal miestne zisťovanie v sídle spoločnosti L. Ž., M..N.. a zistil, že spoločnosť L.Á. Ž., M..N.. mala v roku 2012 uzatvorenú Zmluvu o konsignačnom sklade so spoločnosťou H., N..V..Q.., platnosť zmluvy bola do 31.12.2012, ale z dôvodu rekonštrukcie priestorov bola zo strany konsignatára vypovedaná 31.08.2012. Na základe zmluvy konsignant H., N..V..Q.. neplatil konsignatárovi odmenu, nakoľko tieto náklady preniesol tretej strane, t.j. na odberateľa tovaru. Podľa vyjadrenia splnomocnenej zástupkyne spoločnosti L. Ž., M..N.., všetky výdavky vzniknuté pre spoločnosť H., N..V..Q.. boli vyfakturované spoločnosti Y. N..V..Q.. Na otázku správcu dane, či vie potvrdiť príjem a výdaj tovaru do a z priestorov skladu podľa predložených faktúr, splnomocnená zástupkyňa uviedla, že spoločnosť L. Ž., M..N.. neviedla pre konsignanta skladové karty, ani príjemky a výdajky tovaru. Na otázky správcu dane, akým spôsobom bol avizovaný príjem tovaru do skladu od spoločnosti VOLMAX s.r.o., respektíve, kým bolo vykonané avízo o termíne vyloženia tovaru v sklade spoločnosti L. Ž., M..N.. a akým spôsobom bol overený výdaj tovaru zo skladu odberateľa tovaru, kým bolo vykonané avízo o termíne nakladania tovaru v sklade spoločnosti L. Ž., M..N.., nevedela odpovedať, uviedla iba to, že so spoločnosťou VOLMAX s.r.o. nemali uzatvorenú zmluvu o konsignačnom sklade. Ďalej správcovi dane uviedla, že príjem a výdaj tovaru bol potvrdený na CMR dokladoch podpisom pracovníka odbytu spoločnosti L. Ž., M..N.. a opečiatkovaním pečiatkou spoločnosti, s ktorou mali uzatvorenú zmluvu o konsignačnom sklade. Všetky záležitosti, ktoré súviseli so skladovaním tovaru a výrobkov v L. Ž., M..N.. malo na starosti odbytové stredisko (G.Á. S., X. Z. a K. I.). Oni disponovali aj s pečiatkami za spoločnosti, s ktorými mali podpísané zmluvy o konsignačnom sklade. Na otázku, kam bol tovar vyexpedovaný, uviedla, že tento údaj sa nachádza na CMR dokladoch. Ďalej uviedla, že areál spoločnosti L. Ž., M..N.. nebol vybavený kamerovým systémom, ktorý by zaznamenal pohyb motorových vozidiel do a zo skladu. Splnomocnená zástupkyňa uviedla, že spoločnosť L. Ž., M..N.. mala uzatvorené zmluvy o konsignačnom sklade so spoločnosťami H., N..V..Q.., N. N..V..Q.. a Y. N..V..Q.., ktoré tam v preverovanom období skladovali tovar. Druh a množstvo tovaru je uvedené na CMR dokladoch. Podkladom fakturácie konsignačných služieb odberateľom boli faktúry vystavené na základe zmluvy o konsignačnom sklade. Celková rozloha skladovacej plochy je cca X XXX m2, ktoré boli v tomto období zväčša naplno využité, nakoľko tam skladovala tovar aj spoločnosť L. Ž., M..N.. Aj keď daňový subjekt VOLMAX s.r.o. v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2012 uviedol dodanie tovaru a služieb - základ dane (riadok 3) 462.599,04 eur, daň (riadok 4) 92.519,78 eur, správca dane neuznal reálnosť zdaniteľných obchodov týkajúcich sa nákupu kryštálového cukru a J. K. V. od spoločnosti H., N..V..Q.. a vzhľadom na skutočnosť, že daňový subjekt VOLMAX s.r.o. vystavil faktúry za dodanie tovaru v zmysle § 71 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, z ktorých mu vznikla povinnosť odvodu dane v zmysle ust. § 69 ods. 5 citovaného zákona (každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň). Správca dane ponechal daň, ktorú bol platiteľ povinný odviesť z titulu vystavenia faktúry, a nie z titulu dodania tovaru, vo výške uvedenej v daňovom priznaní. Podľa ust. § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vynikla daňová povinnosť. Podľa ust. § 49 ods. 2 písm. a) citovaného zákona platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Právo na odpočítanie dane podľa ust. § 49 citovaného zákona môže platiteľ dane podľa ust. § 51 ods. 1 písm. a) citovaného zákona uplatniť, ak pri odpočítaní dane má faktúru od platiteľa dane vyhotovenú podľa ust. § 71 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Právo na odpočítanie dane možno uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam, t.j. daniam, zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu dani z pridanej hodnoty, resp. zaplateným z dôvodu ich splatnosti. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre. Uskutočnenie zdaniteľného obchoduje základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane. V prípade, že zdaniteľný obchod podľa faktúry z ktorej platiteľ dane odpočítal daň, nie je uskutočnený dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty. Podmienky uvedené v ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v ust. § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Platiteľ, ktorý nárok na odpočítanie dane uplatňuje, musí preukázať existenciu podmienok, ktoré zákonodarca stanovil pre nárok na odpočítanie dane. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Osoba, ktorá je uvedená ako dodávateľ na faktúre musí byť identická s osobu, ktorá reálne dodala tovar a službu odberateľovi. Ak daňový subjekt dôkazné bremeno v tomto zmysle neunesie, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či boli splnené zákonné podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane. Keďže ide o hmotno-právne podmienky, k takému záveru nestačí len existencia faktúr, hoci tieto by obsahovali všetky formálno-právne náležitosti. Musí sa overiť, či údaje v nich uvedené naozaj dokladujú predmetné skutočnosti. Preto k rozhodnutiu správcu dane, či uznať alebo neuznať uplatňované právo na odpočítanie dane nestačí len mechanické porovnanie výšky odpočítanej dane s príslušnými faktúrami, ale je potrebné zabezpečiť aj iné dôkazy. Ako dôkaz možno použiť v zmysle ust. § 24 ods. 4 Daňového poriadku všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti. Správca dane preto v danom prípade skúmal uskutočnenie zdaniteľných obchodov nielen z formálnej stránky, ale preveroval aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym. Podľa ust. § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Finančné riaditeľstvo SR z predloženého spisového materiálu zistilo, že v danom prípade správca dane mal opodstatnené pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti daňovým subjektom predložených dokladov, preto nevychádzal len z predložených faktúr a dokladov, ale k tomuto účelu vykonal dokazovanie na zistenie, či predložené faktúry nie sú formálne a či majú materiálny podklad, t.j. vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či daňový subjekt VOLMAX s.r.o. prijal fakturovaný kryštálový cukor a gumový granulát J. K. V. od spoločnosti H., N..V..Q.. a či údaje uvedené na faktúrach odrážajú skutočnosti tak, ako nastali. Konanie správcu dane, ktorým zabezpečoval dôkazné prostriedky od daňového subjektu VOLMAX s.r.o., v spolupráci s miestne príslušnými správcami dane zainteresovaných spoločností, žiadosťami o medzinárodnú výmenu informácií a vypočutím svedkov, je v súlade s procesno-právnou normou a výsledky šetrenia je možné použiť ako dôkaz v súlade s ust. § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Správca dane v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia uviedol všetky predložené a získané dôkazy, ako aj ich hodnotenie a záver, ktorý ich zhodnotením vyplynul. Námietka daňového subjektu o nepreskúmateľnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia a o jeho rozpore s ust. § 63 ods. 5 Daňového poriadku je preto neopodstatnená. Z vyjadrení daňového subjektu VOLMAX s.r.o. vyplynulo, že pri deklarovaných obchodoch s kryštálovým cukrom a gumového granulátu J. K. V. sa spoliehal iba na tvrdenia tretej osoby a sám nepodnikol dostatočné kroky na to, aby tieto informácie preveril (napr. ich dôveryhodnosť, informácie o solventnosti obchodných partnerov a v neposlednom rade i o ich spôsobilosti k obchodným vzťahom). Ak zdaniteľné obchody medzi spoločnosťami H., N..V..Q.. - H., N..V..Q.. - VOLMAX s.r.o. neboli reálne, neboli reálne ani dodania deklarované daňovým subjektom VOLMAX s.r.o. pre spoločnosť Y. N..V..Q.. Samotné dodávky spochybnil aj F.. P. - bývalý konateľ spoločnosti Y. N..V..Q.. (od 28.08.2014 je uvedená spoločnosť vymazaná z obchodného registra), ktorý správcovi dane uviedol, že za účelom získania povolenia na dlhodobý pobyt konateľa spoločnosti VOLMAX s.r.o., táto spoločnosť musela vykazovať obraty a zisk a že úlohou daňového subjektu VOLMAX s.r.o. bolo vykázať zisk, nakúpiť tovar od spoločnosti H., N..V..Q.. a predať ho spoločnosti Y. N..V..Q.. K námietke týkajúcej sa nesprávnej aplikácie § 71 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov uvádza, že Článok 203 Smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty stanovuje, že daň z pridanej hodnoty platí každá osoba, ktorá uvedie túto daň na faktúre. Uvedené je premietnuté do zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, konkrétne do ustanovenia § 69 ods. 5 citovaného zákona, v zmysle ktorého každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň a do ustanovenia § 71 ods. 6 citovaného zákona, podľa ktorého ak platiteľ vo faktúre alebo v inom doklade o predaji uvedie vyššiu sumu dane, ako je povinný platiť podľa tohto zákona, je povinný platiť túto vyššiu sumu dane. Ust. § 71 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov v súlade s platnou Smernicou Rady 2006/112/ES pojednáva o faktúre, alebo o inom doklade o predaji, nevynímajúc faktúry, ktorých predmet fakturácie neodráža skutočnosť. Za situácie, kedy si odberatelia uplatnia odpočítanie dane z faktúr, by neponechanie dane z pridanej hodnoty, ktorú je daňový subjekt povinný odviesť vo výške uvedenej v daňovom priznaní, došlo k narušeniu princípu neutrality dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na to, že nebol preukázaný pôvod a nákup kryštálového cukru od spoločnosti H., N..V..Q.., daňový subjekt VOLMAX s.r.o., ktorý tovar nenakúpil, nemohol ho ani ho nemohol predať a dodať spoločnosti Y. N..V..Q.. Postup správcu dane, ktorý ponechal daň, ktorú je platiteľ dane povinný odviesť z titulu, že túto daň uviedol na faktúre - nie z titulu dodania tovaru - bol logický a správny, a v súlade s ust. § 69 ods. 5 a ust. § 71 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Námietka odvolávajúceho sa je preto neopodstatnená. 2. Žalobca včas podanou žalobou sa domáhal jednak odkladu vykonateľnosti žalovaného rozhodnutia vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovi výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma v zmysle ust. § 250c ods. 1 O.s.p., nič iné v návrhu neuviedol. Voči žalovanému rozhodnutiu namietal, odcitujúc dôvody svojho odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane len stroho uviedol, že: „Správny orgán nepostupoval pred vydaním rozhodnutia v súlade so zákonom, neobjektívne zistil skutkový stav veci, jednostranne vyhodnotil dôkazy, a to iba v neprospech žalobcu, preto takýto postup správneho orgánu je v rozpore s Právnym poriadkom Slovenskej republiky. V žalobe ďalej tvrdil, že rozhodnutie prvostupňového orgánu, ako aj napadnuté rozhodnutie je v rozpore s § 47 ods. 3 Správneho poriadku, nakoľko odôvodnenie, ktoré má obsahovať skutočnosti uvedené v § 47 ods. 3 Správneho poriadku musí spĺňať aj základnú požiadavku, podľa ktorej má byť rozhodnutie preskúmateľné. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, ako aj napadnutého rozhodnutia nepodáva relevantné odôvodnenie výrokovej časti rozhodnutia, a teda nespĺňa základnú požiadavku preskúmateľnosti.“ 3. K žalobe žalobcu podaním zo dňa 24.06.2015 sa vyjadril žalovaný. Z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že skutkový stav, ako aj zistenia a závery v danej veci sú podrobne uvedené v žalobou napadnutom rozhodnutí žalovaného, ako aj v rozhodnutí správcu dane. Žalovaný v súlade s § 74 ods. 2 Daňového poriadku preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a v žalobou napadnutom rozhodnutí sa dôkladne zaoberal a vysporiadal s námietkami uvedenými v odvolaní - o čom svedčí odôvodnenie jeho rozhodnutia. Vzhľadom na to, že v žalobe sú uvedené úplne rovnaké námietky, ako boli uvedené v odvolaní, žalovaný zastáva názor, že v odôvodnení jeho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní, teda odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia obsahuje zároveň aj vyjadrenie k námietkam uvedeným v žalobe. Žalobca v žalobe uplatnil tie isté dôvody, pre ktoré považuje rozhodnutie správneho orgánu za nezákonné, ako boli uplatnené v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno považovať rozhodnutie správnych orgánov, ktoré má buď vadný výrok alebo odôvodnenie. V danom prípade rozhodnutie správcu dane, ako aj rozhodnutie žalovaného je v súlade s relevantnými ustanoveniami § 63 Daňového poriadku, ich výroky sú v súlade s ustanovením § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku a v odôvodneniach obidvoch rozhodnutí sú uvedené všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, ako aj úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo, ako to predpokladá ustanovenie § 63 ods. 5 Daňového poriadku. 4. Súd v konaní o správnej žalobe žalobcu podľa ust. § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, postupom podľa § 137 ods. 4 SSP bez nariadenia pojednávania, po oboznámení sa s obsahom žaloby, obsahom vyjadrenia žalovaného k žalobe a administratívnymi spismi prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu dospel k záveru, že žalobe žalobcu nemožno priznať úspech, preto dňa 29.09.2016 vyhlásil rozsudok, ktorým správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa ust. § 190 SSP zamietol z ďalej uvedených dôvodov. 5. Žalobca si odpočítal daň podľa § 49 - § 54 v zdaňovacom období II. štvrťrok 2012 v celkovej sume 96.328,41 eur so základnou sadzbou dane 20 %, nadmerný odpočet si uplatnil v sume 3.808,63 eur, hlavným predmetom činnosti žalobcu bol obchod s kryštálovým cukrom a gumovým granulátom J. K. V.. 6. Žalobca v podstatnej časti žalobných námietok iba všeobecne poukazuje na nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného na základe údajne nedostatočne zisteného skutkového stavu. Súd k uvedenej nekonkretizovanej námietke žalobcu uvádza, že dodávka kryštálového cukru bola podrobne preverovaná na základe dožiadaní aj na iné daňové úrady v sídlach obchodnej spoločnosti H., N..V..Q.. a H. N..V..Q.., na základe ktorých bolo preukázané, že vyššie uvedené obchody neboli v skutočnosti realizované, pretože to vyplýva z výsluchu konateľa spoločnosti H., N..V..Q.. Uvedená spoločnosť nevedela preukázať nadobudnutie tovaru, pričom tento tovar mal byť nakúpený v Maďarsku, prevezený do skladu do N. na území Slovenskej republiky. Tovar mal byť nakúpený aj od H. N..V..Q.., takisto mal byť skladovaný v N., avšak bližšie informácie o preprave tohto tovaru pre VOLMAX s.r.o. a jeho preberanie uvedenou firmou (žalobcom) účastníci daňového konania nevedeli preukázať. 7. Súd v tejto súvislosti poukazuje na obsah protokolu o daňovej kontrole, v ktorom je podrobne došetrené to, že reálny nákup tovaru žalobcom uskutočnený nebol. Súd pritom dodáva, že pokiaľ ide o nákup a predaj kryštálového cukru v sklade N., tak nájomná zmluva o uskladnení kryštálového cukru v N. bola vypovedaná dňa 31.08.2012, teda už v tom čase žalobca nemohol tento tovar nakupovať z uvedeného skladu, pretože tento tovar pre žalobcu sa tam nenachádzal. Medzi vyššie menovanými subjektmi sa iba fiktívne vymieňali faktúry o dodávke tovaru, ale v reálnom plnení uskutočnené neboli, čo potvrdili vypočutí svedkovia : X. Q., S. H., Š. G. M. S. P.. Nakoniec spoločnosť H., N..V..Q.. bola predaná neexistujúcemu subjektu M. O., S.. Y. S. XXXX, V.. 8. Z vyššie uvedeného vyplýva, že zistenie správcu dane o nerealizovaných obchodoch s kryštálovým cukrom boli opodstatnené vzhľadom na postavenie ekonomicky nečinných subjektov dodávok uvedenej komodity, čo bolo jednoznačne preukázané šetrením v predmetnej daňovej kontrole. Žalobca žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení nepredložil tak v správnom daňovom konaní, ani v konaní o správnej žalobe. 9. Podľa ust. § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vynikla daňová povinnosť. Podľa ust. § 49 ods. 2 písm. a) citovaného zákona platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 10. Právo na odpočítanie dane podľa ust. § 49 citovaného zákona môže platiteľ dane podľa ust. § 51 ods. 1 písm. a) citovaného zákona uplatniť, ak pri odpočítaní dane má faktúru od platiteľa dane vyhotovenú podľa ust. § 71 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. 11. Podľa ust. § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. 12. Právo na odpočítanie dane možno uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam, t.j. daniam, zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu dani z pridanej hodnoty, resp. zaplateným z dôvodu ich splatnosti. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre. Uskutočnenie zdaniteľného obchodu je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane. V prípade, že zdaniteľný obchod podľa faktúry, z ktorej platiteľ dane odpočítal daň, nie je uskutočnený dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty. Podmienky uvedené v ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v ust. § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov sú hmotno- právnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Platiteľ, ktorý nárok na odpočítanie dane uplatňuje, musí preukázať existenciu podmienok, ktoré zákonodarca stanovil pre nárok na odpočítanie dane. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Osoba, ktorá je uvedená ako dodávateľ na faktúre musí byť identická s osobu, ktorá reálne dodala tovar a službu odberateľovi. Ak daňový subjekt dôkazné bremeno v tomto zmysle neunesie, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či boli splnené zákonné podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane. Keďže ide o hmotno-právne podmienky, k takému záveru nestačí len existencia faktúr, hoci tieto by obsahovali všetky formálno- právne náležitosti. Musí sa overiť, či údaje v nich uvedené naozaj dokladujú predmetné skutočnosti. Preto k rozhodnutiu správcu dane, či uznať alebo neuznať uplatňované právo na odpočítanie dane nestačí len mechanické porovnanie výšky odpočítanej dane s príslušnými faktúrami, ale je potrebné zabezpečiť aj iné dôkazy. Ako dôkaz možno použiť v zmysle ust. § 24 ods. 4 Daňového poriadku všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti. Správca dane preto v danom prípade skúmal uskutočnenie zdaniteľných obchodov nielen z formálnej stránky, ale preveroval aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym. 13. Žalovaný podľa právneho názoru súdu dostatočným spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie, v dôkaznom konaní postupoval s náležitou odbornou starostlivosťou, pričom sčasti preniesol dôkazné bremeno žalobcu na správcu dane a vykonal šetrenia, ktoré iba potvrdili neexistenciu nákupu a predaja kryštálového cukru a gumového granulátu J. K. V. žalobcom v predmetnom zdaňovacom období. Súd neuznal žalobné námietky žalobcu, keďže neboli konkretizované ani neboli žiadnymi dôkazmi preukázané v správnom konaní. 14. V správnom konaní nebola úloha žalovaného dokazovať, že nenastali skutočnosti, o ktorých žalobca v daňovom priznaní tvrdí, že nastali. Naopak bolo úlohou žalobcu preukázať, že tieto skutočnosti nastali. V daňovom konaní je dôkazným bremenom zaťažený daňový subjekt. Má povinnosť daň priznať a súčasne túto aj preukázať. Obsahom protokolu o daňovej kontrole môže byť preukázané kontrolné zistenie, že boli splnené podmienky nadmerného odpočtu len vtedy, ak daňový subjekt v daňovom konaní preukázal, že splnené boli. Z dôkazov, ktoré boli žalobcom predložené v daňovom konaní a zo šetrení správcu dane vyplývajú skutočnosti, o ktoré žalovaný oprel svoj záver a to ten, že realizácia predmetných zdaniteľných plnení nebola preukázaná. Žalovaný sa pri rozhodovaní spravoval úvahou, ktorú v odôvodnení rozhodnutia opísal a v rámci ktorej hodnotil vo vzájomnej súvislosti všetky skutočnosti, ktoré v konaní boli zistené. Pokiaľ si daňový subjekt uplatní právo na nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty a následne nepreukáže, že boli splnené podmienky na takýto odpočet a že teda došlo k zdaniteľnému plneniu, je dôvodný záver o tom, že zo strany daňového subjektu išlo o úmysel získať neoprávnenú výhodu od štátu. 15. Námietka žalobcu, že rozhodnutie žalovaného je v rozpore s § 47 ods. 3 Správneho poriadku, nakoľko odôvodnenie, ktoré má obsahovať skutočnosti uvedené v § 47 ods. 3 Správneho poriadku, a preto musí spĺňať aj základnú požiadavku, podľa ktorej má byť rozhodnutie preskúmateľné, súd vyhodnotil ako absolútne nedôvodnú, pretože žalovaný sa neriadil správnym poriadkom, ale daňovým poriadkom ako základným procesným zákonom upravujúcim postup správcu dane a zúčastnených osôb pri správe daní. 16. Žalobca sa v úvode žaloby súčasne domáhal odkladu vykonateľnosti žalovaného rozhodnutia, avšak bez uvedenia konkrétneho dôvodu, len s citáciou ust. § 250c ods. 1 O.s.p., že „...žalobcovi výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma...“, čo súd považoval za jednak nedostatočné odôvodnenie návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodnutia žalovaného rozhodnutia a s poukazom na zamietnutie žaloby súd takému návrhu žalobcu na odklad vykonateľnosti rozhodnutia žalovaného nemohol v žiadnom prípade vyhovieť, preto ho ako nedôvodný zamietol. 17. Súd žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania právo na náhradu trov konania nepriznal (§ 167 ods. 1 SSP). 18. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Lehote na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu ak sa rozhodlo o a) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je správca dane alebo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku podanom voči rozhodnutiu alebo opatreniu správcu dane, b) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý rozhodol vo veciach týkajúcich sa výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním, c) správnej žalobe vo veciach správneho trestania, d) správnej žalobe vo veciach administratívneho vyhostenia. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.